Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011293
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113011293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2015, v trestnej
veci proti obž. H. P. a obž. T. W. pre prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaných a poškodeného Y. I. proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 2T 99/2013 zo dňa 24.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

Obžalovaných:

1/ H. P., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom O. č. XXX,
okres U.

2/ T. W., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom O. č. XX,
okres U.

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry L. zo dňa 3.10.2013 č. k. 1Pv 864/11-31, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm.

a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.09.2011 asi o 17.15 hod. v obci O., okres U., v areáli futbalového ihriska po skončení
futbalového stretnutia medzi klubmi FK O. a FK J. po predchádzajúcej vzájomnej dohode bezdôvodne
fyzicky napadli Y. I. tým spôsobom, že obvinený H. P. chytil rukami Y. I. v oblasti pod krkom a obvinený
T. W. ho udrel päsťou ruky do oblasti ľavej časti krku a snažil sa ho nohou kopnúť, tento však kopnutie
vykryl, po tomto konaní Y. I. spadol na zem, kde následne ho obaja bili rukami po rôznych častiach

tela a taktiež ho viackrát kopli do rôznych častí tela, čím týmto konaním mu spôsobili zranenia a to
pomliaždenie prednej a bočnej steny krku vľavo s podvrtnutím krčnej chrbtice, kožnú odreninu ľavého
kolena, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 5-6 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, okres L.,

zastúpeného splnomocnencom Y.. Y. R., AK L., s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na
občianske súdne konanie.Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodeného Y.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných H. P. a T. W. vinnými zo spáchania
prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

-dňa25.09.2011asio17:15hod.vobciO.,okresU.,vareálifutbalovéhoihriskaposkončenífutbalového
stretnutia medzi klubmi FK O. a FK J. po predchádzajúcej vzájomnej dohode bezdôvodne fyzicky napadli

Y. I. tým spôsobom, že obvinený H. P. chytil rukami Y. I. v oblasti pod krkom a obvinený T. W. ho udrel
päsťou ruky do oblasti ľavej časti krku a snažil sa ho nohou kopnúť, tento však kopnutie vykryl rukou, po
tomto konaní Y. I. spadol na zem, kde následne ho obaja bili rukami po rôznych častiach tela a taktiež ho
viackrát kopli do rôznych častí tela, čím týmto konaním mu spôsobili zranenia a to pomliaždenie prednej
časti steny krku vľavo s podvrtnutím krčnej chrbtice, kožnú odreninu ľavého kolena, ktoré zranenia si

vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 5-6 dní.

Zo to im obom podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 54, § 55 Tr. zák. uložil trest povinnej práce vo
výmere 200 hodín.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne k povinnosti nahradiť
poškodenému Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom J. č. XXX, okr. L. škodu vo výške 461,40 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní, zahlásili odvolanie obaja obžalovaní, ako aj poškodený,
prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktoré následne písomne odôvodnili.

V písomne odôvodnenom odvolaní, prostredníctvom obhajcu, obžalovaní namietali, že dôkazmi, ktoré
boli vykonané v trestnom konaní, nebolo dokázané, aby sa dopustili skutku im kladného za vinu.

Poukázali na zásadné rozpory vo výpovediach svedkov, vo výpovediach samotného poškodeného, napr.
vo vzťahu k výpovedi svedka Y. J.. Ten vypovedal dňa 18.7.2013 tak, že potom, ako P. chytil I. pod krk,

tento spadol na zem a hneď nato začali na nich útočiť ostatní ľudia, preto volal políciu. Útočili minimálne
5-6 ľudia, ktorých on nepoznal, vôbec obžalovaného W. nespomínal. V rozpore je aj s výpoveďou
priameho svedka Y. U., ktorý tvrdil, že H. P. udrel poškodeného I. a potom tam pribehli T. W., O. U., Y. X.,
ktorítiežbilipoškodenéhorukami.PoškodenýI.všakodzačiatkutvrdil,žeP.honeudrel,ibahomalchytiť
prudko rukou pod krkom. G. I., syn poškodeného uviedol, že nevie, kto napadol jeho otca, bolo tam viac

