Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10P/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201395
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2618201395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

N. R., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan SR, zastúpené opatrovníkom: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: L. R. M., G..
XX.XX.XXXX, K. A..R. Q. M. X, XXX XX A., štátny občan SR, a M. R., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX/XX,
XXX XX A., štátny občan SR, o návrhu otca o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.06.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na zníženie výživného na mal. N. zo sumy

300,-EUR na sumu 100,-EUR späť 3 roky dozadu. Návrh odôvodnil tým, že od ostatného rozhodovania
o výživnom došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane, nakoľko po 15 rokoch ukončil podnikanie,
pretože náklady začali prevyšovať výnosy a z toho titulu mu vznikol dlh na zdravotnom a sociálnom
poistení. V súčasnosti je nezamestnaný. Na splácanie výživného si zobral spotrebný úver, súčasne
spláca úver z podnikania. S mal. N. sa stretáva pravidelne každý druhý víkend, okrem výživného jej
kupuje oblečenie, hračky, lieky, keď je chorá. K tvrdeniu matky, že neprispieva maloletej na jej účet,
uviedol, že s touto zložkou výživného nesúhlasí, nakoľko účet maloletej, na ktorý jej platil výživné on aj

jeho matka, matka maloletej zrušila a peniaze nepreviedla na vkladnú knižku maloletej. Trval na tom, že
si plnil svoju vyživovaciu povinnosť a výživné matke platí každý mesiac.

2. Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otec bol povinný platiť výživné mesačne vo výške 180,-EUR
k rukám matky a 120,-EUR na účet maloletej na tvorbu úspor. Na účet maloletej výživné neposielal a
ani výživné 180,-EUR si neplatí riadne a včas, kvôli čomu podala na otca aj trestné oznámenie. Nakoľko
maloletý rastie, neustále potrebuje nové oblečenie. Od septembra 2018 nastupuje do základnej školy,

čím sa náklady na jej starostlivosť opäť zvýšia. Finančne jej vypomáhajú jej rodičia, brat a otec jej druhej
dcéry.

3. Kolízny opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, správou Sociálnej poisťovne v Senici, správou
Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Senici, písomnými vyjadreniami rodičov, správami zamestnávateľa

rodičov, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

5. Mal. N. pochádza z manželstva rodičov, ktorí sa rozviedli rozsudkom Okresného súdu Senica
sp.zn. XP XX/XXXX zo dňa 24.09.2015, právoplatný dňa 24.10.2015. Ostatný raz bolo o výživnomrozhodované rozsudkom č.k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa 01.03.2016, ktorým súd schválil rodičovskú
dohodu o úprave styku a výživnom, tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou
300,-EUR, z toho sumou 180,-EUR k rukám matky a sumou 120,-EUR na účet maloletej. Na nakladanie

s finančnými prostriedkami na účte maloletej bol potrebný súhlas súdu. V čase rozhodovania bola matka
na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 223,20 EUR a prídavky na dieťa 23,52 EUR
mesačne. Spolu s maloletou žili v mestskom byte v Senici. Nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec žil
v spoločnej domácnosti svojej matky, v 3-izbovom byte vo vlastníctve jeho matky, Pracoval ako SZČO.
Nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

6. Otec vo výpovedi a v písomných podaniach uviedol, že jeho majetkové pomery a štandard sa výrazne
zhoršili, nakoľko v júni ukončil podnikanie z dôvodov legislatívnych zmien. V A. prevádzkoval bar, herňu,
kasíno a stávkovú kanceláriu. Pretože sa dozvedel o navýšení poplatkov za automaty, túto činnosť
ukončil. Znova začal podnikať v kateringu, ale pretože mu neboli preplatené faktúry, aj túto činnosť
ukončil. Žalobu na plnenie z týchto faktúr nepodával, nakoľko žalovaná firma je v konkurze. V súčasnosti

pracuje načierno pre tri spoločnosti, podrobnosti odmietol uviesť, vzhľadom na formu tejto práce. Ak by
sazamestnalnapracovnýpomer,jehopríjembyzinkasovaliexekútoriatakátoprácabysamuneoplatila.
Sú voči nemu vedené dve exekúcie, v jednej dlhuje 20.000,-EUR, úver od Tatra banky, v druhej 5.000,-
EUR, úver od Poštovej banky. Na zdravotnom poistení dlhuje 800,-EUR a sociálnej poisťovni dlhuje
3.000,-EUR. Žije striedavo v domácnosti svojej matky a priateľky. Obom platí 100,-EUR mesačne. Na

úver od Tatra banky platí 100,-EUR mesačne, od Poštovej banky 150,-EUR, zdravotnej poisťovni 68,-
EUR a sociálnej poisťovni 50,-EUR. Úver od Tatra banky si bral za účelom zloženia zábezpeky za
výherné automaty. Jeho súčasný príjem je 700-800,-EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Trval na
tom, že matke v minulých rokoch platil určené výživné 3.600,-EUR ročne, niektorý rok to bolo aj vo
vyššej sume, 4.000,-EUR. Uviedol, že nemá vedomosť, žeby matka ukladala výživné na tvorbu úspor

na vkladnú knižku maloletej, nakoľko nie je ani spoludisponentom na tomto účte. Trval na tom, že matke
platilvýživnévhotovosti,keďsiprišielpredcéruapoprelžebymaldlhnavýživnomvovýške1.460,-EUR.

