Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. január 2017

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 10C/40/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409202708
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2017:5409202708.52

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: J. W., P.. I., G..

XX.XX.XXXX, K. Z. XXX, zastúpená JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne,
Andreja Sládkoviča 1801/4, proti žalovanému: K. W., G.. XX.XX.XXXX, A. E. O. Z. XXX, K. Z. E., B..
W.. E. XX, zastúpený T.. Z. U., G.. XX.XX.XXXX, K. K., N. XX, v spore o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rodinnému domu súp. č. XXX
postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parc. č. 734/34 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 117 m2 a zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Z..

II. Rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parc. č. 734/34
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 a zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Z. prikazuje
do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu ako
primeranú náhradu sumu 39.200,- eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.450,- eur ako náhradu v súvislosti s investíciami
žalobkyne vynaložených do rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku evidovanom ako
parcela registra „C“ parc. č. 734/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 a zapísaného na
LV č. XXXX pre obec a k. ú. Z., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

V. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

VI. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

VII. Štátu priznáva náhradu vzniknutých trov, a to voči žalobkyni v rozsahu 30 % a voči žalovanému v
rozsahu 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou k 17.08.2009, podanou na tunajší súd 18.08.2009, sa žalobkyňa prostredníctvom
splnomocneného zástupcu voči žalovanému pôvodne domáhala len zrušenia a vyporiadania jej
podielového spoluvlastníctva so žalovaným k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenom na parc.

č. 734/34 o výmere 117 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Z. (ďalej len „RD“) a
jeho vyporiadania tak, že RD bude prikázaný do jej výlučného vlastníctva, s uložením povinnosti
žalobkyni zaplatiť žalovanému na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 30.000,- eur do
troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.2. Žalobu odôvodnila tým, že napriek zápisu účastníkov na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Z. ako
bezpodielových spoluvlastníkov RD, sú v skutočnosti so žalovaným jeho podielovými spoluvlastníkmi,

nakoľko rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9C/449/1995 z 30.05.1995, právoplatným
12.06.1995, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) účastníkov. Potom
bolo rozhodnutím Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odbor životného prostredia pod č.: 2000/16215/
Hb-FX9/A10 z 19.12.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.12.2000, vydané stavebné povolenie na
stavbu RD, ktorý bol následne rozhodnutím obce Z. z 09.01.2004 vedeným pod č. 1/2004/002-TS2/

A10 daný do užívania a súčasne bolo rozhodnutím tejto obce zo 14.01.2004 vedeným pod sp. zn.
6/2004 TS 1 A-10 určené pre dom súpisné číslo XXX. Za daných okolností je oprávnený jej názor, že
RD so žalovaným vlastnia v podielovom spoluvlastníctve a nie v rámci BSM. V prvom rade žiadala,
aby súd pred rozhodnutím veci samej posúdil formu ich spoluvlastníctva k RD ako podielovú a nie ako
bezpodielovú. Pokiaľ ide o výšku podielu žalobkyne a žalovaného, odkázala na nevyvrátiteľnú právnu
domnienku uvedenú v ust. § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a teda, že ich podiely sú

rovnaké - vo výške 1/2 na každého. Z pohľadu zrušenia a následného vyporiadania spoluvlastníctva je
podstatné, že sa žalovaný už v decembri 2005 z RD odsťahoval, tento až na občasné návštevy neužíva
a súčasne sa ani nepodieľa na nákladoch spojených s jeho (spolu)vlastníctvom a jeho zveľaďovaním.
Žalobkyňa si nechala na začiatku roku 2006 vypracovať znalecký posudok (ďalej len „ZP“) T.. B. C.,
ktorá v posudku č. 24/2006 určila všeobecnú hodnotu RD na sumu 2.146.849,70 Sk (71.262,35 eura).

Investície do RD boli hradené z finančných prostriedkov rodičov žalobkyne. Po odchode žalovaného
z RD potom žalobkyňa pokračovala v investovaní svojich výlučných prostriedkov do rodinného domu,
a to až do súčasnosti. V danom období dokončila dostavbu garáže, nechala obložiť steny a urobiť
stierky, položiť plávajúce podlahy a ich olištovanie, vybetónovať kotolňu, zatepliť terasy, položiť kameň
na parapety a pred kotol, vybetónovať terasy, urobiť polystyrénové obloženie, zakúpila všetky interiérové

dvere a zárubne spolu s ich montážou a kľučky. Za účelom spravodlivého vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nechala v júni r. 2009 vypracovať ďalší ZP, z dôvodu objektívnosti rovnakou znalkyňou
a s rovnakou úlohou - stanovenie všeobecnej hodnoty RD. Znalkyňa potom v ZP č. 14/2009 stanovila
všeobecnú hodnotu RD na sumu 102.000,- eur (3.072.852,- Sk). V rámci samotného vyporiadania
podielového spoluvlastníctva súčasne navrhla previesť tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

v širšom zmysle, teda aby súd zohľadnil jej investície do RD a súčasne, aby zohľadnil aj fakt, že na jeho
stavbu bol zobratý úver zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX z 19.12.2001 vo výške 570.000,- Sk (18.920,53
eura), pričom jeho splácanie zabezpečuje iba žalobkyňa. K februáru 2009 tak bolo uhradených 80
splátok vo výške 6.883,07 eura (207.359,36 Sk). Súčasne je k uvedenému mesiacu potrebné zaplatiť
nesplatenú istinu vo výške 16.564,77 eura (499.030,26 Sk) a nesplatené úroky z úveru vo výške

7.526,43 eura (226.741,23 Sk). Žalobkyňa už zaplatila a súčasne má zaplatiť celkovo 30.974,27 eura
(933.130,85 Sk), čo v prepočte na každého z účastníkov konania činí sumu 15.487,14 eura (466.565,43
Sk). Túto čiastku, ktorá sa však samozrejme ešte môže zmeniť v priebehu samotného splácania úveru,
žiadala zohľadniť, okrem jej investícií do RD z jej výlučných prostriedkov, práve v rámci vyporiadania ich
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. K účelnosti využitia spoločnej veci podľa § 142 ods. 1,

tretia veta OSP (správne „OZ“) poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou parc. č. 734/34 o výmere 117
m2, na ktorej je RD postavený, rovnako aj priľahlých pozemkov parc. č. 734/11 o výmere 951 m2 - orná
pôda a parc. č. 734/12 o výmere 93 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX pre obec
a k. ú. Z.. Je preto účelné a žiaduce, aby vlastník pozemku pod domom bol súčasne aj vlastníkom domu.
Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 29.05.2006 č. k. 5C/9/2006-93

rozvedené a žalobkyni boli zverené obidve maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a tieto s ňou
teda spoločne bývajú v uvedenom dome. Okrem toho žalovaný ani nejaví záujem o RD. Žalobkyňa
kontaktovala žalovaného za účelom uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď
mu zaslala návrh dohody podľa ust. § 141 ods. 1 OZ. Žalovaný na tento návrh síce zareagoval svojím
vyjadrením, ale jeho stanovisko neviedlo k uzavretiu dohody, a preto mu žalobkyňa prostredníctvom

svojho právneho zástupcu zaslala svoj druhý návrh na uzavretie dohody, kde mu opätovne stanovila
aj hodnotu jeho primeranej náhrady vo výške 30.000,- eur. Pri stanovení tejto náhrady vychádzala zo
skutočnosti, že v súčasnosti je hodnota RD vo výške 102.000,- eur (3.072.852,- Sk), t. j. suma 51.000,-
eur na každého. Od tejto sumy je potrebné odrátať - v súlade s vyššie uvedeným vyporiadaním v širšom
zmysle - aj vyššie uvedenú sumu 15.587,14 eura (pripadajúcu na každého zo spoluvlastníkov z dôvodu

splatenia úveru na stavbu RD) a taktiež aj investície žalobkyne v celkovej hodnote cca 5.400,- eur.
Výsledná suma potom činí vyššie uvedenú čiastku 30.000,- eur. Žalovaný však v uvedenej lehote na
tento návrh nezareagoval a preto je žalobkyňa nútená podať tento návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súdom.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 12.12.2009, doručeným súdu 14.12.2009, o.i. uviedol, že žalobkyňa
si po jeho odchode z domu ponechala všetky ich doklady, vrátane jeho súkromných. Vzhľadom k tomu,

že pri tejto žalobe chýbajú relevantné dôkazy, kvalifikoval tvrdenia žalobkyne ako účelové, zavádzajúce
a nepravdivé. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňou v širšom zmysle je neúplné. V
rokoch 2001 až 2004 postavil RD za pomoci jeho rodiny. Temer všetok čas, keď nebol na služobných
cestách (ako živnostník vykonávajúci medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu), trávil v RD, kde si
svojpomocne dokončoval práce v interiéri domu tak, aby sa už definitívne mohla čo najskôr do RD

nasťahovať celá jeho rodina - teda aj žalobkyňa a deti. To najpodstatnejšie čo bolo treba dorobiť, bolo
zapojenie plynového kotla, teda sprevádzkovanie kúrenia. V dôsledku odcudzenia najmä kotla a aj
ďalších vecí a poškodenia plastového okna a balkónových dverí, čo zistil po návrate zo služobnej cesty
07.01.2005, ostatné práce zabezpečoval postupne a preto sa ako rodina nasťahovali do RD koncom
novembra 2005. Z RD odišiel ráno dňa 19.12.2005 po tom, čo žalobkyňa hodila pohár do jeho hlavy a
on ho rukou odrazil. Odišiel naľahko, nevzal si ani oblečenie. Žalobkyňa vybavovala aj úver od ŠFRB

Bratislava vo výške 570.000,- Sk a k úveru nepriložila rozsudok z 30.05.1995 sp. zn. 9C/449/1995 o
zrušení BSM. On predmetný rozsudok neprevzal, jeho podpis bol na doručenkách falšovaný. Žalovaná
rozsudok o zrušení BSM nepriložila do katastra nehnuteľností, ani k dokladom, na základe ktorých
zapísala Správa katastra Dolný Kubín pozemky a tiež predaj ich 2-izbového bytu v V. C., G. A. XXXX/XX.
Ako vyplýva z dvoch neúplných ZP č. 24/2006 a č. 14/2009 RD je nedokončený. Tvrdenia žalobkyne,

čo všetko dala v ich RD urobiť a koľko za to zaplatila, nie sú doložené dôkazmi. Zo zákona jej vyplývala
povinnosť informovať ho ako spoluvlastníka o investíciách do RD a žiadať si od neho súhlas pred
zahájením prác, čo neurobila. Žalobkyňa bola počas splácania úveru ŠFRB v počte 80 splátok, čo je 6
rokov a 8 mesiacov, zamestnaná 1 rok a 4 mesiace, a to od 01.08.2006 do 11.12.2006 a od 01.01.2008
do 31.12.2008. Z uvedeného vyplýva, že od roku 2002 počas manželstva splácala úver z jeho peňazí,

nakoľko peniaze zarábal on, čo znamená, že úver splácali spoločne. Neskôr splácala úver z vysokého
výživného na deti a z jeho podielu za predaný byt v V. C., ale aj z peňazí, ktoré si vybrala z jeho účtov,
resp. previedla na svoj účet. Vzhľadom k tomu, že ho podviedla a byt predávali on a žalobkyňa za
630.000,- Sk na ich účet, žalobkyňa sa obohatila aj o jeho polovicu v sume 10.456,08 eura (315.000,-
Sk). A. A., Q.. A.., O. V. C. mu odmietla jeho podiel vyplatiť, nakoľko to nebol ich účet, ale účet žalobkyne.

Investície do RD neboli hradené z finančných prostriedkov rodičov žalobkyne, ktorí prišli o peniaze v
BMG Invest. Žalobkyni písomne navrhol, aby mu za jeho podiel na RD zaplatila a ponechala si celé nové
zariadenie domu, ktoré zakúpili v roku 2005, keď sa tam ako rodina nasťahovali a tiež osobné motorové
vozidlo VW Golf, ktoré nadobudol ako živnostník formou finančného lízingu v rokoch 1993 až 1996 a
ktoré si po ukončení lízingu prepísala na seba. Navrhoval aj dom predať, kúpiť dva byty, splatiť úver a tiež

jej navrhol, že sa do RD nasťahuje a bude tam bývať s jeho rodinou. Na listy mu neodpovedala, nakoľko
nemala záujem vec riešiť a chcela si ponechať všetko čo užívala, zariadenie domu, auto, rodinný dom
s garážou. Chcela len vysoké výživné na deti a znemožniť mu styk s ich deťmi. Žalobkyňa ich rodinný
dom užíva bez toho, aby mu poskytla náhradný byt, neplatí mu nájom a nedala mu peniaze za predaj ich
bytu v V. C.. Pozemky parc. č. 734/34, 734/11, 734/12 zapísané na LV č. XXX, ktoré sú t.č. vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne, získala podvodom. Ku kúpnej zmluve nepriložila rozsudok o zrušení BSM, ale
chcela, aby súhlasil, že pozemky nebudú predmetom BSM, nakoľko on v tom čase podnikal. Pozemky
boli zaplatené z peňazí, ktoré zarobil on a preto jej nepatria. Žiadal v prípade zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázať RD do jeho výlučného vlastníctva s uložením povinnosti vyplatiť
žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 10.000,- eur. Žalobkyňa nechce, aby sa do ich

rodinného domu nasťahoval, nechce mu dať náhradný byt, nechce mu dať peniaze, aby si byt kúpil,
ani mu dať peniaze za jeho podiel na ich predanom byte v V. C.. Nechce riešiť dlhy, ktoré vznikli počas
ich manželstva a jeho podnikania v januári až marci 1995 vo výške 19.552,88 eura (589.050,- Sk), atď.
Chcela riešiť len RD, s čím on nesúhlasil. Zo správania žalobkyne jednoznačne vyplýva, že sa chce na
jeho úkor obohatiť a pripraviť ho o jeho posledný majetok.

