Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžk/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200633
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8014200633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu D., bytom P., B.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o. so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad
proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie
mieru 3, Prešov, za účasti: 1./ U. bytom P., B., 2./ D., bytom O., Q., 3./ JANJU spol. s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 33, Svit, 4./ Q. bytom V., B., 5/ D. bytom P., B., 6./ F. bytom V., B., 7./ dedičov po
neb. P., naposledy bytom K., X., zomrelom dňa XX.X.XXXX: 7.1./ F., bytom K., X., 7.2./ P. bytom J.,
X., 7.3./ T., naposledy bytom E., X., zastúpenej opatrovníčkou T., Okresný súd Prešov, Grešova 3, 8./

J. bytom P., B., 9./ T. bytom V., B., 10./ P., bytom V., B., 11./ L. bytom X., E., 12./ I. bytom J., X., 13./
K., bytom J., X., 14./ F. bytom R., X. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. OU-
PO-OVBP2-2014/633/2600/ŠSS-Ka zo dňa 3. marca 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/42/2014-95 zo dňa 21. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/42/2014-95 zo dňa 21.
júna 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho
odvolanie a potvrdené rozhodnutie Obce Batizovce (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný
úrad“) zo dňa 11.11.2013, č. j. R/419/2011/Kf, ktorým podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) stavebný úrad dodatočne
povolil stavbu: „Novostavba rodinného domu“ - prístavba suterénu a terasy, na pozemkoch parc. č. KN

C 258/2 a 257/2 v k. ú. Batizovce, stavebníčke U..

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
v časti týkajúcej sa zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, podľa ktorých stavebný úrad na
základe žiadosti U., v zastúpení spoločnosti JANJU spol. s.r.o., o dodatočné povolenie zmeny stavby
- „Novostavba rodinného domu Batizovce“ na pozemkoch parc. č. 257/2 a 258/2 k. ú. Batizovce,
vydal rozhodnutie č. R/419/2011-Kf zo dňa 19.09.2011, ktorým dodatočne povolil zmenu stavby pred

dokončením - bytovú stavbu: „Novostavba rodinného domu“ na pozemkoch parc. č. 257/2 a 258/2 k.
ú. Batizovce stavebníčke U.. Bývalý Krajský stavebný úrad v Prešove na základe odvolania žalobcu
a jeho manželky D. rozhodnutie č. R/419/2011-Kf zo dňa 19.09.2011 vydané Obcou Batizovce zrušil
rozhodnutím č. 2012-3/504-4/SP-Ka zo dňa 08.02.2012 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutiez dôvodu zlej aplikácie ustanovenia Stavebného zákona. Obec Batizovce, ako príslušný stavebný úrad,
vydala dňa 28.08.2012 rozhodnutie č. R/419/2011-Kf, ktorým podľa § 88 ods. 1, písm. b) a podľa § 88a
Stavebného zákona dodatočne povolila zmenu stavby pred dokončením - bytovú stavbu: „Novostavba

rodinného domu“ na pozemku par. č. 257/2 k. ú. Batizovce stavebníčke U.. Bývalý Krajský stavebný
úrad v Prešove na základe odvolania žalobcu a jeho manželky D. rozhodnutie č. R/419/2011-Kf zo dňa
28.08.2012 vydané Obcou Batizovce zrušil rozhodnutím č. 2012-835/3623-5/SP-Ka zo dňa 19.11.2012
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že stavebný úrad nerešpektoval právny
názor Krajského stavebného úradu v Prešove z rozhodnutia č. 2012-3/504-4/SP-Ka zo dňa 08.02.2012.

