Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010162
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5615010162.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 25.

9. 2017 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e spod obžaloby obžalovaného F. R., nar. X.
X. XXXX v Č. trvale bytom E. F., K.. V. XXXX/XX, pre skutok

že
ako zamestnanec spoločnosti MBD, s.r.o. T. Vansovej 1319/12, Liptovský Mikuláš, IČO: 44983417,
pracujúci v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej 30. 11. 2012 v pracovnej pozícii manažér, zodpovedný

vedúci, vrátane organizácie dopravy v rámci prevádzky taxislužby touto spoločnosťou, ktorá bola
hlavným predmetom činnosti zamestnávateľa, po tom, čo 19. 6. 2014 rozviazal so zamestnávateľom
formou dohody pracovný pomer ku dňu 30. 6. 2014, po výzve účtovníčky spoločnosti Ľ. A., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom E. F., P. XXX/X, tejto bezprostredne po rozviazaní pracovného pomeru predložil
výdavkové doklady za obdobie druhého kvartálu 2014, avšak neodovzdal konateľovi spoločnosti - P.
F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E.Ý. F., M.. X. XXX/X, ani splnomocnenému zástupcovi spoločnosti
X. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B., Q. XXXX/XX, peňažné prostriedky v celovej sume 11.818,29

eur, ktoré sa mali v pokladni spoločnosti nachádzať, s finančnou hotovosťou, ktorou disponoval, naložil
nezistenýmspôsobomjejpoužitiepreúčelyspoločnostižiadnymspôsobomnezdokladoval,čímspôsobil
spoločnosti MBD, s. r. o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, T. Vansovej 1319/12, IČO: 44983417, škodu
vo výške 11.818,29 eur,

ktorým mal spáchať prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť MBD, s. r.o. so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, T. Vansovej 1319/12, IČO: 44983417 s nárekom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, uvedeného v
obžalobe. Na svoju obhajobu uviedol, že v októbri 2012 dostal ponuku pracovať v spoločnosti MBD.
Dňa 1. 12. bol prijatý do zamestnania s dátumom 30. 11. 2012. Ešte pred nástupom mu bolo ponúknuté
neskoršie odkúpenie tejto spoločnosti. X.. V. pracoval pred ním na rovnakej pozícii. X.. F. bol osobou

zodpovednou za taxislužbu. Osoba, ktorá je zodpovedná za prevádzku, je osoba, ktorá má oprávnenie.
Obžalovaný nemal oprávnenie na získanie koncesie, preto nemohol byť vedúci dopravy, ani to, čo je
uvedené v pracovnej zmluve. Do konca roka 2012 viac menej viedli prevádzku taxislužby V. a F., on sa
zoznamoval, ako funguje taxislužba. Pri jeho zaškolení boli prítomní V., F., pri ktorom mu povedali, žefirma je zabehnutá, do knihy o prevádzke motorového vozidla je zapísaný vodič, dátum, denné trasy,
ktoré urobí a tržba, ktorú za každú jazdu inkasuje, potom vodič spočíta celkové kilometre, celkovú tržbu,
z celkovej hrubej tržby odráta 30 %, ktoré si necháva. O tých 30 % mu povedal F., ktorý ho inštruoval

o celom systéme a V. mu to potvrdil. Nezisťoval, či o tých 30 % existuje pokyn od zamestnávateľa,
ukazovali mu doklady z predchádzajúceho obdobia pred jeho nástupom, ktoré hovoria ako to bolo
vypočítané, on vo firme pokračoval v tom, čo bolo zabehnuté. Bolo mu tiež vysvetlené, že z finančných
prostriedkov,ktoréostávajúpoodpočítaní30%,sanakupujúpohonnéhmoty,opravujúsavozidlá,dávajú
prostriedky na účet, z ktorého sa hradili lízingy, odvody do sociálne poisťovne, zdravotných poisťovní a

iné platby, ktoré prechádzali cez účet. Takto pracoval až do jeho výpovede, kedy každý deň po dennej
a nočnej smene si zamestnanci nechávali 30 %, čoho dôkazom sú aj knihy o prevádzke motorových
vozidiel, kde si vodiči vyrátali 30 % . Do jeho výpovede neboli problémy, všetko prebiehalo k spokojnosti
spoločnosti. Na konci roka 2013 sa stal spoločníkom MBD v objeme 49 %, v roku 2014 mu bol ponúknutý
zvyšok spoločnosti. Toto sa nestalo, keďže majiteľom spoločnosti povedal, že si potrebuje založiť
vlastnú spoločnosť a o firmu MBD nemal záujem z dôvodu zlého stavu účtovníctva. To povedal p. F.