ľudí, ktorých on nepozná. Svedok H. U. taktiež popisuje priebeh situácie inak, ako ostatní očití svedkovia.
Na druhej strane výpovede obžalovaných a svedkov majú vyvracať záver o ich vine. Obžalovaný P.
priznáva, že chytil oboma rukami poškodeného I. pod krk, držali sa navzájom za vetrovky, obžalovaného
W. tam vtedy nevidel, ten stál pri šatniach. Taktiež I. neudrel, len sa držali za vetrovky. Svedok U., ako
aj svedok Y. W. potvrdili, že v čase incidentu a vzájomného napádania sa, tam obžalovaný W. nebol,

bol pri šatniach, keďže jeho povinnosťou bolo odprevadiť rozhodcov, čo potvrdzuje vo svojej výpovedi
aj svedok Y. X.. Svedok K. B. uvádza, že poškodený ako útočníka najsamprv označil jeho, a potom to
zmenil a ako útočníka označil obžalovaného W..

Podľa názoru obhajoby uvedené skutočnosti potvrdzujú, že skutok sa nestal tak, ako je popísaný v

obžalobe. Neexistuje žiadna predchádzajúca dohoda medzi obžalovanými na tom, aby mali napadnúť
poškodeného I., W. pri konflikte v podstate nebol, zúčastnil sa ho len ako usporiadateľ, nebol
identifikovaný divákmi, ani svedkom J., ktorý bol v podstate očitým svedkom danej situácie a on volal
políciu. P. zasa chytil poškodeného za krk, resp. za oblečenie, pričom aj jeho pôsobením mohlo dôjsť k
poraneniu poškodeného, no poškodeného neudrel, a preto podľa názoru obhajoby tento skutok sa nestaltak, ako je popísaný v obžalobe. Navrhli, aby odvolací súd po vyhodnotení dôkaznej situácie postupoval
podľa § 285 písm. a/,b/,c/ Tr. por. a oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Splnomocnenec poškodeného Y.. Y. R. odvolanie poškodeného k výroku o náhrade škody žiadnym
spôsobom bližšie neodôvodnil, len v písomnom vyhotovení v rámci odvolacieho konania predložil
krajskému súdu žiadosť o priznanie náhrady trov poškodeného v predmetnej trestnej veci, pričom
vychádzal z hodnoty sporu v sume 461,40 €, čo zodpovedá sume bolestného, ktoré malo byť bodovo
vyhodnotené znalcom z odboru zdravotníctva, v nadväznosti na to riadne popísal všetky úkony právnej

služby, ktoré poskytol poškodenému v spojení s režijným paušálom, pričom si uplatnil trovy právneho
zastúpenia v celkovej sume 284,98 € s J..

Na základe odvolaní podaných obžalovanými, ako aj poškodeným, preskúmal krajský súd napadnutý
rozsudok v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ako aj zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie oboch obžalovaných
je dôvodné a súčasne bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a následne vo veci na základe
dokazovania z prípravného konania a hlavného pojednávania rozhodnúť. Odvolanie právneho zástupcu
poškodeného - splnomocnenca považoval za nedôvodné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že obaja obžalovaní T. W.,
ako aj H. P. popreli spáchanie skutku im kladného za vinu. Obžalovaný P. priznal, že chytil poškodeného
oboma rukami pod krk, avšak chytili sa takto vzájomne a vzájomne sa aj naťahovali. Bola to reakcia na
provokácie a nadávky zo strany poškodeného, jednak počas celého zápasu, ale aj v závere zápasu.
Obžalovaný W. uviedol, že keď bol v šatni s rozhodcami, počul z vonku krik, preto tam vybehol, čo