4. Uznesením z 09.11.2012 č. k. 10C/40/2009-639 súd na návrh žalobkyne z 11.09.2012 (č. l. 568),
ktorému čiastočne vyhovel, pripustil v poradí druhú zmenu žaloby, a to v tomto znení:
„I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k RD zrušuje.
II. RD prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu
48.000,- eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to na jeho účet, ktorý žalovaný oznámi
žalobkyni najneskôr do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku.IV.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumu2.575,63euraztitulužalobkyňouvynaloženýchinvestícií
do RD, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.066,37 eura z titulu polovice vynaložených investícií v

celkovej hodnote 2.132,74 eura realizovaných B. I., G.. XX.XX.XXXX Q. J. I., G.. XX.XX.XXXX, kde táto
celková pohľadávka bola na žalobkyňu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.09.2010.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

5. Podaním z 09.08.2011 žalovaný vzniesol vzájomný návrh, ktorého prevažnú časť súd uznesením

z 26.09.2011 č. k. 10C/40/2009-465 vylúčil na samostatné konanie, pričom predmetom tohto konania
zostala len tá jeho časť, ktorou žalovaný súhlasiac so zrušením podielového spoluvlastníctva účastníkov
k RD, tento navrhol prikázať do jeho výlučného vlastníctva, s uložením povinnosti zaplatiť žalobkyni
na vyporiadanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu 54.500,- eur do troch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.

6. Podaním z 24.06.2013 doručeným súdu na pojednávaní 26.06.2013 zobral žalovaný vzájomný návrh
čiastočne späť čo do sumy 3.000,- eur pokiaľ ide o výšku navrhovanej náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalobkyni, ktorú ponížil zo sumy 54.500,- eur na 51.500,- eur. Potom podaním zo 17.02.2014 doručeným
súdu 19.02.2014 (č. l. 775) zobral žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne (ako to bolo výslovne
prezentované jeho zástupkyňou aj na pojednávaní 03.03.2014) vzájomný návrh späť aj vo zvyšnej časti.

S týmto späťvzatím vyslovila súhlas aj žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu.

7. O žalobe v znení uznesením z 09.11.2012 pripustenej zmeny rozhodol prvýkrát tunajší súd rozsudkom
z 20.03.2014 č. k. 10C/40/2009-793 tak, že podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k RD
zrušil (výrok I.); RD prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok II.); žalobkyni uložil povinnosť

zaplatiť žalovanému na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu ako primeranú náhradu sumu
44.284,61 eura do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok III.); žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1.652,50 eura ako náhradu v súvislosti s investíciami žalobkyne vynaložených
do RD, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.); vo zvyšnej časti žalobu zamietol
(výrok V.); konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil (výrok VI.) a vyslovil, že o trovách tohto

konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok VII.).

8. Na základe odvolania žalovaného proti uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline uznesením z
30.09.2014 č. k. 9Co/453/2014-819, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (vo
všetkých jeho výrokoch) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že uvedený súd síce na

vec aplikoval správny právny predpis, avšak tento si nesprávne vyložil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V jeho odôvodnení konštatoval, že hoci z odvolacieho návrhu žalovaného je možné jednoznačne ustáliť,
že napáda rozsudok okresného súdu iba v časti, pokiaľ okresný súd mu nepriznal náhradu za vyrovnanie
jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 6.425,57 eura, keď znížil všeobecnú hodnotu stavby RD o
čiastku 12.851,14 eura, pripadajúcu na prípojky na inžinierske siete a žumpu, vzhľadom na predmet

konania, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nie je odvolací súd viazaný
rozsahom odvolania, a preto aj keď v ostatných výrokoch žalovaný v podstate s rozhodnutím okresného
súdusúhlasil,muselzrušiťrozsudokokresnéhosúduvovšetkýchjehovýrokochavrátiťmuvecnaďalšie
konanie. V súvislosti s odvolacím návrhom žalovaného žiadajúceho navýšiť jeho vyrovnávací podiel o
6.425,57 eura, predstavujúci polovicu finančnej čiastky pripadajúcej na prípojky na inžinierske siete a

žumpu, vyslovil názor, že prvostupňový súd nepostupoval správne, pokiaľ podiel žalovaného krátil o ním
uvádzané tzv. „vonkajšie úpravy“, prečo v danom prípade nedospel k správnym skutkovým zisteniam a
nevyvodil z nich ani správny právny záver. Vyslovil súhlas s názorom okresného súdu, že vodovodná
prípojka, žumpa, elektrická prípojka, môžu byť i samostatnou vecou v právnom slova zmysle, teda i
samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Uvedené však platí iba do okamihu ich spojenia

s hlavnou vecou. Po tomto spojení už ich právny režim určuje hlavná vec a právne úkony, týkajúce sa
hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasti veci. Súčasť veci sa už preto
nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje s hlavnou vecou, a preto ani nemuselo byť
osobitne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k prípojkám a žumpe uvedené v žalobe. Tým, že sa
prípojky spojili s hlavnou vecou, stratili charakter samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov a

preto pokiaľ účastníci žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k RD, automaticky ako k súčasti veci
žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo i k prípojkám a žumpe. Tomuto záveru nasvedčuje aj to,
že pokiaľ je súčasť hlavnej veci oddelená od hlavnej veci, môže síce dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci,
čo by v danom prípade sa i odpojením prípojok a žumpy nepochybne stalo, avšak súčasť veci sa môžestať napriek tomu samostatným predmetom občianskeho právneho vzťahu. Znehodnotenie hlavnej
veci neznačí vždy len zničenie alebo jej poškodenie. Stačí, ak oddelením súčasti dôjde k funkčnému
znehodnoteniu hlavnej veci, pričom za znehodnotenie možno považovať aj podstatnú zmenu kvality

hlavnej veci tým, že sa zníži, resp. stratí svoju úžitkovú hodnotu. Odpojením prípojok vody, elektriky,
plynu, žumpy od RD by došlo k funkčnému znehodnoteniu RD, výrazne by sa znížila jeho kvalita, a teda
i jeho hodnota. Odpojením RD od prípojok a žumpy by došlo k narušeniu jeho hospodárskeho účelu,
a preto podľa názoru odvolacieho súdu záver vyslovený okresným súdom a jeho postup, pokiaľ znížil
všeobecnú hodnotu RD, hodnotu prípojok a žumpu, správny nebol.

9. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) ako procesný kódex, za účinnosti ktorého toto konanie
začalo bol zrušený zákonom NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinným od 01.07.2016
- ďalej len „CSP“ (§ 473 CSP), podľa ktorého tunajší súd s poukazom na prechodné ustanovenie § 470
ods. 1 CSP v tomto konaní po 01.07.2016 ďalej postupoval s tým, že dokončil vykonanie tých dôkazov,
ktoré boli nariadené do 30.06.2016 (vykonal znalecké dokazovanie v rozsahu, v akom bolo nariadené

uznesením z 24.09.2015 č. k. 10C/40/2009-1001).

10. Žalobkyňa na pojednávaní 01.02.2010 vypovedala, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti do
19.12.2005. Do RD, ktorý nebol dokončený, sa nasťahovali 01.12.2005 a už 19.12.2005 sa žalovaný
odsťahoval. Po odchode žalovaného ona s pomocou svojho otca vykonala nasledovné práce: položenie

laminátovej plávajúcej podlahy v hornej chodbe a obývačke, plus olištovanie, dokončenie montáže už
predtým zakúpenej kuchyne, osadenie drevených zárubní, plus dvere, ktoré predtým zakúpila zo svojich
finančných prostriedkov. Pri krbe spravila kamennú rímsu. V garáži, kde boli dokončené stierky na dvoch
stenách,nazvyšnýchdvochstenáchichdokončilaona.Tiežsaurobilobkladokoloumývadlavgaráži.Na
terase, kde bola len hlina, sa urobila betónová podlaha, dala sa kari sieť a zabetónovala sa. Nakoľko nad

terasou sa nachádza izba, tak zospodu sa daný priestor musel zatepliť a dávali tam izoláciu - polystyrén
15cmplussadrokartón.Pretožezvonkajedomnedokončenýaoknábolizasadenélendopurpeny,ktorá
sa začala pod vplyvom počasia trúsiť, tak na zabránenie únikov tepla robila špalety z polystyrénu. Dom
je zvonka čiastočne zateplený polystyrénom o hrúbke 5 cm. Z dôvodu, že vstup do garáže sa nachádzal
necelý meter nad okolitým terénom, urobila návoz škvary, aby sa mohla garáž využívať. Muselo tam byť

navezených 8 až 10 tatroviek škvary a aj hlina, ktorej sa muselo doviesť strašne veľa, ale našťastie sa
použila aj tá hlina, ktorá sa získala kopaním žumpy. Tiež došlo k vybetónovaniu vstupu do RD, kde bol
predtým daný len zvyškový betón. Na pozemku bola osadená žumpa vo forme kovovej nádrže a keď
zvyšovali terén, tak sa muselo predlžovať hrdlo tejto nádrže asi o 90 cm na priemer asi jeden meter.
Táto nadstavba sa robila zo železa a priradila sa na pôvodnú nádrž. V kúpnej zmluve na pozemok, na

ktorom sa RD nachádza, je klauzula, že predmetný pozemok kupuje do svojho výlučného vlastníctva
z toho dôvodu, že peniaze na jeho kúpu dali jej rodičia. Žalovaný vtedy potvrdil svojím podpisom, že
sa vzdáva akéhokoľvek nároku na kupovanú nehnuteľnosť, pretože si je vedomý, že peniaze na jeho
kúpu poskytli jej rodičia, čo tam bolo uvedené na žiadosť jej rodičov. So žalovaným sa dohodla, že
všetky finančné prostriedky za odpredaj bytu budú použité na dobudovanie RD. Z celkovo obdržanej

kúpnej ceny 630.000,- Sk si žalovaný zobral na naftu a na zubára spolu asi 15.000,- Sk. Zvyšok použila
na dom. Ohľadne stavu dokončenosti RD po odchode žalovaného poukázala v súvislosti s výpoveďou
žalovaného na fotodokumentáciu obsiahnutú pri ZP z r. 2006, zachytávajúcu aj dve steny, ktoré nie sú
ovakované, a aj to, že okolo umývadla sa nenachádzal žiaden obklad. Na krbe sa nenachádza rímsa
z nejakých kamienkov, ale je to žulová doska. V obývačke nebol urobený schod, pretože miestnosť

má dve rôzne úrovne podláh. Tiež bolo potrebné vypíliť do podlahy priestor pre bodové svetlá, čo už
zabezpečovala ona. Neboli „coklové“ lišty na hornom schode pri hornej chodbe, ako aj na schode, ktorý
sa nachádza v obývačke. Potvrdila, že na terase bol spravený prívod vody a elektriky pre možnú vaňu.
Neboli plánované nejaké úpravy vo forme presklenia, ani sa to nehovorí v žiadnom projekte. Betónová
skruž, o ktorej sa zmieňoval žalovaný, nebola možná, pretože nesedela obvodom a tiež nesedel výškový

rozdiel. Tá, ktorú tam dali, ju vyšla 2.500,- Sk bez dokladu a betónová by stála viac. V novembri 2005
RD dokončoval žalovaný tak, že prakticky len pomáhal jej otcovi, ktorý tam robil práce. Od všetkého,
čo do RD kupovala, nemá doklad, pretože sa snažili robiť dom svojpomocne a zháňali veci čo možno
najlacnejšie. Niečo sa kupovalo v Poľsku, preto aj na ocenenie toho, čo dodatočne investovala, dala
urobiť ZP. Ak by sa vychádzalo z toho, čo ona skutočne investovala, tak by bola hodnota RD nižšia.

11. Žalovaný na uvedenom pojednávaní vypovedal, že on sa do RD, z ktorého odišiel 19.12.2005,
nasťahoval skôr ako žalobkyňa s deťmi, a to v novembri 2005 a postupne dokončoval jednotlivé práce.
V čase, kedy z RD odchádzal, bol tento už prakticky dokončený. Chýbali len dvere a zárubne. Nahornej chodbe bola už položená plávajúca podlaha, akurát chýbali dve prvé dosky, ktoré bolo treba
položiť, a to pri schodoch, plus olištovanie. Inde už boli podlahy kompletne položené aj s lištovaním,
akurát v miestnosti nad terasou nebola spravená plávajúca podlaha. V garáži bol spravený obklad okolo

umývadla.Chýbaloakurátovakovaťjednustenu,atopopravejstrane,kdesanachádzazabezpečovacie
zariadenie a rozvodná skriňa. V kotolni bolo potrebné zaliať rúrky a vyhotoviť betónový poter o hrúbke asi
5 cm tak, aby boli rúrky prekryté. Dvere a zárubne boli už objednané, ale neboli ešte vyplatené. Išlo o 6
kusovdveríazárubníaboladohodnutápredbežnácena40.600,-Sk.Obkladkrbubolužzakúpenýabolo
ho treba už len nalepiť. Pokiaľ ide o vstup do garáže, bolo tam treba naviezť už len štrk o hrúbke asi 15

cm. Vstup do domu bol urobený z betónových tvárnic zhotovených na stavbe zo zvyškového betónu tak,
ako je urobený aj chodník v zadnej časti. Ak pri prednom vstupe žalobkyňa niečo betónovala, nemusela,
je to jej problém. Betónovanie terasy bolo zbytočnou prácou, pretože terasa mala byť presklená, čo
dodnes nie je. V podlahe mala byť osadená vaňa, kde boli spravené už aj prívody vody a elektriky a až
potom sa to malo zabetónovať. Pokiaľ ide o žumpu, bol zakúpený poklop s obručou. Akurát bolo treba
ešte zakúpiť betónovú skruž, ktorú bolo možné zakúpiť na obci za 240,- Sk. On z peňazí, ktoré dostali

za predaj bytu, nepoužil ani korunu pre vlastnú potrebu alebo potrebu firmy. Pokiaľ ide o rozsah prác
robených svojpomocne, tak jeho množstvo práce na predmetnom rodinnom dome odhadol na 80 % a
zvyšných 20 % prác vykonával otec žalobkyne. Ohľadne výdavkov na dom aj pozemok si viedli čiernu
knihu, kde sa zapisovali všetky výdavky a touto knihou disponuje žalobkyňa.