asi 10 - 14 dní pred výpoveďou a na základe toho nastal konflikt. Dňa 18. 6. dostal výpoveď, kedy z
jeho iniciatívy došlo k odovzdaniu vozidiel, ako aj k dohode o ukončení pracovného pomeru. Poprel, že
ekonómka ho vyzvala na odovzdanie dokladov, pretože tieto jej odovzdával priebežne, len na konci jej
odovzdal tie, ktoré boli u neho k 18. 6. Keď jej odovzdával posledné doklady, ekonómke povedal, že jej
odovzdáva súpis všetkých finančných prostriedkov, teda v tom boli finančné prostriedky, ktoré sa týkali

30 % a ktoré si nechávali zamestnanci. F. túto situáciu zneužili a zapísali celkové finančné prostriedky
za každý mesiac do príjmu, do pokladničnej knihy, neodrátali 30 %, ktoré si zamestnanci brali.

Obžalovanýďalejuviedol,ženikdynedostal100% tržby, dostallen70%,vodičitovždytakodovzdávali.
Stalo sa, že si F. zobral finančné prostriedky, ktoré boli v kancelárii, na svoje výdavky, bolo to z tržby,

ktorá sa nedostala na účet. Raz si vzal 1.400,- eur, potom 700,- eur na rôzne nákupy. Momentálne
to nevie preukázať, pretože kniha, kde si robil poznámky, je u nich. X.. F. finančné prostriedky, ktoré si
zobral, nikdy nevrátil. S p. F. počas svojho pôsobenia vo firme nekomunikoval. Keď sa ekonómky pýtal
na niektoré veci, ona mu povedala, že čo má robiť, že sa musí doprosovať, aby sa niečo riešilo. Zrátal
mesiac, koľko si zamestnanci zoberú z finančných prostriedkov 30 %, nesedelo mu to, videl výdavok na

mzdy, ktorý bol zaevidovaný v pokladničnej knihe, nesedel so sumou, ktorá bola zobratá. Ekonómka
mu na to povedala, že robí len to, čo jej prikážu, aké dostane pokyny. Obžalovaný do účtovných
vecí nezasahoval, pretože to nemal v pracovnej náplni, keď sa spýtal, či mu ekonómka mohla vytlačiť
pokladničnú knihu, oznámila mu, že žiadne doklady mu nemôže dať k dispozícii. Bolo mu povedané, že
spoločnosť je štvrťročným platcom DPH. Snažil sa doklady hneď odovzdávať, ekonómka mu povedala,

aby doklady zoradil podľa dátumov, že sa nemusí ponáhľať, doklady stačí doniesť raz za týždeň, resp.
raz za mesiac. Ekonómke sa tržby neodvádzali žiadne, dostal pokyn doniesť ekonómke doklad, kde
bola sumarizácia tržieb, čo sa zo začiatku snažil robiť každý týždeň, niekedy jej to nosil raz za mesiac
alebo na jej výzvu. V dokladoch, ktoré boli predložené na zaúčtovanie, zistil nedostatky. Našiel faktúru,
ktorá hovorí o príjme za prenájom vozidla, spoločnosť MBD však nemohla vozidlá taxislužby prenajímať,

z prevádzky konkrétneho motorového vozidla možno preukázať, že vozidlo nikdy neopustilo Liptovský
Mikuláš. Suma uvedená v obžalobe predstavuje tržby, ktorú si nechajú taxikári, tých 30 %, ide o tržby
za apríl, máj do 18. 6. 2014. Ak sa spočítajú všetky tržby v celkovom objeme a odrátajú sa náklady na
prevádzku, tak rozdiel je 30 % podielu v tržbe, ktorú si zobrali zamestnanci. V mesiacoch apríl, máj,
jún (do 18. 6.) roku 2014 sa do pokladničnej knihy zaúčtovala celá tržba - 100%, v predchádzajúcich

mesiacoch sa zaúčtovala tržba 70%, už bola ponížená tržba o peniaze, ktoré si zobrali zamestnanci.
Bolo to tak aj za predchádzajúcich prevádzkarov. Hrubá tržba, ktorú nahlásil, bola v určitom objeme,
nenahlásil ju bez tých 30 %, účtovníčke uviedol údaj, ktorý zodpovedá 100%, toto jej uvádzal za obdobie
apríl, máj do 18. 6. 2014, takto to uviedli do účtovníctva, nebolo tam odrátaných tých 30 %, ktoré si brali
zamestnanci. Za to posledné obdobie predkladal celkovú tržbu - 100 %. Ekonómka mu povedala, že