mal potvrdiť aj svedkovia Y. W. a Y. X. K žiadnemu fyzickému napádaniu tam nedošlo, čo vo svojich
výpovediach potvrdili svedkovia Y. W., O. U. a Y. W..
Tento incident však poškodený Y. I. popísal rozdielne, uviedol, že obžalovaný P. ho chytil rukou za krk,
pričom sa ho snažil kopať, kde on sa bránil a hneď na to tam prišiel aj obžalovaný W., X., W. a ich hráč,
ktorý vtedy nehral U., kde obžalovaný W. ho udrel rukou do ľavej strany krku päsťou. Následne potom

tam prišli na ihrisko aj fanúšikovia, kde bol sotený, urobil kotúľ vzad, niekoľkokrát do neho kopli, kde on
vtedy len čupel a chránil si tvár.
Rovnako to opísal aj svedok Y. L., ktorý bol sám napadnutý a pomáhala mu dcéra H. R.. Obžalovaný
P. chytil rukami pod krk poškodeného, nevidel, aby do poškodeného kopal, a potom tam pribehli W.,
X., U. a ďalší fanúšikovia, ktorí útočili na I. a nebolo to len bránenie, ale bolo to úmyselné bitie, boli

aj kopance smerom k poškodenému, ale nevedel uviesť kto ho presne kopal. Poškodeného udrel W.
päsťou niekde do hornej časti tela.
Uvedenýpriebehkonfliktutak,akohopopísalsvedokY.L.apoškodenýmalbyťpotvrdenýajvýpoveďami
svedkov H. U., H. R., G. I. a Y. U.. Taktiež svedok Y. J. potvrdil, že obžalovaný P. chytil poškodeného za
krk, obžalovaného W. nevidel, pričom zároveň doplnil, že nevidel útočníkom do tváre.

Svedok T. T. delegát zväzu na zápase uviedol, že on samotný priebeh konfliktu nevidel, potom čo
odchádzal videl na Y. I., aj Y. L. zranenia, bolo vidno, že boli udretí do tváre, taktiež hlavný rozhodca
mal natrhnutú košeľu alebo tričko. Svedok J. H., hlavný rozhodca zápasu potvrdil, že obžalovaný W.
ich vtedy odprevadil do kabíny rozhodcov, odišiel a potom sa tam znova vrátil, aby oznámil konflikt,
nespomínal nič o tom, aby počul z vonku nejaký krik. Zápis o konflikte po zápase urobil na požiadanie

zástupcov domácich ako aj hostí. Z uvedeného je zrejmé, že v kabíne rozhodcov nebol po celý čas po
skončení zápasu až do odchodu rozhodcov, len ich odprevadil a odtiaľ odišiel.
Súd prvého stupňa pri hodnotení týchto dôkazov vychádzal aj zo znaleckého posudku T.. T. W.,
ktorý uviedol, že zranenia poškodeného a to pomliaždenie prednej a bočnej steny krku vľavo s
podvrtnutím krčnej chrbtice a odreninu ľavého kolena boli spôsobené s najväčšou pravdepodobnosťou

pri viacerých úderoch v oblasti hlavy a krku poškodeného zatvorenou dlaňou - päsťou spôsobených
druhou osobou, prípadne viacerými osobami s následným úchopom druhej osoby za krk, kedy mohlo
dôjsť k pomliaždeniu krku a podvrtnutiu krčnej chrbtice a pádom poškodeného na zem, kedy mohlo
dôjsť k poraneniu ľavého kolena. Uviedol, že je možné pripustiť, že ak by mal páchateľ dostatočne
veľkú ruku, mohol by uvedené poranenia prednej a bočnej plochy krku spôsobiť aj jedným úderom do

