Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116201441
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116201441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.,
XXX, o zaplatenie 1.815,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra z 11. októbra 2017, č. k. 16C/30/2016-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u
j e a v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z
r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.815,81 eura
s 5 % ročným úrokom z omeškania od 11. 12. 2015 do zaplatenia, poplatky za poistenie vo výške
2,19 eura, úrok vo výške 82,63 eura, úrok z omeškania vo výške 0,81 eura, a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach po 100 eur, vždy do 20.-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s

tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žedňa10.12.2013bolamedzižalobcomažalovanouuzavretá
úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej, ako dlžníčke,
úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 120-timi mesačnými anuitnými splátkami po
29,92 eura, splatnosť úveru bola stanovená na deň 05. 12. 2023, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti

vo výške 12,9 % ročne, pri RPMN 15,4 % a priemernej RPMN vo výške 19,35 %. Pre neplnenie si
povinností žalovanou, žalobca ju prípisom vyzval na predčasné splatenie úveru najneskôr do 17. 10.
2015, ktorý úver vyčíslil v sume 1.891,69 eura. Úverovú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 ods. 1, 2, 3, § 52 ods. 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Mal preukázané, že žaloba je sčasti dôvodná, pretože žalovaná
žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške neuhradila avšak ani ju nerozporovala. Dodal, že nezaplatená
časť istiny úveru je vo výške 1.815,81 eura, vyčíslený úrok do vyhlásenia úveru za predčasne splatený

predstavuje sumu 82,63 eura a vyčíslený úrok z omeškania do vyhlásenia úveru za predčasne splatený
predstavuje0,81eura.Rovnakozadôvodnépovažovalajpoplatkyzapoistenievovýške2,19eura.Ďalej
argumentoval, že žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia zmluvného úroku vo výške 12,9 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od 11. 12. 2015 do
zaplatenia, teda od zosplatnenia do jeho úplného zaplatenia. Žalobcovi patrí nárok na úrok z úveru, ale
len do dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorý v tomto prípade nastal vyhlásením predčasnej splatnosti

dňa 10. 12. 2015. Žalobca ako veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do zosplatnenia
úverustým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrokzomeškania.V
prípade,akjedohodnuténiečoinévzmluveoúvere,uvedenéustanoveniejeneplatnévzmysle§53ods.5 OZ, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaná nemohla vyjadriť, nebola individuálne
dojednanáaspôsobujenerovnováhuvprávachapovinnostiachmedzistranamisporu(UznesenieIV.ÚS
476/2012 z 18. 09. 2012). Ústavný súd odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého

veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dostáva dlžník do omeškania a je povinný platiť
iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4 Obo 143/1998). Z vyššie uvedených dôvodov žalobu v časti o
zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru zamietol a v ostatnej časti žalobe vyhovel. Žalovanej
povolil splácať dlžnú istinu s úrokmi z omeškania v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur vždy
do 20.-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej

splátky sa stane splatný celý zvyšok dlhu. Uvedené odôvodnil tým, že výška splátky 100 eur, s ohľadom
na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania žalovanej ako dlžníka, a dobu, po ktorú týmto spôsobom
dôjde k zaplateniu dlhovanej sumy nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor žalobcu ako
veriteľa. Vychádzal z konkrétnych okolností prípadu, osobných a majetkových pomerov strán sporu, ako
aj z postavenia strán sporu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom

rozsahu spočívajúcom v istine a práve jej výška je rozhodujúca pre výpočet trov konania. Neúspech
žalobcu spočíval v časti týkajúcej sa príslušenstva a to v časti úrokov z úveru, ktoré s poukazom na
priznanú výšku dlžnej sumy predstavujú zanedbateľnú časť.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej

časti ako aj v časti, v ktorej súd povolil žalovanej zaplatiť dlh v splátkach, domáhajúc sa jeho zmeny
tak, aby bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené a žalovaná bola zaviazaná uhradiť dlžnú sumu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie považuje
v zamietajúcej časti za nesprávne a svoje odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na ust. § 497 a §

502, § 503, ako aj § 505 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 497 Obchodného zákonníka,
obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno
stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka,
ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka a samotný vznik nároku
na úrok z úveru neovplyvňuje. Tvrdil, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ

nárok jednak na úrok z úveru a aj na úrok z omeškania. Povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby
vrátenia úveru. K uplatneniu úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia
úveru poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 01. 2017 č.k. 11Co/12/2017, podľa
ktorého pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných
úrokov úroky z omeškania. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením

celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník
dostane, ak neplní riadne a včas. Bolo by v rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania dlžníka
by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku z jej zmluvne dohodnutej výšky
na výšku sankčného úroku z omeškania. V ďalšej časti odvolania týkajúcej sa rozhodnutia o splatení
žalovanej istiny v splátkach uviedol, že v zásade je lehota na splnenie 3 dni. Iba vzhľadom na osobitné

