Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/384/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113204578
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113204578.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: COFIDIS SA, Parc de la
Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, na území
Slovenskej republiky koná prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej
banky so sídlom v Bratislave, Einsteinova 11/3677, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného alianciaadvokátov

ak, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 8/A, proti žalovanej: E.Á. M., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., Ž.
XXXX/XX, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv.
Egídia 93, o zaplatenie 5.010,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 02.05.2017 č.k. 15C/160/2013 - 186 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti o príslušenstve pohľadávky a zrušenom rozsahu konanie
z a s t a v u j e.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti o zaplatenie istiny 2.839,95 eur a vo výroku o trovách konania
a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie o zaplatenie úrokov vo
výške 17 % ročne zo sumy 5.010,74 eur od 13.02.2013 do zaplatenia zastavil. Žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 2.839,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % z dlžnej sumy od 30.07.2013 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 13,2 %.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 5.010,74 eur s príslušenstvom, ktorý uplatňoval voči
žalovanej na základe uzavretia zmluvy o úvere.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že konanie o zaplatenie úrokov vo výške 17 %
ročne zo sumy 5.010,74 eur od 13.02.2013 do zaplatenia zastavil v súlade s § 144 a § 145 ods. 1 C.s.p.
po tom, ako žalobca zobral žalobu v tejto časti späť podaním zo dňa 27.12.2006.

4. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 262 ods. 1, 2, ods. 5, § 344, §

409 ods. 1, § 411, § 420 ods. 1, § 427, § 436, § 497 Obchodného zákonníka, § 15 ods. 1, 3 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 451
ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995
Z.z. platného od 01.01.2009 súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu o zaplatenie 2.839,95 eur s
prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku je opodstatnený, preto žalobe v tejto časti vyhovel a

v zostávajúcej časti žalobu zamietol.5. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi predávajúcim Autocentrum AAA Auto a.s.
Bratislava a kupujúcou (žalovanou) bola dňa 01.12.2011 uzavretá v zmysle § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka kúpna zmluva, predmetom ktorej sa stalo motorové vozidlo značky Renault, rok výroby 2004

za dohodnutú kúpnu cenu 4.674,- eur. Časť kúpnej ceny vo výške 1.042,- eur bola kupujúcou zaplatená
v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 3.632,- eur bola financovaná na
základe zmluvy o úvere, uzavretou medzi žalovanou ako dlžníčkou a obchodnou spoločnosťou Banco
Mais, S.A., ako veriteľom. Z dôvodu výskytu viacerých vád na predmetnom motorovom vozidle, ako
aj závažnej vady, životu nebezpečnej listom zo dňa 07.10.2012 žalovaná požiadala predávajúceho

Autocentrum AAA Auto a.s. Bratislava o okamžitú výmenu auta, alebo zrušenie kúpnopredajnej zmluvy.
V liste žalovaná uviedla, že po 14 dňoch pri jazde sa ulomila nápravnica na vodičovej strane, začiatkom
januára 2011 prestali fungovať svetlá. Následne po prezretí vozidla autorizovaným servisom Renault
SWAM servis s.r.o. bola upozornená, že auto je po vážnej autonehode. Koncom januára 2011 prestal
fungovať alternátor, preto sa obrátila na predávajúceho, ktorý jej povedal, že buď má vozidlo vrátiť alebo
ho opraviť na vlastné náklady. Následne v servise bolo zistené, že na vozidle sú poškodené ložiská,

že v aute bol namontovaný alternátor zo šrotoviska. V marci 2012 zistila, že klimatizácia nefunguje.
03.05.2012 na diaľnici vypovedal službu motor. V servise bolo oznámené, že vozidlo sa nedá opraviť,
lebo je v zlom stave.

6. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaná

jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázala, že vady vozidla u predávajúceho reklamovala
bez zbytočného odkladu, pričom tieto vady opísala, podala aj písomnú reklamáciu s voľbou nároku zo
zodpovednosti za vady. Žalovaná teda preukázala, že z dôvodu výskytu vád na motorovom vozidle došlo
k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil,
že žalovaná ako kupujúca platne odstúpila od kúpnej zmluvy listom zo dňa 07.10.2012 v zmysle §

344 Obchodného zákonníka, lebo predávajúcim bola zmluva porušená spôsobom v zmysle § 436
Obchodného zákonníka, resp. boli splnené kritéria podstatného porušenia zmluvy, čím došlo k zániku
tejto zmluvy.

7. Zánikom kúpnej zmluvy v dôsledku odstúpenia pre podstatné vady tovaru žalovanou zanikla v súlade

s § 15 ods. 1, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. aj zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami
sporu zo dňa 01.12.2011, ktorá súvisela s uzatvorenou kúpnou zmluvou, lebo sa v nej dojednal úver
výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru.

8. Zmluva o úvere zo dňa 01.11.2011 je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá súvisí s kúpnou zmluvou.

Na základe tejto úverovej zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi (žalovanej) úver za účelom umožniť jej
zakúpenie motorového vozidla určeného v oddiele I. zmluvy a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky veriteľovi vrátiť za podmienok uvedených v zmluve. Celková výška úveru predstavovala
4.164,- eur. Kúpna cena motorového vozidla bola 4.674,- eur. Úver, ktorým bola financovaná kúpa
tovaru, bol poskytnutý vo výške 3.632,- eur. Rozdiel medzi skutočným úverom a fiktívnym úverom

tak predstavuje 532,- eur. Súd prvej inštancie ustálil, že suma 532,- eur je fiktívnou časťou úveru,
uvedenou v úverovej zmluve ako časť kúpnej ceny motorového vozidla, čo je v hrubom rozpore so
skutočnou sumou, ktorá bola žalovanej poskytnutá. Spracovateľský poplatok je uzavretý v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a je v hrubom nepomere k výške skutočného úveru.
Výška spracovateľského poplatku 1.211,09 eur predstavuje zisk veriteľa vo výške 33,34 % zo skutočne

poskytnutého úveru. Na základe týchto zistení uzavrel, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov.

9. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru 3.632,- eur po zohľadnení, že žalovaná doposiaľ uhradila
5 splátok po 158,41 eur, čo činí 792,05 eur tak zostáva žalovanej uhradiť žalobcovi nevrátenú sumu

poskytnutéhoúveruvovýške2.839,95eur(3.632,-eur-792,05eur)vsúlades§451ods.1Občianskeho
zákonníka. Preto žalobe v tejto časti vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu a žalobcovi priznal
voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 13,2 %.

11. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania vytklasúdu prvej inštancie, že v danej veci nezohľadnil tú skutočnosť, že zánikom kúpnej zmluvy v dôsledku
odstúpenia pre vady tovaru zanikla v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aj zmluva
o viazanom spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie napriek správnemu konštatovaniu, že išlo o

viazaný spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., opomenul aplikovať ust.
§ 15 ods. 3 veta druhá na daný prípad, v zmysle ktorej zánik zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezakladá
právo veriteľa alebo tretej osoby na uplatnenie akýchkoľvek sankcií voči spotrebiteľovi. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrela žalovaná so žalobcom je viazanou spotrebiteľskou zmluvou a
nasleduje právny osud kúpnej zmluvy. Zánikom kúpnej zmluvy zanikla aj zmluva o úvere. Súd prvej

inštancie sa nevyporiadal ani s námietkou žalovanej ohľadom aplikácie ust. § 15 ods. 5 veta prvá zákona
č. 129/2010 Z.z. na daný prípad. Finančné prostriedky, ktoré boli predmetom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere boli vyplatené priamo predávajúcemu a nie žalovanej. Žalovaná preto nie je pasívne legitimovaná
na úhradu finančného plnenia, ktorého sa žalobca v konaní domáha. Pri ukončení zmluvného vzťahu
zo strany spotrebiteľa si vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov majú vyporiadať navzájom
predávajúci a veriteľ - poskytovateľ finančných prostriedkov, bez účasti spotrebiteľa.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny.
Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že z dôvodu, že
žalovaná prestala plniť povinnosti z úverovej zmluvy včas a riadne, žalobca v súlade so zákonom a
úverovými podmienkami ku dňu 12.02.2013 spoplatnil predmetný úver. Žalovaná tým stratila možnosť

splácať úver formou splátok a zároveň jej vznikla povinnosť vrátiť celú sumu aj s príslušenstvom
žalobcovi. Žalovaná tým že jej bol poskytnutý úver, získala majetkové hodnoty na úkor žalobcu. Žalobca
má teda nárok na nesplatenú časť istiny.

13. Odvolaním žalovanej bol napadnutý (len) výrok vo vyhovujúcej časti, ktorým jej bola uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.839,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % od. 30.07.2013 do
zaplatenia vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, preto (len) tieto výroky sa stali predmetom
odvolacieho prieskumu. Výrok, ktorým bolo konanie v časti zastavené a ktorým bola v prevyšujúcej časti
žaloba zamietnutá odvolaním napadnuté neboli, preto tieto výroky nadobudli právoplatnosť a nestali sa
predmetom odvolacieho prieskumu.

14.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že
rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) a c) C.s.p.

15. V prvom rade je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že sa dopustil procesného pochybenia, keď
vyhovujúcou časťou rozsudku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,5 % zo
sumy 2.839,95 eur od 30.07.2013 do zaplatenia bez toho, aby sa tento nárok stal predmetom konania. V
tejto časti preto rozhodol ultra petitum. Súd svojím rozhodnutím o príslušenstve pohľadávky tak priznal

žalobcovi viac, než bolo žalobou uplatnené.

16.Súdprvejinštanciesvojímskoršímrozsudkomzodňa26.05.2015č.k.15C/160/2013-103rozhodolo
žalobe tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.371,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti ohľadom príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol.

17. V dôsledku podaného odvolania žalovanou, a to (len) voči vyhovujúcej časti rozsudku o odvolaní
rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 07.09.2016 č.k. 9Co/536/2015 - 123 tak, že zrušil
rozsudok vo vyhovujúcej časti a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Z toho vyplýva, že skoršie spomínaný rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti o

príslušenstve pohľadávky bola žaloba zamietnutá, nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom
odvolacieho prieskumu. Predmetom ďalšieho konania tak zostal (len) nárok žalobcu o zaplatenie
3.371,95 eur bez príslušenstva.

18. V dôsledku procesného pochybenia súdu prvej inštancie, keď pri opätovnom rozhodnutí rozhodoval

aj o príslušenstve pohľadávky napriek tomu, že toto sa nestalo predmetom ďalšieho konania, odvolací
súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok vo vyhovujúcej časti o príslušenstve pohľadávky a v zrušenom
rozsahu konanie v súlade s § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., zastavil.19. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o istine a vyhovujúcou časťou rozsudku zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 2.839,95 eur, je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že na daný prípad neaplikoval
ust. § 15 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení (k 1.12.2011) zmluva o viazanom
spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver
výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru, alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom
tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

21. Podľa § 15 ods. 2 písm. b) bod 2 cit. zákona pri zmluvách, ktoré podľa ods. 1 tvoria obchodný celok,
veriteľom je tretia osoba a konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 15 ods. 3 cit. zákona ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy o kúpe tovaru alebo poskytnutí služby

a ak cena tovaru alebo služby je hradená plne alebo čiastočne spotrebiteľským úverom na základe
zmluvy podľa ods. 1, zaniká tiež táto zmluva. Zánik tejto zmluvy nezakladá právo veriteľa alebo tretej
osoby na uplatnenie akýchkoľvek sankcií voči spotrebiteľovi.

23. Podľa § 15 ods. 5 cit. zákona ak došlo k zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere

a spotrebiteľ tovar vrátil predávajúcemu, predávajúci a veriteľ si navzájom vysporiadajú vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov bez účasti spotrebiteľa. Ak išlo o nevyžiadaný tovar, tak k takému
vysporiadaniu postačí zánik zmluvy o kúpe tovaru bez toho, aby spotrebiteľ vrátil tovar predávajúcemu.

24. Správne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní aplikáciou ust. § 15 ods. 1 až 3 cit. zákona

dospel k záveru, že daná zmluva o spotrebiteľskom úvere je viazanou úverovou zmluvou, ktorá slúžila
výhradne na financovanie zmluvy o dodaní konkrétneho tovaru (motorového vozidla). Obe zmluvy, v
danom prípade kúpna zmluva a úverová zmluva tvoria z objektívneho hľadiska v zmysle cit. ustanovení
obchodný celok.

25. Z vyššie cit. ust. § 15 ods. 3 cit. zákona vyplýva, že zánikom kúpnej zmluvy v dôsledku odstúpenia
zo strany kupujúceho zaniká tiež úverová zmluva. Ust. § 15 ods. 4 cit. zákona ustanovuje, že v prípade,
pokiaľ spotrebiteľ využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy o dodaní tovaru alebo služby, a teda
nedôjdekplneniu,naktorébolspotrebiteľskýúverdohodnutý,máspotrebiteľprávo,abymubolavrátená
časť už splateného úveru. Z toho vyplýva, že v takom prípade spotrebiteľ ďalej nie je viazaný zmluvou

o viazanom spotrebiteľskom úvere. Z obsahu spisu vyplýva, že spotrebiteľ tento nárok voči veriteľovi
uplatnil v inom konaní.

26. Vyššie cit. ust. § 15 ods. 5 zakotvuje, že v prípade odstúpenia zmluvy o kúpe tovaru, v dôsledku čoho
dochádza k jej zániku a súčasne k zániku úverovej zmluvy, spotrebiteľ nie je povinný ďalej splácať úver,

resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že predávajúci
a veriteľ si navzájom vyporiadajú vrátenie poskytnutých prostriedkov bez účasti spotrebiteľa.

27. Po preskúmaní odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napriek správnym skutkovým
zisteniam o zániku spotrebiteľského úveru v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovanej

na daný prípad neaplikoval ust. § 15 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. v dôsledku čoho dospel k
predčasnému záveru o povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi 2.839,95 eur. Závery súdu prvej inštancie
o zániku zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasnom uložení povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi
nesplatenú časť úveru si tak odporujú.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo vyhovujúcej časti o zaplatenie istiny
v súlade s § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancia na ďalšie
konanie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude na daný prípad aplikovať ust. § 15 ods. 5 zákona

č. 129/2010 Z.z. a po doplnení dokazovania v naznačenom smere opätovne vo veci rozhodnúť.

30. Súd prvej inštancie súčasne rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).