Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010277
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117010277.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému N.. T.. K. X., nar.
XX.X.XXXX v I., K. republika, trvale bytom B. J., A. U. XXX/XX, trestne stíhanému pre prečin porušovania
ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí, konanom dňa 22. augusta
2018, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín, sp.zn. 2T/23/2017, zo dňa 14. decembra 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/23/2017, zo dňa 14. decembra 2017 bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 285 písm. c/ Tr. por. obžalovaný N.. T.. K. X. sa oslobodzuje spod obžaloby pre skutok,
obžalobou kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák.,

ktorého sa mal dopustiť tak, že v doposiaľ presne neustálenej dobe od mesiaca október 2015 do dňa
11.11.2015 na parcele č. KN-E XXXX a XXXX zapísanej na LV Č. XXXX nachádzajúcich sa v k. ú.
Trenčianske Teplice ako orná pôda dal bez príslušného platného povolenia vyrúbať celkovo 7 kusov
listnatých drevín, a to: hruška obyčajná (Pyrus communis), jabloň domáca (Malus domestica), javor
poľný (Acer campestre), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ktorých spoločenská hodnota drevín bola
Štátnou ochranou prírody, Správou chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty so sídlom v Nemšovej

celkovo vyčíslená na sumu vo výške 7231 eur, čím obvinený N.. T.. K. X. konal v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.
z., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor odvolanie v
neprospech obžalovaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Podané

odvolanie prokurátor dodatočne odôvodnil nasledovne:

„Samosudca' Okresného súdu v Trenčíne rozsudkom spisová značka 2T/23/2017 zo dňa 14.12.2017
podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného N.. T.. K. X. spod obžaloby na
tom skutkovom základe, že v doposiaľ' presne neustálenej dobe od mesiaca október 2015 do dňa
11.11.2015 na parcele Č. KN-E XXXX a XXXX zapísanej na LV Č. XXXX nachádzajúcich sa v k. Ú.

Trenčianske Teplice ako orná pôda dal bez príslušného platného povolenia vyrúbať celkovo 7 kusov
listnatých drevín, a to: hruška obyčajná (Pyrus Communis), jabloň domáca (Malus domestica), javor
poľný (Acer campestre), jaseň štíhly (Fraximus excelsior), ktorých spoločenská hodnota drevín bola
Štátnou ochranou prírody, Správou chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty so sídlom v Nemšovej
celkovo vyčíslená na sumu vo výške 7231 eur, čím bol obvinený N.. T.. K. X. konal v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny podľa § 47 odsek 3 zákona číslo

543/2002 Zbierky zákonov, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.Samosudca Okresného súdu Trenčín v odôvodnení predmetného rozsudku konštatuje, že výsledky
prípravného konania síce preukazujú spáchanie skutku, ktorý za daných okolností je trestným činom, zo
zabezpečených dôkazov však nevyplýva, že skutok spáchal práve obžalovaný N.. T.. K. X.. Obžalovaný

na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Z výpovedi svedka poškodeného vyplýva len postup
potrebný vykonať, pred samotným výrubom drevín, teda podanie žiadosti o výrub dreviny, čo obžalovaný
vykonal.Zozabezpečenýchdôkazovvšaknevyplývažiadendôkaz,žestromyvyrúbalpráveobžalovaný,
nakoľko ani jeden zo svedkov nebol priamym svedkom výrubu drevín. Samosudca zároveň poznamenal,
že zo zabezpečených a vykonaných· dôkazov tiež nevyplynulo podozrenie na žiadnu osobu, ktorá

nelegálny výrub drevín vykonať mala.

V trestnom konaní upravuje podanie obžaloby prokurátorom ustanovenie § 234 odsek 1 Trestného
poriadku tak, že "ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú
postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich
prílohy a dôkazné predmety."

