Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/384/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216267
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816216267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: Intrum K. s.r.o., so sídlom C., Z. XX, P.:
XX XXX XXX, zastúpeného A.. A. N., advokátom so sídlom v C., Z. XX, proti žalovanému S. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. 16X/XX, S., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.augusta 2017, č. k. 12Csp/103/2016-156 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške
706,30 eur spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 16.11.2016 do zaplatenia, zastavil.
Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Výrokom IV. vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok zo žalobného návrhu vo výške 35,50
eur a výrokom V. upravil Slovenskú poštu, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici, aby po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súdny poplatok vo výške 35,50 eur vrátila žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že právny
predchodca žalobcu žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.12.2016 si uplatnil voči žalovanému

nárok na zaplatenie sumy 5632,26 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5632,26 eur
od 16.11.2016 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že dňa 27.2.2013 požiadal žalovaný právneho predchodcu žalobcu o aktiváciu
Bankomatky Quatro, v ktorej žiadosti uviedol okrem iného svoje osobné údaje. V Žiadosti o aktiváciu
Bankomatky Quatro, ktorá je formulárovou písomnosťou vyhotovenou právnym predchodcom žalobcu
je v časti V bode 1 uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len
„RPMN“), v bode 2 deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky - 15. deň v kalendárnom mesiaci

a bude uvedený vo výpise a v bode 3 priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku
26,62%. Žiadosť je podpísaná žalovaným dňa 27.2.2013. V bode III. Zmluvy označenom ,,Podmienky
úveru“ je veriteľom uvedený predschválený úverový limit 2400 eur, štandardná mesačná splátka 80
eur a štandardná úverová sadzba v zmysle platného cenníka 1,5% mesačne/22,8% ročne. Žiadosť
je podpísaná za VÚB a.s. prostredníctvom ,,CFH na základe plnomocenstva“ dňa 13.3.2013. Listom
zo dňa 2.1.2014 vypovedal právny predchodca žalobcu v zastúpení spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., „Zmluvu č. XXXXXXXX“ a vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku a súčasne

ponúkol žalovanému možnosť zaplatenia vyčísleného dlžného zostatku bez narátania a požadovania
úhrady denného sankčného úroku v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia
na splátkový účet vedený vo VÚB a.s.. Vyššie uvedený list žalovanému doručený nebol, zásielka sa od
žalovaného vrátila späť právnemu predchodcovi žalobcu neprevzatá v odbernej lehote dňa 25.1.2014.Písomným podaním zo dňa 23.6.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobný
návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 706,30 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z
omeškania späť. Súd prvej inštancie akceptujúc dispozičné právo žalobcu s predmetom sporu, konanie

v časti o zaplatenie istiny vo výške 706,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
16.11.2016 do zaplatenia zastavil. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d/
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka; § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona,

mal súd zistené, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal vzniknúť
na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. dňa 13.3. 2013, v ktorej
žiadosti žalovaný dňa 27.2. 2013 uviedol okrem iného svoje osobné údaje a údaje k používaniu kreditnej
platobnejkarty.VčastiIII.žiadostisúveriteľomuvedenépodmienkyúveru,asícepredschválenýúverový
rámec 2400 eur, štandardná mesačná splátka 80 eur a štandardná úroková sadzba v zmysle platného
Cenníka 22,80 % ročne. V časti V. je malým, voľným okom ťažko čitateľným písmom, uvedený deň

splatnosti mesačnej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci a priemerná RPMN pre kreditné karty na
Slovensku 26,62%. Druhá časť žiadosti je takmer nečitateľná a teda formálne nedostupná. To isté platí
aj pre OP. Až následne, dňa 13.3. 2013, mala byť uzatvorená medzi stranami Zmluva o vydaní kreditnej
platobnej karty VÚB a.s., v ktorej je právnym predchodcom žalobcu doplnený predschválený úverový
rámec 2400 eur, štandardná mesačná splátka 80 eur, štandardná úroková sadzba v zmysle platného

Cenníka 22,80 % ročne a už v žiadosti uvedený deň splatnosti mesačnej splátky 15. deň v kalendárnom
mesiaci a priemerná RPMN pre kreditné karty na Slovensku 26,62%. Iné údaje Zmluva neobsahuje.
Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, vyššie uvedenou Zmluvou nevznikol žiadny konkrétny
zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom za právneho predchodcu
žalobcu konala i spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., pričom súdu nie je zrejmé, na základe