Následne stavebný úrad výzvou zo dňa 02.01.2013 vyzval stavebníka, aby v lehote do 30 dní odo
dňa doručenia výzvy doplnil žiadosť o projektovú dokumentáciu so zakreslením všetkých zmien, ktoré
boli zrealizované oproti stavebnému povoleniu vydanému Obcou Batizovce pod č. 450/2008/HL zo dňa
24.10.2008,abyvpôdorysochbolizosúladenévnútornérozmeryscelkovýmirozmermistavbyazároveň
konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil. Po doplnení žiadosti stavebný úrad oznámením
zo dňa 26.02.2013 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 61 ods. 1 a § 88a

Stavebného zákona účastníkom konania a dotknutým orgánom. Súčasne na prejednanie predloženej
žiadosti nariadil ústne pojednávanie na deň 27.03.2013. Účastníci konania a dotknuté orgány svoje
námietky a pripomienky mali možnosť uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní a boli upozornení,
že na neskôr podané námietky nebude prihliadnuté. Z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania
konaného dňa 27.03.2013 bol spísaný záznam, v ktorom stavebný úrad popísal rozostavanosť stavby,

zmenu stavby a jej umiestnenie a účastníkov konania oboznámil o podaných námietkach žalobcu.
Stavebný úrad výzvou zo dňa 03.04.2013 vyzval stavebníčku, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia
výzvy doplnila podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č.

532/2002 Z. z.“) výpočty, merania a stanoviská preukazujúce splnenie požiadaviek uvedených v § 6
ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. s ohľadom na využitie pozemku par. č. 250/1 a 250/2 na účel daný v
územnom pláne s ohľadom na § 4 citovanej vyhlášky a žalobcu vyzval na predloženie dôkazu o tom, že
jehotvrdeniaonesprávnostivýpočtuodstupovýchvzdialenostízhľadiskapožiarnejochranysúpravdivé.
Stavebný úrad zároveň konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil. Dňa 16.05.2013

bolo doručené na stavebný úrad vyjadrenie stavebníčky, v ktorom uviedla, že k umiestneniu čističky
odpadových vôd (ďalej len „ČOV“) v novovytvorenej miestnosti pod terasou sa rozhodla z dôvodu, že
plánovaná obecná kanalizácia nie je zrealizovaná. K posunu terasy k susednému pozemku došlo preto,
žejejpozemokjeúzkyadlhý.Úpravaterasyazhotovenieprístupovéhochodníkapozdĺžzápadnejstrany
domu neobmedzuje užívanie susedných pozemkov. Dňa 04.07.2013 bolo na stavebný úrad doručené

vyjadrenie spracovateľa ÚPN Obce Batizovce L., ktorý okrem iného uviedol, že navrhuje parcely č.
250/1, 250/2, 251/5 a 251/9 naďalej využívať ako záhrady. Dňa 08.08.2013 bol stavebnému úradu
doložený Projekt požiarnej ochrany. Stavebný úrad oznámením zo dňa 08.08.2013 oznámil účastníkom
konania pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby. Dňa 13.09.2013 bolo na stavebný úrad
doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý žiadal stavebný úrad o vysvetlenie, ako súvisí projekt požiarnej

ochrany a vyjadrenie Átrium s meritom veci - čierna stavba. Žiadal, aby sa stavebný úrad venoval meritu
problému - stavbe postavenej na hranici pozemku, dodržaniu odstupovej vzdialenosti podľa zákona a
žiadal stavbu odstrániť. Stavebný úrad oznámením zo dňa 17.10.2013 oznámil pokračovanie konania
o dodatočnom povolení stavby Monike Kačicovej, ktorá sa stala novou spoluvlastníčkou pozemkov
parc. č. 250/1, 250/2 a 251/9 v k. . Batizovce, a že je účastníčkou konania o dodatočnom povolení

stavby. Následne Obec Batizovce, ako príslušný stavebný úrad, vydala dňa 11.11.2013 rozhodnutie č.
R/419/2011-Kf, ktorým podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne povolila stavbu: „Novostavba
rodinného domu“ - prístavba suterénu a terasy, na pozemkoch parc. č. 258/2 a 257/2 v k. ú. Batizovce
stavebníčkeU.sodôvodnením,žezpredloženýchmeraní,zvyjadrenídotknutýchorgánovazvyjadrenia
spracovateľa územného plánu bolo preukázané, že stavba je na pozemku stavebníčky a je v súlade