Prokurátor je tak povinný podať obžalobu aj v prípade, ak si dve skupiny dôkazov odporujú a rozpory už
nemožno odstrániť, pretože ďalšie dôkazy buď neexistujú, alebo sa dostupnými prostriedkami už nedajú
zaobstarať. Za takejto situácie neostáva nič iné ako podať obžalobu, pretože zistenie, ktoré z navzájom
si odporujúcich dôkazov sú pravdivé, závisí len na ich zhodnotení súdom po ich vykonaní na hlavnom

pojednávaní podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti. Zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného
totiž môže použiť len súd. „Pochybnosť“, či skutok spáchal obvinený môže vysloviť len súd, ktorý v rámci
súdneho konania vyhodnotí zabezpečené dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne. Dôvodnosť podania
obžaloby na súd a potreba konania na súde v rámci hlavného pojednávania je daná zabezpečenými
nepriamymi dôkazmi, ktoré v celku podávajú jednoznačný obraz danej situácie a len prostredníctvom

prezentovania dôkazov na hlavnom pojednávaní je možné preukázať vinu obžalovaného resp. ak súd
vyhodnotí zabezpečené dôkazy ako nedostatočné pre uznanie viny obžalovaného je súd oprávnený
oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

K jednotlivým zabezpečeným dôkazom uvádzam a poukazujem na tieto skutočnosti:

Dňa 13.10.2015 požiadal obžalovaný N.. T.. K. X. príslušný orgán ochrany prírody Mesto Trenčianske
Teplicevýrub7ksdrevínnaparceleč.KN-EXXXXaXXXXvmesteTrenčianskeTeplice,k.ú.Trenčianske
Teplice. Mesto Trenčianske Teplice oznámil začatie konania ohľadom predmetnej žiadosti v správnom
konaní a Občianske združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa, Švabinského 20, Bratislava ako verejnosť

v zastúpení N.. W. P. potvrdilo záujem byť účastníkom v tomto konaní a elektronickým podaním dňa
28.10.2015 potvrdilo záujem byť účastníkom konania a bolo im tak priznané postavenie účastníka
konania vo veci povolenia výrubu v meste Trenčianske Teplice.

Dňa 02.11.2015 bolo orgánom ochrany prírody oznámené začatie konania vo veci výrubu drevín a toto

sa uskutočnilo dňa 11.11.2015. Ústneho pojednávania a miestneho zisťovania sa zúčastnil obžalovaný
N.. T.. K. X.. Na miestnom zisťovaní a ústnom pojednávaní bolo zistené, že dreviny, o výrub ktorých bolo
obžalovaným N.. T.. K. X. žiadané už boli vyrezané.

Dôvodom podania žiadosti obvineného o výrub drevín bola realizácia oplotenia predmetného pozemku,

ktorý je vo vlastníctve obžalovaného. Zarážajúci je fakt, že obžalovaný N.. T.. K. X. nadobudol na základe
notárskej zápisnice č. N X/XXXX, Nz XX/XXXX, v.z. XX/XX a kúpnej zmluvy v.z. XXX/XX, teda v rokoch
2014 a 2015.

V kontexte uvedeného v súhrne uvádzam,· že obžalovaný N.. T.. K. X. nadobudol uvedenú nehnuteľnosť

v roku 2015, kedy v tom istom roku v mesiaci október 2015 požiadal príslušný správny orgán o povolenie
na výrub drevín.

Následne niekoľko dní po začatí konania v zmysle správneho poriadku došlo k výrubu drevín, o výrub
ktorých obžalovaný žiadal, pričom na "neznámeho páchateľa" nepodal trestné oznámenie ani inak túto

okolnosť neohlásil.

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu sťažnosť, v ktorej
obhajca neuvádzal žiadne skutočnosti ohľadom viny či neviny obžalovaného vo vzťahu ku samotnémuspáchaniu skutku, poukazoval len na (podľa tvrdenia obvineného prostredníctvom obhajcu) nízku
materiálnu stránku prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona, na
konanie v omyle, potrebu preukázania otázky zavinenia a podobne.

Zo správy ŠOP SR Správa chránenej· krajinnej oblasti Biele Karpaty zo dňa 22.12.2015 vyplýva, že
Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredia, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia prešetroval podnet ohľadom nelegálneho výrubu drevín rastúcich mimo
les, ktorého sa mal dopustiť N.. T.. K. X., ktorý podal žiadosť na výrub 7 ks drevín a výrub uskutočnil

pred vydaním súhlasu. Z uvedeného dôvodu požiadal OÚ Trenčín o vyčíslenie spoločenskej hodnoty
vyrúbaných drevín, ktorá bola vyčíslená na sumu 7.231 Eur.

