Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/373/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514209382
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:1514209382.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: EX CREDIT, a.s., so sídlom v
Bratislave, Šustekova 49, IČO: 36 572 586, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému: Ing. JUDr. Bohumil Husťák, súdny exekútor
so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Bajzova 2, za účasti intervenienta na strane žalovaného Komunálnej poisťovne a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpeného Mgr. Daliborom
Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 19.718,64 eur s prísl., o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.7.2016 č.k. 15C/193/2014-1682 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8.8.2017 č.k. 15C/193/2014-1732 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 19.718,64 eur s prísl. a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 1 písm. a/, §
2 písm. b/ bod 2, § 3 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1,2, § 19 ods. 1,3 zák. č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení, § 2, § 3,
§ 5 Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z.z.), § 420 Občianskeho zákonníka uzavrel, že pokiaľ sa
žalobca podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia 19.718,64 eur s prísl. titulom náhrady
škody, ktorá mu mala byť spôsobená v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorú žalovaný ako súdny

exekútor vykonával na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku, žaloba nie je opodstatnená.

3. Žalobca oprel žalobu o to, že dňa 30.7.2013 podal v zmysle § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok) viacero návrhov na zmenu súdneho exekútora, ktorými žiadal, aby exekučný
súd rozhodol o ukončení výkonu exekúcie žalovaným a poveril výkonom novooznačeného súdneho
exekútora. Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie napriek tomu, že ako osoba znalá práva
musel vedieť, že Exekučný poriadok v § 37 určuje okruh účastníkov exekučného konania, ktorými

sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva zákon. Pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor,
pričomúčastníkmôženapadnúťrozhodnutiesúduprvejinštancieodvolaním,pokiaľtozákonnevylučuje.
Odvolanie súdneho exekútora v časti, ktorá smeruje voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora,sa netýka náhrady trov exekúcie. V reakcii na výzvu súdu žalobca spotreboval právne služby nutné k
predloženiu obrannej právnej argumentácie, čím mu v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného
vzniklaškodavovýške16.432,20eurbezDPHtitulomnáhradynákladovvynaloženýchnaprávneslužby

(prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie vyjadrenia na výzvu súdu k podanému odvolaniu).

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie pre rozhodnutie v danej veci zásadnou otázkou bolo zistenie,
či došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekútora, či nesprávnym úradným postupom vznikla
žalobcovi škoda a či medzi nesprávnym úradným postupom a škodou existuje príčinná súvislosť.

5. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uviedol, že pokiaľ sa súdny exekútor riadil poučením súdu o
možnosti podať odvolanie voči uzneseniu, využil svoju možnosť odvolať sa voči výroku o trovách
exekučného konania a voči výroku o zmene súdneho exekútora. Žalovaný nebol účastníkom konania v
daných exekučných konaniach vo vzťahu oprávnený a povinný, len vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách
exekúcie.

6. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že súdny exekútor bol vo svojich
odvolaniach čiastočne úspešný vo výrokoch o zmene exekútora (napr. uznesenie Okresného súdu
Bardejov zo dňa 4.3.2014 pod č.k. 3Er/782/2010-22, uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa
18.3.2014 pod č.k. 20Er/478/2009-32) a vo výrokoch o náhrade trov exekúcie nebola žalovanému -

exekútorovi náhrada trov exekúcie priznaná, lebo si ich nárok neuplatňoval (uznesenie Okresného súdu
Bardejov zo dňa 9. 12. 2013 č.k. 3Er/782/2010-12). Pokiaľ teda súdny exekútor, ktorý bol poverený
súdom na vykonávanie exekúcie podal odvolania proti obom výrokom uznesenia súdu, nedopustil sa
porušenia svojich povinností vyplývajúcich z Exekučného poriadku, preto nemožno hovoriť ani o jeho
nesprávnom úradnom postupe. Exekútor sa riadil poučením súdu o možnosti podať odvolanie voči obom

výrokom rozhodnutia, rozhodnutie sa ho priamo dotýkalo, preto pokiaľ sa odvolal, z jeho strany nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Pôvodne bolo podaných žalobcom ako oprávneným okolo 4000
návrhov, ktoré jeho úrad zaťažili a po krátkej dobe žalobca požiadal o zmenu exekútora. Naviac žalobca
do konania o náhradu škody nesprávnym úradným postupom prevzal aj rozhodnutia, voči ktorým sa
súdny exekútor neodvolal (uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2Er/1374/2010).

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou, nakoľko žalobca si trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli za vynaložené
právne služby v exekučných konaniach, potom ako sa k odvolaniam vyjadril, mohol uplatniť
prostredníctvom exekučného súdu, ktorý by o nich bol rozhodoval v rámci odvolacieho konania, pričom

exekučný súd by sa zaoberal aj účelnosťou vynaložených trov konania žalobcu.

8. Tvrdenie žalobcu, že mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného materiálna škoda titulom
náhrady nákladov za vynaložené právne služby, nemožno považovať za preukázané, keďže žalobca
nepreukázal existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

a porušenie povinností zo strany žalovaného. Z toho vyplýva, že v danom prípade neboli splnené
predpoklady pre zodpovednosť exekútora za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v
zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.. Škoda a zodpovednosť exekútora za škodu by bola daná vtedy, pokiaľ
by sa pohľadávka žalobcu - oprávneného voči povinnému stala nevymožiteľnou v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom žalovaného, čo žalobca v konaní nepreukázal. Z týchto dôvodov žalobu

zamietol.

9. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej
inštancie, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. uzavrel, že neboli splnené predpoklady pre priznanie nároku
na náhradu škody žalobcovi. Podľa názoru odvolateľa právny vzťah súdneho exekútora a oprávneného

pri exekučnej činnosti je vždy výkonom verejnej moci v zmysle § 5 ods. 2 Exekučného poriadku,
riadi sa preto čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené platí aj v prípade, keď už nejde o
exekučnú činnosť z poverenia súdu, nakoľko doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora a
poverením nového súdneho exekútora súdom prestáva byť pôvodný exekútor povereným exekútorom.Na základe uvedeného prestáva exekútor vykonávať exekúciu, avšak aj naďalej je povinný postupovať
podľa Exekučného poriadku a v prípade, ak napadne odvolaním uznesenie súdu o zmene súdneho
exekútora, koná spôsobom, ktorý možno označiť za praeter legem, tj. vybočenie zo svojej činnosti ako

činnosti vykonávateľa verejnej moci. Podanie odvolania v prípade, ak odvolanie nie je prípustné a súdny
exekútor nie je ani oprávnenou osobou, je podľa názoru odvolateľa konaním, ktorým priamo porušuje
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje vykonávateľovi verejnej moci robiť iba úkony,
ktoré sú zákonom stanovené. Príčinná súvislosť medzi podaním odvolania, na ktoré súdny exekútor
nemal oprávnenie a vznikom nákladov na právne služby na strane žalobcu, je založená na analogickom

použití ust. § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Podľa tohto ustanovenia náhrada škody zahŕňa aj náhradu
účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Účelnosť
vynaložených trov žalobcom je daná tým, že žalobcovi by nebola vznikla povinnosť zaplatiť odmenu
advokátovi za poskytnuté právne služby vo vzťahu k neoprávnene podaným odvolaniam, ak by ich
žalovaný nebol na súde podal. Prvostupňový súd je vždy povinný zaslať akékoľvek odvolanie ostatným

účastníkom a vyzvať ich na vyjadrenie sa k tomuto odvolaniu.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že na daný
prípad bolo potrebné aplikovať ust. zákona č. 514/2003 Z.z., pričom žalobca nepožiadal o predbežné
prerokovanie nároku, preto neboli splnené podmienky podania žaloby o náhradu škody. Stotožnil sa s

názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci nemožno analogicky aplikovať ust. 18 zák. č. 514/2003
Z.z., keďže v danom prípade nebola splnená účelnosť vynaložených trov konania. Vyjadrenie sa k
odvolaniu je právom účastníka, nie jeho povinnosťou.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §

387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.4.2018 o 9.40 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnenédňa12.4.2018naúradnejtabuliKrajskéhosúduvKošiciachvzmysleust.§219ods.3C.s.p..

15. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. teda, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalobcom. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. Správne súd prvej inštancie pri skúmaní nároku žalobcu aplikoval ust. zák. č. 514/2003 Z.z., z
dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.21. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok:

1. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

22. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z

podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady
škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

23. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v ust. § 9 zák. č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a to aj z ustálenej
judikatúry,žeideotakýúradnýpostup,ktorýmávadu,ktorániejevsúladespríslušnouprávnouúpravou.

Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti,
teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí
ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným
postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale

aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne,
ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

24. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu súdneho
exekútora (žalovaného), ktorý napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v rámci exekučného konania o

návrhu na zmenu exekútora odvolaním napriek tomu, že súdny exekútor nebol oprávnený podať voči
uzneseniu odvolanie.

25. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri skúmaní postupu žalovaného
ako súdneho exekútora dospel k záveru, že žalovaný ako súdny exekútor tým, že podal odvolania

voči uzneseniam, ktorými sa rozhodovalo o návrhu na zmenu exekútora neporušil žiadnu zákonom
stanovenú povinnosť, resp. nepochybil a jeho konaním preto nedošlo ani k nesprávnemu úradnému
postupu, od ktorého by žalobca v tomto konaní uplatňoval svoj nárok.

26. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tým, že súdny exekútor podal odvolania voči uzneseniam

(a to v niektorých prípadoch na základe nesprávneho poučenia súdu) neporušil žiadnu povinnosť
ustanovenú zákonom. Pokiaľ v týchto konaniach súdny exekútor aj v postavení účastníka konania (keď
sa rozhodovalo o trovách konania) podal voči vydanému rozhodnutiu odvolanie, realizoval (len) svoje
procesné práva. Bolo len na súde, aby posúdil, či odvolanie bolo prípustné alebo nie a v závislosti
od toho vo veci konal. Pokiaľ v exekučnom konaní vznikli účastníkom, prípadne súdnemu exekútorovi

trovy konania, o týchto bol oprávnený rozhodovať len súd v tom ktorom konkrétnom konaní. O trovách
exekučného konania nie je oprávnený rozhodnúť súd v riadnom civilnom konaní.

27. Súd prvej inštancie tak správne posúdil otázku existencie (neexistencie) prvého z atribútov
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorým je v tomto prípade

postup súdneho exekútora, ktorý by mohol byť považovaný za nesprávny. Ak už tento atribút chýbal,
bezpredmetným bolo zaoberať sa prípadnou existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu,
pretože ich skúmanie by nemohlo nič zmeniť na výsledku sporu.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím

rozsudkom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto ho súd zaviazal na náhradu trov
odvolacieho konania úspešného žalovaného v celom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).