s územnoplánovacou dokumentáciou a s jej záväznými časťami. Podľa posúdenia stavebného úradu
nebude trvalo obmedzené užívanie susedných pozemkov predmetnou zmenou stavby na účel určený
územným plánom Obce Batizovce. Oznámením č. Ozn/419/2011-Kf zo dňa 11.11.2013 stavebný úrad
oznámil účastníkom konania opravu chyby v písaní, ktorá nastala v oznámení č. ZK/419/2011-Kf zo dňa
26.02.2013. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa námietky žalobcu o

nesúlade umiestnenia prístavby s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. uviedol, že v danom prípade
medzi pozemkom stavebníčky a pozemkom žalobcu, na ktorom má postavený rodinný dom, je preluka v
šírke 11,05 m - 11,36 m. Preluku tvoria v smere od cesty pozemky parc. č. 250/1, 250/2, 251/5 a pozemky
parc. č. 251/11, 251/12 a 251/6, v k. ú. Batizovce. Pozemky parc. č. 251/11 a 251/12 slúžia podľaspracovateľa ÚPN-O Batizovce pre vnútornú dopravnú obsluhu nehnuteľností, doporučuje ich širšie
využitie pre peší a cyklistický pohyb občanov. Parcely č. 250/1, 250/2, 251/5 a 250/9 (pozn.: správne má
byť 251/9) navrhuje spracovateľ ÚPN-O Batizovce využívať ako záhradku priradenú k domu južne, alebo

priradenú k domu 257/2 v k. ú. Batizovce. Intenzifikácia tejto obytnej plochy ďalším domom by bola podľa
spracovateľa ÚPN-O Batizovce náročná až nereálna, a to len za cenu zrušenia uvedenej komunikácie
a vnesenia napätia do obytného prostredia. Preluka medzi rodinným domom žalobcu a stavebníčky
nevytvára primeraný priestor pre umiestnenie ďalšieho rodinného domu v danom území, a to jednak z
hľadiska šírkových parametrov pozemkov, ani z hľadiska hustoty zástavby a následnej neprístupnosti

pozemkov, ku ktorým doterajší prístup je cez pozemky parc. č. 251/11 a 251/12. Nie každý pozemok,
ktorý podľa územného plánu tvorí plochu rodinných domov, musí byť využitý na zastavanie rodinným
domom. O umiestňovaní stavieb pojednáva § 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Splnenie týchto požiadaviek
sa preskúmava v samostatnom konaní. V prípade, ak žalobca podá návrh na umiestnenie stavby
rodinného domu na pozemok tvoriaci už spomínanú preluku, bude sa stavebný úrad jeho návrhom
zaoberať a možné umiestnenie rodinného domu posúdi z hľadísk sa na to vzťahujúcich. Žalovaný nezistil

v napadnutom rozhodí ani v konaní, ktorému predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie
stavebného úradu muselo považovať za nesprávne a muselo sa preto zmeniť alebo zrušiť. Dospel
k záveru, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Stavebného
zákona.

Krajský súd ďalej uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu - stavebného
úradu Obce Batizovce, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a Stavebného zákona, dodatočne povolil
stavbu: „Novostavba rodinného domu“ - prístavba suterénu a terasy na pozemku parc. č. KN C 258/2,
257/2 v k. ú. Batizovce.

„Popis realizovanej stavby (prístavby suterénu a terasy):
v 1. PP (suterén) bola na západnej strane zrealizovaná prístavba m. č. 0.05 (sklad) v tvare lomeného
„L“. Primurovaním skladu v suteréne sa zmenil tvar a veľkosť terasy na 1. NT, ale nezmenila sa
minimálna vzdialenosť novovytvorenej terasy oproti pôvodne povolenej odstupovej vzdialenosti od
spoločnej hranice s pozemkom par. č. KN C 251/5 v k. ú. Batizovce. Projektovú dokumentáciu stavby

vypracovala D., bytom O. Q., kvalifikovaná osoba. Pre dokončenie stavby sa primerane podľa § 66
Stavebného zákona určujú tieto podmienky:
1. Stavba bude dokončená podľa overenej projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom
v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Iné zmeny možno
zrealizovať len na základe povolenia stavebného úradu.