čoho. V Zmluve okrem vyššie uvedených údajov žiadne ďalšie podmienky poskytnutia úveru v písomnej
forme medzi stranami dohodnuté neboli. Ak na základe takýchto úkonov začal žalovaný používať kartu
a čerpať prostriedky poskytované bankou, nemožno uzavrieť, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o
revolvingovomúvereakotvrdížalobca.Pokiaľžalobcatvrdil,žeprijatímaschválenímŽiadostioaktiváciu
Bankomatky Quatro došlo k uzatvoreniu Zmluvy, ktorou mal byť čerpaný revolvingový úver, uvedené

nemôže viesť k platnému uzavretiu úverového vzťahu. Žalovaný nebol v čase podpisovania Žiadosti
o aktiváciu Bankomatky Quatro dňa 27.2. 2013 oboznámený s výškou úverového rámca, s výškou
štandardnej mesačnej splátky a ani s výškou úrokovej sadzby a nemohol byť podrobne oboznámený
ani s OP banky (č. l. 11), ktoré nie sú ani čitateľné, pretože sú upravené mimoriadne malým písmom
a v spleti obchodných spoločností - banky, Správy kreditných kariet a.s., je len veľmi ťažké sa vyznať,

kto je veriteľom a kto za koho koná. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil Zmluvu ako neplatnú, resp.
že k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. Žalobca tvrdil a výpisom z kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s. preukázal, že žalovanému bola právnym predchodcom žalobcu poskytnutá spolu suma
2.549,98 eur, z ktorej sumy žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vrátil sumu 400 eur.

Žalovanýsatedanaúkorprávnehopredchodcubezdôvodneobohatilosumu2.149,98eur.Vzhľadomna
spotrebiteľský vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným by preto bolo potrebné skúmať,
či nárok žalobcu je, resp. nie je premlčaný. Plnenia veriteľa boli poskytované priebežne, pričom žalovaný
naposledy čerpal prostriedky dňa 27.8.2013, čo vyplýva z výpisu z Bankomatky Quatro. Žalobcovi by
preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr týmto dňom (u predtým čerpaných

úverových prostriedkov aj skôr), pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu
zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna
premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne najneskôr dňom
27.8.2013 a premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 27.8.2016. Žalobca podal žalobu na súd
20.12.2016, teda po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu ktorého by bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Pre úplnosť súd udáva, že praktika banky, keď žalovaný ako dlžník bola už v roku 2013 v mínusovom
stave, tento neustále na svojom účte udržiavala viac rokov, banka takýto stav tolerovala a viac rokov
účtovala rôzne poplatky a úroky, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je 1. splatná (dospelé splátky) a to

za predpokladu 2. písomnej výzvy po tom, čo bol klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd výzvou zo dňa 26.6. 2017 vyzval právneho
zástupcu žalobcu, aby preukázal, že pred postúpením pohľadávky si právny predchodca žalobcu splnilvšetky svoje povinnosti podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, osobitne, že zaslal a
doručil žalovanému pred postúpením pohľadávky výzvu na zaplatenie dlžného plnenia. Právny zástupca
žalobcu k vyššie uvedenej výzve súdu uviedol, že v súlade s čl. V bod 35 písm. a/ OP, právny predchodca

žalobcu listom zo dňa vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej
disciplíny žalovaného, spočívajúcej v opakovanom nesplácaní splátok v stanovenej výške. Predmetná
zásielka bola žalovanému doručovaná na jeho adresu pričom sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila
s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd teda skúmal, či boli splnené ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, v zmysle ktorého môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta

a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou len vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu
omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom tieto predpoklady musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dokazovania vykonaného pred súdom vyplýva, že žalobca
síce predložil súdu písomnú výzvu banky na splnenie dlhu (č. l. 110), adresovanú žalovanému pred
postúpenímpohľadávkynažalobcu,ktorávšakžalovanémudoručenánebola(č.l.111).Navyšeuvedenú

písomnosť zo dňa 2.1. 2014 nemožno ani považovať za písomnú výzvu banky adresovanú klientovi
(žalovaný). Táto listina totiž nie je spísaná veriteľom (bankou). Nie je z nej takisto vôbec zrejmé, na
základečohoatakistokýmbolavyhotovená(vľavomhornomrohupísomnostijeuvedené„SLOVENSKÉ
KREDITNÉ KARTY“ a podpísaná je dvomi zamestnancami spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s.). Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez

súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca), podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z. z. o bankách neboli splnené. Žalobca teda v spore nebol aktívne vecne legitimovaným subjektom, z
dôvodu ktorého súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP. Žalovaný bola v konaní v celom rozsahu úspešný (aj v časti, v ktorej bez akéhokoľvek
zdôvodnenia vzal žalobca žalobu späť) a preto by mu patrila plná náhrada trov konania. Žalovaný si