okolnosti prípadu je možné určiť dlhšiu lehotu. Mal za to, že v tejto časti súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovanej, ale aj na
záujmy žalobcu. Vyhovenie žiadosti žalovanej zaplatiť mu priznanú pohľadávku po 50 eur by bolo
zjavne nespravodlivé. Poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Ex offo musí prihliadať
súd na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej

v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovanou, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k
zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
Neskúmal komplexné majetkové, zárobkové a osobné pomery žalovanej, absentujú listinné dôkazy,
ktoré by túto situáciu dokazovali. Nezohľadnil súd ani výšku priznaného plnenia a skutočnosť, že tak
nízke splátky neprimeraným spôsobom zasiahnu do práv žalobcu a v konečnom dôsledku poškodia

i samotnú žalovanú. Povolenie splátok nie je ani v záujme žalovanej, pretože by nedochádzalo k
znižovaniu jej dlhu, naopak dochádzalo by k jeho zvyšovaniu v dôsledku úrokov z omeškania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásenímrozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť a v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a náhrady trov konania podľa § 389 ods.

1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Výrok rozsudku, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, pre absenciu odvolania
nadobudol právoplatnosť.

5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z

omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 10. 12. 2013 úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 120-tich mesačných anuitných splátkach po 29,92
eura a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 05. 12. 2023. Žalovaná uhradila
z poskytnutej sumy len sumu 184,19 eura a úver nesplácala, preto bola žalobcom listom zo dňa 10. 12.
2015 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného

zosplatneniapredstavovalasumu1.961,44euraapozostávalazistiny1.815,81eura,úrokov82,63eura,
úrokov z omeškania 0,81 eura, poplatkov 60 eur za upomienky a 2,19 eura za poistenie schopnosti
splácať úver. Súd prvej inštancie v časti žalobe vyhovel a žalovanú istinu povolil žalovanej splácať v
mesačných 100 eurových splátkach pod stratou výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového

stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s
osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v
plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti
napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

9. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 10. 12. 2013 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 2.000 eur.

12. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách.

13. Je nutné prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa
ustálenej súdnej praxe (uznesenie ÚS SR sp. zn IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09. 2012) vyplýva, že
dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).

Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo/143/1998). Takýto
záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

14. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpil k tomu, že považuje

celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné
priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

15. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na
odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v
termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá

bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru
a jeho právny režim.
16. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej

istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda

zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ

mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané

zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

17. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,

prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia
úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa

preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre
rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).18. Žalobca preskúmavaný rozsudok napadol odvolaním aj v časti, v ktorej bolo žalovanej povolené
žalovanú istinu splácať v splátkach z dôvodu, že rozhodnutie aj v tejto časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

23. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami
od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia

je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

26. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľný a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie
je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo Stanoviska občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutiasúdovSlovenskejrepubliky1/2016podč.2).Zanedostatokzásadnéhovysvetleniadôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich
právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

27. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zaplatení žalovanej istiny v splátkach vychádzal z toho,
že žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa dostala pri splácaní úveru do finančných problémov, je
nezamestnaná a evidovaná na úrade práce. Má záujem o splátkový kalendár vo výške 50 eur mesačne
a od januára vo výške 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie vychádzal len z výsluchu žalovanej
na pojednávaní, pričom jej tvrdenia si náležite nezdokladoval a navyše zistené pomery žalovanej aj

nesprávne právne vyhodnotil. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu
v splátkach, musí presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému
nároku i osobným pomerov účastníkov) určiť splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že
pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť ajreálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu
žalovanej, ktorú deklarovala na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a následne rozhodnúť o výške
splátkyvtakejvýške,ktorázodpovedácelkovýmosobnýmamajetkovýmpomerovžalovanej,akoivýške

celkovej sumy, na ktorej úhradu bola rozsudkom zaviazaná. V žiadnom prípade nemôže súd postupovať
tak, ako uviedol, že táto je primeraná vzhľadom k výške dlžnej istiny, dĺžke omeškania žalovanej s
platením a nedôjde k neúmerného znevýhodneniu dlžníka na úkor žalobcu, ako veriteľa, a možnostiam
žalovanej. Nemožno predsa prisvedčiť žalovanej, ktorá si neplnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy,
aby po zosplatnení pohľadávky jej opätovne súd povolil úhradu žalovanej istiny i keď vyššími splátkami

ako by mala plniť podľa zmluvy, a ako by si riadne plnila svojej povinnosti. Z uvedených dôvodov preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, týkajúcej sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie
napreukázaniemajetkových,osobnýcharodinnýchpomerovžalovanejavprípade,akdospejekzáveru,
že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu lehotu na splatenie dlhu, ako ustanovuje § 232 ods.
3 CSP, svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného

odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP a rozsudok
v napadnutej časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a naň nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania

podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Názorom
odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).