Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010231
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617010231.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom dňa 31. 1. 2018 v Liptovskom
Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/, § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku súd z a s t a v u j e trestné stíhanie
obvinenej K. D. O. L. O. A. U. Y. C., nar. XX. X. XXXX v D., trvale bytom G. D., toho času Z. N. XXX/
Xb, F., Č.Á. A., pre skutok

že
dňa 17. 11. 2014 v čase o 9.50 hod. na Obvodnom oddelení PZ v Liptovskom Mikuláši po náležitom
poučení podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona o trestných následkoch krivej
výpovede podala trestné oznámenie na svojho bývalého manžela D. H. pre podozrenie z prečinu
zanedbania povinnej výživy, kde pred policajtom uviedla nepravdivú informáciu o tom, že za mesiace

september až november 2014 jej nebolo zaplatené výživné na maloleté deti, následkom čoho poverený
príslušník OO PZ Prešov- Sever dňa 1. 1. 2015 začal trestné stíhanie za prečin zanedbania povinnej
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona pod ČVS: ORP-1854/SE-PO-2014 a po vykonaní skráteného vyšetrenia
v predmetnej trestnej veci bolo dňa 28. 2. 2015 zastavené trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm.
b/ Tr. poriadku,

ktorým mala spáchať prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona,

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov obžalobu na obvinenú K. D.
pre prečin krivej výpovede podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona (správne má byť prečin krivého obvinenia),

ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, opísanom vo výroku tohto rozhodnutia.

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 33T/57/2016 zo dňa 19. 12. 2016 podľa § 350 ods. 1 Tr. poriadku
z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku postúpil trestnú vec obvinenej Okresnému
súduLiptovskýMikulášsodôvodnením,žetrestnýčinbolspáchanýpočaspodaniatrestnéhooznámenia
na OO PZ v Liptovskom Mikuláši. Spisový materiál bol doručený Okresnému súdu Liptovský Mikuláš

dňa 3. 2. 2017.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 2. 2017 sp. zn. 2T/8/2017 súd vyslovil
svoju miestnu nepríslušnosť na vykonanie konania v trestnej veci obvinenej K. D. a predložil spis na
rozhodnutie sporu o príslušnosť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 5. 2017 sp. zn. 2 Ndt/8/2017 súd rozhodol,
že príslušným na vykonanie konania v uvedenej trestnej veci je Okresný súd Liptovský Mikuláš. Spisový
materiál bol doručený tunajšiemu súdu dňa 26. 6. 2017.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou
hranicoutrestnejsadzbyneprevyšujúcouosemrokovpreskúmasamosudcaapodľajejobsahuaobsahu
spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

V rámci preskúmania obžaloby súd zameral pozornosť na zistenie, či skutok, pre ktorý je vedené
trestné stíhanie, je trestným činom. Doposiaľ zistené skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu
nasvedčujú tomu, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal. Obvinená potvrdila, že dňa 17. 11.

2014 podala trestné oznámenie na D. H., v ktorom uviedla, že za mesiace september až november 2014
nezaplatil výživné na deti N. H. a W. H. v celkovej sume 597,45 eur, čo je preukázané aj zápisnicou
o trestnom oznámení zo dňa 17. 11. 2014. Na podklade uvedeného trestného oznámenia bolo začaté
trestné stíhanie vo veci (bez vznesenia obvinenia) za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr. zákona, vo veci bolo vykonané skrátené vyšetrovanie. Na základe zadovážených dôkazov

bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. Z odôvodnenia rozhodnutia policajta vyplýva, že nebola naplnená objektívna stránka skutkovej
podstaty prejednávaného trestného činu z dôvodu absencie znaku neplnenia vyživovacej povinnosti v
sledovanom období.

Na základe skutkových zistení majúcich základ v dôkazoch zadovážených v prípravnom konaní okresný
súd dospel k záveru, že prejednávaný skutok nie je trestným činom z dôvodu absencie znaku jeho
objektívnej a subjektívnej stránky a rovnako tak nezistil dôvod ani na postúpenie veci.

Prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného lživo obviní

z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie.

Objektom citovaného trestného činu je záujem na ochrane pred lživými obvineniami z trestného činu a
na dôvodnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pričom pod pojmom lživého obvinenia
sa rozumie vedomé nepravdivé oznámenie skutkových okolností o trestnom čine a jeho páchateľovi.

Je nevyhnutné upriamiť pozornosť na ďalší zo znakov skutkovej podstaty označeného trestného činu,
ktorým je zákonný znak objektívnej stránky, ktorá spočíva v nepravdivom obvinení konkrétnej nevinnej
osoby zo spáchania určitého trestného činu. Naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty trestného činu
vyžaduje, aby páchateľ iného lživo obvinil zo spáchania trestného činu.