p. F. žiada celkovú tržbu. Chceli vedieť, aká bola celková tržba v tom období. Okrem 30 % z tržby v
priebehu mesiaca sa taxikárom už nevyplácali ďalšie peňažné prostriedky na mzdy. Vie, že v pracovných
zmluvách mali taxikári dohodnutú mzdu 2,35 eur na hodinu. Účtovníčke odovzdal všetky výdavkové
doklady z pokladne, ktoré boli predmetom úhrady pohonných hmôt, nákupy olejov, pneumatík, oprava,
servis, všetky doklady spojené s prevádzkou vozidla, aj tabuľku, ktorá preukazuje prehľad tržieb a

prevádzkové náklady.

Svedok - poškodený X. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že bol zamestnancom vo firme MBD,
od určitého dňa bol splnomocnený na zastupovanie. Obžalovaného pozná dlhú dobu. Svedok poprepustení z väzby začal podnikať, jednou z činností bola časom aj taxislužba. L. asi v októbri
2012 nastúpil na výkon trestu, on bol bývalý spoločník a zamestnanec, ktorý sa staral o celkový chod
taxislužby. Potom sa o taxislužbu nemal kto starať, preto sa dohodol s p. R., že o taxislužbu sa

začne starať on a že to od neho časom celé odkúpi. Do práce nastúpil 1. 12. 2012. Zmluva o predaji
obchodného podielu sa urobila hneď po jeho príchode do zamestnania. Jeho podmienkou pri nástupe do
roboty bolo, že sa mu svedok nebude do ničoho starať. Zmluva, ktorá je zavkladovaná na obchodnom
súde, sa podpisovala až v auguste 2013. Potom po Novom roku 2014 sa svedok začal domáhať od
obžalovaného peňazí za predaj obchodného podielu, lebo tie vyplatené neboli, chcel vedieť, kedy odkúpi

zvyšok spoločnosti, lebo tak to bolo dohodnuté, že najprv odkúpi jednu časť a potom druhú. Takisto
chcel vedieť, ako stojí taxislužba finančne po celkovej stránke. Za celý rok nevidel ani euro z podielu,
zo zisku, ani vyúčtovanie. Po viacerých urgenciách na vyplatenie peňazí za obchodný podiel dospel k
tomu, že to musí začať riešiť. 17. 6. sa mu snažil doručiť odstúpenie od predaja obchodného podielu
a výpoveď z práce. On si to odmietol prevziať, poslal mu to domov poštou, nejaké veci mu poslal
mailom a SMS, boli to výzvy na zákaz používania motorových vozidiel, na vrátenie firemných finančných

prostriedkov a na vrátenie firemných vecí - telefón, príslušenstvo ku vozidlám. Po dvoch dňoch mu vrátil
iba vozidlá, chcel od neho aj vyúčtovanie za 1,5 roka vedenia taxislužby, do dnešného dňa mu ho nedal.
Keď mu odovzdával vozidlá, tak si spísal papier, ktorý mu podpísal, bol tam presný súpis vozidiel, kľúčov
a výbavy vozidla. Po nejakom čase mu začal posielať výzvy na zaplatenie mzdy, nájmu a peňazí, čo
mu mal údajne dať v hotovosti. Do 25. 7. 2014 bolo treba dať hlásenie o DPH za II. štvrťrok, obžalovaný

mal komplet papiere za 4. a 5. mesiac a do 18. 6., svedok dával podklady účtovníčke od 18. 6. do
30. 6., dával sa tam výdaj a príjem finančných prostriedkov. Po spočítaní všetkého bolo zrejmé, že
v pokladni malo byť v hotovosti skoro 12.000,- eur. Svedok poslal obžalovanému výzvu poštou, aby
uvedené peniaze vložil na firemný účet. On mu odpísal, že peniaze použil on s manželkou na súkromné
účely,čosvedokpoprel.Niejepravdou,žeobžalovanýdával30%zozarobenýchpeňazízamestnancom

ako výplatu, zamestnanci mali príjem, ktorý im vyplýval z počtu odrobených hodín. Nemá vedomosť o
tom,žebydávalzamestnancom30%.Akbytobolapravda,prečomuvprvomlistenenapísal,ževypláca
zamestnancov 30%. Počas zastupovania firmy obžalovaným jemu ani manželke neboli obžalovaným
vyplácané žiadne peniaze, keď si zavolal taxík, zaplatil si ho. Svedok sa ho na tých 30 % pýtal až potom,
keď sa začala o to zaujímať polícia, pýtal sa B., H., I., tí jednoznačne povedali, že nedostávali 30 % z