uvedených oblastí otvorenou dlaňou, pričom z medicínskeho hľadiska je možné pripustiť, že uvedené
poranenie mohlo vzniknúť aj tlakom ruky druhej osoby na oblasť krku poškodeného s jeho vytočením
do takej polohy, kedy mohlo dôjsť k podvrtnutiu krčnej chrbtice. Len samotné uchopenie bez stlačenia
by u poškodeného nespôsobilo vznik takýchto poranení. Z medicínskeho hľadiska nie je možné rozlíšiť,či uvedené poranenie vzniklo stlačením krku poškodeného otvorenou dlaňou druhej osoby s následným
natočením krku poškodeného do neprirodzenej polohy alebo pri samotnom údere otvorenou dlaňou
do oblasti krku poškodeného z dôvodu, že oba mechanizmy pôsobia rovnakou silou a prudkosťou a

nezanechávajú žiadne špecifické príznaky, na základe ktorých by bolo možné ich rozlíšiť.
Z vykonaného dokazovania malo byť zrejmé, že už z minulosti boli veľmi napäté vzťahy medzi
obžalovanými a poškodeným, kde sa to rovnako prejavovalo aj vo výpovedi svedkov, ktorých výpovede
sa líšia v otázke začatia, priebehu samotného konfliktu ako aj toho, kto sa na ňom zúčastnil.
Vzhľadom na hore vyhodnotené dokazovanie súd prvého stupňa ustálil v rozsudku prezentovaný

skutkový stav, ktorý kvalifikoval ako prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zák., zo spáchania ktorého uznal vinnými obžalovaných H. P. a Y. W..

S takto ustáleným skutkovým stavom sa krajský súd nestotožnil, v nadväznosti na to ani s právnou
kvalifikáciou skutku a to s poukazom na nasledovné.

V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní boli vyprodukované dve skupiny dôkazov, ktoré
podporovali jednak verziu priebehu konfliktu obžalovaných, a to výpovede svedkov Y. X., O. U. a Y. W.,
a jednak verziu poškodeného Y. I., a to výpovede Y. L., Alenana R., Y. U., H. U., Y. J. a G. I..

Súčasne boli vypočutí aj svedkovia T. X., Y. W., K. B., ako aj J. H., ktorý bol hlavným rozhodcom zápasu

a T. T., ktorý bol delegátom zväzu na tomto zápase, ktorí k samotnému skutku nič bližšie uviesť nevedeli,
keďže neboli svedkami týchto útokov, avšak nepriamo dopĺňali ustálený skutkový stav.

Obžalovaní H. P. ako aj T. W. popreli vinu zo spáchania skutku im kladeného za vinu. H. P. priznal, že
pristúpil k poškodenému Y. I. a toho oboma rukami chytil za jeho odev, čo mu on opätoval, navzájom

sa ťahali a sácali a stiahli si vetrovky cez hlavu. Na to mal byť obžalovaný H. P. fyzicky napadnutý
synom poškodeného G. I., nevidel pritom obžalovaného T. W., ktorý mal byť podľa neho vtedy v šatni
s rozhodcami, resp. pri tribúne. Obžalovaný T. W. trval na tom, že nenapadol fyzicky Y. I., v tom čase
tam nebol, keď prišiel na ihrisko k samotnému incidentu už len rozdeľoval P. s I. mladším. Tvrdil, že keď
prišla polícia, tak poškodený I. ani nevedel uviesť, kto ho vlastne napadol, keďže najprv uvádzal osobu,

ktorej meno nepoznal, potom svedka K. B., ktorý ho mal napadnúť, až napokon, keďže sa vysvetlilo,
že to nemohol byť on, uviedol ako útočníka jeho - teda T. W..

VýpoveďobžalovanýchH.P.aT.W.malipotvrdzovaťvýpovedeY.X.,O.U.aY.W.,čovšaknezodpovedá
obsahu ich výpovedí a rozporov z nich vyplývajúcich, ktoré sa však nepodarilo odstrániť.