2. Okno zrealizované na východnej fasáde v suteréne v m. č. 0.05 - sklad zrealizovať ako pevné
(neotváravé).
3.Priuskutočňovanístavbyjepotrebnédodržiavaťpredpisytýkajúcesabezpečnostipráceatechnických
zariadení a dbať o ochranu zdravia a na stavenisku.
4. Pri realizácií musia byť dodržané príslušné ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
5. Termín na dokončenie sa určuje do 10/2015.
6. Po dokončení stavby stavebníčka požiada o kolaudáciu stavby.

Z rozhodnutí správnych orgánov, ako aj z obsahu administratívneho spisu, podľa krajského súdu

vyplynulo, že v novom konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad porovnal pôvodnú
projektovú dokumentáciu, ktorá bola overená v stavebnom konaní vedenom pod č. j.: 450/2008 a
projektovú dokumentáciu posudzovanú v konaní o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad dospel k
záveru, že skutočné vyhotovenie stavby bolo zrealizované s týmito odchýlkami: stavba rodinného domu
bola povolená ako murovaná stavba, čiastočne podpivničená s dvomi nadzemnými podlažiami (prízemie

a obytné podkrovie). Suterén bol navrhnutý pod zadnou časťou rodinného domu o rozmeroch 10,50
x 6,44 m. Obvodové steny lícovali na východnej a južnej strane s obvodovými stenami prízemia. Po
bočných stranách bola navrhnutá terasa nepravidelného tvaru s vonkajším schodiskom s plochou 27
m2 (západná a južná strana rodinného domu). Umiestnenie stavby podľa situácie overenej v stavebnom
konaní bolo 2,0 m od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. 251/5 - vzdialenosť obvodových stien

1. NP od spoločnej hranice. Terasa nebola v situácií zakreslená a nebola okótovaná jej vzdialenosť
od spoločnej hranice - vystupujúci roh terasy. Stavba sa zrealizovala s týmito odchýlkami od pôvodnej
projektovej dokumentácie a vyžadujú dodatočné povolenie: v 1. PP (suterén) bola na západnej strane
zrealizovaná prístavba m. č. 0.05 (sklad) v tvare zalomeného „L“. Primurovaním skladu v suteréne sazmenil tvar a veľkosť terasy na 1. NP, ale nezmenila sa minimálna vzdialenosť terasy od spoločnej
hranice s pozemkom par. č. KN C 251/5. Keďže skutočné vyhotovenie stavby na prízemí a podkroví
bolo zrealizované len s drobnými odchýlkami, ktoré nevyžadujú samostatné konanie a táto časť

stavby je ako celok samostatne užívania schopná, stavebný úrad na základe návrhu stavebníčky v
samostatnom konaní na túto časť stavby podľa § 76 ods.1 Stavebného zákona vydal kolaudačné
rozhodnutie. Na základe predložených dokladov a ohliadkou stavby bolo konštatované, že časť stavby
(bez pristavenej časti suterénu a terasy) je užívania schopná, a to aj v prípade, ak by došlo k nariadeniu
o odstránení nepovolenej časti stavby, v ktorej je umiestnená domová ČOV, ktorú by bolo možné užívať

aj ako neobostavanú. Stavebný úrad v konaní primerane podmienkam v predmetnom území zohľadnil
ustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pri umiestňovaní stavby. Bral do úvahy parceláciu pozemkov,
umiestnenie existujúcich stavieb, šírky pozemkov a dispozičné možnosti pozemkov.

Krajský súd ďalej dôvodil, že v stavebnom povolení bola stavba povolená minimálne 2 m od spoločnej
hranice s pozemkom parc. č. 251/5, čo stavebníčka na úrovni 1. NP dodržala, vychádzajúc z pôvodnej

situácie v. č. A-01 a pôdorysu prízemia v. č. A-04, kde je okótovaná šírka stavby 12 m, čo je vonkajšia
šírka stavby - obvodových stien 1.NP, a v situácii je vo vzdialenosti 2 m od spoločnej hranice.
Stavebníčkazrealizovalaúpravuterasypodľazväčšenéhopôdorysusuterénu,aleajnapriektomuterasa
so suterénom nie je bližšie ako bola povolená v pôvodnom stavebnom povolení. Stavebný úrad zakreslil
pôvodnú terasu do zamerania skutkového stavu prístavby a zistil, že vyčnievajúci roh pôvodnej terasy

je na hrane terajšej prístavby. Z tohto možno konštatovať, že pôvodná terasa bola povolená cca 0,20
m od spoločnej hranice a zmenil sa len jej tvar a veľkosť. Vychádzajúc zo zistených skutočností krajský
súd konštatoval, že zrealizovanou zmenou nie sú dotknuté práva a právom chránené záujmy účastníkov
konania, nad rámec pôvodne povolenej stavby.

