Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010710
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317010710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.01.2018 v Humennom samosudcom

JUDr. Ivanom Roháčom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

S. N. E. T. W. X. J. , R.. XX. X. XXXX C. Z., T. D. I., I. XXXX/XX

j e v i n n ý , že

dňa 2. 4. 2017 v čase okolo 14.15 hod bez oprávnenia vnikol do rodinného domu č. p. XX/XX R. B. I.
C. I., kde na chodbe fyzicky napadol tam bývajúceho X.. K.. N. K., nar. XX. X. XXXX tak, že ho viackrát
udieral päsťami do oblasti tváre, čím mu spôsobil tržnú ranu obočia vľavo, pohmoždenie okolia ľavého
oka stredne ťažkého stupňa, tržnú ranu pery, povrchovú odreninu pravého líca a povrchovú odreninu
nad ľavým mandibulárnym kĺbom s adekvátnou dobou liečenia 10 až 12 dní,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa §

156 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2, § 41 ods. 1 Tr.
zákona na úhrnný peňažný trest vo výške 300,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd ukladá obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Humennom podala na obžalovaného obžalobu pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §138 písm. d/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe 1Pv 226/17/7702-5 zo dňa 18.09.2017.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného, svedkov, znalca,
oboznámil sa s obsahom celého spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Poukázal na to, že medzi obžalovaným a dcérou

poškodeného boli určité nezhody, čo vyvrcholilo tým, že dcéra vyhodila poškodeného z bytu
obžalovaného, pretože stále robil rozbroje, nevenoval sa malej. V nedeľu asi okolo 14. hodiny mu
s plačom volala dcéra, aby prišiel, že je na dvore poškodeného, kde mu priviedla malú na jeho
žiadosť. Obžalovaný prišiel na dvor poškodeného, ktorý patrí rodičom poškodeného, dcéra plakala a
vysvetľovala mu, že ju poškodený vyhodil z domu, tiež jej topánky, ťahal ju za vlasy. Priznal, že sa
nikoho nepýtal, či môže vojsť do domu, dvere boli pootvorené, tak vošiel dnu. Ako vošiel, videl matku

poškodeného, ktorá stála za dverami, zavolal poškodeného, spravil asi tri - štyri kroky spravil, išiel
ďalej, na chodbe zakričal „ Peter“. Vchádzal ďalej, videl schodište, dole ktorým zbehol poškodený a
kričal: „ No čo je, no čo je“ , bol rozčúlený, že je tam obžalovaný. Obžalovaný trval na tom, že poškodený
zbehol dole schodmi, pri malej nebol, lebo tá bola dole. Keď sa ho obžalovaný spýtal, že čo to má
znamenať, poškodený ho hneď ako keby sotil a udrel. Poškodený ho začal biť prvý. Bolo to hneď

pod schodmi. Obžalovaný sa bránil, trvalo to možno pol minúty. Pripustil, že poškodenému asi ublížil,
pretože bol od krvi, ale v tom čase na obžalovanom visel otec poškodeného z ľavej strany a z pravej
strany matka, ktorí bránili svojho syna. Obžalovaný už vtedy nič nerobil, pretože si uvedomil, že keď
bude pokračovať, tak ublíži z jednej strany otcovi, z druhej strany matke. Len si hlavu skrútil smerom k
matke poškodeného, ktorý pokračoval ďalej. Potom obžalovaný odišiel. Trval na tom, že poškodeného

udrel v sebaobrane. Obžalovaný naťahoval ruky, lebo poškodený ho udieral do tváre. Poukázal na to,
že aj on bol práceneschopný 21 dní, bol na pozorovaní na chirurgickom oddelení. Bolela ho sánka,
nepočul na ucho. Tvrdil, že do domu poškodeného prišiel s úmyslom, aby poškodený vysvetlil pred
rodičmi, či chce ďalej žiť s jeho dcérou. Obžalovaný popieral, že by sotil do pani Miškovej, trval na
tom, že ju obišiel, taktiež popieral, že by ju držal pod krkom.