Subjektívna stránka označenej skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia vyžaduje zavinenie
úmyselné.Prevyvodenietrestnejzodpovednostipáchateľa,musítentochcieťalebosibyťaspoňvedomý
toho, že iného lživo obviňuje z trestného činu, a zároveň musí chcieť alebo byť minimálne uzrozumený
s tým, že v dôsledku jeho obvinenia bude táto nevinná osoba trestne stíhaná.

Z výpovede obvinenej, ako aj poškodeného mal súd preukázané, že poškodenému D. H. bola súdom
určená povinnosť platiť mesačné výživné na svoje maloleté deti a to dcéru N. v sume 4.000,- Sk (132,76
eur) a syna W. v sume 2.000,- Sk (66,39 eur), vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky - obvinenej, ktorej
boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Obvinená a poškodený tiež zhodne vypovedali,

žeodroka2013aajvroku2014bolovýživnénadetizostranypovinnejosoby(poškodeného)uhrádzané
prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC). Aj zo správy CIPC zo
dňa 29. 1. 2015 (na č. l. 14-15) je preukázané, že obvinená ako zákonná zástupkyňa maloletých detí
požiadala CIPC o pomoc pri vymáhaní výživného od poškodeného a boli jej doručené prostredníctvom
CIPC platby výživného od poškodeného v rokoch 2013 - 2014.

Na základe dôkazov zadovážených v prípravnom konaní bolo preukázané, že obvinená neuviedla
vedome nepravdivé údaje o neplnení vyživovacej povinnosti poškodeným za sledované obdobie. V
tomto smere je rozhodujúca správa CIPC zo dňa 29. 1. 2015 na č. l. 14 - 15. CIPC síce na jednejstrane poukazuje, že ku dňu podania trestného oznámenia na poškodeného tento nemal žiadny dlh na
výživnomnadeti,avšakzosprávyjezrejmé,žepoškodenýsineplnilriadneavčasvyživovaciupovinnosť
určenú súdnym rozhodnutím v rokoch 2013 - 2014. Aj poškodený priznal, že súdom určené neplatil

pravidelne. Poškodený pri výsluchu dňa 12. 12. 2014 (na č. l. 5) uviedol, že v roku 2014 výživné za
september zaplatil dňa 29. 10. 2014, za október zaplatil 2. 12. 2014 a za november ku dňu výsluchu ešte
nezaplatil, teda ak plnil, tak preukázateľne po dátume splatnosti. V prvom rade je potrebné poukázať
na skutočnosť, že poškodený neplatil výživné každý mesiac ani v roku 2013, ani v roku 2014. V roku
2013 bol dokonca časový odstup neplatenia výživného 4 mesiace (výživné zaplatené v apríli a potom

až v auguste). Pokiaľ došlo k úhrade výživného z jeho strany, v prevažnej miere tomu tak bolo po
dátume splatnosti a v sume nižšej ako bola určená súdom. Nemôže zostať bez povšimnutia, že k
oneskoreným platbám výživného prispela aj skutočnosť, že výživné nebolo uhrádzané priamo z účtu
poškodeného na účet obvinenej, ale prostredníctvom CIPC, v dôsledku čoho sa predĺžila doba, počas
ktorej došlo k reálnemu poukázaniu výživného v prospech oprávnených osôb. Všetky vyššie uvedené
skutočnosti v konečnom dôsledku vniesli chaos a neprehľadnosť v otázke platenia výživného. Vzhľadom

na nepravidelné platby výživného zo strany poškodeného aj v nižšej sume ako súdom určenej nielen
v roku 2013, ale aj v roku 2014, oneskorené pripísanie platieb výživného v dôsledku účasti CIPC pri
vymáhaní výživného, mohla obvinená na základe uvedených skutočností nadobudnúť podozrenie, že
poškodený jej nezaplatil súdom určené výživné za sledované obdobie, čo ju viedlo ku podaniu trestného
oznámenia. Napokon v mesiaci november 2014 bola poukázaná platba výživného preukázateľne po

podaní trestného oznámenia. Len pre ilustráciu neprehľadnosti platenia výživného a priradenia platby
ku konkrétnemu mesiacu súd poukazuje, že samotný poškodený dňa 12. 12. 2014 pripustil, že k
uvedenémudátumunezaplatilvýživnézanovember2014,pritomzosprávyCIPCvyplýva,žeoprávnenej
osobe bola dňa 21. 11. 2014 poukázaná platba výživného v sume 199,15 eur. Na základe uvedeného
vzniká pochybnosť, na ktorý mesiac sa uvedená platba vzťahuje, čo len zvýrazňuje neprehľadnosť

platenia výživného v inkriminovanom období.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody skutok, ktorý je predmetom obžaloby, nenapĺňa znaky skutkovej
podstaty prejednávaného trestného činu ani iného trestného činu. So zreteľom na vyššie opísané
okolnosti, ktoré sprevádzali páchanie skutku a ktoré viedli obvinenú ku podaniu trestného oznámenia,

nie je dôvod ani na postúpenie veci. Súd preto zastavil trestné stíhanie obvinenej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinená podať sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia, ktorá má odkladný účinok.