tržby. Účtovníctvo spoločnosti riešila p. A.. Pri kontrole bolo z podkladov, ktoré tam zložil, zistené, že
na pokladni zostalo necelých 12.000,- eur. Keď bol prepustený zo zamestnania, na firemnom účte bolo
200,- eur. Účtovníčka tiež nevedela o spomínaných 30 %. Svedok nikdy nevidel žiadne knihy, na základe
ktorých sa malo vyplácať zamestnancom. Trvá na vyčíslenej škode, z nej nebola uhradená žiadna časť,
je ponížená o nárok obžalovaného týkajúci sa nevyplatenia mzdy a odstupného. Obžalovaný pri nástupe

do firmy nejaké veci rozoberal s V. a F., svedok pritom nebol. Ani pred nástupom obžalovaného nebol
dôvod na vyplácanie časti tržby taxikárom, lebo oni majú svoju pracovnú zmluvu. Asi mesiac po L.
nastúpil obžalovaný na pozíciu prevádzkara, predtým sa starali o chod taxislužby F. a V., L. riadil celý
chod taxislužby, F. garantoval odbornú spôsobilosť, V. vozil L., keď nemal vodičský preukaz, peniaze od
vodičov vyberal L.. Vodiči boli vyplácaní k určitému dňu v mesiaci podľa odpracovaných hodín, nevedel

uviesť, kto ich vyplácal pred nástupom obžalovaného, mzdy boli vyplácané v hotovosti. Predtým to asi
robil L.. Nikdy nevidel knihu jázd, nelistoval a nepozeral do nej. Mohol podpísať jazdu, ak nemal pri sebe
peniaze a zaplatil to na druhý deň. Svedok nevedel odpovedať na myšlienkové pochody L., prečo sa do
knihy jázd písalo 30 %. Za chod spoločnosti bol zodpovedný Dvorožňák do nástupu výkonu trestu. Keď
sa pýtal zamestnancov, oni nič nevedeli o vyplácaných 30 %. Obžalovaný po prijatí do zamestnania mal

na starosti celkový chod spoločnosti, rozdeľoval robotu zamestnancom, kto, na akom aute bude jazdiť,
bral tržby po smene, nosil podklady účtovníčke, nakupoval pohonné látky, dával opravovať vozidlá,
prijímal a prepúšťal zamestnancov zo zamestnania, celú dobu sa prezentoval, že on je majiteľ. Svedok
sa nevedel vyjadriť k tomu, či v období, keď bol obžalovaný prijatý do spoločnosti MBD, bola vykonaná
inventarizácia.

SvedkyňaĽ.T.A.nahlavnompojednávaníuviedla,žesospoločnosťouMBDzačalaspolupracovaťvroku
2012, od kedy im viedla účtovníctvo. Doklady jej v začiatkoch doručoval pán V., ktorý bol zamestnancom
firmy, niekedy pán F.. Obžalovaného pozná, ku koncu roku 2012 s ním uzatvárala pracovný pomer,
od roku 2013 jej začal doručovať doklady pre spracovanie účtovníctva za spoločnosť MBD pán R..

Boli to prijaté faktúry, podklady za firmu MBD, dochádzka zamestnancov, tržby, všetky doklady, ktoré
sa týkali účtovníctva. Spolupráca s obžalovaným bola veľmi dobrá, neboli problémy, papiere mal v
poriadku, načas. Vie, že v tejto veci ide o spreneveru finančných prostriedkov obžalovaným voči spol.
MBD. Nevedela sa vyjadriť, ako mohol vzniknúť problém, ona iba účtuje, neprichádza do styku sfinančnými prostriedkami, ani na začiatku účtovania fyzicky peniaze v pokladni nevidela, mala len
účtovný zostatok, ku každému mesiacu vedela vyčísliť účtovné zostatky, ak mala nahlásené tržby a
mala doklady o výdavkoch, zaúčtovala to. Po zaúčtovaní všetkých výdavkov a príjmov vznikol účtovný

zostatok, ale nevedela sa vyjadriť k tomu, ako v skutočnosti boli prostriedky v pokladni. Vždy vypracovala
mzdy, zaúčtovala len na základe vypočítaných miezd, mzdy boli vyplácané z pokladne, v tom období
komunikovala len s pánom F. alebo obžalovaným, s pánom F., ani pani F. nekomunikovala, nevedela
uviesť, či F. v čase pôsobenia obžalovaného zasahovali do chodu firmy a nakladali s finančnými
prostriedkami ani či jej to obžalovaný spomínal. O vyplácaní 30 % taxikárom jej hovoril obžalovaný, p.