Svedok Y. X. vypovedal, že s obžalovaným W. boli odprevadiť rozhodcov do šatní, preto sa zdržiaval
v čase incidentu v týchto priestoroch, keďže počuli krik, že vonku je bitka, tak vyšli na ihrisko, aby
zabezpečili poriadok, keď tam prišli už bolo po všetkom. O. U. však tvrdil, v rozpore s výpoveďou
obžalovaného W., že práve naopak, obžalovaný T. W. bol napadnutý Y. I.. Y. W. uviedol, že šlo o

hromadnú bitku, bolo tam asi 30 ľudí, W. tam nebol, pretože s ním odprevádzal rozhodcov do kabín,
prišiel tam až s ním, medzi ľudí, aby ich rozdelili.

Svedkovia W. a W. sa však vo svojich výpovediach vôbec navzájom neuvádzajú, a nespomína ich
súčasne ani obžalovaný W., aj napriek tomu, že obaja zhodne tvrdia, že obžalovaný W. bol s nimi v

priestoroch šatní rozhodcov.

Naopak, zo svojho pohľadu popísal incident poškodený Y. I., ktorý svoju výpoveď v rámci dokazovania
v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní čiastočne pozmenil. Najprv tvrdil, že keď k nemu
pristúpil obžalovaný H. P., prudko ho chytil rukou pod krkom a nato mal byť udretý obžalovaným T. W.

päsťou do ľavej časti hlavy pod uchom. Následne výpoveď upravil tak, že potom, čo bol chytený rukami
obžalovaným P. pod krkom, podarilo sa mu na chvíľku vymaniť z jeho zovretia a nato bol udretý do ľavej
časti krku päsťou obžalovaným T. W.. Ďalej doplnil, že už si nevedel spomenúť, či počas toho, ako bol
napadnutý päsťou obžalovaným W. ho v tom čase držal aj obžalovaný P. pod krkom. Po údere bol sotený
niektorým z fanúšikov, spadol na zem a tam doňho kopali. Kto, to bližšie nevedel uviesť.

Rovnako vypovedal aj svedok Y. L., bol napadnutý obžalovaným P., potom tam boli viacerí, videl W.,
ako udrel poškodeného niekde do hlavy, no bol tam aj X. a U., kopali do neho, bili ho, ktorí presne
a ako, uviesť nevedel, nakoľko sám bol napadnutý a na chvíľu stratil vedomie, pričom mu pomáhalajeho dcéra svedkyňa H. R., ktorá uviedla, že bola tam veľká bitka, viac ľudí, kto presne a koho napádal
nevedela uviesť a následne sa predovšetkým starala o svojho otca, ktorý bol napadnutý, ležal na zemi,
podávala mu prvú pomoc.

Rozdielne, a tieto rozpory ani neboli odstraňované na hlavnom pojednávaní, vypovedal Y. U., ktorý od
samého začiatku tvrdil, že poškodený I. bol napadnutý obžalovaným H. P. nielen chytením rúk pod
krkom, ale aj údermi päsťou a kopmi, ktorým sa mal brániť. Až následne mal byť opätovne napadnutý
aj obž. T. W..

Vypovedal aj H. U., ktorý prakticky počas celej doby vyšetrovania v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní, cca 4 rokov, žiadnym z očitých svedkov, ako očitý svedok uvádzaný nebol, a
ako svedka ho navrhol vypočuť poškodený, pričom sám priznal, že je s poškodeným kamarát. Videl
obžalovaného P. chytiť poškodeného I. za bundu, za golier a nato pribehol obžalovaný W. a udrel ho
päsťou do oblasti hlavy, potom tam bolo veľa ľudí a až následne I. spadol.

Výpoveď poškodeného mal potvrdzovať očitý svedok Y. J., ktorý bol vypočutý ako v prípravnom konaní,
tak aj na hlavnom pojednávaní, ten zotrval na svojich výpovediach, keď tvrdil, že videl, ako P. chytil pod
krkY.I.,naťahovalisa,nonatotampribehloviaceroľudí,asi5-6ztribúnyazačalikopaťdopoškodeného,
počas bitky tam obž. W. nevidel. Následne on volal políciu.