Krajský súd poukázal aj na to, že stavebný úrad sa v konaní oprel o záväzné stanoviská dotknutých
orgánov a o stanovisko spracovateľa územného plánu. Stanoviská sú kladné a nie sú navzájom v
rozpore. Územie je platným územným plánom určené na zastavanie. Podľa územného plánu vzhľadom
na šírkové pomery pozemkov bol rodinný dom stavebníčky v územnom pláne navrhnutý na pozemkoch
par. č. 257/2, 258/2 (vlastníkom je stavebníčka) a na pozemkoch par. č. 251/5, 250/2 (vlastníkmi sú

viacerí spoluvlastníci). Nakoľko nedošlo k odpredajom pozemkov, stavebníčka zrealizovala stavbu na
pozemkoch par. č. 257/2, 258/2, tak ako bola zakreslená v situácií overenej stavebným úradom v
stavebnom konaní (bod č. 2 stavebného povolenia - stavba bude umiestnená min. 2 m od spoločnej
hranice s pozemkami par. č. 250/1, 250/2, 251/5). Z doloženého skutkového zamerania prístavby k
rodinnému domu vypracovaného D., autorizovaným geodetom a kartografom, vyplýva, že obvodové

steny prízemia v prednej časti stavby (kde sú umiestnené okná z obytných miestností) sú vo vzdialenosti
2,03 m (1,60 + 0,43), a tým aj obvodové steny podkrovia. Stavebný úrad pri posudzovaní nepovolenej
stavby prihliadol podľa krajského súdu aj na skutočnosť, že žalobca (účastník konania) na susednom
pozemku parc. č. 251/5 postavil stavbu skladu a spôsobil tak zahustenie zástavby. Okolité pozemky
parc. č. 250/1, 250/2 sú v súčasnosti vo vlastníctve viacerých fyzických osôb. V prípade, že by došlo k ich

odpredaju a kúpe jediným vlastníkom, v súlade s vyjadrením spracovateľa územného plánu, pozemok
svojou šírkou cca 8 m a okolitou zástavbou nie je vhodný na výstavbu ďalšieho rodinného domu.

Krajský súd mal za to, že v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad posúdil súlad s
verejnýmizáujmaminazákladezáväznéhostanoviskaobceanazákladevyjadreniadotknutýchorgánov

v zmysle § 88a Stavebného zákona. Z predložených meraní (skutočné zameranie stavby), z vyjadrení
dotknutých orgánov a z vyjadrenia spracovateľa územného plánu bolo preukázané, že stavba je na
pozemku stavebníčky, že stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a s jej záväznými
časťami. Podľa posúdenia stavebného úradu nebude trvalo obmedzené užívanie susedných pozemkov
predmetnou zmenou stavby na účel určený územným plánom Obce Batizovce. Obec Batizovce má

územný plán obce, záväzná časť bola vyhlásená VZN a schválená uznesením OZ č. 4/2010 dňa
11.11.2010. V záväznej časti ÚPN-Obce Batizovce sú v bode 2. určené prípustné, obmedzujúce a
vylučujúce podmienky využitia plôch. Pre plochu rodinných domov v lokalite 8., v ktorej sa nachádza aj
pozemok stavebníčky, je určený koeficient zastavanosti 0,25 (veľkosť pozemku stavebníčky je 1.062 m2,
celkom zastavaná plocha môže byť 265,5 m2, zastavaná plocha rodinného domu je 238 m2 a garáže

25 m2, spolu 263 m2), čo je v súlade s regulatívmi územného plánu obce.

Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že dôkazné bremeno preukázať, že
ďalšia existencia stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnýmizáujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejnými záujmami
sú záujmy chránené stavebným zákonom, t. j. také, ktoré sú v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a osobitnými predpismi. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový správny

orgán. Určenie podmienok rozhodnutia je podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v pôsobnosti
stavebného úradu. Stavebný úrad má voči neoprávnenému stavebníkovi nielen právo, ale aj povinnosť
chrániť oprávnené záujmy účastníkov konania vo vzťahu k stavbám, čo vykonáva uložením takých
opatrení, ktoré znížia riziko poškodzovania stavieb na minimum. Môže nariadiť aj také opatrenia, s
ktorými vlastníci stavieb nesúhlasia.

K námietke žalobcu, že stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom, ak rozdelil stavbu, o ktorej
nebolo právoplatne rozhodnuté v konaní o dodatočnom povolení, na dve časti, krajský súd poukázal
na to, že na stavbu rodinného domu bolo dňa 24.10.2008 vydané stavebné povolenie č. 450/2008/HL,
avšak prístavba terasy a suterénu bola uskutočnená nad rámec tohto stavebného povolenia, čím vznikol
nelegálny stav. Stavebný úrad postupom podľa § 88a v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného

zákona túto stavbu dodatočne povolil a nelegálny stav tým odstránil. Preto krajský súd túto námietku
považoval za nedôvodnú.

Neakceptoval ani žalobcov názor, že umiestnením stavby bol porušený všeobecne záväzný právny
predpis - vyhláška č. 532/2002 Z. z. len preto, že stavebný úrad neposudzoval umiestnenie stavby z

poukazom na § 6 ods. 3 tejto vyhlášky. Umiestnením stavby na hranici pozemku s poukazom na § 6
ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nebude podľa krajského súdu trvalo obmedzené užívanie susedných
pozemkov na určený účel. Podľa listov vlastníctva č. 402 k. ú. Batizovce a č. 788 k. ú. Batizovce
sa v súčasnosti pozemky par. č. KN C 250/1 - zastavané plochy a nádvoria, par. č. KN C č. 250/2
zastavané plochy a nádvoria a par. č. KN C č. 251/5 - zastavané plochy a nádvoria (tvoriace preluku

medzi stavbami rodinných domov žalobcu a stavebníčky) využívajú ako zastavaná plocha, záhrada
a dvor. V predmetnej veci bola vylúčená aplikácia ustanovení vyhlášky týkajúcich sa odstupov medzi
rodinnými domami, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor z dôvodu nezastavanej preluky medzi
pozemkami, ako aj rodinnými domami stavebníčky a žalobcu v šírke presahujúcej 11 m. Krajský súd v
tejto súvislosti zdôraznil, že posúdenie odstupov a následné merania je možné vykonať len medzi dvoma

stavebnými objektmi navzájom. Argumentáciu žalobcu považoval za nesprávnu, keďže skutkový stav
vylučuje aplikáciu ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o odstupoch medzi domami, na ktorú žalobca
v žalobe poukázal. Vyhláška uvádza aké odstupové vzdialenosti majú byť medzi rodinnými domami.
Rodinný dom žalobcu na pozemku par. č. 249/4 je takmer na hranici pozemku. Zo zamerania skutkového
stavu je zrejmé, že novostavba stavebníčky je 0,21 m od hranice pozemku. Vzdialenosť medzi domami

je 11,30 m (od hrany terasy a obvodovej steny suterénu, nie od obvodovej steny 1. NP). V predmetnej
veci bolo podľa krajského súdu dôvodné posudzovať odstupy stavby v zmysle tejto vyhlášky iba vo
vzťahu k hranici pozemku podľa § 6 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z. z. Krajský súd mal za to, že žalovaný
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s touto námietkou žalobcu dostatočným spôsobom.