F. jej tvrdil, že to tak nie je. Keď prevzala účtovanie vo firme, fyzická inventúra sa nerobila, pokiaľ ide o
pokladňu, účtovný stav začala pokračovaním, nie od nuly.
Svedok F. B. vo výpovedi uviedol, že vždy to fungovalo tak, že prišiel do práce, mal svoje auto, jazdy sa
písali do kníh, na konci smeny sa tržby za jazdy spočítali a odovzdali majiteľovi alebo inej poverenej
osobe. Peniaze za tržby teraz odovzdávajú p. F., niekedy príde p. F., v minulosti sa to striedalo, najskôr
to bol p. L., chvíľu bol V. alebo F. a potom p. R.. Odovzdávajú celú tržbu za smenu, jej prevzatie nikto

nepotvrdzuje, nepamätal si, že by sa to potvrdzovalo v minulosti. V knihe jázd na konci sa sumy za všetky
jazdy zrátajú, z tejto sumy si nič nenechávajú ani si nenechávali. Celá suma za tržbu bola rozdelená na
70 % a 30 %, mali taký príkaz, tak to robili, vždy to bolo od toho, kto sa o to aktuálne staral, robilo sa to
aj za p. R. aj predtým, ale odovzdávali všetky peniaze. Vždy dostávali hotovosť ako mesačnú výplatu,
momentálne je to podľa odpracovaných hodín, teraz je to 120,- až 150,- eur za mesiac podľa toho, aký

je mesiac, v predchádzajúcom období sa to veľmi nelíšilo, nepamätal si, ako boli zmluvy. Odmenu im
vyplácal ten, kto sa práve staral o peniaze, mená nevedel, dostávali aj výplatné pásky, asi podpisovali
prevzatie peňazí.
Svedok X. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol zamestnancom firmy MBD, ako osoba
zodpovedná za prevádzku taxislužby, mal koncesiu na vykonávanie taxislužby. S peniazmi nakladal

minimálne, ak bolo treba niečo uhradiť. Niekedy vyberal aj tržby od vodičov. Výber tržieb prebiehal tak,
že skontrolovali sa kilometre, vodiči viedli o tom záznamy, kde boli, koľko najazdili km, potom sa tá
tržba zobrala, tržby mali vodiči zrátané, mali zapísanú každú jazdu, na konci sa to spočítalo. Z tržby
odovzdávali všetko. Pri celkovej tržbe sa písalo 30 %, nevedel uviesť prečo, na to vie odpovedať p. L..
Svedok D.. P. V. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v MBD pracoval v rokoch 2011-2012.

On vyberal od taxikárov všetku tržbu. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť jeho výpovede
z prípravného konania, kedy uviedol, že počas jeho pôsobenia taxikári si 30 % z tržby nechávali hneď
ako výplatu. K odstráneniu rozporov uviedol, že 30% znamenalo zisk. Neskôr vo výpovedi pripustil, že
s istotou nevie povedať, že taxikári odovzdávali 100% tržby a 30 % možno znamenal zisk.
So súhlasom prokurátora boli prečítané zápisnice o výpovedi svedkov P. F., F. K., P. F., P. X., V. V., G. X.J.

a D. A. z prípravného konania. Súhlas obžalovaného nebol potrebný, keďže obžalovaný bezodkladne
po doručení obžaloby nenavrhol osobný výsluch uvedených svedkov, ktorý výpovede navrhol prokurátor
v obžalobe prečítať. O uvedených následkoch bol obžalovaný poučený vo výzve na oznámenie návrhov
na vykonanie dôkazov.
Odopretie výpovede svedka J. I. na hlavnom pojednávaní z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo

trestného stíhania, je podľa súdu dôvodné, keďže svedok v nevyhnutnom rozsahu vysvetlil, v čom
má spočívať uvedené nebezpečenstvo a to, že v prípravnom konaní neuviedol všetky skutočnosti, v
dôsledku čoho v prípade ich oznámenia na hlavnom pojednávaní by si mohol privodiť trestné stíhanie.
Z uvedeného dôvodu boli splnené podmienky na prečítanie zápisnice o jeho výpovedi z prípravného
konania.