V následnej správe ŠOP Správa chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty zo
dňa 30.09.2016 sa uvádza, že žiadateľ (obžalovaný N.. T.. K. X.) mal v žiadosti stromy nesprávne
určené do druhov. V čase obhliadky dňa 16.12.2015 boli na lokalite zdokumentované pne dvoch

ovocných stromov - hruška obyčajná a jabloň domáca, rastúcich na pozemku č. XXXX vo vzdialenosti
40-50 m od spevnenej cesty vedúcej horným okrajom parcely. Ďalej pne stromov rastúcich na hornom
okraji pozemkov - javor horský, jaseň štíhly, hrab obyčajný. Ako zo správy ŠOP vyplýva, v čase
obhliadky dňa 30.09.2016 je terén v okolí výrubu čiastočne upravený navážkou, niektoré pne sú
prisypané. Predmetná správa tak dáva vysvetlenie na konštatovanie samosudkyne, ktorá v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uvádza, že obžaloba bola podávaná nie pre dreviny uvádzané v žiadosti
obžalovaného o vydanie súhlasu na ich výrub ale pre iné dreviny.

V prípravnom konaní 04.05.2016 obžalovaný využil svoje právo odmietnuť vypovedať a nevypovedal.
Vypovedal až dňa 13.01.2017 kedy uviedol, že bude vypovedať z dôvodu, aby nebudil dojem, že

nevypovedá z dôvodu, že je páchateľom skutku. Uviedol, že on stromy nevyrúbal, ani ich vyrúbať
nikomu nedal. Nemal na takýto postup dôvod, nakoľko je predpoklad, že by mu povolenie bolo vydané.
Z ustálenej právnej praxe ako aj z ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že len súd môže, ak je
nepochybné, že skutok nespáchal obvinený rozhodnúť v zmysle zásady „in dubio pro reo“.

Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že pri vyhodnocovaní dôkazov potrebných pre rozhodnutie sa
Okresný súd v Trenčíne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto
navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne z dôvodu podľa § 321 odsek 1 písmeno b), c), d) Trestného
poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 2T/2312017 zo dňa 14.12.2017 a podľa
§ 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch
odvolania a navrhol vyhovieť jeho odvolaniu. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a ich dôvodov vyplýva, že v

podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku

okresného súdu senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku okresného súdu
je správny a zákonný.Z písomných dôvodov odvolania vyplýva, že prokurátor namietal spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov okresným súdom pri ustálení skutkového stavu veci, na základe ktorého hodnotenia dôkazov,
ktoré podľa názoru prokurátora by malo byť v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., okresný súd

dospel k záveru o nevine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Z
dôvodovodvolaniavyplýva,žepodľanázoruprokurátoraokresnýsúdvtejtoskutkovejotázkenazáklade
výsledkov vykonaného dokazovania mal dospieť k iným skutkovým záverom, ktoré by odôvodňovali
záver o preukázaní spáchania skutku obžalovaným. Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora teda
vyplýva, že prokurátor namieta chyby napadnutých výrokov rozsudku o vine v zmysle § 321 ods. 1 písm.

b) Tr. por., hoci navrhol zrušiť napadnutý rozsudok aj z dôvodov podľa § písmen c) a d) § 321 ods. 1
Tr. por.

Odvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd

hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány

činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V
takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu

v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to,
v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať

záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku, vrátane jeho
odôvodnenia, na obsah ktorého týmto odvolací súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa v podrobnostiach poukazuje, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu

majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, úvahy okresného súdu ohľadne skutkových
zistení sú úplné, logické, a preto aj súladné s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. upraveným postupom
súdu pri hodnotení dôkazov.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov uviedol nasledovné:

„Súd, vzhľadom na vyššie uvedené, po zhodnotení všetkých zadovážených a vykonaných
dôkazov, po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, oslobodil obžalovaného spod obžaloby,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať. Súd tak pre účely rozhodnutia starostlivo
hodnotil obsah na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov. Výpovede poškodených a svedkov vo
svojomsúhrneopisujúpostupsprávnychorgánov vsprávnomkonaníovýrobestromov,ktorézačalo
na návrh obžalovaného a obsahujú vyjadrenia k následným zisteniam pri miestnej obhliadke v súvislosti

s konaním o výrube stromov, resp. popisujú ďalší postup správnych orgánov po zistení nelegálneho
výrubu a po jeho zdokumentovaní, pričom vypočúvané osoby neuviedli žiadne skutočnosti, na základe
ktorých by sa dala identifikovať konkrétna osoba, ktorá výrub vykonala, resp. dala vykonať. Tieto
osoby takúto informáciu ani nemohli podať, pretože neboli prítomné pri výrube, ale ako zamestnancirôznych správnych orgánov sa podieľali na správnom konaní o výrube na základe žiadosti obžalovaného
(svedkyňa L.. U. W.), resp. následne zdokumentovali zistený výrub (poškodená N.. Z. W. a svedkyňa
T.. U. T.). Súd poukazuje, že obžalovaný sa dňa 11.11.2015 zúčastnil na miestnej obhliadke v súvislosti

s konaní o výrube stromov, avšak podľa výpovede svedkyne L.. U. W. sa obžalovaný počas miestnej
obhliadky nevyjadroval, z akého dôvodu boli stromy bez povolenia vyrúbané. Z výpovedí čítaných na
hlavnom pojednávaní tak súdu nevyplýva, že by neoprávnený výrub vykonal obžalovaný, resp. že by
obžalovaný dal zabezpečiť tento výrub.

Skutočnosť, že bez povolenia správneho orgánu bol vykonaný výrub stromov na pozemkoch
obžalovaného, pričom obžalovaný podal aj žiadosť o výrub stromov, nepreukazuje v dostatočnom
rozsahu potrebnom pre uznanie viny, že tento výrub vykonal alebo dal vykonať obžalovaný. Napokon
z vykonaných dôkazov nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konkretizovať,
ktorá osoba mala predmetný výrub realizovať. Neexistuje tak žiadny dôkaz, ktorý by priamo usvedčoval
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktorý by preukazoval v dostatočnom rozsahu jeho

vinu v spojení s inými zabezpečenými dôkazmi.

Vykonané dôkazy nepostačujú na uznanie viny obžalovaného, tak ako žiada obžaloba, pričom ani
procesné strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Preto súd, pri rešpektovaní zásady
in dubio pro reo, obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo bez akýchkoľvek pochybností

dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.“

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že ostatné vyššie citované skutkové závery
okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, tieto úvahy okresného súdu
ohľadne skutkových zistení sú úplné, logické, a preto aj súladné nielen s ustanovením § 2 ods. 12

Tr. por. upraveným postupom súdu pri hodnotení dôkazov, ale aj s ustálenou súdnou praxou, podľa
ktorej, ak nepriame dôkazy, vedúce síce k dôvodnému podozreniu voči obvinenému, nevylučujú však
reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie
viny obvineného (pozri napr. R38/1970 a právna veta III. s odôvodnením v R29/1971). Podľa názoru
odvolacieho súdu je potrebné dať za pravdu prokurátorovi, že v danom prípade vykonané použiteľné

nepriamedôkazynajednejstranesícesmerujúkdôvodnémupodozreniuovineobžalovaného,avšakna
druhej strane nemožno okresnému súdu nič vytknúť vo vzťahu k odôvodnenosti jeho záveru súladnému
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že tieto dôkazy zároveň nepochybne nevylučujú možnosť, že
čin mohla spáchať iná osoba.

K odôvodneniu odvolania prokurátora odvolací súd považuje za potrebné tiež dodať, že toto
odôvodnenie obsahuje opis obsahu dôkazov a skutkové závery, k akým mal podľa názoru prokurátora
okresný súd dospieť na základe hodnotenia dôkazov. S takouto argumentáciou prokurátora sa odvolací
súd nemôže v žiadnom prípade stotožniť, nakoľko ak by aj v danom prípade existovali vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd by nemohol (nemal žiadnu právomoc)

prikázať okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov má dospieť ku skutkovému záveru o
spáchaní činu obžalovaným tak, ako sa toho domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal
byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona
vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,

alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2
napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po
lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.