Svedok G. I., syn poškodeného uviedol, že bolo tam viacero ľudí, ktorí fyzicky kopmi a údermi rúk
napádali otca, no konkrétne nevidel, kto ho mal fyzicky napadnúť.

Svedok T. T., ktorý bol delegátom zväzu na tomto zápase, len potvrdil, že samotný incident nevidel, ale

keď odchádzali z areálu štadióna Y. I., ako aj Y. L., bolo na nich vidno, že boli udretí do tváre, boli na
nich zrejmé aj zranenia, taktiež mal byť aj hlavný rozhodca napadnutý, a to tak, že mal mať natrhnutú
košeľu alebo tričko.

Hlavný rozhodca zápasu J. H. taktiež potvrdil, že ho do šatní odprevadil obžalovaný W., ktorý však

následne priestory šatne opustil a vrátil sa späť až keď prišiel oznámiť fyzické napadnutie zo strany hostí
ich fanúšikov, a zasa naopak, keď prišli nahlásiť fyzické napadnutie hostia domácimi fanúšikmi.

Spôsobené zranenia poškodeného boli riadne diagnostikované a popísané v znaleckom posudku znalca
z odboru zdravotníctvo, a to T.. T. W., z jeho záverov je zrejmé, že uvedené zranenia si nemohol

spôsobiť sám, s najväčšou pravdepodobnosťou tieto zranenia v oblasti hlavy a krku poškodeného
boli spôsobené pri viacerých úderoch zatvorenou dlaňou, päsťou, druhou osobu, prípadne viacerými
osobami s následným aj úchopom druhej osoby za krk, kedy mohlo dôjsť k pomliaždeniu krku a
podvrtnutiu krčnej chrbtice a pádom poškodeného na zem, kedy mohlo dôjsť aj k poraneniu ľavého
kolena.

Po takto vykonanom dokazovaní krajský súd konštatuje, že jednoznačne a bez pochybností nebolo
preukázané, aby obžalovaní H. P. a T. W. sa mali predtým, ako došlo k fyzickému útoku voči
poškodenému, vzájomne dohodnúť na tom, že ho takýmto spôsobom napadnú. Išlo o spontánny útok,
ako zo strany P., tak aj zo strany W.. Obžalovaný H. P. sa k napadnutiu poškodeného v podstate priznal

a obžalovaný W. je z útoku usvedčovaní predovšetkým výpoveďami svedkov Y. L., Y. U., a nepriamo
aj výpoveďou J. H., ktorý vyvrátil tvrdenie obžalovaného a svedkov X. a W., že počas incidentu bol po
celý čas v šatni rozhodcov.

Súčasne nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, aby následne po páde poškodeného na

zem, ho naďalej obžalovaní P., ako aj W. na zemi kopali, bili päsťami, a aj týmto konaním mu mali
spôsobiť diagnostikované zranenia, keďže sám poškodený uvádzal, že bol sotený niektorým z divákov
na zem a následne napadaný viacerými osobami, ktorými konkrétne, to nevedel.

Zo záverov vykonaného dokazovania, krajský súd ustálil skutkový stav tak, že dňa 25.9.2011 v čase asi

o 17.15 hod. v obci O., okr. U., v areáli futbalového ihriska, po skončení futbalového stretnutia medzi
klubmi FK O. a FK J. po predchádzajúcich vzájomných slovných útokoch bol poškodený Y. I. chytený
obž. H. P. oboma rukami pod krk a následne obž. T. W. udretý päsťou do ľavej časti krku. Z vykonanéhodokazovania je zrejmé, že celý tento konflikt bol vyprovokovaný neslušným a vulgárnym správaním sa
poškodeného Y. I..

Čo sa týka posúdenia konania obžalovaný, s poukazom na ustálený skutkový stav mali obaja obžalovaní
svojím konaním sa dopustiť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V súvislosti s tým
krajský súd poukazuje na nasledovné právne úvahy.