Svedkyňa P. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že je konateľkou spoločnosti MBD s.r.o.,
vktorejobžalovanýpôsobilakomanažér.Sobžalovanýmprišladokontaktuibarazvsúvislostisriešením
úhrady splátok leasingovej spoločnosti. O spoločnosti vie viac jej manžel, ktorému dôveruje a tento mal
generálnu plnú moc. K otázke výplat miezd, tržieb a nákladov sa nevedela vyjadriť.

Svedkovia F. K.M., J. I. a P. F. v prípravnom konaní zhodne vypovedali, že v spoločnosti MBD s.r.o.
pôsobili ako taxikári. Vždy po skončení smeny odovzdali obžalovanému celú tržbu z jázd. Všetci v
podstate zhodne uviedli, že do knihy jázd vypisovali údaje o tom, odkiaľ kam vezú klienta, počet
najazdených kilometrov a sumu, ktorú od zákazníka vybral a na záver spočítali tržbu za celý deň. Podľa
pokynu obžalovaného v knihe jázd tiež rozdeľovali tržbu na 70 % a 30 %. Svedkovia nevedeli vysvetliť,

z akého dôvodu rozlišovali tržbu na 70 % a 30%.

Svedkovia P. X.D., V. V., G. X. a D. A. v prípravnom konaní zhodne uviedli, že pracovali ako taxikári v
spoločnosti MBD s.r.o. Do knihy jázd vypisovali údaje o tom, odkiaľ kam vezú klienta, počet najazdenýchkilometrov a sumu, ktorú od zákazníka vybrali. Zo sumy, ktorú zinkasovali za celý deň vypočítali 30%,
ktorú si zobrali ako výplatu, inú výplatu nedostali, zvyšných 70% odovzdali obžalovanému.

Na základe vykonaného dokazovania, súd hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne oslobodil
obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal.

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 11. 2012 medzi spoločnosťou MBD s. r. o. so sídlom v

Liptovskom Mikuláši ako zamestnávateľom a obžalovaným mal súd preukázané, že dňom 1. 12. 2012
nastúpil obžalovaný do práce ako manažér, ktorého náplňou bolo zodpovedný vedúci, organizácia
dopravy. Pracovný pomer obžalovaného ako zamestnanca uvedenej spoločnosti skončil ku dňu 30. 6.
2014 na základe dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 19. 6. 2014. Podľa
pokladničnej knihy spoločnosti MBD s.r.o. vzťahujúcej sa na obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 sa v
pokladni označenej spoločnosti ku dňu 18. 6. 2014 nachádzali peňažné prostriedky vo výške 11.818,29

eur. Obžalovaný sa obhajuje tým, že v čase nástupu do spoločnosti MBD s.r.o. nemohol vykonávať
činnosť vedúceho dopravy, keďže v tom čase nemal potrebné oprávnenie. Z hľadiska vymedzenia
subjektu trestného činu je však podstatné, že preukázateľne bol osobou, ktorá mala na starosti celkový
chod taxislužby, údržbu a opravu vozidiel, rozpis služieb a v neposlednom rade bol osobou, ktorá
od vodičov taxislužby preberala tržby. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú nielen z výpovede

obžalovaného, ale aj viacerých svedkov a to najmä taxikárov (K., I., F., X.D., V., X. a A.). Obžalovaný
rovnako nenamietal, že v období, kedy mal na starosti prevádzku taxislužby a na ktoré sa vzťahuje
zistené manko, predkladal účtovníčke A. podklady potrebné pre vedenie účtovníctva.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v prejednávanej trestnej veci boli zadovážené dve skupiny proti

sebe stojacich dôkazov. Na jednej strane je obžalovaný usvedčovaný zo spáchania skutku listinnými
dôkazmi a to pokladničnou knihou, ktorá preukazuje, že z účtovného hľadiska sa v sledovanom období
ku dňu 18. 6. 2014 mali v pokladni spoločnosti nachádzať peňažné prostriedky v sume 11.818,29
eur. Výstupy vyplývajúce z pokladničnej knihy sú podporené výpoveďou svedkyne A., ktorej náplňou
bolo vedenie účtovníctva spoločnosti MBD s.r.o. a ktorá ozrejmila, na základe akých podkladov od

obžalovaného účtovala. Charakter usvedčujúceho dôkazu má aj výpoveď svedka X. F., ktorý na základe
generálnej plnej moci bol oprávnený zastupovať spoločnosť MBD s.r.o. a ktorý taktiež potvrdil, že v
pokladni spoločnosti sa ku dňu 18. 6. 2014 mali nachádzať peňažné prostriedky v sume uvedenej v
obžalobe. Hoci nemožno podceňovať výpovednú hodnotu listinného dôkazu a to pokladničnej knihy
poškodenej spoločnosti, táto listina charakterizuje stav pokladne výlučne z účtovného hľadiska, avšak

