Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Straka

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225753
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116225753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. Č., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, o
zaplatenie 3.679,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 11Csp/194/2016-34 zo dňa 24.03.2017 takto

r o z h o d o l :

1. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o
trovách konania.

2. Mení sa rozsudok vo výroku o splatnosti dlhu tak, že sa dlh povoľuje žalovanému splatiť v splátkach
po 50,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 20.dňa toho-ktorého mesiaca počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

3. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.134,18 Eur, úroky z omeškania vo výške 1,12 Eur a úroky z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.134,18 Eur od 19.11.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 16%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, 9 ods. 2 písm. j),
§ 11 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 13.12.2016 si uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie istiny vo výške 3.679,9 Eur, kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 152,81 Eur,
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1,12 Eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
3.679,91 Eur od 19.11.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených
úrokov 152,81 Eur taktiež od 19.11.2016 do zaplatenia.

4. Strany uzavreli dňa 7.4.2014 formulárovú úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorou
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.200 Eur. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť 120 splátkami
po 70,07 Eur, pričom termín splatnosti prvej splátky bol stanovený na 16.4.2016 a poslednej 18.3.2024.
Dohodnutá bola splatnosť anuitnej splátky a to 16.deň kalendárneho mesiaca. Úroková sadzba podľazmluvy predstavovala 15,9% p.a. a dohodnutý bol aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 210 Eur a
poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,72 eur mesačne. Celkovo teda žalovaný mal žalobcovi
zaplatiť 8.618,40 Eur. V zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 19,04% a priemerné RPMN vo výške

18,87%. V zmluve a ani vo VOP nie sú uvedené predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

5. Ako vyplýva z prehľadu splácania, žalovaný úver riadne nesplácal. Poslednú splátku poukázal len vo
výške 55,70 Eur dňa 22.8.2016. Celkovo zaplatil žalobcovi za uvedené obdobie 2.065,82 Eur.

6. 1Listom zo dňa 16.9.2016 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru, ktoré
vyčíslil na sumu 31,19 Eur a to do 21.9.2016 a zároveň upozornil žalovaného, že v opačnom prípade
dôjde k zosplatneniu pohľadávky.

7. Ďalším listom zo dňa 18.11.2016 žalobca oznámil žalovanému, že rozhodol o predčasnej splatnosti
celého úveru, pričom pohľadávku vyčíslil na 3.897,28 Eur a vyzval žalovaného na jej úhradu do

28.11.2016.

8. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) je potrebné považovať za najdôležitejší údaj
pre spotrebiteľa vzhľadom na to, že zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Je preto najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.

Zákonom č. 129/2010 Z.z. zákonodarca preto sprísnil obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere aj tým spôsobom, že pri povinnom údaji o RPMN pridal aj nutnosť uviesť všetky predpoklady,
ktoré boli použité pre jej výpočet, pričom tieto predpoklady musia byť uvedené v zmluve. Aj keď v tomto
prípade v zmluve je uvedená hodnota RPMN, nie sú v nej uvedené spomínané predpoklady, ktoré boli
použité pre jej výpočet. Súd dodáva, že táto povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako

je zadefinovaná v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. je zhodná so znením náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere upravenej v článku 1 ods. 2 písm. g/ smernice Európskeho parlamentu a rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

9. Absencia vyššie uvedenej náležitosti zmluvy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v

zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

10. Navyše však zo zmluvy ani z pripojených dokladov nevyplýva, že by si veriteľ splnil aj svoju ďalšiu
zákonnú povinnosť ohľadom konania s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného
splácať úver tak, ako mu to ukladá § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

11. Pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovaný má teda žalobcovi vrátiť len sumu
poskytnutého úveru t.j. 4.200 Eur a keďže doposiaľ mu zaplatil 2.065,82 Eur, jeho dlh činí 2.134,18 Eur.
Súd preto zaviazal žalovaného len k zaplateniu tejto sumy, ako aj kapitalizovaných úrokov z omeškania
1,12Euravprevyšujúcejčastižalobuakonedôvodnúzamietol.Žalobcatotižnemánárokaninazmluvné

úroky ani na poplatky.

12.Zprisúdenejistinysúdpriznalajúrokyzomeškaniavzmysle§517ods.1,2Občianskehozákonníka.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP.

14. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal v
zákonom stanovenej lehote žalobca. Namietal, že výška RPMN, priemerná RPMN a celková čiastka,
ktorú má dlžník uhradiť sú uvedené v bode 1.1 úverovej zmluvy. Predpoklady pre výpočet RPMN boli
uvedené v Štandardných Európskych informáciách, ktoré boli priložené dlžníkovi pri podpise zmluvy.

Pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods.
1 CSP. Žalobca preveril bonitu klienta viacnásobne pred poskytnutím úveru a to jednak v žiadosti o
poskytnutie úveru, v ktorej žiadateľ uvádza informácie o svojich majetkových pomeroch a aktívach
i záväzkoch, lustráciou v sociálnej poisťovni za účelom preverenia príjmu, lustráciou v Spoločnom
registri bankových informácií za účelom preverenia záväzkov žiadateľa v bankových a nebankových

spoločnostiach. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho
rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, súd takýmto
postupom odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Proti rozsudku, a to proti výroku o splatnosti dlhu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Uviedol, že na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 24.03.2017 sa dostavil,
meškal asi 10 minút. Na pojednávanie išiel s dostatočným predstihom, v dôsledku kolón v Prešove
meškal. Bolo mu povedané, že jeho vec už bola skončená. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
tak, že mu umožní splatenie dlhu v splátkach po 50 Eur mesačne. Jeho sociálna situácia mu neumožňuje

uhradiť dlh naraz, nakoľko jeho príjem činí iba cca 280 Eur.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s navrhovanou výškou splátok po 50
eur mesačne nesúhlasí, nakoľko by žalovaný dlh splácal takmer 9 rokov. Pôvodná výška zmluvne
dohodnutej splátky bola 70,07 Eur. Súd sa má zaoberať majetkovými pomermi žalovaného a
neobmedzovať sa výlučne na posúdenie tvrdeného mesačného príjmu. Posúdenie finančných možností

žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného
núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §

381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa

07.04.2014 uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 4200 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť žalovaný formou 120 anuitných mesačných
splátok vo výške 70,07 Eur do 18.03.2024.

20. Súd prvej inštancie správne ustálil, že na predmetnú zmluvu dopadá právna úprava v zmysle zákona

č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v
čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

23. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

24. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanieinformácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia

úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

25. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol

stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne

znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej.

26. Ustanovenie § 7 odsek 1 ZoSÚ zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií.
Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa
splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

27. Zo samotnej zmluvy o úvere ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pred vstupom
do zmluvného vzťahu preveroval bonitu žalovaného. V odvolacom konaní žalobca poukazoval na
skutočnosť, že bonitu preveroval podľa žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žiadateľ uvádza informácie
o svojich majetkových pomeroch a aktívach i záväzkoch, tiež lustráciou v Sociálnej poisťovni za účelom

preverenia príjmu, lustráciou v Spoločnom registri bankových informácií. Žalobca však žiadnu z ním
uvedených listín, lustrácií, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali, v konaní nepredložil, a to ani v štádiu
odvolacieho konania.

28. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej
mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť,
v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý

predpokladá ustanovenie § 11 odsek 1 písm. b) ZoSÚ videl v absencii náležitostí uvedených v
ustanovení § 9 odsek 2 písm. j) ZoSÚ. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky
RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.
Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky,
jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné,

že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre
výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie
predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne

a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
miery“. Samotný žalovaný v odvolaní nepoprel, že predpoklady pre výpočet RPMN nie sú uvedené v
samotnej zmluve o úvere. Uviedol, že tieto boli uvedené v Štandardných Európskych informáciách, ktoréboli priložené dlžníkovi pri podpise zmluvy. Žalobca tieto Štandardné Európske informácie v konaní
nepredložil, svoje tvrdenia nepreukázal, a to ani napriek tomu, že bol súdom prvej inštancie vyzvaný na
preukázanie splnenia povinnosti vyplývajúcej mu z ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ.

30.Akzákonvyžadujevzmluveospotrebiteľskomúvereuvádzaťvšetkypredpokladypoužiténavýpočet
RPMN, je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné
zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by
spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný
vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

31. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. ako vecne správny potvrdil (§ 387

ods. 1 CSP).

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Žalovaný poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje splniť dlžnú sumu
jednorazovo, a preto žiadal o možnosť splatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Uviedol,
že jeho príjem činí cca 280 Eur mesačne. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil výplatnú pásku
za obdobie 02/2017, podľa ktorej čistá mzda činí 362,82 Eur a na účet mu má byť vyplatená suma

258,68 Eur. Podľa názoru odvolacieho súdu je opodstatnené s poukazom na pomery žalovaného,
umožniť žalovanému zaplatiť dlh v splátkach vo výške 50 eur mesačne. Vzhľadom na finančnú situáciu
žalovaného by bola povinnosť jednorazovaého splatenia dlhu pre neho likvidačná.

34. V prípade, že žalovaný svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo

splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude
dostatočnou motiváciou pre žalovaného, aby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím súdu plnil riadne a
včas. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z
omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so
stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške

nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu,
neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o splatnosti dlhu postupom podľa § 388 CSP
zmenil tak, že povolil žalovanému splniť dlh v splátkach vo výške 50 Eur mesačne.

36.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z

čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.