12. Súd vo veci rozhodol podľa naposledy pripustenej zmeny žaloby (navrhnutej podaním zástupcu
žalobkyne z 25.11.2016, upresneným na pojednávaní 28.11.2016), a to uznesením z 28.11.2016 č. k.
10C/40/2009-1346 v tomto znení:
„I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k RD zrušuje.
II. RD prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu ako
primeranú náhradu sumu 39.200,- eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to na jeho účet,
ktorý žalovaný oznámi žalobkyni najneskôr do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.450,- eur ako náhradu v súvislosti s investíciami
žalobkyne vynaložených do RD a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.066,37 eura z titulu polovice vynaložených investícií v
celkovej hodnote 2.132,74 eura realizovaných B. I., G.. XX.XX.XXXX Q. J. I., G.. XX.XX.XXXX, kde táto
celková pohľadávka bola na žalobkyňu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.09.2010.
VI. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni diaľkové ovládanie od garáže RD a kľúč od dverí vedúcich z
obývacej izby na terasu RD, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti
rozsudku“.
Danou zmenou žaloby okrem „úpravy výšky“ navrhovanej finančnej náhrady za spoluvlastnícky
podiel žalovaného v súlade s posledným ZP v tejto veci, čo samo o sebe s poukazom na §
140 ods. 3 CSP nepredstavovalo zmenu žaloby, došlo k uplatneniu vyššieho nároku na náhradu

investícií žalobkyne do predmetu spoluvlastníctva, k časti ktorých malo dôjsť aj po tom, ako bola v
r. 2012 pripustená zmena dovtedajšej žaloby a napokon ňou došlo k „rozšíreniu“ okruhu uplatnených
nárokov aj o uloženie povinností súvisiacich so žalobkyňou navrhovaným spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k RD o povinnosť žalovaného vydať žalobkyni diaľkové ovládanie od
garáže predmetného rodinného domu a o povinnosť vydať kľúč od dverí vedúcich z obývacej izby na

terasu domu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

13.KbodomI.aII.žalobnéhopetitupojehopripustenejzmenežalobkyňauviedla,ževtejtočastinedošlo
k zmene. RD nepretržite užíva od jeho dostavby, pričom do neho (zo svojich výlučných prostriedkov)
investovala nemalé finančné prostriedky a navyše vlastní aj touto stavbou zastavaný pozemok a naň

nadväzujúce ďalšie dva pozemky, prečo je skutočne dôvodný jej návrh na jeho prikázanie RD do jej
výlučného vlastníctva, pretože tak bude najúčelnejším spôsobom využitý. Ohľadne bodov III. a IV.
uviedla, že tento vychádza z revízneho ZP znalkyne Ing. Renáty Lajčiakovej č. 220/2016 (doplnenia
č. 2 ZP č. 270/2015) z 28.10.2016, podľa ktorého aktuálna všeobecná hodnota (ďalej len „VŠH“) RD
(vrátane jednotlivých prípojok, vodomernej šachty, spevnenej plochy a žumpy) je vo výške 78.400,- eur,

čiže na spoluvlastnícky podiel žalovaného vychádza suma 39.200,- eur. Výška náhrady za investície
žalobkyne do rodinného domu vychádza z rozdielu medzi aktuálnou VŠH vo výške 78.400,- eur a
jeho aktuálnou VŠH, ak by tieto investície neboli realizované, t. j. sumou vo výške 71.500,- eur, čiže
zo sumy 6.900,- eur, kde žalobkyňa požaduje 1/2-icu z tejto čiastky, t. j. 3.450,- eur. K trojmesačnejlehote na plnenie plynúcej od právoplatnosti rozsudku uviedla, že v jej prípade sa jedná o vysokú sumu
39.200,- eur, ktorú by vyplácala až na základe poskytnutého úveru, pričom kratšia lehota by nemusela
byť - s ohľadom na zdĺhavý proces u bánk - dostatočná. Zatiaľ nemôže podniknúť ani prípravné kroky,

nakoľko požiadať o poskytnutie úveru môže až v situácii, kedy bude výlučnou vlastníčkou RD. Rovnakú
lehotu navrhuje aj u žalovaného (vyplatenie investícií), čím je to vyvážené pre obidve sporové strany.
Pokiaľ ide o požadované oznámenie čísla účtu poukázala na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z.
z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorých predpisov, ktorý zakazuje platby v hotovosti nad
15.000,- eur u nepodnikateľov a súčasne aj fakt, že je potrebné, aby žalovaný uviedol aktuálne číslo

účtu (IBAN). Ohľadne bodu VI. žalobného petitu poukázala na 6. stranu zápisnice z pojednávania z
01.02.2010, kde žalovaný výslovne uviedol, že má vo svojej držbe diaľkové ovládanie od garáže a
takisto aj kľúč od dverí z obývačky na terasu. Keďže by sa právoplatnosťou navrhovaného rozsudku
stala žalobkyňa výlučnou vlastníčkou RD, nie je dôvod, aby žalovaný naďalej neoprávnene zadržiaval
dané veci, navyše, keď toto diaľkové ovládanie je k predmetnej garáži jediné a takisto aj kľúč od daných
dverí je iba jeden. Požadované rozhodnutie o trovách konania odôvodnila tak, že už v predsúdnom

štádiu navrhovala žalovanému na vyplatenie jeho podielu sumu 30.000,- eur (dva návrhy na uzavretie
dohodyovyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvazo17.06.2009a29.07.2009)aajzožalobyvyplývala
výsledná suma 30.000,- eur, ktorá zahŕňala vyporiadanie v širšom zmysle (t. j. vrátane investícií a
vrátane vyporiadania úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania). Pri zohľadnení navrhovaných čiastok
- sumy 39.200,- eur ako náhrady za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, sumy 3.450,-

eur ako náhrady za investície žalobkyne vynaložených do RD, sumy 8.970,54 eura ako celkovej sumy,
ktorú už žalovaný zaplatil v súvislosti s predčasným splatením úveru v ŠFRB, vychádza celkovo suma
26.779,46 eura, čiže suma o 3.220,54 eura nižšia, akú už v roku 2009 navrhovala žalovanému ako
náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu. Za daných okolností bol potom tento spor trvajúci viac ako
7 rokov zavinený iba žalovaným, zbytočným a súčasne aj nákladným, nakoľko to bolo spôsobené iba

neochotoužalovanéhouzatvoriťdohodu,kdebolpôvodnýnávrhžalobkyneprenehoeštevýhodnejšíako
jevsúčasnosti.Akbysúdrozhodolvsúladesnavrhovanýmspôsobom,bolabyžalobkyňaplneprocesne
úspešná (§ 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, resp. ust. § 255 ods. 1 CSP). V danej
súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.03.2014 sp. zn. 22 Cdo 245/2014,
sp. zn. 22 Cdo 4926/2015 zo 16.12.2015, sp. zn. 22 Cdo 1655/2014 z 13.08.2014, uznesenie Ústavného

súdu ČR z 15.07.2009 sp. zn. III. ÚS 1637/09, ktoré sú v súlade aj so stanoviskom občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR z 08.03.1973 sp. zn. Cpj 8/72 uverejneného pod č. 54/1973 Zbierky
súdnychrozhodnutíastanovísk(s.404).Poukázalaajnavýslovnévyjadreniažalovaného,ktorývkonaní
navrhovalinýspôsobvyporiadania,nakoľkonavrhovalprikázanienehnuteľnostidojehovlastníctvaspolu
s povinnosťou vyplatiť žalobkyni primeranú náhradu. Prvýkrát sa tak stalo už v jeho vyjadrení k žalobe

z 12.12.2009 (č. l. 82) a následne aj v jeho vzájomnom návrhu zo dňa 09.08.2011, ktorý však zobral
svojím podaním zo dňa 17.02.2014, doručeným súdu 19.02.2014, späť. Za daných okolností je zrejmé,
že žalovaný navrhoval iný spôsob vyporiadania a preto je na mieste navrhované priznanie náhrady trov
konania žalobkyni, nakoľko sa skutočne jednalo o právne, skutkovo a takisto aj finančne nákladný spor
a bolo by preto nespravodlivé a v podstate aj nezákonné (rozpor s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., resp. ust.

§ 255 CSP), ak by jej súd nepriznal náhradu trov konania (viď dovolací dôvod uvedený v ust. § 421
ods. 1 písm. a) CSP).

14. V ďalšom priebehu sporu po rozhodnutí súdom druhej inštancie zástupca žalobkyne na pojednávaní
03.12.2014 dal aj taký návrh, aby sa RD s pozemkami predal s tým, že cena za pozemky zostane

žalobkyni, hodnota RD sa rozdelí medzi oboch spoluvlastníkov s tým, že v prospech žalobkyne bude
započítaná z tejto hodnoty hodnota jej investícií.
E-mailom zo 17.06.2015 vzniesol výhrady voči ZP č. 270/2015 Ing. Renáty Lajčiakovej podanom v
jeho prvotnom znení: 1) strana 6 pol. 13 - klampiarske konštrukcie ostatné/parapety... V 1. nadzemnom
podlažísúosadenéparapetykamennévšade;2)strana6pol.30-rozvodyvody-uvádzanépozinkované

v skutočnosti plastové; 3) strana 7 pol. 13 - klampiarske konštrukcie ostatné/parapety... - podkrovie -
parapety sú osadené čiastočne v 1/3; 4) 2.2.3 prípojka kanalizácie - technický stav - začiatok používania
znalkyňa uviedla rok 1990 nesprávne - správne rok 2004; 5) strana 13 2.2.7 vstup - spevnená plocha
uvedené 2011 správne rok 2009.
Na pojednávaní 29.06.2015 vzhľadom na výrazné rozdiely medzi posudkami znalkyne Ing. Krútelovej

na jednej strane a posudkom, ktorý si dala žalobkyňa vypracovať u T.. O., keď znalkyňa nad rámec
metodiky zvýšila koeficient polohovej diferenciácie nad hranicu prípustnú metodikou, navrhol vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie.Na pojednávaní 01.09.2016 žiadal, aby znalkyňa Ing. Lajčiaková dopracovala ZP v celom rozsahu
tak, ako bola zadaná súdom znalecká úloha, teda aby určila aktuálnu všeobecnú hodnotu danej
nehnuteľnosti v terajšom stave a jej aktuálnu hodnotu v stave dokončenosti pred realizovanými

investíciami zo strany žalobkyne.
V záverečnom prednese na pojednávaní 21.12.2016 žiadajúc žalobe v znení posledne pripustenej
zmeny v celom rozsahu vyhovieť, označil navrhovaný spôsob najúčelnejším spôsobom vyporiadania
spoluvlastníctva, nakoľko žalobkyňa dom nepretržite užíva od jeho dostavby, do neho zo svojich
výlučných prostriedkov investovala nemalé finančné prostriedky a navyše vlastní aj touto stavbou

zastavaný pozemok a naň nadväzujúce ďalšie dva pozemky. Ďalej o.i. uviedol, že číslo účtu žalovaného
žalobkyňa požadovala z toho dôvodu, že účet, ktorý bol v minulosti uvádzaný, nebol účtom žalovaného,
ale jeho zástupkyne a preto požaduje, aby jej bol oznámený aktuálny účet žalovaného. Pokiaľ v
súčasnosti žalovaná strana uvádza, že v súčasnosti nedisponuje diaľkovým ovládaním od garáže RD
a kľúčmi od dverí vedúcich na terasu RD, považuje takéto tvrdenie za účelové, ktoré nie je ničím
podložené. Za predpokladu prikázania RD do vlastníctva žalobkyne je požiadavka na vydanie týchto

vecí na mieste, nakoľko žalovaný by už k RD nemal žiaden vzťah. Ohľadne požadovanej náhrady trov
konania, ak súd prikáže RD do vlastníctva žalobkyne, bude žalobkyňa v konaní plne procesne úspešná a
je namieste náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Podstatné bolo aj správanie žalovaného, ktorý
od začiatku navrhoval iný spôsob vysporiadania, nakoľko navrhoval prikázanie nehnuteľnosti do jeho
vlastníctva spolu s povinnosťou vyplatiť žalobkyni primeranú náhradu (vyjadrenie k žalobe z 12.12.2009,

resp. jeho vzájomný návrh z 09.08.2011, ktorý potom zobral späť). V danej súvislosti poukázal aj na ust.
§ 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ okresný súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku zohľadňoval, že žalobkyňa
užívala RD, zdôraznil, že žalobkyňa žalovanému nijakým spôsobom nebránila v tom, aby ho mohol
užívať. Bol to teda iba žalovaný, ktorý sa dobrovoľne rozhodol, že spoločnú vec nebude užívať. Pokiaľ
bolo namietané, že žalobkyňa užívala RD bez akejkoľvek náhrady v prospech žalovaného, tak žalovaný

sám zobral svoj vzájomný návrh týkajúci sa aj tejto náhrady späť.

15. Žalobkyňa na pojednávaní 03.12.2014 ohľadne oceňovaných vonkajších úprav vyjadrila ochotu v
rámci výplatku uhradiť polovičku hodnoty vodovodnej prípojky, vodomernej šachty a elektrickej prípojky
I, tiež plynovej prípojky a kanalizačnej prípojky. Elektrická prípojka II je nefunkčná odvtedy, ako sa začala

využívať elektrická prípojka III, takže z nej nie je ochotná nič hradiť. Elektrická prípojka II bola ťahaná
hliníkom a bola sčasti zakopaná a sčasti bola vedená plotom suseda, na ktorom bola priviazaná a už je
odtiaľ odstránená a čo bolo v zemi tam aj ostalo. Bola chápaná ako dočasné riešenie. Elektrickú prípojku
III v celom rozsahu financovala ona. Rozvodná skriňa, od ktorej začínala prípojka II, je premiestnená na
opačnú stranu a od nej teraz začína prípojka III vedená zemou. Pokiaľ ide o žumpu, túto financoval jej

otec, takže tiež nie je ochotná z nej niečo uhradiť a tiež nie je ochotná uhrádzať nič za spevnené plochy
predstavujúce betónovú plochu o šírke cca 90 cm a dĺžke 150 cm, ktoré v celom rozsahu financovala
ona a boli robené niekedy v r. 2007. Ohľadne žumpy tvrdila, že táto je stále vo vlastníctve jej otca a oni
boli len jej užívateľmi.
Na pojednávaní 04.05.2016 ohľadne koeficientu polohovej diferenciácie uviedla, že nakoľko sa ním

násobia všetky predchádzajúce položky v posudku, tým, že bol rozdiel v tomto koeficiente medzi
posudkom Ing. Krútelovej, ktorá ho stanovila hodnotou 0,5 a posudkami T.. O. a Ing. Lajčiakovej, ktorí
stanovili jeho hodnotu 0,45, tento rozdiel vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 10.000,- eur, čo
zistila po tom, ako mala možnosť oboznámiť sa s programom, s ktorým pracujú všetci traja znalci.
Na RD má klasickú strechu v tvare trojuholníka, spevnenú v hornej časti klieštinami a pozdĺžne trámy

sú položené na múroch. Ak znalkyňa Ing. Krútelová uvádza ako druh strešnej konštrukcie väznicová
manzardová, v takom prípade by bolo potrebné, aby tu boli prítomné ešte stĺpy podopierajúce klieštiny,
ktoré na RD nie sú a tak ide o krov hambálkový väznicový bez stĺpikov. Rozdiel medzi týmito dvoma
typmi striech pri danom RD predstavuje vo finančnom vyjadrení 5.000,- eur. Žiadna podmurovka na RD
nie je. Vypustenie tejto položky predstavuje vo finančnom vyjadrení cca 2.500,- eur. Protistrana bude

stále zotrvávať na posudku znalkyne Ing. Krútelovej, ktorá RD vedome nadhodnotila z dôvodu, že sa
priatelí s bratom žalovaného. Poukázala aj na nimi predložené vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré
sú bližšie ohľadne cenových relácií k ZP T.. O. a Ing. Lajčiakovej a aj výpoveď svojho otca. Vyjadrila
ochotu vyplatiť žalovanému to, čo mu bola ochotná vyplatiť aj pred ôsmimi rokmi, sumu cca 33.000,- eur
v prípade, že sa stane výlučnou vlastníčkou RD.

Na pojednávaní 21.06.2016 k tvrdeniam protistrany, že RD bol stavaný výlučne z peňazí žalovaného
uviedla, že podľa projektu odhadované náklady na jeho svojpomocnú výstavbu v tom čase predstavovali
1,2 milióna Sk. Na jeho výstavbu sa použil úver zo ŠFRB 570.000,- Sk, cca 600.000,- Sk získali z bytu,150.000,-Skzískalazodpredajapozemkupojejstarejmame.Ďalejbolopoužitých50.000,-Skzgaráže,
ktorú zdedil žalovaný a odpredal ju a 50.000,- Sk, ktoré dali jej rodičia.

16. V štádiu následného konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zástupkyňa žalovaného na
pojednávaní 03.12.2014 žiadala vyplatiť žalovanému polovicu zo sumy 101.420,36 eura, čo predstavuje
sumu 50.710,18 eura, pretože tak hovorí zákon. Elektrická prípojka II, táto bola ocenená a bola
funkčná a nesúhlasila s jej nezaplatením. Elektrická prípojka II je nefunkčná preto, že žalobkyňa
dala premiestniť rozvodnú skriňu, ktorú financoval žalovaný a spolu so svojím bratom T.. B. W.

realizovalajostatnéelektroinštalačnépráce.Žumpufinancovalžalovaný,keďžedoklady,ktorépredložila
žalobkyňa, boli falšované. Nesúhlasila s návrhom zástupcu žalobkyne ohľadne navrhovaného predaja
RD s navrhovaným rozdelením peňazí získaných odpredajom s tým, že nie je také jednoduché to
zrealizovať. Naďalej spochybňovala „dôveryhodnosť“ žalobkyne, ktorej mali preukázať podvody a
falšovanie dokladov. S predajom RD nesúhlasila po tom, čo zástupca žalobkyne uviedol, že nevedia
zabezpečiť, aby pri jeho predaji bol podiel žalovaného minimálne v sume 50.710,18 eura a neodpovedal

na otázku, kto bude predaj RD zabezpečovať. S návrhom na vyplatenie zníženej sumy hodnoty RD
oproti ZP s jeho predajom nesúhlasil ani žalovaný, ktorý žalobkyni predaj RD navrhol už v r. 2008.
Žalobkyňa nechce zaplatiť žalovanému za RD sumu 50.710,18 eura, na ktorú má žalovaný právny nárok
a je pre ňu výhodné, že od r. 2005 ho celý užíva a žalovanému neplatí nájomné. Týmto postupom
vzniká žalovanému ďalšia majetková ujma. Žalovaný žiada v 1/2-ici, čo podľa ZP č. 9/2012 z 30.05.2012

aktualizované v r. 2013 a tiež v r. 2014 činí sumu 50.710,18 eura bez zbytočného odkladu (podanie zo
06.12.2014).
V podaní z 18.06.2015 uviedla, že žalovaný z RD odišiel dňa 19.12.2005 po tom, čo mu žalobkyňa
ohrozila zdravie. V súvislosti so ZP znalkyne Ing. Krútelovej č. 3/2015 namietla, že sa v ňom neuvádza
hodnota investície súčasti RD elektrická prípojka II, ktorá sa v ZP č. 4/2011 zo 14.03.2011 uvádza

ako elektrická prípojka I v hodnote 1.927,16 eura. Žalobkyňa nerealizovala prekládku elektrického
rozvádzača v r. 2010, ale až po vypracovaní ZP č. 4/2011 v r. 2011. V ZP č. 3/2015 sa uvádza
prípadné riziko s využívaním nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže ťarcha Exekútorského úradu Mgr. Mariána
Kráľa. Priateľ žalobkyne súdny exekútor Mgr. Marián Kráľ, trvalým pobytom Z. XXX, neodblokoval RD
napriek tomu, že exekúcia EX 120/10 bola zastavená uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k.

6Er/20/2011-229 z 21.01.2015, právoplatným 25.02.2015.
V podaní z 29.06.2015 uviedla, že žalovaný nesúhlasí s vypracovaním ďalšieho ZP navrhovaného
žalobkyňou prostredníctvom jej zástupcu, nakoľko v ZP č. 3/2015 z 18.05.2015 Ing. Oľgy Krútelovej
a ani v ZP č. 173/2015 z 29.05.2015 vypracovaného znalcom T.. M. O., ktorý si objednala žalobkyňa,
sa nepotvrdilo tvrdenie žalobkyne, že stavba RD je poškodená, ďalej ZP č. 173/2015 má nedostatky:

nesprávne uvedený stavebný materiál, zámena vodomernej šachty za vodovodné prípojky, elektrická
prípojka nie je kompletná, nie je uvedený odsávač pár, zabezpečovacie zariadenie, nesprávne je
uvedená dokončenosť RD, atď., dve znalkyne (Ing. Oľga Krútelová a T.. C.) sa stotožňujú pri priemernom
koeficiente polohovej diferenciácie (koeficiente predajnosti) 0,50 a tiež v názore, že nehnuteľnosť nie je
problematická,aledobrá.VzhľadomnanedostatkyZPč.173/2015znalecT..M.O.nesprávnevypočítal-

znížilvýchodiskovúhodnotu,technickúhodnotuatiežVŠHRD,ktorájehlbokopodtrhovouhodnotouRD
a jeho posudok je vadný. S priemerným koeficientom polohovej diferenciácie 0,45, ktorý znalec uviedol
a má vplyv aj na ostatné faktory sa nestotožňuje nielen znalkyňa Ing. Oľga Krútelová, ale aj znalkyňa
T.. B. C.. Žaloba žalobkyne na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádzala zo ZP č. 14/2009
z 05.06.2009 T.. B. C. s koeficientom predajnosti 0,50 a s koeficientom polohovej diferenciácie 0,815.

VšeobecnáhodnotaRDjevr.2015nižšiaoprotir.2011,o10.200,-eur.Tásaznížilanapodnetžalobkyne
v r. 2012, 2013, 2014 až na úroveň 98.800,- eur v r. 2015, t.j. vždy v neprospech žalovaného. Žalovaný
súhlasil v r. 2014 s náhradou za svoj spoluvlastnícky podiel RD v 1/2 v sume 50.710,18 eura vypočítaný
zo VŠH RD, ktorá bola v priebehu konania 3x znížená a s ďalším znížením VŠH RD nesúhlasí, čo bolo
uvedené aj v liste zástupkyne žalovaného z 08.12.2014. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému aj

investíciu elektrickú prípojku II, ktorú užívala do preloženia elektrického rozvádzača v r. 2011.
V podaní z 08.02.2016 zástupkyňa žalovaného vzniesla viaceré námietky voči ZP znalkyne Ing.
Lajčiakovej zo 14.12.2015 č. 270/2015 (neuvádzanie terasy v 1. nadzemnom podlaží, nesprávne uvádza
kúpeľňu, správne malo byť WC, v 2. nadzemnom podlaží, t.j. v podkroví nesprávne uvádza, že sa tam
nachádzajú tri izby, správne mali byť uvedené štyri izby, preukázané okrem technickej dokumentácie

aj fotodokumentáciou, že v rozpočtových ukazovateľoch v porovnaní so ZP č. 3/2015 Ing. Krútelovej
mení, resp. neuvádza body, položky, hodnoty, dokončenosť a výsledky tak v nadzemnom podlaží, a
to bod 3, napriek tomu, že podmurovka bola realizovaná, ďalej body 8, 12, 13, 14, 23, 27, 30, 40 a v
podkroví body 4, 13, 28, 40, čo vplýva na hodnotu a dokončenosť stavby, ktorá je podľa ZP č. 270/2015vo výške 93,14 %, v ZP č. 3/2015 vo výške 97,05 % a v ZP č. 173/2015 vo výške 92,29 %. Bod 8 krovy
sú uvedené v ZP č. 14/2009 T.. C. a ZP č. 3/2015 Ing. Krútelová väznicové sedlové, manzardové a v ZP
č. 173/2015 T.. O. a ZP č. 270/2015 Ing. Lajčiaková sú uvedené hambálkové a väznicové sústavy bez

stĺpikov, atď. Uvádza, že v nadzemnom podlaží v bode 30 rozvod vody je potrubie studenej a teplej vody
pozinkované a traja znalci T.. C., Ing. Krútelová a T.. O. uvádzajú, že potrubie je plastové. Mení začiatok
užívania spevnené plochy z r. 2009 na r. 2011, atď., a životnosť v rokoch kanalizačná prípojka elektrická
prípojka, účelovo uvádza dokončenosť žumpy vo výške 40 %, lebo v dôsledku nižšej dokončenosti sa
výrazne znižuje tak východisková, ako aj technická hodnota žumpy, nakoľko kategóriu, bod, kódy KS

použila znalkyňa Ing. Lajčiaková také isté, ako ich uvádza znalkyňa Ing. Krútelová v ZP č. 3/2015.
Použitím nižšieho priemerného koeficientu polohovej diferenciácie 0,45 oproti ZP č. 3/2015, v ktorom je
priemerný Kpd 0,50 a tým aj výsledného koeficientu polohovej diferenciácie 0,65 v ZP č. 270/2015 oproti
Kpd 0,766 v ZP č. 3/2015 sa výrazne znížila VŠH RD vrátane jeho jednotlivých súčastí napriek tomu,
že koeficient vývoja cien v IV.Q.2015 vo výške 2,298 je vyšší oproti 1.Q.2015 vo výške 2,263, nakoľko
rastú trhové ceny nehnuteľností. Porovnaním dokončenosti stavby, ktorá je v ZP č. 24/2006 vo výške

93,3662 % a v ZP č. 270/2015 vo výške 93,14 %, t.j. v r. 2015 je nižšia oproti roku 2006, neboli investície
zrealizované. Znalkyňa zmenou rozpočtových ukazovateľov, životnosti, dokončenosti, priemerného a
výslednéhokoeficientupolohovejdiferenciácie,atď.,vyčíslilavšeobecnúhodnotuRDtak,abyzohľadnila
požiadavky - potreby žalobkyne, zabezpečujúce žalobkyni nielen výrazné zníženie VŠH RD oproti ZP č.
3/2015, ale aj úspešnosť v konaní 10C/40/2009. Uviedla, že predmetný ZP Ing. Lajčiakovej nie je možné

akceptovať, nakoľko ho znalkyňa nevypracovala nestranne a nezaujato, ale účelovo podľa požiadaviek
žalobkyne. Žalovaný nie je ochotný akceptovať ani opotrebovanie RD, nakoľko ho žalobkyňa bezplatne
užíva viac ako 10 rokov od 19.12.2005, žalovanému bránila v jeho užívaní, má v RD miesto podnikania
od 15.09.2011 bez súhlasu žalovaného, RD neslúžil len na bývanie, v RD býval Z. R. so synmi bez
súhlasu žalovaného, čo žalobkyňa potvrdila aj na pojednávaní 08.02.2010 v konaní 10P/99/2009 a za

odplatu len v prospech žalobkyne. Žiadala, aby žalovanému žalobkyňa zaplatila primeranú náhradu za
jeho spoluvlastnícky podiel 1/2 RD, stanovenú v r. 2014 vo výške 50.710,18 eura, prihliadať na všetky
skutočnostisúvisiacesužívanímRDibažalobkyňouatiežprieťahmivkonanízapríčinenýmižalobkyňou.
V podaní zo 04.05.2016 žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne oznámil, že primeranú náhradu za
spoluvlastnícky podiel v 1/2 rodinného domu Z. XXX, atď. je potrebné zaslať na účet jeho zástupkyne

číslo: XXXXXXXX/XXXX, IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Na pojednávaní 04.05.2016 k typu strešnej konštrukcie uviedla, že vychádza z toho, že na dome je
sedlová strecha, tak ako to uvádza aj stavebné povolenie z 19.12.2000 a o sedlovej streche uvažovali
aj znalkyne T.. C. a Ing. Krútelová. Pokiaľ ide o podmurovku, žalovaný stále tvrdí, že tá podmurovka
tam robená bola, ale bola zasypaná škvarou dovezenou z Istebného. Koeficient polohovej diferenciácie

považuje za správny vo výške uvedenej znalkyňou Ing. Krútelovou a aj T.. C. s tým, že má k dispozícii
posudok pre dedičské konanie, ktorý v prípade inej nehnuteľnosti na dedine v blízkosti mesta, vzdialenej
8 km od mesta, stanovil tiež takýto koeficient vo výške 0,5. Pokiaľ ide o výšku náhrady, ktorá by mala
pripadnúť žalovanému s ohľadom na závery posudku Ing. Lajčiakovej, táto náhrada je neadekvátna. Len
plochapodkroviamázastavanúplochu118,76m2atakátoistáplochajeajnanadzemnompodlaží.Tieto

plochy zodpovedajú plochám spolu dvoch 4-izbových bytov a vzhľadom na cenové relácie náhrada,
ktorá by mala pripadnúť žalovanému, tomuto neumožňuje zakúpiť si v danej lokalite 4-izbový byt, pričom
ceny nehnuteľností v súčasnosti rastú. Žumpu otec žalobkyne nezaplatil, len zobral z firmy a zaplatil to
žalovaný. Bol predložený doklad s pečiatkou subjektu, ktorý existoval v r. 2002, hoci doklad je z r. 2001,
kedy ešte neexistoval.

Na pojednávaní 21.06.2016 uvádzala, že koeficient polohovej diferenciácie 0,5 je úplne normálny
koeficient. Aj Ing. Lajčiaková píše, že výška tohto koeficientu je na posúdení znalca, t. j. že je na výbere
znalca, akú hranicu stanoví - strana 16 jej posudku.
V podaní z 28.11.2016 ako reakcii na naposledy pripustenú zmenu žaloby uznesením z 28.11.2016
zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný nedisponuje diaľkovým ovládaním od garáže rodinného

domu Z. XXX ani kľúčom na terasu po presťahovaní sa z V. C. v máji 2011. Poukázala aj na to, že
žalovaný k sume 1.066,37 eura doloženej žalobkyňou dokladmi z r. 2001, 2004, 2005 súvisiacej so
zmluvou o postúpení pohľadávky z 06.09.2010 predloženej súdu v r. 2011 podal jej prostredníctvom na
pojednávaní 26.06.2013 námietku premlčania. Navrhovaná povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovaného v
lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je neprimerane dlhá vzhľadom k dĺžke konania, ktoré trvá

viac ako 7 rokov. Predlžovanie konania, ktoré každým rokom spôsobovalo zníženie všeobecnej hodnoty
RD o opotrebovanie a tiež zvyšovanie trov konania, bolo spôsobené aj požiadavkami žalobkyne na
dokazovanie. Žalovaný sa chcel dohodnúť (jeho list z 02.01.2008 zaslaný žalobkyni a súdu ako dôkazdňa 02.09.2010, v ktorom ponúkol všetky dostupné alternatívy a nežiadal zabezpečenie náhradného
bývania) a niekoľko rokov žiadal konanie ukončiť.

17. Žalovaný na pojednávaní 03.12.2014 tvrdil, že celá elektrická prípojka II bola vedená zemou a žiadna
jej časť nebola vedená po plote. Podľa neho dodnes tam ten kábel v zemi je. On žiadne spevnené
plochy pred RD pri vchodových dverách nerobil. Náklady na osadenie žumpy a jej kúpu hradil výlučne
on. Tú žumpu, ktorá má tvar kovovej nádoby s hrúbkou 1,5 cm o veľkosti cisternového vagóna, zakopal
a predtým ju natrel penetračným náterom. Už si nepamätal na podrobnosti, ako od koho ju zabezpečil

a za koľko. Spomína si len to, že ju zaplatil otcovi žalobkyne. Najskôr ju jemu zaplatil a on ju potom išiel
vyplatiť. Tú žumpu si vyhliadol otec žalobkyne na ČSAD. Platil mu vtedy niečo cez 14.000,- Sk. Z ČSAD
ju doviezol na pozemok pri RD na požičanom kamióne a tiež zabezpečil žeriav z Z. na jej premiestnenie
na miesto, kde sa nachádza. Už sa nepamätá, od koho konkrétne ten žeriav a kamión požičal, bolo to
od nejakého súkromníka a za požičanie oboch zaplatil.

18. V podaní z 19.02.2010 (č. l. 108) žalobkyňa špecifikovala a vyčíslila o.i. jej priame investície do
rodinného domu po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti vo výške 91.000,- Sk, nezahŕňajúce
náklady na práce (cenu práce). Následne predložil jej zástupca „nacenenie prác“, ktoré mal robiť na
dome otec žalobkyne s bratom žalobkyne, a to na sumu 14.409,- eur (12.108,50 eura bez DPH).

19. Podaním z 05.10.2011 doručeným súdu 06.10.2011 (č. l. 470) žalobkyňa opätovne špecifikovala
tie investície, ktoré vynaložila do dostavby rodinného domu po odchode žalovaného zo spoločnej
domácnosti a ktoré neboli realizované z prostriedkov získaných odpredajom spoločného bytu (investície
zrealizované z prostriedkov získaných z odpredaja bytu účastníkov a vôbec celkové použitie týchto
prostriedkov uviedla v podaní z 19.02.2010 pod písm. e) až g) - č. l. 108), s uvedením konkrétneho roku,

v ktorom boli vynaložené s rozčlenením na práce a na náklady na materiál.

20. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. Predmetný RD, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom v Dolnom Kubíne,

odborom životného prostredia 19.12.2000 pod č. 2000/16215/Hb-FX9/A10 a kolaudačné rozhodnutie
obcou Z. 09.01.2004 pod č. 1/2004/002-TS2/A10, je zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Z. pod B1
na žalovaného v 1/2-ici a pod B2 na žalobkyňu taktiež v 1/2-ici (č. l. 361) a je postavený na parc. KN-C č.
734/34, ktorá parcela je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z.. Ako výlučná vlastníčka uvedenej parcele KN-C č.
734/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, ako aj parciel bezprostredne s ňou susediacich

(parc. KN-C č. 734/11 - orná pôda o výmere 951 m2 a 734/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
93 m2) je zapísaná na LV č. XXX pod B1 žalobkyňa. V prejednávanej veci napriek pôvodnému zápisu
RD na LV č. XXXX k. ú. Z.G. na sporové strany pod B1 v 1/1 (BSM) v čase začatia tohto konania (č.
l. 6), je nepochybné, že toto ich BSM ešte pred začatím tohto konania zaniklo, nakoľko ich manželstvo
uzavreté 28.06.1990 v O., bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu z 29.05.2006 č. k. 5C/9/2006-93

právoplatným čo do výroku o rozvode manželstva dňom 26.07.2006, ktorým dňom s poukazom na §
148 ods. 1 OZ zaniklo aj ich BSM. Nakoľko nedošlo k jeho vyporiadaniu v lehote troch rokov od zániku
BSM stanovenej v § 149 ods. 4 OZ, prípadne v tejto lehote k podaniu návrhu na vyporiadanie ich BSM,
stali sa sporové strany uplatnením nevyvrátiteľnej právnej domnienky obsiahnutej v danom ustanovení,
jeho podielovými spoluvlastníkmi dňom 26.07.2009 v rovnakých podieloch. Tunajší súd v konaní sp. zn.

7C/131/2011 (ktorého predmetom bol vzájomný návrh žalovaného vylúčený na samostatné konanie) a aj
v konaní sp. zn. 6C/29/2013 riešil otázku zániku BSM strán sporu s ohľadom na konanie o zrušenie BSM
účastníkov za trvania ich manželstva (vedenom pod sp. zn. 9C/449/1995, predchádzajúceho konaniu o
návrhu na rozvod ich manželstva, k čomu v rozsudku z 30.09.2013 č. k. 7C/131/2011-219 potvrdenom
rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30.04.2014 č. k. 8Co/207/2014-264 právoplatnom 16.06.2014

a rovnako aj v rozsudku tunajšieho súdu z 28.06.2013 č. k. 6C/29/2013-92 konštatoval, že k zániku
ich BSM nedošlo skôr ako právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, keďže rozsudok o
zrušení BSM účastníkov z 30.05.1995 sp. zn. 9C/449/1995 nebol do zániku manželstva sporových
strán jeho rozvodom, doručený žalovanému, nakoľko podpis na doručenke k tomuto rozsudku, týkajúcejsa doručovania rozsudku žalovanému, na podklade ktorej došlo k nesprávnemu vyznačeniu jeho
právoplatnosti dňom 12.06.1995, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline č. 121/2011 (na jej podklade došlo k vyznačeniu pôvodnej - nesprávnej

právoplatnosti), nie je vlastnoručným podpisom žalovaného. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že
k zániku BSM účastníkov došlo až právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva a nie už skôr.

22. V prejednávanom spore bolo vôľou oboch spoluvlastníkov RD zrušiť a vyporiadať ich podielové
spoluvlastníctvo, avšak nedošlo k uzavretiu dohody s ohľadom na rozdielne predstavy žalobkyne

a žalovaného ohľadne toho, ako má byť ďalej s touto nehnuteľnosťou naložené, resp. ktorému zo
spoluvlastníkov má táto nehnuteľnosť pripadnúť a za akú náhradu pre druhého spoluvlastníka a ako
vyporiadať aj ďalšie vzťahy súvisiace s predmetom tohto spoluvlastníctva. Žalobkyňa počas celého
tohto konania žiadala prikázať RD do jej výlučného vlastníctva, kdežto žalovaný už vo vyjadrení k
žalobe a následne aj v podaní, ktorým podal vzájomnú žalobu, žiadal túto stavbu prikázať do jeho
vlastníctva. Následne upustil od takéhoto návrhu a potom ako nesúhlasil s odpredajom RD, ktorý ako

možnú alternatívu navrhol zástupca žalobkyne na pojednávaní 03.12.2014, prakticky zostal aktuálnym
len variant prikázania RD do vlastníctva žalobkyni za primeranú náhradu v prospech žalovaného,
zodpovedajúcej časti VŠH RD zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice z celku,
pričom hlavný rozpor spočíval práve v rozdielnych pohľadoch na výšku tejto VŠH. V súdenom prípade
ide o nehnuteľnosť, pri ktorej prvý (prioritný) spôsob predpokladaný zákonom v § 142 ods. 1 OZ, a to

jej reálna deľba tak, aby vznikli z nej dve samostatné veci, nie je dobre možný (možný by bol len v
prípade vynaloženia značných finančných prostriedkov na jej prestavbu, čo ani jedna zo strán sporu
nenavrhovala, odhliadnuc od toho, že s ohľadom na vážne narušené vzájomné vzťahy žalobkyne a
žalovaného a ich spoločných detí so žalovaným, by šlo o „možnosť“ s vysokým predpokladom budúcich
konfliktov), nakoľko ide o dom s jednou bytovou jednotkou. Ak rozdelenie domovej nehnuteľnosti

vyžaduje vykonanie nákladných stavebných úprav na jej reálne rozdelenie, je potrebné považovať,
tak ako tomu je aj v prejednávanej veci, takúto nehnuteľnosť za reálne nedeliteľnú. S ohľadom na
uvedené, ak žalobkyňa, ktorá tento RD nepretržite užíva od jeho dostavby do užívaniaschopného stavu
až doposiaľ a má záujem o jeho nadobudnutie do jej výlučného vlastníctva a táto naviac vlastní aj
touto stavbou zastavaný pozemok a naň nadväzujúce ďalšie dva pozemky, ako je to uvedené vyššie,

súd žalobe pokiaľ ňou žalobkyňa žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním
RD do jej výlučného vlastníctva, vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené pod bodmi I. a II. výrokovej
časti rozsudku. Týmto spôsobom vznikne pre ďalšie čo najúčelnejšie využitie RD žiaduci stav, kedy
dôjde k zjednoteniu vlastníctva pozemku zastavaného RD a k nemu priľahlých pozemkov, cez ktoré aj
prechádzajú inžinierske siete vedúce k nemu, s vlastníctvom stavby.

23. Súd vo veci ohľadne zisťovania VŠH RD vykonal rozsiahle dokazovanie. Vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal zo ZP súdom ustanovenej znalkyne Ing. Oľgy Krútelovej, keď
podľa ZP č. 4/2011 zo 14.03.2011 (č. l. 342 a nasl.) bola v čase jeho vyhotovenia VŠH RD vo výške
95.802,78 eura - samotnej stavby bez vonkajších úprav (vodovodnej prípojky, vodomernej šachty,

elektrických prípojok, plynovej prípojky, kanalizačnej prípojky, žumpy, spevnenej plochy), s ktorými
všeobecná hodnota predstavovala 108.763,47 eura (109.000,- eur po zaokrúhlení). Ďalším ZP tejto
znalkyne č. 9/2012 vyhotoveným 30.05.2012 (č. l. 504 a nasl.) znalkyňa zaktualizovala VŠH RD ku
dňu jeho vypracovania na sumu 89.195,83 eura (spolu s vonkajšími úpravami na 102.619,99 eura -
zaokrúhlene103.000,-eur)avyjadrenímkZPč.9/2012(úkonznalkyneč.2/2014)juaktualizovalakudňu

08.02.2014 so zohľadnením na pokyn súdu zabudovaných vonkajších okenných parapet (s ohľadom na
tvrdenie žalobkyne, že terajšie vonkajšie parapety nie sú dočasné, ale sú zabudované natrvalo, nakoľko
dom sa nebude zatepľovať) na sumu 88.569,22 eura (spolu s vonkajšími úpravami na 101.420,36 eura
- zaokrúhlene 101.000,- eur - č. l. 765).

24. Nakoľko žalovaný opakovane deklaroval svoj nesúhlas s investíciami realizovanými žalobkyňou
(napr. na pojednávaní 23.11.2011), keď už v prvotnom vyjadrení k žalobe namietol to, že predmetné
investície robila žalobkyňa bez jeho súhlasu, súd znaleckým dokazovaním zisťoval aj to, či a ak áno,
akou mierou sa na výške VŠH RD (a tým aj na všeobecnej cene spoluvlastníckeho podielu žalovaného
na danej nehnuteľnosti) podieľali investície realizované žalobkyňou a špecifikované v jej podaní z

05.10.2011 a aj jej následné investície uskutočnené už v priebehu tohto konania, akými boli najmä
vybudovanie trvalej elektrickej prípojky v r. 2011 a práce na fasáde - zatepľovaní jej časti. Totiž v
prípade realizácie investícií len jedným zo spoluvlastníkov bez súhlasu (väčšinovej dohody uzavretej
čo aj len konkludentne) s ďalšími spoluvlastníkmi, nejde u investujúceho spoluvlastníka o nárok vočiostatným spoluvlastníkom v zmysle § 137 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 OZ, ktorý by vyplýval z
uvedenej dohody majúcej základ v § 139 ods. 2 OZ, ale investujúci spoluvlastník sa môže domáhať
len vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom (zhodnotením ich podielov v

dôsledku takýchto neodsúhlasených investícií) vzniklo (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1644/2005
predložený zástupcom žalobkyne a obdobne aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3766/2011 aj 22 Cdo
1870/2007).

25. Podľa ZP č. 9/2012 znalkyne Ing. Krútelovej zo žalobkyňou (jej zástupcom) špecifikovaných investícií

žalobkyne na spoločnú vec a nepochádzajúcich zo spoločných prostriedkov, mali vplyv na znalcom
ustálenú VŠH RD nasledovné práce: dostierkovanie garáže (16,96 m2), dokončenie plávajúcej podlahy
(4,65 m2), osadenie drevených zárubní spoločne s dverami a kovaním (8 ks), digestor - kuchyňa
(zakúpenie a montáž), izolovanie lepenka + polystyrén hr. 10 cm - kotolňa - 4,20 m2, betónovanie kotolňa
v. 10 cm - 4,20 m2, nadmurovanie terasy na základ + zaizolovanie - 7,52 m2, obmurovanie podperného
stĺpa terasy hr. 15 cm - 1,70 m2, položenie a previazanie + kari sieť + betónovanie vchodu do domu -

2 m2 a vybudovanie káblovej prípojky NN v r. 2011 (označenej znalkyňou ako elektrická prípojka III) a
náklady na materiál - interiérové dvere so zárubňami v cene 45.000,- Sk, kľučky k interiérovým dverám
- 5.100,- Sk, materiál - betónovanie terasa 2x, kotolňa 1.188,- Sk a betón - terasa 2x, kotolňa - 7.497,-
Sk (č. l. 518 - 519). Zo záverov uvedeného ZP vyplýva, že na VŠH RD a vonkajších úprav ustálenej k
30.05.2012 vo výške už uvedených 102.619,99 eura, sa investície žalobkyne podieľali sumou 4.000,-

eur, resp. po oprave posudku ohľadne dokončenosti položky 17 sumou 4.400,- eur (č. l. 725). Teda
bez uvedených investícií žalobkyne majúcich vplyv na VŠH RD by jeho hodnota predstavovala podľa
pôvodného posudku č. 9/2012 sumu 85.946,28 eura (spolu s vonkajšími úpravami 98.620,16 eura) - č. l.
533 a po jeho oprave vysvetlením k posudku (úkon č. 21/2013 z 29.08.2013) by VŠH RD predstavovala
85.496,93 eura (spolu s vonkajšími úpravami po zaokrúhlení 98.200,- eur). Podľa vyjadrenia znalkyne

k ZP č. 9/2012 z 08.02.2014 sa investície žalobkyne sa na tejto všeobecnej cene (vrátane parapetov -
položka č. 13 u 1. nadzemného podlažia) podieľali sumou 3.305,- eur, teda bez týchto investícií by VŠH
RD predstavovala 85.263,80 eura (s vonkajšími úpravami 98.114,94 eura - zaokrúhlene 98.100,- eur) - č.
l. 770. Uvedené investície boli žalobkyňou realizované po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti
v decembri 2005, čo v prevažnej miere potvrdzoval aj žalovaný a čo okrem výpovede žalobkyne a

svedkov navrhnutých žalujúcou stranou (najmä svedka B. I. A..) preukazuje aj porovnanie ZP, ktoré
si dala vypracovať žalobkyňa ako v čase po odchode žalovaného z tohto domu, ale ešte predtým
ako tieto investície žalobkyňa začala robiť (hlavne jeho fotodokumentácia), tak aj následný ZP po ich
vykonaní (vyjmúc elektrickej prípojky III realizovanej v r. 2011), pričom nebolo preukázané, že by na
tieto investície boli použité finančné prostriedky prináležiace žalovanému (z odpredaja spoločného bytu,

resp. iné). Dôkazné bremeno preukázať opak toho, z čoho súd vychádzal, totiž zaťažovalo žalovaného.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu ZP č. 3/2015 zo dňa 18.05.2015 znalkyňa Ing. Krútelová aktualizovala
VŠH RD s príslušenstvom ku dňu vyhotovenia ZP na 98.800,- eur po zaokrúhlení tým, že na danej VŠH
sa investície žalobkyne podieľali sumou 5.700,- eur (č. l. 869 - 898) a so záverom, že elektrická prípojka
II (v danom čase už nefunkčná) nemá na ňu vplyv.

26. Po tom ako žalobkyňa predložila ZP znalca T.. O. č. 173/2015 z 29.05.2015 stanovujúci výrazne
rozdielnu VŠH oproti poslednému ZP znalkyne Ing. Krútelovej, hoci túto stanovoval prakticky k
rovnakému času (uvedeným posudkom ju stanovil po zaokrúhlení vo výške 71.500,- eur, čiže rozdiel
v uvedených posudkoch predstavoval až 27.300,- eur) súd po tom ako nedošlo ani po výpovediach

autorov daných posudkov, zotrvávajúcich na svojich posudkoch k uspokojivému odstráneniu rozporov,
nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností Ing. Renátou Lajčiakovou, na určenie aktuálnej VŠH RD, na vyjadrenie sa k ZP znalkyne
Ing. Oľgy Krútelovej č. 3/2015 z 18.05.2015 a znalca T.. M. O. č. 173/2015 z 29.05.2015 ohľadne
správnosti stanovenia (ocenenia) tých položiek, ktoré mali vplyv na výrazne rozdielny výpočet VŠH v ich

posudkoch a pre prípad rozdielneho výpočtu VŠH oproti jej výpočtu v ZP Ing. Oľgy Krútelovej č. 3/2015
z 18.05.2015, osobitne položkovito vyčísliť, akou sumou sa na aktuálnej VŠH RD podieľajú investície
(dodávky prác a materiálu) špecifikované v podaní zástupcu žalobkyne z 05.10.2011 z č. l. 470 spisu.

27. V ZP Ing. Lajčiakovej zo 14.12.2015 č. 270/2015 vyplýva VŠH RD včítane vonkajších úprav, resp.

príslušenstva zahŕňajúceho prípojku vody, vodomernú šachtu, prípojku kanalizácie, prípojku plynu,
elektrických prípojok zrealizovaných jednej v r. 2004 a druhej žalobkyňou v r. 2011, spevnenej plochy
a žumpy) stanovená použitím metódy polohovej diferenciácie predstavovala k IV. Q r. 2015 sumu
78.092,71 eura (po zaokrúhlení 78.100,- eur) - č. l. 1070. V danom posudku znalkyňa poukázala naskutočnosti, ktoré mali za následok výrazné rozdiely v záveroch ZP znalcov Ing. Krútelovej a T.. O.
ohľadne VŠH RD (str. 20 ZP). V súvislosti s námietkami oboch strán sporu voči danému ZP, ktorý naviac
neobsahoval odpovede na všetky otázky predovšetkým pokiaľ ide o vplyv investícií žalobkyne na VŠH

RD, a to ani po tom ako znalkyňa doplnila niektoré pripomienky do výpočtu (č. l. 1163), po ktorých ustálila
VŠH RD na 78.447,67 eura (78.400,- eur po zaokrúhlení), súd opätovne znalkyňu vyzval na doplnenie
ZP v zmysle odpovedí na všetky položené otázky s aktualizáciou odpovedí ku dňu jeho doplnenia.

28. Doplnením ZP znaleckým úkonom č. 218/2016 z 12.09.2016 znalkyňa aktualizovala VŠH na sumu

93.078,03 eura (93.100,- eur po zaokrúhlení) a po opätovných výhradách sporových strán až ďalším
doplnením ZP znaleckým úkonom č. 220/2016 z 28.10.2016 ako dodatkom č. 2 k ZP č. 270/2015 (č.
l. 1279 - 1324) vykonaným znalkyňou po miestnom šetrení 18.10.2016, kedy znalkyňa zistila rozdiely
v dokončenosti niektorých konštrukcií uvádzaných v ZP T.. C. ako dokončených, ktoré v danom čase
dokončené neboli, boli prakticky odstránené sporovými stranami uvádzané nedostatky aj pokiaľ ide
o vek jednotlivých stavebných konštrukcií a materiály, z ktorých boli zhotovené, ktoré boli dôvodne

vytýkané. Podľa tohto dodatku aktuálna VŠH RD včítane jeho príslušenstva zahŕňajúceho prípojku vody
so začiatkom užívania v r. 2004, vodomernú šachtu (r. 2004), prípojku kanalizácie (r. 2004), prípojku
plynu (r. 2005), elektrické prípojky zrealizované jedna v r. 2004 a druhá len žalobkyňou v r. 2011,
spevnenej plochy (r. 2009) a žumpy (r. 2004) bola určená ku dňu jeho vypracovania vo výške 78.400,-
eur.Danýmdoplnkombolvsúladespripustenouzmenoužalobyohodnotenýajvplyvnielendovtedajších

investícií žalobkyne, ktoré boli zohľadňované aj znalkyňou Ing. Krútelovou, ale aj investícií následne
žalobkyňouvykonaných(dokončovacieprácenafasádeRD)stým,žepodľadodatkuč.2ZPpredstavuje
aktuálna VŠH RD bez investícií žalobkyne po zaokrúhlení 71.500,- eur. Investície žalobkyne sa teda
podieľali na zvýšení VŠH RD o 6.900,- eur. Z tohto dodatku tiež vyplýva, že vyšší stupeň dokončenosti
RD vďaka investíciám žalobkyne ovplyvnil hodnotu koeficientu polohovej diferenciácie (KPD) cez jeho

položku súčasný technický stav nehnuteľností, vďaka ktorým jeho hodnota po investíciách žalobkyne
dosahuje 0,65 a bez týchto investícií by bol KPD 0,63. Hodnota ostatných položiek majúcich vplyv
na výpočet KPD je rovnaká (viď str. 26 a 27 verzus 28 a 29 doplnku 2 ZP). Cez KPD bola potom
ovplyvnená VŠH nielen samotného RD, ale aj jeho „príslušenstva“ vypočítaná v stave pred uvedenými
investíciami a v stave po nich, ako je to zrejmé z rekapitulácie VŠH v stave ku dňu obhliadky a v stave

pred investovaním v r. 2006 (strana 30 doplnku 2 ZP). Na rozdiel od predchádzajúcich ZP neboli voči
doplnku 2 ZP č. 270/2015 znaleckým úkonom č. 220/2016 vznesené ani jednou zo strán sporu nejaké
námietky po tom ako tento bol doručený zástupcovi žalobkyne 09.11.2016 a zástupkyni žalovaného
10.11.2016. Jedinou reakciou naň bol akurát zo strany žalobkyne návrh na zmenu žaloby podaním z
25.11.2016, v ktorom zástupca žalobkyne tiež „aktualizoval“ v duchu daného doplnku navrhovanú výšku

náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného a výšku požadovanej náhrady za investície žalobkyne z
jej výlučného majetku do RD.

29. Elektrickú prípojku II, ktorú nahradila elektrická prípojka III vybudovaná žalobkyňou v r. 2011 (takto
označené v ZP č. 3/2015 Ing. Krútelovej) prepájajúca prípojku I vedúcu cez pozemok žalobkyne do

RD po rozvod verejnej siete, je v súčasnosti nefunkčná a táto bola len dočasnou, ako to vyplýva
nielen z dokladov predložených žalobkyňou, ako napr. stanoviska obce Z. z 20.01.2015 (č. l. 851),
potvrdzujúceho dočasnosť danej prípojky, ale aj zo ZP Ing. Lajčiakovej a ZP Ing. Krútelovej, v ktorom
sa konštatuje, že táto slúžila len na dočasný odber elektrickej energie po dobu vybudovania verejných
elektrickýchNNrozvodovvdanejlokalite.TátoprípojkaužaktuálneneslúžipreužívanieRDatedanemá

ani žiadny vplyv na jeho VŠH. V danom smere potom boli námietky zástupkyne žalovaného žiadajúcej
jej zahrnutie do VŠH RD neopodstatnené.

30. Znalkyňa Ing. Lajčiaková pri stanovení VŠH žumpy, ktorá je v danom prípade kovovou cisternou,
logicky zdôvodnila svoj postup. Metodika, podľa ktorej postupovala, uvažuje len so železobetónovou

žumpou, ktorej hodnota je vyššia, než hodnota cisterny a preto v snahe zreálniť hodnotu žumpy pri
RD ponížila jej dokončenosť napriek tomu, že táto je úplne dokončená na 40 % dokončenosti hodnoty
žumpy, ak by táto v skutočnosti bola ako predpokladá program, podľa ktorého všetci znalci postupovali,
železobetónová (naviac nešlo pri jej zabudovaní o novú vec, ale táto predtým, nevedno ako dlho, slúžila
svojmu predchádzajúcemu účelu, čo tiež zvýrazňuje dôvodnosť prevedeného poníženia).

31. Súd považuje za náležité, že znalkyňa Ing. Lajčiaková obdobne ako znalec T.. O. vychádzala pri
výpočte VŠH RD z v metodike USI pre vypracúvanie posudkov doporučeného koeficientu polohovejdiferenciácie, ktorý zvýšila z hodnoty 0,3 na maximálne doporučenú, resp. stanovenú maximálnu hranicu
(o 0,15) s ohľadom na blízkosť obce Z. k V. C. a nešla nad túto hranicu.

32. Pokiaľ žalobkyňa pôvodne žiadala zohľadniť pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalovaného (v jeho neprospech) tú skutočnosť, že žalovaný na rozdiel od žalobkyne ako druhého
spoluvlastníka nevlastní pozemok pod RD, odvolávajúc sa na predložený rozsudok NS ČR sp. zn.
22 Cdo 3924/2007, podľa ktorého skutočnosť, že vlastníctvo k domu a stavebnému pozemku patrí
rôznym osobám, spravidla znižuje obvyklú cenu domu, čo platí aj pre cenu spoluvlastníckeho podielu

k domu toho spoluvlastníka, ktorý nevlastní pozemok, súd v prejednávanej veci (odhliadnuc od toho,
že ide len o českú judikatúru) tak ako to už konštatoval vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí,
nepovažoval v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi v súvislosti so zrušením
ich podielového spoluvlastníctva za náležité nejakým spôsobom „ponižovať“ túto hodnotu v duchu
ním predkladaného rozhodnutia. Je totiž potrebné na strane druhej prihliadnuť na to, že počas tohto
konania zo spoluvlastníkov užívala predmet spoluvlastníctva práve žalobkyňa bez akejkoľvek náhrady v

prospech žalovaného (ktorú nepredstavuje to, že táto hradila všetky náklady súvisiace s jeho užívaním).
Jej užívanie malo určitý vplyv aj na „amortizovanie“ nielen investícií žalobkyne, ale aj celkovej hodnoty
nehnuteľností ako počas tohto konania, tak aj pred jeho začatím od dátumu, kedy sa žalovaný z domu
odsťahoval. Za „odtrhnutú od reality“ súd v danej súvislosti považuje aj argumentáciu, že žalovaný,
ak by chcel, mohol naďalej spoluužívať predmetný RD, v čom mu žalobkyňa nebránila a že bol to iba

žalovaný, ktorý sa dobrovoľne rozhodol, že spoločnú vec nebude užívať. Súd poznajúc sporové strany a
vzťahy medzi nimi nielen z tohto sporu, ale aj z ďalších početných konaní, na ktoré aj bolo v rámci tohto
sporu poukazované (napr. konania o výživnom na ich deti, exekučné konanie na ne nadväzujúce, atď.),
poukazujúc aj na konflikty, ktoré vznikli počas krátkych „návštev“ žalovaného napr. v r. 2009, o ktorých
sa zmieňovala aj žalobkyňa, nedokáže si ani pri veľkej dávke fantázie predstaviť reálnosť možného

spoluužívania predmetného RD (pozostávajúceho z jednej bytovej jednotky) žalovaným a jeho terajšou
rodinou so žalobkyňou a spoločnými deťmi žalobkyne a žalovaného, poprípade aj s priateľom žalobkyne.

33. Súd teda vychádzal pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného s
ohľadom na jeho veľkosť z 1/2-ice VŠH RD ustálenej znaleckým dokazovaním a v rámci neho určenej

(ustálenej) časovo posledným znaleckým úkonom v danom spore - doplnkom č. 2 ZP č. 270/2015
znaleckým úkonom č. 220/2016 zo dňa 28.10.2016 znalkyne Ing. Lajčiakovej, ktorého vecná správnosť
nebola spochybňovaná a žalobkyni uložil tak, ako je to uvedené pod bodom III. výrokovej časti rozsudku
zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 39.200,- eur (1/2-ice zo VŠH RD
s jeho súčasťami a príslušenstvom špecifikovaným v ZP, ktoré bolo tiež potrebné s ohľadom na právny

názor súdu druhej inštancie zohľadniť pri jej stanovení a ktorá je po zaokrúhlení vo výške 78.400,- eur.
Na jej zaplatenie stanovil lehotu dvoch mesiacov plynúcu od právoplatnosti rozsudku, postupujúc pri
určení takejto dlhšej lehoty podľa § 232 ods. 3 veta druhá CSP a súčasne považujúc takto dlhú lehotu
za primeranú a dostatočnú pre to, aby si žalobkyňa mohla splniť uvedenú povinnosť, zohľadňujúcu ako
výšku tejto náhrady, tak aj dĺžku tohto sporu, ktorá umožňovala žalobkyni trvale prejavujúcej záujem

o získanie predmetu sporu do svojho výlučného vlastníctva podniknúť minimálne prípravné kroky pre
zabezpečenie potrebného finančného obnosu.

34. Okrem toho, že ohľadne správnosti doplnku č. 2 ZP Ing. Lajčiakovej neboli vznesené žiadne
kvalifikované námietky, súd tiež poukazuje na to, že daným doplnkom ustálenej VŠH sa podstatne

viac približoval nielen záver ZP T.. O., ale aj žalobkyňou doložené vyjadrenia realitných kancelárií
(č. l. 849 a 850), podľa ktorých realitka KAMA - REAL, s. r. o., Dolný Kubín, podľa jej vyjadrenia z
12.12.2014odhadlapoobhliadkecenuRDvrozmedzí80.000až85.000,-euraďalšiarealitnákancelária
REALITY-STAVBY s.r.o. vo vyjadrení zo 16.01.2015 v rozmedzí 78.000 až 84.000,- eur. Z daného rámca
výraznejšievybočovalikrozhodnémučasuakurátzáveryznalkyneIng.Krútelovej.Zuvedenýchdôvodov

súd potom hodnotiac všetky vykonané dôkazy ohľadne ustálenia VŠH RD jednotlivo a aj vo vzájomnej
súvislosti vychádzal pri určení VŠH z doplnku 2 ZP Ing. Lajčiakovej.

35. Súd zamietol návrh zástupcu žalobkyne, ktorý navrhoval, aby si súd vyžiadal správy od náhodne
vybratých realitných kancelárií, v akej cene sa pohybujú v danej lokalite obdobné RD, pretože je vecou

sporových strán, aby samé predkladali dôkazy, ktoré môžu zabezpečiť, na preukazovanie nimi tvrdených
skutočností, čo napokon aj žalujúca strana realizovala predložením dvoch vyššie zmienených vyjadrení
realitných kancelárií.36. Žalovanému v rovnakej lehote uložil zaplatiť žalobkyni 1/2-icu celkového zhodnotenia rodinného
domu vplyvom žalobkyňou realizovaných investícií bez súhlasu žalovaného, čo predstavuje sumu
3.450,- eur (1/2-ica z celkového zhodnotenia VŠH RD vo výške 6.900,- eur ako rozdielu súm 78.400,-

eur a 71.500,- eur predstavujúcich aktuálnu VŠH RD s danými investíciami a bez týchto investícií.

37. Hoci žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu opakovane namietala „kompetentnosť“ znalkyne
Ing. Krútelovej, ako znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností na znalecké
skúmanie toho, akou mierou (výškou) sa investície žalobkyne podieľali na všeobecnej hodnote

nehnuteľností, tieto súd v celom rozsahu považoval za nedôvodné. Pritom aj znalkyňa Ing. Lajčiaková
je znalkyňou z toho istého odboru a odvetvia (aktuálne už nie je zapísaná v odvetví odhad hodnoty
stavebných prác), pričom aj táto práve ako znalkyňa z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností ustaľovala
aktuálnu hodnotu investícií žalobkyne vo výške, v akej sa tieto podieľajú na terajšej VŠH RD. Súd je
toho názoru, že zodpovedanie tejto otázky spadá práve do odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností a
nie pod odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, znalec z ktorého odvetvia by mohol určovať hodnotu

týchto prác a nákladov na materiál v danom mieste a čase ich realizácie (rozpočtovaním podľa cenníkov,
nákupných dokladov a iných podkladov), čo je iná kategória, ako otázka, ktorá mala význam pre
rozhodnutiesúdu,t.j.čiaakáno,akoumierousatietoinvestície(bezohľadunaichskutočnúvýšku,resp.
hodnotu) premietali do zvýšenia terajšej všeobecnej hodnoty RD oproti tomu, aká by bola jeho hodnota,
ak by nedošlo k zrealizovaniu týchto investícií, čo obe znalkyne realizovali cez percento dokončenosti

tej-ktorej z oceňovaných položiek. Nie každá investícia má vplyv na výpočet VŠH nehnuteľnosti. Ani
skutočné náklady na také investície, ktoré majú vplyv na VŠH a rovnako ani ich ocenenie podľa rozpočtu
vychádzajúceho z cenníkov, nevyjadrujú skutočnú mieru zvýšenia VŠH nehnuteľnosti vplyvom takýchto
investícií, keď v prejednávanej veci bolo potrebné zistiť práve to, o koľko investície žalobkyne zvýšili
VŠH RD.

38. Ohľadne žalovaného nároku na zaplatenie 1/2-ice investícií zo sumy 2.132,74 eura, t.j. ohľadne
sumy 1.066,37 eura, ktoré mali realizovať rodičia žalobkyne a ktoré následne zmluvou o postúpení
pohľadávky zo 06.09.2010 (č. l. 422) mali rodičia žalobkyne bezodplatne postúpiť žalobkyni v celkovej
hodnote 64.251,- Sk, resp. 2.132,74 eura (14.760,- Sk za nádrž na žumpu, 2.856,- Sk za zhŕňanie

zeminy, 34.500,- Sk, za garážové vráta a 12.135,- Sk za montáž plynu) spolu s príslušenstvom a so
všetkými právami s ňou spojenými, súd v zhode so svojím predchádzajúcim rozhodnutím uvádza:

39. Z výpovede otca žalobkyne B. I. A.., ktorý bol vypočutý ako svedok na pojednávaní 15.03.2010 (č.
l. 210) a ktorý predložil súpis ním vykonaných prác v súvislosti s dostavbou RD, žalovaným v značnej

miere spochybneným (č. l. 204), pri ktorých sčasti mal použiť aj vlastný materiál, vyplynulo, že okrem
pôžičiek na kúpu vecí, resp. materiálu, ktoré mu boli vrátené (záloha na plynový kotol - 12.000,- Sk),
mal vyplatiť za garážové dvere na rodinnom dome 34.500,- Sk v r. 2004, ktoré nežiadal vrátiť a ani mu
neboli vrátené. V rokoch 2004 - 2005 mal dať účastníkom po 10.000,- Sk každý rok na splácanie úveru.
Uviedol, že za jeho práce na dome mu nič neplatili, k čomu dodal, že od dcéry by aj tak nič nebral.

On vyrovnával aj podlžnosti k pracovníkom, ktorých na stavbu došikoval. Platil aj za zhŕňanie zeminy
2.856,- Sk, zálohu na plyn 12.135,- Sk, za dlažbu 14.760,- Sk a za nádrž 14.760,- Sk. Tiež uviedol, že
peniaze za práce, ktoré takýmto spôsobom vyplatil, bude požadovať naspäť, ak sa bude ten majetok
deliť, takisto aj za drevo a bude si nárokovať aj cenu prác pracovníkov, ktorých došikoval. Následne
uviedol, že pokiaľ niečo do RD kupoval a nechcel za to peniaze, bral to tak, že to dáva žalobkyni spolu

s rodinou. Za rodinu považoval aj žalovaného až do času, kým neodišiel ako víťaz na kamióne.

40. Z uvedenej výpovede podľa názoru súdu vyplynulo, že tie finančné náklady, ktoré boli v súvislosti s
výstavbouRDdobrovoľnevynaloženérodičmižalobkyne(tedanielentie,ktoré„bolipredmetomzmluvyo
postúpení pohľadávky“) a ktoré podľa výslovného prehlásenia otca žalobkyne nepredstavovali pôžičku,

mali povahu darov a takto aj boli chápané v čase uskutočnenia toho-ktorého úkonu (plnenia) rodičov
žalobkyne v prospech oboch sporových strán - vtedajších manželov ako tým, kto plnenie poskytoval, tak
aj tými, v prospech ktorých bolo toto plnenie poskytované. Rozhodujúcim je totiž úmysel (vôľa), ktorá
bola prejavená v čase vykonania konkrétneho finančného plnenia osobou dobrovoľne uskutočňujúcou
plnenie a osobou dobrovoľne prijímajúcou také plnenie. Nie je prípustné, aby následne bol jednostranne

z vôle len jednej zo strán (poskytovateľa, resp. poskytovateľov plnení) menený charakter týchto úkonov
za odplatný po tom, ako došlo k zmene situácie v rodine a k rozpadu manželstva žalobkyne a
žalovaného. Okrem uvedeného prioritného dôvodu zamietnutia tohto nároku pre jeho nedôvodnosť, súd
poukazuje aj na to, že ak by ohľadne uvedenej otázky v súvislosti so zmienenými plneniami rodičovžalobkyne súvisiacich s výstavbou RD, vyplynul z vykonaného dokazovania záver o existencii nejakého
peňažného záväzku sporových strán voči rodičom žalobkyne, či už titulom plnenia z nejakej zmluvy
alebo titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý mal byť následne predmetom postúpenia žalobkyni, s

ohľadom na čas, kedy k týmto plneniam došlo (posledné mali byť zhruba v polovičke r. 2005 - napr.
dokladyč.l.211anasl.),šlobyonárokypremlčané,keďvtejtosúvislostižalovanýprostredníctvomsvojej
zástupkyne voči takýmto nárokom opakovane vzniesol námietku premlčania (č. l. 411 p.v. a následne
opakovane aj napr. na pojednávaniach 10.08.2011 a 26.06.2013 - č. l. 434 a 707) na čo poukazoval aj
v následnom konaní.

41. Správnosť uvedených záverov vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu neovplyvnila ani
následný dôkaz - opätovný výsluch otca žalobkyne dňa 28.01.2015. Pokiaľ je táto rozporná s jeho
prvotnou výpoveďou (jeho tvrdenie, že nádrž na žumpu kupoval, lebo to chcel dať (len) dcére, ktorej
ju daroval, že v predchádzajúcej výpovedi to v žiadnom prípade nemyslel tak, že by tých 50.000,- Sk
mal dať žalobkyni a žalovanému, čo chce zmeniť tak, že tie peniaze dal svojej dcére a jej deťom,

pretože on (žalovaný) nemá záujem týmto svojim deťom niečo dať a ešte sa s nimi súdi), s ohľadom na
časové súvislosti, pomer svedka k sporovým stranám v kontexte so vzťahom sporových strán k sebe
navzájom a jeho postupným zhoršovaním, súd ako hodnovernú vyhodnotil jeho prvotnú výpoveď. Tomu,
že v súvislosti s tými plneniami súvisiacimi s výstavbou RD, ktoré nepredstavovali pôžičku, nešlo zo
strany otca žalobkyne o dary len v prospech žalobkyne, svedčí aj to, že až po týchto plneniach malo

dôjsť k zhoršeniu jeho vzťahu so žalovaným, ktoré zhoršenie sa malo udiať niekedy v r. 1996 - 1998.
Naproti tomu ako presvedčivú súd vyhodnotil tú časť v poradí druhej výpovede otca žalobkyne, pokiaľ
sa zmieňoval o vybudovaní novej rozvodnej skrine, vybudovaní novej elektrickej prípojky a odstavení
predchádzajúcej prípojky (označenej v ZP Ing. Krútelovej ako prípojka II), ktorú potvrdzovali aj ďalšie
vykonané dôkazy. Preto súd v danej časti žalobu v celom rozsahu zamietol.

42. Súd súčasne žalobu zamietol aj ohľadne nároku, ktorý sa stal predmetom sporu po naposledy
pripustenej zmene žaloby, pokiaľ sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vydania diaľkového
ovládania od garáže RD a kľúča od dverí vedúcich z obývacej izby na terasu RD do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Hoci je pravdou, že žalovaný na začiatku tohto sporu pred takmer 7 rokmi

na prvom pojednávaní vo veci dňa 01.02.2010 potvrdil, že tieto veci má doma, a to po tom, ako
žalobkyňa uvádzala, že dané veci žalovaný zobral 03.06.2009, kedy bol naposledy v RD (diaľkový
ovládač) a predtým v máji 2009 mal zobrať kľúč od dverí z obývačky na terasu RD, z vyjadrenia
žalovaného prostredníctvom jeho zástupkyne podaním z 28.11.2016 ako reakcii na pripustenú zmenu
žaloby, vyplýva, že žalovaný aktuálne týmito vecami už nedisponuje, a to od jeho presťahovania sa z

V. C. v máji 2011. Po danom vyjadrení nebol ohľadne otázky možnej aktuálnej dispozície žalovaného
danými vecami navrhovaný žiadny dôkaz, akurát zástupca žalobkyne následne označil takéto tvrdenie
žalovaného za účelové a ničím nepodložené. Jedným z predpokladov pre vyhovenie nároku na vydanie
vecí je preukázanie žalujúcej strany, že žalovaný má takéto veci vo svojej držbe (dispozícii) v čase
vyhlásenia rozsudku. Za uvedeného stavu, ak žalujúca strana pred tým, ako navrhla poslednú zmenu

žaloby na základe toho, čo žalovaný uviedol pred takmer 7 rokmi a žiadnym spôsobom pred jeho
podaním neverifikovala aktuálnejší stav ohľadne držby uvedených vecí (či malo a ak áno, kedy a na
základe čoho dôjsť k nejakej zmene), s ohľadom na vyjadrenie z 28.11.2016, ak dôkaz na preukázanie
nepravdivosti tohto vyjadrenia nebol predložený a ani nebol žiadny dôkaz v danom smere žalujúcou
stranou nesúcou ohľadne toho dôkazné bremeno, navrhovaný, musel súd takýto nárok zamietnuť.

43. Napokon súd zamietol žalobu aj v časti pokiaľ po poslednej zmene žaloby žalobkyňa od žalovaného
požadovala oznámenie čísla účtu, na ktoré má poukázať náhradu za vyporiadanie spoluvlastníckeho
podielu, poukazujúc v tejto súvislosti na § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z., keď zástupca žalobkyne
v danej súvislosti v záverečnom návrhu uviedol, že účet, ktorý bol v minulosti uvádzaný, nebol účtom

žalovaného, ale jeho zástupkyne a preto požaduje, aby jej bol oznámený aktuálny účet žalovaného.
Dôvodom jeho zamietnutia bola skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne podaním zo
04.05.2016 oznámil číslo účtu, na ktoré požaduje poukázať primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel, dokonca aj v tvare IBAN s dovetkom, že ide o účet jeho zástupkyne. Je vecou žalovaného (ním
prejavenej vôle), na aký účet chce poukázať takúto náhradu, ktorým môže byť aj účet akejkoľvek tretej

osoby. Žalobkyňa nedisponuje oprávnením umožňujúcim jej meniť takto prejavenú vôľu žalovaného
ohľadne plnenia jej záväzku v jeho prospech za predpokladu, že s ohľadom na výšku plnenia môže svoj
peňažný záväzok splniť len platbou na účet. Podľa názoru súdu dokonca ani v situácii, ak by žalovaný
neoznámil požadované číslo účtu, by nebol dôvod ukladať takúto povinnosť súdnym rozhodnutímžalovanému. S poukazom na § 520 OZ by totiž neposkytnutie súčinnosti žalovaného v súvislosti s
plnením povinnosti žalobkyne uloženej jej súdnym rozhodnutím v jeho prospech malo za následok, že
žalobkyňa dokým by jej žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť, by sa nedostala do omeškania, takže

by poskytnutie potrebnej súčinnosti bolo v záujme samotného žalovaného. Neposkytnutie potrebnej
súčinnosti by malo za následok vznik omeškania na strane veriteľa a v takom prípade by žalovaná ako
dlžník mohla s poukazom na § 568 OZ splniť svoj záväzok zložením určeného výplatku do notárskej
úschovy.

44. Hoci predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu z 20.03.2014 č. k. 10C/40/2009-793 napriek rozsahu
podaného odvolania žalovaného, odvolací súd zrušil v celom rozsahu, teda vo všetkých jeho výrokoch,
z ktorých jedným bol aj výrok o zastavení konania o vzájomnom návrhu žalovaného, súd týmto
rozsudkom o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovaného vychádzajúc z aktuálnej procesnej
úpravy,nerozhodoval.Žalovanýtotižvzájomnýnávrh(vzájomnúžalobu)vzniesolpodanímz09.08.2011,
pričom tunajší súd ho uznesením z 26.09.2011 č. k. 10C/40/2009-465 vylúčil na samostatné konanie.

Vylučovaná časť daného podania bola práve tá, ktorá svojim charakterom predstavovala vzájomnú
žalobu. „Nevylúčenou“ zostala tá časť podania žalovaného z 09.08.2011, ktorou žalovaný, súhlasiac so
zrušením podielového spoluvlastníctva sporových strán k RD, navrhol RD prikázať do jeho výlučného
vlastníctva, s uložením povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyporiadanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu
54.500,- eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a ktorú podaním z 24.06.2013 zobral

žalovaný čiastočne späť čo do sumy 3.000,- eur a podaním zo 17.02.2014 ju zobral späť aj vo zvyšnej
časti. Ak za zmenu žaloby sa podľa § 140 ods. 3 CSP nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (jeho
typickým príkladom je práve zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), keď na vzájomnú
žalobu platia primerane s poukazom na § 147 ods. 3 CSP ustanovenia o žalobe, potom ani návrh

protistrany v tej jej časti, ktorou tento navrhoval iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
RD, než navrhovala žalobkyňa, nepredstavuje vzájomnú žalobu, prečo je bezpredmetným rozhodovanie
o „späťvzatí“ takého úkonu.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že s poukazom

na § 255 ods. 2 CSP priznal žalobkyni majúcej vo veci prevažný úspech nárok na náhradu pomernej
časti dôvodne vzniknutých trov tohto konania v rozsahu 40 %. Pri stanovení uvedeného rozsahu súd
vychádzal z toho, že predmetom tohto konania bolo viacero samostatných nárokov, hoc navzájom
súvisiacich.

46. Rozhodujúcim nárokom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ohľadne ktorého
viaceré výroky rozsudku pod bodmi I. až III. (výrok o zrušení, o prikázaní veci do výlučného vlastníctva
žalobkyne a výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ktoré na seba
obsahovo nadväzujú) tvoria ako celok nedeliteľný predmet tohto konania, čiže ako celok predstavujú
rozhodnutie o jednom nároku (nárok 1). Ďalším nárokom daným v súvislosti s vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle slova je uplatnený nárok na finančnú náhradu za investície
žalobkyne, o ktorom bolo rozhodnuté výrokom IV. rozsudku (nárok 2) a ďalším nárok na zaplatenie 1/2-
ice zo sumy investícií realizovanými rodičmi žalobkyne (nárok 3). Ďalšími sú nároky, ktorými žalobkyňa
požadovala vydať diaľkové ovládanie od garáže RD (nárok 4) a kľúč od dverí vedúcich z obývacej
izby na terasu RD (nárok 5) a posledným uplatneným nárokom bolo požadované uloženie povinnosti

žalovanému oznámiť číslo účtu, na ktorý má žalobkyňa poukázať náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel (nárok 6), rozhodnutie, o ktorom nepredstavovalo nevyhnutnú súčasť pre rozhodnutie o zrušení
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

47. Súd pre účely rozhodovania o trovách konania stanovil voľnou úvahou váhu jednotlivých nárokov.

Váhu rozhodujúceho nároku 1, s ktorým súviseli aj ďalšie svojou povahou však samostatné nároky,
stanovil pomerom 55 %, váhu nárokov 2 a 3 - každého z nich po 15 % a u zvyšných troch nárokov
(nárokov 4 až 6) - každého z nich po 5 %. Ohľadne nároku 1 vo väzbe aj na iný spôsob vyporiadania
pôvodne navrhovaný žalovaným (prikázanie RD do jeho výlučného vlastníctva) so zreteľom na určenú
výšku náhrady, ktorá sa výrazne viac približuje pôvodnému návrhu žalobkyne ako tzv. čistého výplatku

po odpočte záväzkov súvisiacich s nadobudnutím a vybudovaním RD do jeho podoby v čase žaloby,
bola žalobkyňa fakticky plne úspešná. Ohľadne nároku 2 bola žalobkyňa fakticky taktiež plne úspešná.
Ohľadne zvyšných štyroch nárokov však bola žalobkyňa neúspešná. Jej celkový úspech s ohľadom na
stanovený pomer jednotlivých nárokov, potom predstavoval 70 % (55 % + 15 %) a vo zvyšných 30 %,predstavujúcich úspech žalovaného, bola neúspešná (nároky 3 až 6). Po odrátaní úspechu žalobkyne
od jej neúspechu jej potom prislúcha nárok na priznanú náhradu v rozsahu 40 %. O výške trov bude
rozhodnutéspoukazomna§262ods.2CSPsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.

48. Pretože v rámci tohto konania vznikli v súvislosti s dôkazmi nariadenými ešte za účinnosti O.s.p.
(znaleckým dokazovaním) štátu trovy (v rozsahu pokiaľ znalečné nebolo kryté zloženými preddavkami
na jeho úhradu) za primeraného použitia § 259 CSP s ohľadom na ustálený pomer úspechu a neúspechu
žalobkyne a žalovaného, zaviazal žalovaného ako prevažne neúspešného na ich náhradu v rozsahu 70

% a žalobkyňu v rozsahu zvyšných 30 % zodpovedajúcich percentu ich neúspechu v tomto spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.

V prípade, že nebude v stanovenej lehote dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím,
bude sa priznaný nárok na náhradu trov štátu vymáhať výkonom rozhodnutia podľa § 6 a nasl. zákona
NR SR č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších zmien.