sama o sebe bez ďalších podporných dôkazov a vo svetle všetkých okolností prípadu nie je spôsobilá
spoľahlivo preukázať, že peňažné prostriedky vyčíslené v obžalobe, v pokladni spoločnosti aj fyzicky
chýbali.Uvedenékonštatovanievokolnostiachdanejvecijetiežumocnenéskutočnosťou,žeprinástupe
obžalovaného do spoločnosti MBD s.r.o. nebola vykonaná fyzická inventúra napriek skutočnosti, že
obžalovaný nakladal so zverenými peňažnými prostriedkami minimálne v tom rozsahu, že od taxikárov

preberal tržby po skončení smeny. Na druhej strane je zrejmé, že obžalovaný v prípravnom konaní po
vznesení obvinenia k veci nevypovedal a na hlavnom pojednávaní rozhodne poprel spáchanie skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu. Podstata obhajoby je postavená na tom, že obžalovaný žiadne peňažné
prostriedky nespreneveril, pretože suma vyčíslená v obžalobe ako spôsobený následok, podľa názoru
obžalovaného v skutočnosti predstavuje 30 % z tržby, ktorú si zamestnanci - taxikári ponechali ako

výplatu pri odovzdaní tržby a to za obdobie apríl až jún 2014. Obžalovaný na vysvetlenie uviedol, že na
základe pokynu X. F. za uvedené obdobie oznamoval tržbu na úrovni 100%, hoci v účtovníctve nebolo
od 100%-nej tržby odpočítané 30%, ktoré si ponechali zamestnanci ako výplatu. V súvislosti s uvedenou
obhajobousúdkonštatuje,žeobžalovanývštádiusúdnehokonaniapozačatíhlavnéhopojednávaniabol
dôkazne aktívny a zadovažoval v konaní dôkazy, ktoré podporovali jeho tvrdenia. Z listinných dôkazov a

to najmä obsahom knihy jázd za obdobie predchádzajúce nástupu obžalovaného mal súd preukázané,
že sa do knihy jázd popri ďalších údajoch uvádzali údaje o celkovej tržbe za konkrétny deň pri použití
konkrétneho vozidla, následne je uvedený číselný údaj zodpovedajúci 30%, pred ktorým je znamienko
mínus a pod týmto sa nachádzal číselný údaj ponížený o 30%, pričom za každým číselným údajom bola
uvedená mena euro. Uvedený listinný dôkaz prinajmenšom potvrdzuje skutočnosť, že taxikári vypisovali

uvedené knihy tým spôsobom, že rozlišovali 70% a 30% z celkovej tržby, pričom tento spôsob evidencie
jázd a vyčíslenia tržieb v zásade potvrdili všetci svedkovia pôsobiaci ako taxikári. Obžalovaný zaobstaral
a predložil v konaní aj ďalšie listinné dôkazy (na č. l. 487, 490, 492), ktoré majú nasvedčovať tomu,
že aj za pôsobenia jeho predchodcov v spoločnosti MBD s.r.o. sa 30 % z tržby ponechalo vodičom.Tieto okrem iného obsahujú číselné údaje samostatne označené ako MBD 70% a samostatne ako vodič
30%, z ich obsahu je zrejmé, že suma, ktorá má predstavovať celkovú tržbu sa nezhoduje so sumou,
ktorá podľa označenia prislúcha MBD, pričom súčet položiek označených ako 70% a 30% zodpovedá

celkovej tržbe. Z obsahu uvedených listín tiež vyplýva, že osobitne je vykazovaná celková suma a
osobitne odovzdaná tržba, pričom tieto položky nie sú totožné. Hoci svedok X. F. vo výpovedi potvrdil,
že za jeho pôsobenia vodiči odovzdávali celú tržbu, sám však pripustil, že pri celkovej tržbe sa písalo
30%. Svedkovi bola predložená listina na č. l. 492, ku ktorej uviedol, že to vyzerá na jeho písmo v
rukou písanej časti, nevedel sa vyjadriť k obsahu listiny s poukazom na odstup času a nevedel vysvetliť