však v konaní náhradu trov neuplatnil a preto mu ju súd ani nepriznal. 33. O vrátení časti kráteného
súdneho poplatku žalobcovi rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení noviel.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. koná na základe
splnomocnenia za pôvodného veriteľa. Uvedené navyše vyplýva už zo samotnej uzavretej zmluvy.
Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. teda bola splnomocnená pôvodným veriteľom, čo však
žiadnym spôsobom nevylučuje splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. K postúpeniu
pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je daná aktívna

legitimáciažalobcuvtomtospore.Ďalejuviedol,ženesprávnejeajzisteniesúduprvejinštancie,žedošlo
k premlčaniu nároku, ako aj to, že k vzniku zmluvného vzťahu nedošlo. Tvrdenie súdu prvej inštancie,
že dotknuté údaje boli zrejme dopisované bankou bez nezvratného dôkazu, ktorý by túto súdom
prvej inštancie preukázal, má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého súdneho
rozhodnutia, ktoré nespĺňa zákonné požiadavky riadneho a presvedčivého súdneho rozhodnutia.

Uviedol, že k prijatiu žiadosti o úver žalovaného došlo právnym predchodcom žalobcu dňa 13.03.2013
bez výhrad a dodatkov. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou tak vznikol riadne a platne. Pri
výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na
zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti
nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného

súdu SR z 01.04.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014. Ďalej uviedol, že nakoľko je právnym dôvodom
zamietnutia žaloby uplynutie premlčania, na ktoré súd prvej inštancie prihliadal ex offo v rozpore so
zákonom, napadnuté rozhodnutie je tak v celom rozsahu nesprávne. Podľa žalobcu bola úverová
zmluva uzavretá platne, pričom právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.01.2014 vyhlásil okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku. Výpoveď zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku

bola žalovanému odoslaná dňa 02.01.2014 a lehota 10 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne
ukončeného zmluvného vzťahu uplynula dňa 12.01.2014. Od 13.01.2014 je žalovaný v omeškaní s
jeho uhradením. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného
zmluvného vzťahu podľa § 101 OZ začala plynúť dňa 20.07.2013 a žalovaná pohľadávka tak bola
dňa 13.12.2016 uplatnená na súde v rámci plynutia 3- ročnej premlčacej doby. Uplatnený nárok tak v

čase začatia konania nebol premlčaný. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovaného na úhradu sumy 4925,96 Eur, úroku z
omeškania vo výške 5% zo sumy 4925,96 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku II. a výroku
III. podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1) CSP keď
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanému
z pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s..

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,

alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto
nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá

právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej
strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tomto smere nastal odklon súdnej praxe
od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu

postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby
ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento odklon od uvedeného
rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008
zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007
zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie

neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam,
ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v
konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a
súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca.
K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS

337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.9 Podmienkou platného postúpenia pohľadávky podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách je písomná výzva banky alebo pobočky zahraničnej banky o tom, že je jej klient v
omeškaní. Žalobca v konaní predložil písomnú výzvu zo dňa 02.01.2014, ktorú adresoval žalovanému.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že žalobca preukázal odoslanie takejto výzvy, hoci si žalovaný
písomnú výzvu neprebral. Z obsahu predmetnej výzvy však nie je možné dostatočne a určito zistiť, že
túto výzvu zasielal právny predchodca žalobcu, t. j. banka ako veriteľ, a že účelom tejto výzvy bolo
splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Predmetná výzva nie je podpísaná právnym
predchodcom žalobcu, keď podpisy na výzve patria osobám zastupujúcim spoločnosť Consumer

Finance Holding, a.s.. V konaní nebolo preukázané oprávnenie spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s.konaťzaprávnehopredchodcužalobcu,t.j.zaspoločnosťVšeobecnáúverovábanka,a.s..Odvolací
súd má za to, že keby aj bola splnená podmienka, že spoločnosť Consumer Finance Holding je
oprávnená konať v mene právneho predchodcu žalobcu, výzva zo dňa 02.01.2014 nespĺňa náležitosti
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spotrebiteľ vo výzve musí byť upozornený nielen na
omeškanie,aleajnajehonásledok,navôľubankypostúpiťpohľadávkuanamožnosťzvrátiťpostúpenie.

Takáto výzva, ktorú predložil v konaní žalobca nie je dostatočne určitá, keď z výzvy nie je zrejmé, že
žalovaný sa vyzýva na splnenie pohľadávky zo zmluvy, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu,
t. j. so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s..

10. Rovnako ako súd prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že žalobca v spore pred súdom

prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie
pohľadávky a preto možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal aktívnu
legitimáciu.
11. Samotná skutočnosť, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na vymáhanie
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní má za následok rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Odvolací súd

sa preto ďalšími odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa platnosti zmluvy a premlčania nároku
nezaoberal.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo
výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny

potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko
si trovy odvolacieho konania neuplatnil a tieto mu ani v odvolacom konaní nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).