Poškodený uviedol, že v predmetný deň mu priateľka doviedla dcéru, ktorú predtým tri a pol mesiaca
nemal pri sebe. Následne ju požiadal trikrát, aby opustila dom. Priznal, že keď odchádzala z domu,
povedal jej:„ X., tysifaktpinda“,onasanatootočilaachcelamuzobraťdieťa. Onsachytilskrineaona
začalado nehotlačiť.Otočiljuapotiaholtrikrátzacop. Vytlačilju von, vyhodiljejšľapkyaonapovedala:

„ Počkaj ty uvidíš“. Poškodený jej povedal, že o hodinu jej donesie malú. Mama poškodeného bola
na chodbe, ešte sa pýtala, čo sa stalo. Keď boli dnu v dome, začul veľký krik. Obžalovaný kričal „ ja
ťa zabijem“, vtedy poškodený zbehol dole schodmi na chodbu, kde na neho zaútočil obžalovaný, ktorý
ho začal udierať päsťami po tvári a po celom tele na chodbe v dome, kde sa obžalovaný dostal tak, že
vošiel vchodovými dvermi do predsiene a potom ďalšími dvermi na chodbu. Obžalovaný mu pri bitke

roztrhal tričko. Poškodený dostal dve rany, potom mu vypadol zrak, len počul, a keď sa prebral,
videl, že rodičia držali obvineného za obe ruky, bol otočený chrbtom a bol predklonený. Obžalovaný
mu spôsobil tržnú ranu obočia, úst, veľa modrín po hlave, po tele a od kľučky mal na ľadvinách veľkú
modrinu. Na čele nad obočím a v ústach má jazvu. Poškodený priznal, že potom, ako do konfliktu
zasiahli jeho rodičia, poškodený napádal obžalovaného tak, že ho buchol po chrbte asi dvakrát, ale

to bola taká bezmocnosť, pretože ani nevedel, kde je. Ale to neboli také údery, aby ublížil poškodený
obžalovanému. Po bitke poškodený zavolal políciu. Keď prišli policajti, obžalovaný už nebol u nich,
pretože obžalovaného vyzval, aby odišiel preč ale až po útoku. Trval na tom, že ho obžalovaný napadol
prvý. Uviedol, že spor medzi poškodeným a matkou dieťaťa trval tri - štyri mesiace, predtým ich
obžalovaný bežne nenavštevoval, ani nechodil k nim. Bol u nich iba raz pri oprave kúpeľne.

Počas konfrontácie obžalovaný trval na tom, že ho poškodený napadol prvý, avšak poškodený trval na
tom, že obžalovaný ho napadol prvý s poukazom na to, že obžalovaný prišiel zúrivý do ich domu a
napadol ho.

Matka poškodeného K. K. uviedla, že obžalovaný neprišiel na ich pozvanie. Bola v kuchyni, prišla za
ňou vnučka, že syn a X. sa hádajú a že X. plače. Ona sa rozbehla hneď na chodbu, kde stretla syna,
ktorý išiel k malej. X. stála pred vchodovými dverami v kúte, svedkyňa sa pýtala, čo sa vlastne stalo.
Bolo jej povedané, že syn ju vyhodil, ona nechcela ísť, preto ju chytil za vlasy, aby išla preč. Viac sanestihla opýtať nič, lebo na to priletel obžalovaný, sotil do nej, ona padla na vešiakovú stenu. Začal
strašne kričať: „ Kde je N., ja ho zabijem“ . Poškodená sa strašne zľakla, ostala chvíľu stáť a hneď išla
za ním. Jej syn prišiel na chodbu, kde ho obžalovaný zobral do kúta, začal ho tam mlátiť hlava - nehlava.

Poškodená skočila medzi nich, kričala nech to nechajú, syn bol už úplne zakrvavený. Obžalovaný ju
rukou odsotil, aj pod krkom ju dusil. Potom pribehol jej manžel z izby, chytil obžalovaného za ruku,
odsotil ho. Potom sa ho snažili dostať z domu, no obžalovaný sa vracal naspäť. Syn zavolal políciu,
vtedy obžalovaný išiel von, sadol si na lavičku, prišla polícia. Syn išiel na ošetrenie. Poškodená uviedla,
že obžalovaný k nim nechodieval bežne, bol u nich raz opraviť vaňu v kúpeľni. Do predmetného dňa

s ním nemali žiadne problémy.

Svedkyňa X. N. uviedla, že všetko začalo nezhodami medzi poškodeným a ňou, poškodený sa chcel
stretávať s ich dcérou. Bola nedeľa, dohodli sa že mu ju privedie k nim domov. Hneď ako prišli do domu
jeho rodičov, tak nevenoval sa dcére, ale na svedkyňu útočil slovne pred svojou mamou. Ona malú
povyzliekala, vtedy začal na ňu útočiť, aby odišla. Išla na chodbu, kde sa začala obúvať, vtedy jej

vynadal. Ona sa chcela vrátiť naspäť a povedať jeho rodičom, ako sa chová. Nechcel ju pustiť, začal
ju vytláčať von. Chytil ju za vlasy a vytiahol vonku za dvere, potom vyhodil za ňou topánky a zatvoril
dvere. Následne povedal, že malú donesie o hodinu a zamkol. Ona ostala vonku, plakala, medzitým
zavolala otcovi, aby prišiel. Medzitým došla jeho neter, ktorá ju dovnútra, ale ona ostala vonku čakať
na otca s tým, že potom sa porozprávajú všetci spolu. Neter nechala dvere otvorené a odišla. Prišiel

jej otec, pred dverami mu povedala, čo sa stalo. Spolu vošli dovnútra, kde za dverami stála mama
poškodeného. Otec okolo nej prešiel a dvakrát zakričal: „N., N., to čo má znamenať?“. Ona sa medzitým
rozprávala s jeho mamou na chodbe, preto nevidela, kto začal prvý. Ako vchádzali ďalej do chodby, už
sa obžalovaný s poškodeným bili, jeho mama chytila jej otca za jednu ruku, jeho otec otca za druhú
ruku, on ďalej pokračoval v bitke, bil otca zozadu, spredu ako nepríčetný. Oni bránili si syna a držali

otca. Odťahovali ich od seba, lebo oni boli v sebe, ako vchádzali do chodby. Svedkyňa sa medzi nich
votrela, odsotila poškodeného, tak bitka prestala. Obžalovaný vyšiel von a volal aj jeho otca, aby mu to
vysvetlil. Vonku sa ešte rozprávali na lavičke. Ona zobrala dcéru, vložila do kočíka a spolu odišli domov.
Po nejakom čase prišli policajti. Takisto na nich podala trestné oznámenie, že ju napadol slovne, potom
aj fyzicky a následne vyhodil z domu. Poškodený sa jej vyhráža aj naďalej a celé to konanie vníma

ako účelové, pretože sa vyjadroval viackrát, že sa postará o to, aby otec dopadol najhoršie ako môže.
Celé je to postavené na tom, že sa nevie zmieriť s tým, že bol vyhodený z bytu a rozišli sa. Celé to
trvalo možno minútu, dve. Poškodený mal krv na tvári, otec sa držal za ucho.

Svedok Š. K., otec poškodeného uviedol, že v čase incidentu bol vo svojej izbe. Počul nejaký rachot,

preto prišiel k dverám. Zbadal obžalovaného, z pravej strany popri stene išla manželka, vtedy videl tú
ruku, ako pravá ruka šahá na ženu. To videl. Potom otočil hlavu do druhej strany a pravdepodobne ľavá
ruka držala syna na dverách, syn bol už vtedy skrvavený. Nevedel, čo robiť, skočil na obžalovaného
zozadu, chytil ho a prilepil sa na neho. Tvár si dal na jeho chrbát a čakal, lebo nevedel, čo sa bude diať.
Dovtedy nepoznal, že to je on. Až potom, keď sa vytočil s obžalovaným na chodbu, t.j. keď boli otočení

chrbtom k synovi, ho svedok pustil a spoznal obžalovaného. Chytil ho za ľavú ruku obidvoma rukami
a viedol ho smerom von z domu. Obžalovaný vtedy tiež na neho kričal, aby išli von. Prešli jednými
dverami potom cez vonkajšie dvere. Svedok sprvu odmietol ísť vonku, lebo mal strach. Potom prišla
X., ktorá mu povedala, aby išiel vonku. Keď vyšli von, prvé slová obžalovaného boli: „ Keď zoberiem
nejakú palicu, všetko to rozmlátim“. Bol zúrivý. Svedok ho chcel nejako utíšiť, tak mu povedal, aby si išli

sadnúť na lavičku. Svedok nevidel, akým spôsobom obžalovaný udrel jeho syna. Počul, ako manželka
vravela obžalovanému, aby z domu odišiel.