údaje o odovzdanej tržbe, z akého dôvodu je tam rozdiel 30%. Po predložení listiny - knihy jázd na
č. l. 494 a 495 svedok F.J. tiež potvrdil, že údaje o tržbách vypočítaval on. V súvislosti s výpoveďou
svedka D.. P. V., ktorý taktiež vyberal tržby od taxikárov neuniklo pozornosti súdu, že svedok sa na
hlavnom pojednávaní v zásadnej otázke a to v spôsobe vyplácania taxikárov pri odovzdávaní tržby
odchýlil od jeho predchádzajúcej výpovede. V prípravnom konaní uviedol, že počas jeho pôsobenia
taxikári si 30 % z tržby nechávali hneď ako výplatu, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vyberal

celú tržbu od taxikárov. Svedok zrozumiteľným spôsobom nedokázal tento rozpor vysvetliť, keď naviac
uviedol, že 30% znamenalo zisk. Neskôr vo výpovedi pripustil, že s istotou nevie povedať, že taxikári
odovzdávali 100% tržby a 30 % možno znamenal zisk. Ani svedok D.. V. po predložení listiny na č. l.
487 - 489 nevedel vysvetliť, prečo náklady odrátaval od čistej tržby a nie od hrubej a prečo neodovzdal
tržbu v sume 3.176,- eur, ale len 386,25 eur. Potvrdil, že rozpis služieb, ktorý mu bol predložený (č. l.

488) vypracoval on, k listine na č. l. 487 dokonca uviedol, že niečo podobné vypracovávali. Výpoveď
obžalovaného, že aj za jeho pôsobenia taxikári si ponechávali 30% z tržby, je podporená výpoveďou
svedkov X., V., X. a A.. Hoci iní svedkovia - taxikári (B., K., I., F.) vo výpovediach na jednej strane
potvrdili, že obžalovanému odovzdávali celé tržby, nedokázali však zrozumiteľne vysvetliť, prečo do
knihy jázd rozlišovali tržby na 70% a 30%. Nemenej významným je tiež skutkové zistenie vyplývajúce

z pokladničnej knihy za rok 2014, že tržby za obdobie od apríla do júna (za ktoré obžalovaný podľa
svojej výpovede nahlasol na pokyn majiteľa spoločnosti tržbu na úrovni 100%) výrazne prevyšujú tržby
z predchádzajúceho obdobia. Matematickým výpočtom na základe údajov o prehľade tržieb taxislužby
za vyššie uvedené obdobie (apríl až jún 2014) možno konštatovať, že suma uvedená v obžalobe ako
spôsobený následok, zodpovedá približne 30% z celkovej tržby na úrovni 100%.

Súd zdôrazňuje, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov, musí
tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku
nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť iného záveru. Výrok o vine môže byť teda založený na

takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby stal.
Uvedené je umocnené o to viac, ak v prejednávanej veci existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom
odporujú. V prejednávanej trestnej veci neexistuje taká sila priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by v
súhrne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu
prokurátora. Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (napríklad 2 Tz

22/1967 a 7 Tz 61/1967), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k
spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nevyhnutné vykladať priebeh skutkového deja v prospech ob-
žalovaného. Inými slovami, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového de-
ja, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo prikloniť sa k tej verzii skutkového deja, ktorá je pre
obžalovaného priaznivejšia. Podľa názoru súdu práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade,

pričom súd nekonštatuje, že obžalovaný nemohol spreneveriť kvantifikované peňažné prostriedky, teda
že skutok uvedený v obžalobe sa nestal alebo nemohol stať. Súd konštatuje, že nebolo preukázané, že
obžalovaný peňažné prostriedky skutočne aj spreneveril v zmysle naplnenia všetkých znakov skutko-
vej podstaty prečinu sprenevery, teda, že sa skutok uvedený v obžalobe nepochybne stal. Z uvedených
dôvodov súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať dôkazy oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to pokladničnou knihou spol. MBD s.r.o. za rok 2012, prehľadom tržieb za rok 2012, prehľadom
došlých faktúr a výsluchom svedkov Š. L., X. L. a M. L.Ž.. Vzhľadom na skutkové zistenia, vyplývajúce
z už doteraz vykonaných dôkazov, na základe ktorých je potrebné vykladať priebeh skutkového deja v

prospech obžalovaného, vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov nie je podstatné pre rozhodnutie súdu,
keďže už na základe doterajších skutkových zistení, ktoré majú základ vo vykonanom dokazovaní, je
možné rozhodnúť vo veci samej.Keďžesúdobžalovanéhospodobžalobyoslobodil,odkázalpoškodenúspoločnosťMBDs.r.o.snárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.