7. Matka vo výpovedi a v písomných podaniach uviedla, že žije v spoločnej domácnosti len so svojimi
dvoma maloletými deťmi, N. Q. N.. Na N. bolo určené výživné vo výške 300,-EUR mesačne. Jej jediným

príjmom sú rodinné prídavky a rodičovský príspevok. Mesačne platí nájom 260,-EUR, elektrinu 50,-
EUR, mobil 32,-EUR, TV 42,-EUR, materskú škôlku mal. Eliške 40,-EUR, na jej vkladnú knižku prispieva
sumou 25,-EUR. Ďalej maloletej platí tri krúžky - angličtinu, tanečnú a hudobnú, 20,-EUR mesačne.
Matka uviedla, že maloletej založila vkladnú knižku k dátumu založenia so sumou 240,-EUR, posledný
pohyb dňa 28.05.2018 so zostatkom 490,-EUR. Otec si neplnil výživné v plnej výške, žiadala ho, aby

jej platil 300,-EUR, s tým, že sumu 120,-EUR vloží maloletej na účet. Toto odmietol. Matka uviedla, že
trvala na to, aby jej posielal výživné na účet, nikdy jej nedal peniaze v hotovosti do ruky. Tiež uviedla, že
maloletá má ďalšiu vkladnú knižku, na ktorú jej prispieva matka maloletej a stará mama. Otec na túto
vkladnú knižku peniaze nikdy neposielal. Otec má podľa matky za obdobie od decembra 2016 do júla
2018 dlh na výživnom vo výške 1.460,-EUR.

8. Kolízny opatrovník doporučil návrh otca zamietnuť.

9. Zo správy úradu práce, soc. veci a rodiny súd mal preukázané, že matka poberá prídavky na dve deti
vo výške 47,36 € a rodičovský príspevok vo výške 214,70 EUR mesačne.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

19. Pre úplnosť súd konštatuje, že v konaní neprihliadal na skutočnosti uvádzané rodičmi a týkajúce

sa bezdpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko tvrdenia o zničení zariadenia spoločnej
domácnosti, bránenie vstupu do nehnuteľnosti, a pod. nesúvisia s prejednávaným predmetom konania.

20. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne

sa živiť. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v
manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza
sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich (pozri v komentári
k § 75). Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75),
t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,

resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad
vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce
jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto. Všeobecne platí, že výživné by
nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto
dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné zisťovať výdavky,

predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu,
domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími
povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami,
výdavkami na výkon povolania.

21. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto
pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť
určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia

vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska
plneniavyživovacejpovinnostipovažovaťnákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťou
o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho
konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a

telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú
odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj
vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.22. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s
princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa

bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Všeobecnou podmienkou
možnosti priznať výživné je súlad s dobrými mravmi. Neposudzujú sa však pri určovaní výživného
rodičovkmaloletýmdeťom.Schopnostipredstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacej
schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej

osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými
skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach
dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.
Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej
činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny
za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže

mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy
z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní
o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné,
prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť,
inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami,

daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo
nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia
povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných
papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné
športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné

náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové
podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej
povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne
formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a
posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp.

súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri
ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový
stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

23. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh otca na zníženie

výživného na mal. N. nebol dôvodný. Súd mal preukázané, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť
o mal. N., pričom výdavky súvisiace s vekom maloletej postupne narastajú a od septembra 2018
nastúpila do základnej školy. Pokiaľ ide o zmenu pomerov u matky, tejto sa od ostatného rozhodovania o
výživnom v roku 2015 príjem výrazným spôsobom nezmenil. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal.

N., G.. XX.XX.XXXX, na ktorú bolo určené výživné vo výške 300,-EUR mesačne. Matka žije v spoločnej
domácnosti len so svojimi maloletými dcérami, ktorým poskytuje osobnú starostlivosť. Otec svoj návrh
odôvodnil výraznou zmenou jeho majetkových pomerov, pričom poukázal na výrazné zníženie jeho
príjmu a životného štandardu. Uviedol, že v súčasnosti poberá cca 700,-EUR mesačne, ale výšku svojho
príjmu odmietol preukázať. Súd tak nemal možnosť preskúmať jeho majetkové pomery a posúdiť zmenu

jeho majetkových pomerov. Otec taktiež nepreukázal svoje tvrdenia o riadnom platení výživného, ktoré
mal matke odovzdávať v hotovosti do rúk, nakoľko toto matka poprela. Uvedené tvrdenie otca je tiež
v rozpore s jeho nesúhlasom prispievať maloletej na účet na tvorbu jej úspor, nakoľko má pochybnosti
o využití týchto finančných prostriedkov matkou v záujme maloletej. Súdu potom nie je jasné, prečo by
platil výživné v plnej výške v hotovosti do rúk matky. Nakoľko otec svoje tvrdenia o zmene pomerov ako

aj riadnom platení výživného nepreukázal, súd považoval jeho vyjadrenia za účelové. Pre úplnosť súd
konštatuje, že vyjadrenia otca o predaji hnuteľných vecí, ktoré zakúpil počas manželstva do domácnosti,
matkou maloletej, sú právne irelevantné pre rozhodnutie o výživnom na mal. N.. Tieto skutočnosti mali
byť predmetom vzájomného majetkového vysporiadania rodičov maloletej.

24. Súd nemal v konaní preukázané, žeby súčasné schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a
mal. dieťaťa, v spojení s ich výdavkami, odôvodňovali takú zmenu pomerov, aby súd rozhodol o znížení
vyživovacej povinnosti. Uvedené závery súdu podporuje aj dikcia zákona, v zmysle ktorej, výživné pre
deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov a teda je povinnosťou rodičov (v danom prípade otca),aby si najskôr splnili svoju vyživovacou povinnosť a až potom uspokojili svoje ďalšie výdavky. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, súd návrh otca o zníženie výživného zamietol.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z toho dôvodu, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní do dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Senica v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.