Znalec MUDr. Dušan Sukovský, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, uviedol, že poškodený
utrpel v inkriminovaný deň poranenia: tržná rana obočia vľavo o veľkosti 2,5 cm siahajúca do hĺbky až

na kosť, tržná rana dolnej pery z vnútornej strany veľkosti 3 cm prebiehajúca horizontálne, pohmoždenie
okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa s opuchom a hematómom v okolí oka, povrchová kruhovitá
odreninanapravomlícismerujúcaodušniceažkbradeamalápovrchováodreninanadľavýmsánkovým
kĺbom. Mechanizmus vzniku vyššie uvedených poranení bol taký, že poškodený bol udretý päsťou do
oblasti ľavého oka, kde došlo k vzniku jednak tržnej rany obočia ako aj pohmoždenia okolia ľavého oka,

pričom tento úder bol vedený stredne veľkou silou S prihliadnutím na popis zranení, ako je to uvedené
v zdravotnej dokumentácii, je možné uviesť, že toto poranenie nevzniklo na základe pádu a nárazu
do tvrdej drsnej podložky ako je napr. stena, dlažba a pod. Poškodený bol taktiež udretý päsťou do
oblasti dolnej pery, kde na základe pôsobenia tlaku úderu a pôsobenia okrajov zuboradia došlo k vznikutržnej rany z vnútornej strany pery, pričom tento úder bol vedený strednej veľkou silou v dolnou pásme
rozmedzia. Poranenia v zmysle škrabancov na ľavej strane tváre mohli vzniknúť napr. poškrabaním
nechtami. Z hľadiska posúdenia doby liečby ako aj obmedzenia v obvyklom spôsobe života znalec

uviedol, že z týchto poranení poškodený sa mohol liečiť po dobu cca 10-12 dní, pričom obmedzenia
spočívali hlavne v obmedzení fyzicky náročnej práce, zdvíhaní ťažkých bremien a s prihliadnutím
na existujúce hematómy v oblasti tváre mohlo byť obmedzením pre poškodeného aj bežný kontakt
s jemu príbuznými alebo medzi ľuďmi, nakoľko také poranenia spôsobujú hendikep v zmysle pocitu
menejcennosti a hanby. Poškodený však nebol obmedzený v bežných denných činnostiach, okrem

prípadného prijímania a spracovania stravy a to z dôvodu rany na dolnej pere, pričom toto obmedzenie
bolo menšieho charakteru. Takisto poškodený nebol odkázaný v činnostiach života na pomoc inej osoby.
Pri zraneniach, ktoré poškodený mal, existuje predpoklad s prihliadnutím na tržnú ranu v oblasti obočia
pre vznik trvalých následkov, čo je však možné posúdiť po roku odborným vyšetrením. V prípade vzniku
trvalých následkov sa tieto môžu týkať viditeľnej jazvy v oblasti obočia, prípadne niekedy dochádza k
strate ochlpenia v mieste jazvy, a teda viditeľného deficitu. Čo sa týka obžalovaného s prihliadnutím

na údaje, ktoré znalec získal z jeho zdravotnej dokumentácie, uviedol, že u neho bolo pri prvotnom
vyšetrení popisované poranenie v zmysle pohmoždenia pravej strany tváre, pričom toto pohmoždenie
bolo veľmi ľahkého stupňa a spočívalo v miernom opuchu v oblasti pravej strany tváre. Obžalovaný bol
prijatý na chirurgické oddelenie, avšak dôvodom prijatia nebola závažnosť poranenia, ale došetrenie
zdravotného stavu, pričom na druhý deň po prijatí bol prepustený do domáceho liečenia takmer bez

ťažkostí.Poranenieobžalovanéhomohlovzniknúťnazákladenapr.úderu,čiužspôsobomfacky-dlaňou
alebo úderom päsťou malou intenzitou sily.

Svedkyňa N. K., neter poškodeného, v prípravnom konaní uviedla, že k incidentu došlo na dlhej
chodbe na prízemí domu. Poškodený vyšiel na chodbu po tom, ako v dome kričal obžalovaný, ktorý do

domu vošiel vchodovými dverami. Obžalovaný dal poškodenému úder do hlavy a potom to pokračovalo.
Udieral ho viackrát. Videla to, pretože vyšla na chodbu. Keď obžalovaný bil poškodeného, došli babka
s dedkom, rodičia poškodeného a ona odišla do izby k malej, ktorú vzala na ruky, ale z izby videla, čo
sa tam dialo. Dedko odviedol nakoniec obžalovaného von z domu.

Súd prihliadal aj na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Z lekárskej správy
Chirurgicko-traumatologického odd. Nemocnica Snina s.r.o., vyplýva, že poškodený bol napadnutý inou
osobou, ktorá ho opakovane udierala do tváre. Prítomná bola tržná rana v oblasti obočia vľavo, v okolí
oka opuch, hematóm, tržná rana spodnej pery z vnútornej strany veľkosti 3 cm, povrchová kruhovitá
odreninanapravomlícismerujúcaodušniceažkbradeamalápovrchováodreninanadľavýmsánkovým

kĺbom.

Z ďalších listinných dôkazov vyplynulo nasledovné: Z oznámenia zdravotnej poisťovni z 02.04.2017
vyplýva, že obžalovanému bola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť v čase od 02.04.2017
do 03.04.2017. Zdravotná poisťovňa Dôvera si náhradu škody neuplatnila v trestnom konaní. Z

výpisu listu vlastníctva č. 313 vyplýva, že vlastníkom rodinného domu č. p. XX/XX R. B. I. C. I.
sú rodičia poškodeného Š. K. O. K. K.. V spise sa nachádza aj zápisnica o ohliadke miesta činu s
fotodokumentáciou.

Vyššie uvedené priame i nepriame dôkazy boli po zhodnotení dostatočným podkladom pre ustálenie

skutkového stavu a pri aplikácií príslušných zákonných ustanovení našli svoje vyjadrenie vo výrokovej
časti rozsudku. Súd hodnotiac všetky dostupné dôkazy jednotlivo i v súhrne, nadobudol vnútorné
presvedčenieadospelkjednoznačnémuzáveru,žeskutoksa staltak,akojeuvedenývovýrokovejčasti
rozsudku. Obžalovaný svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/

Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a to
tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej, keď neoprávnene vnikol do obydlia iného, prekonaním
prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a inému úmyselne ublížil na zdraví, čo bolo preukázané
predovšetkým výpoveďou poškodeného a svedkyne K., ako aj ďalších tam prítomných svedkov. Bolo
preukázané, že obžalovaný bez oprávnenia vnikol do rodinného domu rodičov poškodeného, kde na

chodbe napadol poškodeného tak, že ho viackrát udieral päsťami do tváre. V danom prípade súd vzal
do úvahy aj výsledky znaleckého dokazovania. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
zranenia poškodeného vznikli tak, že poškodený bol udretý päsťou do oblasti ľavého oka, kde došlo
k vzniku jednak tržnej rany obočia, ako aj pohmoždenia okolia ľavého oka. Poranenie nevzniklo nazáklade pádu a nárazu do tvrdej drsnej podložky. Poškodený bol taktiež udretý päsťou do oblasti dolnej
pery, pričom tento úder bol vedený strednej veľkou silou v dolnou pásme rozmedzia. Poranenia v zmysle
škrabancov na ľavej strane tváre mohli vzniknúť napr. poškrabaním nechtami. Obhajobu obžalovaného

súd posúdil ako tendenčnú prednesenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne
konanie, ktorá bola vyvrátená vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi, predovšetkým okrem výpovede
poškodeného aj výsledkami znaleckého dokazovania.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že

doposiaľ nebol súdne trestaný.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, na existenciu poľahčujúcej okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho
nápravy. U obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd použil ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. pre uloženie

úhrnného trestu, podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Na základe týchto skutočností za použitia § 194 ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému
samostatný peňažný trest vo výške 300 eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného
trestu uložil zodpovedajúci náhradný trest odňatia slobody, a to v trvaní troch mesiacov. Súd má za

to, že takýto postih bude viesť obžalovaného k tomu, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v
budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Napriek tomu,
že zo strany obžalovaného došlo k závažnému protiprávnemu konaniu, súd má za to, že výkon trestu
odňatia slobody nie je pre dosiahnutie jeho účelu tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie
nevyhnutný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.