Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817203958.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobkyne: Q.. J. Y. nar.

XX.X.XXXX,bytomM.P.XXXX/XX,XXXXXR.B.,zastúpenejsplnomocnenouzástupkyňou:I..J.Y.,nar.
XX.X.XXXX, bytom M. P. XXXX/XX, XXX XX R. B., proti žalovanému: Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 69 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 351 026, právne zastúpeného:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v
konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu - výpovede zmluvy o stavebnom sporení žalobkyne č.
27103464-51 vo Wüstenrot, stavebnej sporiteľni, a.s., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 28.7.2017 domáhala, aby súd určil, že úkon,
ktorým bola dňa 6.2.2015 zrušená zmluva č. 27103464-51 o jej stavebnom sporení vo Wüstenrot,
stavebnej sporiteľni, a.s. je neplatný.

2. Podanie žaloby odôvodnila v podstate tým, že k zrušeniu predmetnej zmluvy o stavebnom sporení
číslo: 27103464-51 z 5.12.2008 došlo bez jej vedomia dňa 6.2.2015 t.j. v čase, keď už bola plnoletá ,

pričom nikomu splnomocnenie na zrušenie jej zmluvy nedávala. Poukázala na to, že po rozvode rodičov
v roku 2003 bola zverená do opatery matky. Rodičia sa dohodli, že peniaze, ktoré jej ukladali (z
príležitostných darov a z úspor rodičov) bude spravovať jej otec I.. R. Y.. Časť z nich bola uložená na
stavebné sporenie na jej meno, a ďalej malo stavebné sporenie pokračovať ukladaním sporiacej časti
výživného od otca, na ktorom sa rodičia dohodli a z úrokov na termínovaných vkladoch, ktoré pre ňu
uložili. Doklady k tomu mal otec vždy vzorne uložené, ale po jeho smrti sa až doteraz nenašli žiadne
doklady ani k jeho účtom, ani k jej účtom. Až v júni 2017 v doklade o obratoch na účte jej otca v mBank,

ktoré je v dedičskom spise, zistila že dňa 9.2.2015 prišla na jeho účet suma 17.616,82 Eur a v popise
transakcie je uvedené jej meno - položka por. č. 320 na strane 2 potvrdenia z mBank a na tej istej
strane pod položkou 327 je dňa 20.2.2015 suma 199,17 Eur čo je výška štátnej prémie, a na strane
3 potvrdenia z mBank pod položkou 333 je znova rovnakým popisom - jej menom, suma 199,17 Eur.
Tieto položky boli uhradené zo Stavebnej sporiteľne Wüstenrot a sú zo zmluvy o sporení vedenej na jej
meno. Okrem toho, keďže študuje na vysokej škole mimo miesta bydliska, do skončenia skúšobného
obdobia zimného semestra ani nebola doma. V čase, keď bola plnoletá, nikto nemal právo bez jej plnej

moci rušiť jej zmluvu o stavebnom sporení. Ak sa tak stalo, je to neplatný právny úkon, t.j. zmluva o jej
stavebnom sporení vo Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. je stále platná, a plnenie z tejto zmluvy sa
musí vrátiť na jej účet.3. K žalobe žalobkyňa priložila kópie nasledovných listín:
- históriu operácií na účte v období od 1.1.2015 do 31.12.2016, v ktorej bolo pod poradovým číslom 320
s dátumom operácie 9.2.2015 a účtovným dátumom 9.2.2015 prijatá medzibanková platba s popisom:

I.. R. Y. a A. Y., č.ú čtu: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z J. S. 1, J. S. X v sume 17.616,82 Eur.
Zostatok na účte po tejto operácií bol 24.032,71 Eur (č.l. 6);
- históriu operácií na účte v období od 1.1.2015 do 31.12.2016, v ktorej bolo pod poradovým číslom 333 s
dátumom operácie 25.2.2015 a účtovným dátumom 25.2.2015 prijatá medzibanková platba s popisom:
I.. R. Y. a A. Y., č.účtu: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z J. S. 1, J. S. X v sume 199,17 Eur. Zostatok

na účte po tejto operácií bol 199,50 Eur (č.l. 7);
- preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vystavený žalobkyni Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín (č.l. 10).

4. K žalobe sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu 4.10.2017 žalovaný (č.l. 18-20) v podstate
tak, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe

sú v rozpore s dokumentmi, ktoré má k dispozícii žalovaný a tvoria prílohu tohto podania. Žalovaný
postupoval pri zrušení zmluvy o stavebnom sporení v súlade zo zákonom a právny úkon - žiadosť o
výpoveďzmluvyostavebnomsporeníobsahujevšetkynáležitostiajeplatnýprávnyúkon.Zmluvnývzťah
založený na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 27103464/7930 (ďalej len „zmluva o stavebnom
sporení") vznikol dňa 5.12.2008 medzi hlavným majiteľom zmluvy o stavebnom sporení I.. R. Y., nar.

XX.X.XXXX, L. XXX/XX-XX, XXX XX A. (ďalej len „hlavný majiteľ“) a žalovaným. Zmluva o stavebnom
sporení bola uzavretá na cieľovú sumu vo výške 6.637,78 Eur. Hlavný majiteľ požiadal v zmluve o
stavebnomsporeníouplatnenieštátnejprémieajnasvojedieťa-žalobkyňuanásledneajnasvojedruhé
dieťa - L. Y., nar. H.. Hlavný majiteľ od založenia zmluvy o stavebnom sporení niekoľkokrát zvýšil cieľovú
sumu až na sumu vo výške 17.700,- Eur. K tvrdeniu žalobcu, že k zrušeniu zmluvy o stavebnom sporení

došlo už v čase plnoletosti žalobkyne a bez súhlasu žalobkyne ako spolumajiteľa zmluvy o stavebnom
sporení uviedol, že listom zo dňa 19.1.2015 oznámil hlavnému majiteľovi zmluvy o stavebnom sporení,
že žalobca dovŕšil plnoletosť a z uvedeného dôvodu bolo ukončené prémiové zvýhodnenie. Rovnako
tak bolo hlavnému majiteľovi oznámené, že žalobkyňa ako stavebný sporiteľ po dovŕšení plnoletosti
zostáva na zmluve o stavebnom sporení ďalej ako spolumajiteľ zmluvy o stavebnom sporení. Žalobca

(zrejme má byť žalovaný - poznámka súdu) v tomto prípade postupoval v zmysle § 6 Všeobecných
obchodných podmienok pre stavebné sporenie (ďalej len „VOP“). Z vyššie uvedeného vyplýva, že od
17.1.2015 žalovaný evidoval žalobkyňu ako spolumajiteľa zmluvy o stavebnom sporení spolu s hlavným
majiteľom a ďalšou zohľadnenou osobou na zmluve o stavebnom sporení zostal aj maloletý L. Y., nar.
X.X.XXXX.Vzmysle§2VOPvprípade,žezmluvuostavebnomsporeníuzavreloviacerospolumajiteľov

a pokiaľ sa títo nedohodli medzi sebou inak a túto dohodu nepreukázali stavebnej sporiteľni, nakladajú
zo zmluvou o stavebnom sporení spoločne. V prípade spolumajiteľov - manželov, musia títo konať vždy
spoločne. V prípade osoby nespôsobilej na právne úkony koná v jej mene zákonný zástupca. Dňa
5.2.2015 bola žalovanému doručená žiadosť o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení, ktorá obsahovala
požiadavku na výplatu nasporenej sumy na bankový účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Žiadosť

o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení bola podpísaná hlavným majiteľom ako aj žalobkyňou ako
spolumajiteľom dňa 28.1.2015 a bola spísaná v Námestove. Overenie totožnosti osôb na žiadostiach
sa v zmysle interných predpisov žalovaného vykonáva poverenými osobami žalovaného na mieste (t.j.
na obchodnom zastúpení žalovaného), alebo na základe žiadosti doručenej poštou s úradne overeným
podpisom žiadateľa. Zo žiadosti o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení vyplýva, že táto bola spísaná

na Agentúrnom riaditeľstve žalovaného v Námestove a podpísaná pred I.. G. Y.. Z vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva, že žiadosť o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení bola podpísaná tak hlavným
majiteľom ako aj žalobkyňou (t.j. všetkými spolumajiteľmi zmluvy o stavebnom sporení) a finančné
prostriedky boli vyplatené v zmysle žiadosti. Po preskúmaní žiadosti o výpoveď zmluvy o stavebnom
sporení žalovaný ku dňu 6.2.2015 zrušil účet stavebného sporenia a realizoval výplatu nasporenej

sumy na bankový účet uvedený v žiadosti. Má za to, že on žalovaný postupoval pri zrušení zmluvy o
stavebnom sporení v súlade so zmluvou o stavebnom sporení, VOP ako aj so všeobecne záväznými
právnymi predpismi keď vyhodnotil žiadosť klienta ako právne perfektný dokument, podpísaný všetkými
spolumajiteľmi zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa javia tvrdenia žalobkyne o neudelení splnomocnenia
na zastupovanie žalobkyne alebo o pobyte žalobkyne mimo miesta trvalého pobytu za zavádzajúce a

nemajúce žiadny právny ani skutkový základ. Zmluva o stavebnom sporení bola žalovaným zrušená v
súlade so zmluvou o stavebnom sporení, VOP ako aj so všeobecne záväznými právnymi predpismi ku
dňu 6.2.2015 a od tohto dátumu eviduje žalovaný Zmluvu o stavebnom sporení ako zrušenú. Zmluva o
stavebnom sporení nie je a ani nebola vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Zmluva o stavebnom sporeníbola najskôr vo výlučnom vlastníctve hlavného majiteľa, a to do okamihu nadobudnutia plnoletosti
žalobkyne a bola od tohto okamihu v spoluvlastníctve hlavného majiteľa a žalobkyne až do okamihu jej
zrušenia. Na zmluve o stavebnom sporení však naďalej zostal ako zohľadnená osoba maloletý L. Y.,

nar. X.X.XXXX. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/52/2010
z 24.6.2010 uviedol, že žalobkyňa nepreukázaním svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno.

5. K vyjadreniu žalovaný priložil:
- návrh zmluvy o stavebnom sporení FLEXIBIL zo dňa 1.12.2008 podpísaný otcom žalobkyne (č.l. 27);

-žiadosťovykonaniezmenyvzmluveostavebnomsporenízodňa3.8.2009podpísanýotcomžalobkyne
(č.l. 26);
- žiadosť o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 28.1.2015 (č.l. 21-23);
- oznámenie žalovaného zo dňa 19.1.2015 o ukončení prémiového zvýhodnenia plnoletej žalobkyne
(č.l. 28);
- výpoveď predmetnej zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 6.2.2015 adresovaná I.. R. Y. žalobkyni (č.l.

29).

6. K vyjadreniu žalovaného sa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vyjadrila žalobkyňa (č.l.
36-38) tak, že zmluva o stavebnom sporení č. 27103464/7930 bola následnou zmluvou k zmluve
č: 17628435, ktorá bola ukončená 4.12.2008 a uzavretá bola 30.10.2000, a z ktorej malo byť na

následnú zmluvu vložené 6.805,- Eur. Pôvodná zmluva je uvedená tiež v návrhu zmluvy zo dňa
2.12.2008, ktorý predložil žalovaný. Žalovaný potvrdil, že v zmysle § 2 VOP ak zmluvu uzavrelo
viacero spolumajiteľov, nakladajú so zmluvou spoločne. Žiadosť o výpoveď zmluvy, ktorú žalovaný
predložil, žalobkyňa nepodpísala. Žalobkyňa nemá na žiadnom osobnom doklade (okrem rodného listu)
trvalý pobyt na adrese A., L. XXX/XX-XX a žiadny jej občiansky preukaz nebol vydaný v A.. Číslo

preukazu: P. XXXXXX jej nie je známe. Žalovaný nedodržal dôsledne ustanovenia jeho vlastných VOP
a hlavne ustanovenie § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého banka je
povinná pri každom obchode požadovať predpísaným spôsobom preukázanie totožnosti klienta. Pri
každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky. Vykonávanie obchodu so
zachovaním anonymity klienta (teda bez hodnoverného preukázania jeho totožnosti) je banka povinná

odmietnuť.Overovanie totožnosti klienta, správnosti identifikačných údajov a pravosti podpisov ďalších
osôb splnomocnených majiteľom účtu vykonáva banka. Banka je oprávnená požadovať, aby podpis
klienta bol vykonaný pred pracovníkom banky. Totožnosť klienta banka overuje len z originálov jeho
dokladov totožnosti. Pre riadne preukázanie totožnosti je nutné odovzdanie občianskeho preukazu
pracovníkovi banky. Je to nevyhnutné z dôvodu posúdenia pravosti dokladu a stotožnenia osoby s

fotografickým portrétom, ktorý doklad obsahuje. Bez odovzdania dokladu pracovníkovi banky nemožno
považovať totožnosť klienta za riadne preukázanú, pričom banka je v takomto prípade povinná obchod
odmietnuť.Žalobkyňatrvánatom,žežiadosťozrušeniezmluvynepodpísala-podpisniejejej.Pokiaľide
o občiansky preukaz P. dovoľuje si požiadať súd o získanie prehľadu vydaných občianskych preukazov
namenožalobkyneodOOPZDolnýKubín,nakoľkoneviepreukázaťcelúhistóriuvydanýchobčianskych

preukazov. Aj z predložených dokladov je jasné že podpis na žiadosti o zrušenie/výpoveď zmluvy o
stavebnom sporení sa ani približne nepodobá na podpis žalobkyne.

7. K tomuto vyjadreniu žalobkyňa priložila potvrdenie o občianskom preukaze z 13.10.2015, kde je
uvedené číslo strateného OP ako V. a potvrdenie o strate dokladov z OOPZ Banská Bystrica, z ktorých je

podľa jej názoru na prvý pohľad jasné, že podpis na doklade, ktorý predložil žalovaný je úplne odlišný od
skutočného podpisu žalobkyne. V tomto vyjadrení žalujúca strana zároveň navrhla doplniť dokazovanie
o prehľad vydaných občianskych preukazov na meno a rodné číslo žalobkyne od OO PZ Dolný Kubín,
o ktorý potvrdí, že Občiansky preukaz s číslom P. XXX XXX, na základe ktorého žalovaný overoval
totožnosť osoby podpisujúcej žiadosť o výpoveď zmluvy nepatrí/nepatril žalobkyni.

8. K vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2017 (č.l. 45 - 46) vyjadril
žalovaný, v ktorom k tvrdeniu žalobkyne o strate občianskeho preukazu V. uviedol, že vykonal kontrolu
na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v evidencii stratených a odcudzených dokladov a
číslo občianskeho preukazu V. XXX XXX uvedeného v potvrdení nie je evidované ako stratené alebo

odcudzené. Rovnako tak bola vykonaná kontrola čísla občianskeho preukazu žalobkyne uvedeného
vo výpovedi zmluvy o stavebnom sporení, a to P. XXX XXX, pričom na stránke Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky v evidencii stratených a odcudzených dokladov je číslo občianskeho preukazu P.
XXX uvedené ako odcudzený (nie číslo občianskeho preukazu P. ako nesprávne uviedla žalobkyňa). Onžalovaný nedisponuje žiadnou fotokópiou občianskeho preukazu žalobkyne, keďže mu to žiadny zákon
neukladá. Vyššie uvedené preverenie straty alebo odcudzenia dokladu žalobcu len preukazuje, že číslo
občianskeho preukazu V. XXX XXX nie je evidované ako stratené alebo odcudzené a číslo občianskeho

preukazu P. XXX XXX je evidované ako stratené alebo odcudzené, čo môže potvrdzovať tvrdenie
žalobcu o strate občianskeho preukazu. V potvrdení OO PZ Banská Bystrica o strate občianskeho
preukazu zo dňa 13.10.2015 môže byt' podľa názoru žalovaného uvedené omylom aj nesprávne číslo
občianskeho preukazu žalobcu. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že overenie totožnosti osôb na
žiadostiach sa v zmysle interných predpisov žalovaného vykonáva poverenými osobami žalovaného na

mieste (t.j. na obchodnom zastúpení žalovaného), alebo na základe žiadosti doručenej poštou s úradne
overeným podpisom žiadateľa. Zo žiadosti o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení vyplýva, že táto bola
spísaná na Agentúrnom riaditeľstve žalovaného v Námestove a podpísaná pred I.. G. Y., pričom pravosť
podpisu žalobkyne nebola doteraz hodnoverne spochybnená. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadosť
o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení bola podpísaná tak hlavným majiteľom ako aj žalobkyňou (t.j.
všetkými spolumajiteľmi zmluvy o stavebnom sporení) a finančné prostriedky boli vyplatené v zmysle

žiadosti. Aj keby bolo na žiadosti o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení uvedené nesprávne číslo
občianskeho preukazu tak to žiadnym spôsobom nepreukazuje, že daný dokument nebol podpísaný
žalobkyňou. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by podpis na žiadosti o výpoveď zmluvy
o stavebnom sporení nebol jej.

9. K vyjadreniu žalovaného sa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vyjadrila žalobkyňa (č.l. 51
- 52). Pokiaľ ide o občiansky preukaz V. XXX XXX, ktorého strata bola spolu s peňaženkou a ďalšími
dokladmi nahlásená na OO PZ v Banskej Bystrici, tak tento sa na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky medzi stratenými a odcudzenými dokladmi nenachádza preto, lebo poctivý nálezca peňaženku
s dokladmi - samozrejme bez peňažnej hotovosti, našiel a odovzdal. Odcudzený občiansky preukaz

bol vrátený OO PZ, preto sa v zozname stratených a odcudzených dokladov nemôže nachádzať. Bez
ohľadu na to, či je na žiadosti o výpoveď uvedené číslo občianskeho preukazu ako séria „P.“ ako z toho
číta žalobkyňa, alebo „P.“ XXX XXX, ako zo žiadosti číta žalovaný, sú v žiadosti o výpoveď zmluvy,
nesprávne uvedené aj ďalšie údaje, ktoré sú povinné pre overenie totožnosti osoby podľa zákona č.
483/2001 Z.z. nakoľko žalobkyňa nemá a ani nikdy nemala na žiadnom osobnom doklade (okrem

rodného listu) trvalý pobyt na adrese A., L. XXX/XX-XX (ako vyplýva z potvrdenie Mesta Dolný Kubín o
trvalom pobyte J. Y. v R. B. od r. XXXX), vzhľadom k čomu a zákon o občianskych preukazoch, žiadny
jej občiansky preukaz nebol a ani nemohol byť vydaný v Tvrdošíne. Číslo preukazu: P. XXX XXX a ani
číslo P. XXX XXX nie je žalobkyni známe. Zo žiadneho dokladu žalobkyne s fotografiou, ktorým podľa
§ 89 ods. 2 a 3 zákona č. 483/2001 Z.z. s vysvetlivkou 73* môže byť iba občiansky preukaz nemohol

zamestnanec žalovaného odpísať údaje o trvalom pobyte žalobkyne ako „A., L. XXX/XX-XX“ a o tom
kto vydal OP ako „A.“. Žalobkyňa trvá na tom, že žiadosť o zrušenie zmluvy nepodpísala - podpis nie je
jej, a na Agentúrnom riaditeľstve žalovaného v Námestove nikdy nebola. Z doteraz súdu predložených
dokladov je viditeľné, že podpis na žiadosti o zrušenie/výpoveď zmluvy o stavebnom sporení je úplne
iný ako podpis žalobkyne, ktorý je na dokladoch podpisovaných pred políciou (občiansky preukaz,

zápisnica o strate peňaženky a zápisnica o strate OP) a ako je notársky overený podpis žalobkyne pre
splnomocnenie k tomuto konaniu. Zákon stanovuje bankám presný postup pri manipuláciách (zakladaní
a rušení účtov), a tento postup nebol zo strany žalovaného dodržaný. V banke, ktorou je aj stavebná
sporiteľňa, každý pracovník banky kontroluje údaje, ktoré odpísal z dokladu totožnosti klienta z účtu,
ktorého má vyplatiť nie malú sumu, nie raz, ale aj 2-3x, aby si bol istý, že sú správne, a to aj vtedy

ak si doklad v zmysle zákona elektronicky sníma. To sa týka nielen čísla dokladu totožnosti, ale aj
údajov o tom, kto doklad vydal, a údajov o mieste trvalého bydliska a podpis klienta na občianskom
preukaze porovnáva s tým, ako sa podpísal na doklade v banke. Ak na výpovedi zmluvy nie sú správne
uvedené číslo dokladu totožnosti žalobkyne ako spoluvlastníka účtu, jej trvalé bydlisko uvedené tamtiež
nie je správne ako ani to, kto vydal doklad totožnosti žalobkyne, považuje za preukázané, že žalovaný

nesplnil povinnosť overenia totožnosti osoby, ktorá podpísala doklad o zrušení zmluvy na Agentúrnom
riaditeľstve žalovaného. Už na pohľad je jasné že podpis na výpovedi zmluvy je úplne iný ako podpis
žalobkyne na: občianskom preukaze, dokladoch podpísaných pred OOPZ k strate osobných dokladov
ako aj na notárom overenej plnej moci k tomuto konaniu. Neplatnosť právneho úkonu spôsobil žalovaný
tým, že pri výpovedi nedodržal zákonom č. 483/2001 Z.z. (konkrétne § 27 a § 89 ods. 2 označeného

zákona). Výpoveď zmluvy o stavebnom sporení číslo 271103464-51 je neplatný právny úkon, pretože
nemá náležitosti podľa zákona § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
(konkrétnetrvalébydliskojeuvedenénesprávne)azákonač.483/2001Z.z.Akjetoprerozhodnutiesúdu
potrebné navrhuje vykonať grafologické dokazovanie pravosti podpisu žalobkyne na výpovedi zmluvy.10. Žalovaný vo svojom písomnom podaní ospravedlňujúcom svoju neúčasť na predbežnom prejednaní
sporu (č.l. 72-73) namietajúc procesnú neprípustnosť predmetnej žaloby, poukázal na to, že žalobkyňa
sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k zániku zmluvy o stavebnom sporení

č. 27103464-51. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie neexistencie právnej skutočnosti (napr. že
právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri
určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo
je v prítomnosti (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J.,

TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C.H.BECK, Praha 2016, s. 505). Procesná
prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP je daná výlučne vtedy,
ak podanie takejto žaloby predpokladá osobitný predpis (najmä hmotné právo). Možnosť domáhať sa
určenianeplatnosti„právnehoúkonu,ktorýmbolazrušenázmluvaostavebnomsporeníč.27103464-51“
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Z tohto dôvodu je potrebné žalobu
v celom rozsahu zamietnuť pre jej procesnú neprípustnosť, a to bez meritórneho prejednávania

skutočností tvrdených žalobkyňou (zásada hospodárnosti konania). Navyše, na požadovanom určení
nemá žalobkyňa ani naliehavý právny záujem, čo potvrdzuje aj mnohopočetná judikatúra k pôvodnému
§ 80 písm. c) OSP. Vo všeobecnosti je naliehavý právny záujem spravidla daný vtedy, ak by bez tohto
určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo kde by sa bez požadovaného určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba nebude opodstatnená (čo do naliehavého

právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (argumentácia
žalobkyne tak môže predstavovať procesnú obranu v prípade, ak by si zaplatenie svojej splatnej
pohľadávky voči nej uplatňoval žalovaný).

11. V predmetnej právnej veci nariadil súd predbežné prejednanie sporu, a to prioritne za účelom

vyslovenia predbežného právneho posúdenia smerujúcemu k aplikácii § 138 CSP. Vzhľadom na
skutočnosť, že po predbežnom právnom posúdení a výzve na späťvzatie žaloby žalobkyňa zotrvala na
podanej žalobe súd kontinuálne prešiel do pojednávania.

12. Súd na pojednávaní konanom 28.6.2018 v neprítomnosti žalobkyne i žalovaného vykonal

dokazovanieprednesomsplnomocnenejzástupkynežalobkyneaoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,
ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 CSP súd upustil od čítania
i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listiny
alebo ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci
prípravy pojednávania.

13. Na pojednávaní splnomocnená zástupca žalobkyne zotrvávajúc na podanej žalobe uviedla, že v
prebiehajúcom dedičskom konaní nie je možné sa iným spôsobom domáhať nárok žalobkyne, nakoľko
otecžalobkynezomrel.Vočiotcovižalobkyneniejemožnéuplatňovaťtentonárokakopohľadávku.Keby
sa tá pohľadávka uplatnila tiež v rámci dedičského konania, vzhľadom na postoj jedného z dedičov

skončí ako sporná a opätovne sa vráti na súd. Pokiaľ by ale predmetná zmluva o stavebnom sporení,
ktorá bola zrušená podvodom, bola určená za neplatnú, tak by žalovaný musel minimálne určiť, aký je
podiel jednotlivých účastníkov tejto zmluvy, ktorý boli až traja, a aký podiel celkovej sumy, ktorá bola
vyplatená a aká suma patrí žalobkyni, aká L. a aká patrila zosnulému otcovi žalobkyne - t.j. v akej časti
patrí do dedičského konania. V tomto prípade iný postup ani nebol možný, pretože niet koho žalovať,

ani nevedno v akej výške, pretože tie podklady mal žalovaný a ešte Národná banka, ktorá dohliada na
vyplácanie týchto štátnych prémií. A keďže k takémuto postupu zo strany žalovaného nedošlo prvýkrát.
Už je na čase, aby sa aj žalovaný zamyslel nad konaním svojich agentov, keď nepreskúmateľne vypláca
arušístavebnésporeniadospelýmľuďombezovereniatotožnosti,alebodeťombezzistenia,čiskutočne
je ten rodič ich otcom. Keby otec žalobkyne žil, tak by tie peniaze určite žalobkyni dal. Momentálne tie

peniaze, ktorý žalovaný vyplatil na účet otca žalobkyne, budú predmetom dedičského konania, kde sa
bude deliť nejakým pomerom všetkým štyrom deťom otca žalobkyne. Žalobkyňa je ťažko chorá a tie
peniaze potrebuje. Žalobkyňa je od narodenia ťažko zdravotne postihnutá. Jej životné náklady sú 3-
krát vyššie. Potrebuje peniaze predovšetkým na to, aby mala za čo dokončiť školu, teraz je v 2. ročníku
magisterského štúdia na UMB v Banskej Bystrici. Jej sirotský dôchodok, keď si privyrába, nestačí po

úpravách ceny liekov ani na lieky. Bývanie žalobkyne jej platí matka (splnomocnená zástupkyňa), lebo
býva so mnou a samozrejme, že v rámci možnosti jej lieky aj kupuje, ale keby sa niečo stalo, tak
žalobkyňa zomrie.14. Z hľadiska právneho posúdenia súd predmetnú žalobu o určenie neplatnosti - zrušenia, resp.
vypovedania zmluvy o stavebnom sporení (predmetná žaloba) posúdil ako žalobu o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby o určenie právnej

skutočnosti expressis verbis v zmysle zákona je, že podanie takejto žaloby vyplýva z osobitného
predpisu - najmä z hmotného práva, čo musí súd skúmať ex offo. Ide o osobitný druh žaloby, ktorý
bol zavedený novým procesným kódexom - Civilným sporovým poriadkom účinným od 1.7.2016. Medzi
právne skutočnosti právna teória i samotný zákon (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zaraďuje
okrem iných aj právne úkony. Výpoveď zmluvy (resp. iné jednostranné zrušenie dvojstranného, resp.

viacstranného právneho úkonu) patrí medzi jednostranné adresované právne úkony. Žaloby na určenie
právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť
konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia) vyplývajú
napr. z § 77 Zákonníka práce, § 42a a § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 131, § 242 a § 260
Obchodného zákonníka. Pri takýchto na určenie právnej skutočnosti nie je potrebné skúmať danosť
naliehavého právneho záujmu ako je tomu pri väčšine určovacích žalôb podľa § 137 písm. c) CSP s

výnimkou tých, kde naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, z ktorého dôvodu ho nie
je potrebné preukazovať.

15. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou - Občianskym súdnym poriadkom (ďalej aj
len „O.s.p.“), ktorý neobsahoval všeobecné ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo prípustnosť

žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, napriek nejednotnosti súdnej praxe prevažovali
názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť
vyplýva in concreto z právneho predpisu. V súdnej praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti
zvyčajne pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý
právny záujem, t.j. tieto žaloby spadali pod režim tzv. určovacích žalôb v zmysle ustanovenia § 80 písm.

c) O.s.p. Od 1.7.2016 žalobný návrh znejúci na určene právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, sa považuje za vadný a pokiaľ vady žaloby nie sú, resp. ani nemôžu byť odstránené, súd
žalobe nemôže vyhovieť.

16. Niet pochýb o tom, že možnosť domáhať sa určenia neplatnosti jednostranného právneho úkonu,

ktorým bola zrušená - vypovedaná zmluva o stavebnom sporení, nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu, teda takto formulovaná žaloba je procesne neprípustná. Vzhľadom k tomu, že súd je viazaný
obsahom žalobného petitu, a nie jeho formuláciou, súd v súlade s princípom zákazu denegatio iustitiae
prihliadjúc na to, že žiadna žaloba by nemala byť samoúčelná, následne zvažoval, čoho by sa žalujúca
strana vo vzťahu k ňou určenej žalovanej strane mohla za daných okolností domáhať, aby dosiahla cieľ,

ktorý ju k podaniu tejto žaloby viedol.

17. V nadväznosti na vyššie vyslovenú úvahu súd dospel k tomu, že s určitým zjednodušením, ale
vystihujúcim iniciovanie posudzovaného konania možno uviesť, že žalobkyňa predmetnú žalobu podala
prioritne z dôvodu, že časť finančných prostriedkov (bez jej bližšieho číselného vyjadrenia) nepatrí

do dedičstva po jej zosnulom otcovi - teda nemajú byť predmetom dedičstva, ale patria výlučne len
jej, nakoľko k tomu, že aj táto časť finančných prostriedkov bola zaslaná na účet jej už zosnulého
otca, došlo protiprávnym konaním spočívajúcim v porušení povinnosti zo strany žalovaného a podľa
tvrdenia žalujúcej strany aj podvodným konaním. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že zmluva
o stavebnom sporení bola skončená výpoveďou - nepochybne podpísanou otcom žalobkyne, čomu

nasvedčuje aj fakt, že sporiteľský účet č. XXXXXXXX bol k 6.2.2015 zrušený a zaťažený výplatou v
prospech účtu vedeného v mBank, S.A. patriaceho otcovi žalobkyne, na ktorý bola pripísaná suma
17.616,82 Eur (č.l. 29).

18. Vo svetle vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že žalobkyňa si pre dosiahnutie svojho

cieľa (vylúčenie časti finančných prostriedkov pochádzajúcich zo stavebného sporenia z celej masy
dedičstva) nezvolila správny procesný nástroj. Ani za hypotetického predpokladu procesnej prípustnosti
takejto žaloby by vyhovenie takejto žalobe v tomto konaní neviedlo k tomu, aby sa žalobkyňa dostala k
časti finančných prostriedkov, ktoré žalovaný reálne vyplatil na účet jej otca. Výrok vyslovujúci neplatnosť
vypovedaniapredmetnejzmluvyostavebnomsporeníbytotižžalovaného,aninikohoinéhonezaväzoval

k tomu, aby časť vyplatených finančných prostriedkov, žalovaný opätovne poskytol žalobkyni. Inými
slovami na základe tohto výroku by žalovaný nemal povinnosť poskytnúť žalobkyni časť finančných
prostriedkov pochádzajúcich zo stavebného sporenia, nakoľko tieto finančné prostriedky v celej výške
poskytol jej otcovi, ktorý bol hlavným majiteľom zmluvy o stavebnom sporení. Podľa názoru súdu zadaných okolností niet pohýb o tom, že žalobkyňa mala postavenie spolumajiteľa zmluvy o stavebnom
sporení, čo potvrdil aj samotný žalovaný, a preto nepochybne má nárok na to, aby jej časť týchto
finančných prostriedkov (v pomere podľa vzájomnej dohody všetkých majiteľov predmetnej zmluvy o

stavebnom sporení, resp. iného úkonu, či skutočnosti určujúcich tento pomer) bola vyplatená a nebola
súčasťou predmetného dedičského konania (t.j. nebola zahrnutá do masy dedičstva) po jej zosnulom
otcovi, ktorý si za svojho života túto povinnosť poskytnúť žalobkyni adekvátnu časť stavebného sporenia
nesplnil. Vzhľadom na to, že otec žalobkyne v dôsledku úmrtia stratil právnu subjektivitu (aj v procesnom
zmysle) je evidentné, že žalobkyňa ho nemôže o splnenie tejto povinnosti žiadať, ani žalovať, a tohto

svojho nároku sa žalobkyňa môže domáhať len v inom konaní, iniciovanom v rámci dedičského konania,
a to za predpokladu, že ostatní dedičia poručiteľa (otca žalobkyne) budú tvrdiť, že aj tieto finančné
prostriedky patria do dedičstva, čím táto časť finančných prostriedkov pochádzajúcich zo stavebného
sporenia nadobudnú charakter sporného majetku podľa § 198 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), v zmysle ktorého ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné,
obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada s

tým, že tento postup nepoužije, ak bolo o sporných skutočnostiach rozhodnuté právoplatným rozsudkom
pred skončením konania o dedičstve.

19. Len pre úplnosť súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo
183/2009 z 30.5.2011, podľa ktorého, ak sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do

dedičstvapoporučiteľovi,procesnýmnástrojomnajehoodstránenieježalobanaurčenie,žetá-ktorávec
(právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi
ktorého (buď ako žalobcovia, alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva
je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec
(právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v

uznesení sp. zn. 3 Cdo 178/2006 z 28.9.2006).

20. Vychádzajúc z vyslovených právnych záverov súd sumarizuje, že predmetnej žalobe nebolo možné
vyhovieť prioritne z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, ktorú nebolo možné preklenúť ani extenzívnym
výkladom, nakoľko toho, čo žalobkyňa v konečnom dôsledku sleduje sa nemožno voči žalovanému

úspešne domáhať v tomto ani v inom konaní. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný porušil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z jeho postavenia a determinované právnymi predpismi tak všeobecne záväznými ako
i jeho internými, resp. že k vypovedaniu predmetnej zmluvy o stavebnom sporení došlo podvodným
konaním, tak tieto jej tvrdenia môžu byť relevantné len pre výsledok iného (iných) konaní, nie však tohto.
Pre rozhodnutie o predmetnej žalobe nebolo podstatné (bolo by nadbytočné a neúčelné) zisťovanie

skutkového stavu, t.j. okolností, za ktorých došlo k vypovedaniu predmetnej zmluvy o stavebnom sporení
(či k tomu došlo podvodným konaním - sfalšovaním podpisu žalobkyne alebo nie).

21. V nadväznosti na vyššie uvedené súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalujúcou stranou, a
to zabezpečenie prehľadu vydaných občianskych preukazov na meno a rodné číslo žalobkyne ako i

nariadeniaznaleckéhodokazovaniazodborugrafológiazaúčelomzisteniapravostipodpisunavýpovedi
predmetnej zmluvy o stavebnom sporení.

22. O trovách konania (výrok II. tohto rozsudku) súd i napriek procesnému neúspechu žalobkyne
a tým úspechu žalovaného rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žalovanému voči žalobkyni nárok na

náhradu trov konania nepriznal. V danej veci súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania predovšetkým v majetkových a sociálnych pomeroch žalobkyne, ktorá je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím (č.l. 5) študujúcou na vysokej škole, ktorá je podľa tvrdenia jej
matky - jej splnomocnenej zástupkyne, svojou výživou odkázaná na jediného žijúceho rodiča - matku.
Nemožno opomenúť, že dôvodom zamietnutia žaloby bola predovšetkým procesná neprípustnosť

žaloby vo svetle vyššie opísaných skutočností, na ktorú musí súd prihliadať ex offo (t.j. aj bez procesnej
aktivity protistrany), bez toho, aby súd zisťoval, či žalovaný postupoval pri zrušení predmetného
sporiteľského účtu v súlade s právnymi predpismi alebo nie, teda bez toho, aby zisťoval skutkový
stav a na preukázanie tvrdení žalujúcej strany vykonával ňou navrhnuté dôkazy. Žalobkyňa predmetnú
žalobu podala zjednodušene povedané v domnení, že takýmto spôsobom v podstate ovplyvní výsledok

dedičského konania s poukazom na to, že doterajšia súdna prax takéto žaloby pripúšťala, avšak bez
znalosti súčasnej procesnej právnej úpravy. Prihliadajúc na sociálny status žalobkyne, okolnosti ktoré
viedli k uplatneniu práva na súde ako aj postoj žalobkyne v konaní, ktorá na podporu svojich tvrdení
navrhla aj dostatočné penzum dôkazov, ktoré by súd v prípade nutnosti riadneho zisťovania skutkovéhostavu aj vykonal, súd nepovažoval za spravodlivé, aby žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v akomkoľvek rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, t.j. na Okresnom súde Námestovo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).