Podľa § 364 Tr. zák. sa prečinu výtržníctva dopustí ten, kto sa verbálne alebo fyzicky verejne alebo na

mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného
a nasl.

Ustálená súdna prax pod hrubou neslušnosťou rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá
občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Ide napr. o hanobenie historickej alebo kultúrnej
pamiatky, hrobu alebo iného pietneho miesta, hrubé rušenie zhromaždenia občanov, alebo obradu

občanov, prípadne hrubé útoky na časť a vážnosť občana, napr. vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky
skutkom a pod. Zo slovného spojenia hrubá neslušnosť vyplýva, že musí ísť o závažnejšiu neslušnosť,
ktorá sa prieči pravidlám občianskeho spolužitia a zásadám občianskej morálky.

Výtržnosťou sa zasa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom hrubo narušuje verejný pokoj,

poriadok a je preň typický zjavný neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia. Spravidla tu ide o fyzické, psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následku
a okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť

nepatrná.

Pri takto ustálenom dokazovaní a skutkovom stave, vychádzajúc z jeho obsahu a citovaných ustanovení
Trestného zákona, sa súd sústredil na posúdenie tej skutočnosti, či konanie obžalovaných bolo
vôbec spôsobilé porušiť záujem spoločnosti na ochrane riadneho občianskeho spolužitia, či narušenia

verejného pokoja, či poriadku s prívlastkom hrubým spôsobom tak, ako to predpokladá citovaná
skutková podstata žalovaného prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené, teda na subjektívnu a objektívnu stránku konania obžalovaných tak, ako to
krajský súd ustálil, v ktorých sú subsumované predpoklady, podľa ktorých sa hodnotí závažnosť činu,

zastáva názor, že obžalovaní svojím konaním, porušili pravidlá občianskeho spolužitia a narušili verejný
pokoj,akoajporiadok,avšaktotoporušenienedosahujetakúkvalituaintenzitu,atedaúroveňzávažnosti
predpokladanú v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák., aby mohlo objektívne porušiť pravidlá občianskeho
spolužitia, zásady občianskej morálky, či verejný pokoj a poriadok s prívlastkom hrubým spôsobom, či
výtržnosti.

Keďže konanie obžalovaných nenaplnilo pojmové znaky žiadnej inej skutkovej podstaty trestného činu
uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, súd toto ich konanie posúdil tak, že by mohlo byť
považované ako iné hrubé správanie, ktoré je subsumované pod skutkovou podstatou priestupku podľa
§ 49 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov,

na prejednanie ktorých je z hľadiska kompetenčnej príslušnosti príslušný odbor vnútornej správy na
okresných úradoch.
V danom prípade, s prihliadnutím na ustanovenie § 20 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31.1.2012 je zrejmé, že priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva
roky.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že márne uplynutie lehoty dvoch rokov od spáchania posudzovaného
skutku, krajskému súd bráni v postúpení konania kladeného za vinu obžalovaným na prejednanie
priestupku podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku s použitím § 280 ods. 2 Tr. poriadku.

Keďže bolo konštatované, že nebola zistená minimálna miera závažnosti konania tak, ako to
predpokladá § 10 ods. 2 Tr. zák., a teda absentuje tu protiprávnosť konania, ktorá je predpokladaná
v ustanovení § 8 Tr. zák., z ktorého znenia vyplýva, že trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky
sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak, preto krajský súd zrušil odvolanímnapadnutý rozsudok a postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oboch obžalovaných spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry L. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. oslobodil, pretože skutok nie je trestným

činom.

Keďže krajský súd v predmetnej veci rozhodol postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. a oslobodil
obžalovaných spod obžaloby, bolo jeho povinnosťou podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázať poškodeného
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z tohto dôvodu krajský súd odvolanie

poškodeného Y. I., podaného prostredníctvom jeho splnomocnenca Y.. Y. R., zamietol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný