Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210035
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817210035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. F.
nar. XX.XX. XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava
dieťaťa rodičov: U. F., nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. a F. M. nar. X.X.XXXX bývajúcom v T. na ul. U.
XXX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.2.2018
č.k. 7P/326/2017-46 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. D. na 100,- € mesačne od
1.9.2017 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej. Dlžné výživné
za obdobie od 1.9.2017 do 31.1.2018 v sume 175,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 20,- € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a navrhol odvolaciemu súdu zmeniť

napadnutý rozsudok tak, že návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne alternatívne
navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na
to, že od poslednej úpravy výživného uplynula síce relatívne dlhá doba. Maloletá nastúpila na strednú
školu, avšak neboli dostatočne zohľadnené všetky skutočnosti na ktoré poukazoval v priebehu konania.
Uviedol, že nedosahuje taký príjem, aby mohol platiť vyššie výživné. Poukázal na to, že musí niekde
bývať, musí sa stravovať, čo znamená vysokú položku, ktorú musí vynakladať v súvislosti so svojim
živobytím. V meste, v ktorom býva sa mu nepodarilo nájsť zamestnanie, preto do zamestnania dochádza

a vzhľadom na úpravu svojej pracovnej doby a spojenia hromadnou dopravou medzi bydliskom a
miestom výkonu práce mu neumožňuje žiaden iný spôsob do zamestnania ako osobným motorovým
vozidlom, čo je značne nákladné, a preto musí na cestovné vynakladať čiastku najmenej 150,- €.
Takisto má zvýšené náklady v súvislosti so samotnou prevádzkou vozidla, výmenou oleja, zimné a letné
pneumatiky, prezutie vozidla, servis vozidla a pod., pričom nie sú to položky, ktoré musí vynaložiť na
vozidlo každý deň, ale vo svojom súhrne sa jedná o nie malú čiastku, na ktorú súd neprihliadol. Taktiež
musí vynakladať finančné prostriedky na zakúpenie liekov najmenej 80,- € mesačne, je vo veku vyše

60 rokov a jeho zdravotný stav tomu zodpovedá, a teda život bez liekov v jeho prípade nie je možný.
Vynakladá 120,- € na režijné náklady spojené s bývaním, a teda v úhrnnej sume má náklady 520,- €
mesačne, pričom výška jeho zárobku od jeho zamestnávateľa činí 636,66 €, a teda z toho vyplýva, že
jednoznačne nie je v jeho schopnostiach prispievať súdom určeným výživným pre maloletú D..3. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Nesúhlasí s odvolaním otca, pretože toto
je neopodstatnené. Poukázala na to, že z obce Dobšiná je veľmi dobré autobusové spojenie nielen cez

týždeň, ale aj cez víkend, pretože ona tiež pracuje každý druhý víkend a v nedeľu si musí platiť taxík,
keďže nemá spoj. Z uvedeného je zrejmé, že otec nemusí chodiť do práce automobilom, pozabudol
uviesť, že v priebehu týždňa, aj voľna určitú časť cestovného mu zamestnávateľ uhrádza. Uviedla, že
maloletá navštevuje strednú školu, jej náklady na živobytie sa zvýšili, za stravu v škole jej uhrádza
23,20 €, cestovné 15,- €, kredit na mobil 10,- €, vreckové mesačne 40,- € a navyše maloletá sa

potrebuje obliekať, potrebuje hygienické potreby, čo je navyše najmenej 50,- €. Zisťovala, keďže pracuje
v zdravotníctve približnú sumu, ktorá je potrebná na lieky, ktoré otec dieťaťa užíva a je to rozhodne
nižšia suma ako uvádza, preto ak trvá na svojich nákladoch, žiada zabezpečiť lekársku správu a doklad
o nákupe liekov. Uviedla, že ona okrem maloletej D. má ešte vyživovaciu povinnosť aj voči mal. P. M.
na rozdiel od otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť len na mal. D..

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok vo všetkých
výrokoch ako vecne správny.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací sú dodáva, že
predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena
pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v

tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto
prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby

dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je
potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,
medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv,
náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ust. § 62

ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z
nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v tomto prípade určená tak, aby zodpovedala
zvýšeným potrebám dieťaťa.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k mal. D. bola naposledy upravovaná
rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/20/2013-33 zo dňa 12.2.2013, kedy bolo zvýšené výživné
od otca pre mal. D. na 65,- € mesačne od 1.1.2013. V čase tejto úpravy výživného maloletá navštevovala
5. ročník základnej školy, matka pracovala s príjmom 300,08 € čistého priemerného mesačného príjmu,žila s priateľom a spoločne zabezpečovali aj starostlivosť o mal. P., s ktorým bol otec dieťaťa na
materskej dovolenke. Otec dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 514,20 € čistého priemerného
mesačného príjmu. Otec naďalej mal vyživovaciu povinnosť k mal. D., ďalšiu vyživovaciu povinnosť

nemal a žil s družkou v jej rodinnom dome. Cestovné uhrádzal do práce v sume 100,- € mesačne
a na lieky doplácal 50,- € mesačne. V súčasnosti je maloletá študentkou strednej školy v učebnom
odbore kaderníčka. K jej výdavkom nevyhnutným patrí poplatok na ZR za 1. až 3. ročník v úhrnnej
sume 45,- €, pracovné oblečenie 30,- €, kadernícke pomôcky za 1. až 3. ročník 80,- €. Za plavecký
kurz v 1. ročníku sa uhrádza poplatok 30,- €, za povinný kurz KOŽAZ v 3. ročníku 35,- €, zápisný lístok

na stravovanie za 1. až 3. ročník činí 30,- €, jednorazový denný lístok stravníka 1,19 € a za účasť na
školských aktivitách za 2. a 3. ročník sa uhrádza 10,- €. Matka naďalej žije s druhom U. M., s ktorým
spoločne zabezpečujú starostlivosť o mal. syna P., bývajú v rodinnom dome rodičov matky a príjem
matky v súčasnosti činí 387,34 €. Druh matky pracuje ako stavebný robotník s príjmom 400,- € a matka
poberá aj prídavky na deti. Otcovi maloletej ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla a v súčasnosti
dosahuje čistý priemerný mesačný príjem 636,66 €. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie

dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného zo súčasnými pomermi
a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že boli preukázané zvýšené odôvodnené potreby
maloletej, pretože od predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2013, kedy bola žiačkou 5. ročníka
základnej školy, sa v súčasnosti značne zvýšili jej odôvodnené potreby nástupom na štúdium na strednej
škole, v súvislosti s čím sa jednoznačne zvýšili jej odôvodnené potreby, najmä v súvislosti s pribúdajúcim

vekom,návštevoustrednejškoly,čímjednoznačnedošlokvýraznémunárastujejodôvodnenýchpotrieb.
Jedná sa o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné
dokazovať len odôvodnené výdavky na výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom
veku. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko
zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv.

potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že
súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky
výživného preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale
to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Každý rodič má povinnosť v prvom

rade zabezpečiť výživu svojich detí, teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené.

11. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť dostatok
finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu,

preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu maloletému dieťaťu,
čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako
keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje
za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne

uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči
maloletej D. v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie
správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia,
preto rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa

ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP, v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a

zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, žeby to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).