Námietku žalobcu, že dodatočným povolením stavby dochádza k porušeniu § 6 ods. 1 vyhlášky č.
532/2002 Z. z. a následne aj k nesplneniu všeobecných technických požiadaviek stanovených v § 47
písm. a) Stavebného zákona, pretože stavba nebola do územia začlenená v súlade so všeobecne
záväzným právnym predpisom, považoval krajský súd taktiež za nedôvodnú. V tejto súvislosti uviedol,
že dodatočne povolená stavba stavebníčky spĺňa aj predpoklady, ktoré vyžaduje ustanovenie § 47

písm. a) Stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas
životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami, aby boli
zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom, aby stavba bola začlenená do územia v súlade
s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a
krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska

ochrany zdravia a životného prostredia prípadne, aby sa obmedzili na prípustnú mieru. Uvedené
vyplýva zo záväzného stanoviska Obce Batizovce, ktorým vyjadrila súhlas s dodatočným povolením
predmetnej stavby, ďalej zo stanoviska obvodného úradu životného prostredia zo dňa 11.05.2012 č.
2012/00939/02-VE, z ktorého vyplýva, že vyjadrenie k povoleniu na zmenu stavby podľa § 9 ods. 1 písm.
c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa nevyžaduje, nakoľko predmetná stavba sa

nachádza v zastavanom území Obce Batizovce, kde zo zákona platí I. stupeň územnej ochrany a tiež z
projektu požiarnej ochrany vypracovaného D. - špecialistom požiarnej ochrany, podľa, ktorého odstupy
z požiarneho úseku rodinného domu posudzované v zmysle STN9201201-4 vyhovujú.Krajský súd na základe uvedeného uzavrel, že stavebný úrad v konaní nezistil rozpor stavby s verejnými
záujmami, stavba je v súlade s platným územným plánom obce a stavebníčka predložila stavebným
úradom požadované doklady.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný ani ďalší účastníci konania
nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší
súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru žalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej krajský súd poukázal na
to, že stavebný úrad sa vysporiadal s tým, že novostavba stavebníčky je 0,21 m od hranice pozemku
(napriek tomu, že vyhláška č. 532/2002 Z. z. uvádza minimálny odstup od spoločnej hranice pozemkov

2 m) a odstránil nelegálny stav, neobstojí, a to hlavne z dôvodu, že nie je splnená zákonná podmienka
týkajúca sa obmedzenia užívania susedných pozemkov na určený účel a dodatočne povolená stavba
zásadným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Zásah do práv žalobcu
máspočívaťvtom,žestavebníčkamáokremzväčšenejterasyumiestnenúČOVvrámciprístavbyterasy
realizovanej vo vzdialenosti, ktorú nepripúšťa príslušný právny predpis a ktorá svojím umiestnením a

povahou malej vodnej stavby výrazne zasahuje do práv žalobcu.

Žalobca namietal, že povolenie stavby vo vzdialenosti 2 m od spoločnej hranice pozemkov by bolo v
súlade so zákonom, ak by bola dodržaná projektová dokumentácia, ale zmena tvaru a najmä veľkosti
terasy stavebníčkou nemôže byť zákonným dôvodom na to, aby stavebný úrad akceptoval nezákonný

stav. Taktiež podľa žalobcu nemôže byť dôvodom na to, aby žalovaný tento nezákonný stav potvrdil a v
konečnom dôsledku nemôže byť dôvodom na to, aby aj súd potvrdil nezákonný stav, porušenie zákona
a oprávnenosť vážneho zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove

a s vysloveným právnym záverom sa stotožnil.

Pribratá účastníčka F. s podaným odvolaním žalobcu súhlasila v jeho všetkých bodoch.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v

zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci
postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 25. júla 2018 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak

konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a
postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a
po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského
súdu je vecne správny.

Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi

odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a

užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej
umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosťmedziniminesmiebyťmenšiaako7m.Vzdialenosťodspoločnýchhranícpozemkovnesmie
byť menšia ako 2 m.

Úlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či
tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu (Obce Batizovce), ktorým bola dodatočne povolená stavba: „Novostavba rodinného
domu“ - prístavba suterénu a terasy, na pozemkoch parc. č. KN C 258/2 a 257/2 v k. ú. Batizovce,
stavebníčky Gabriely Klukanovej.

Najvyšší súd súhlasí so žalobcom, že prístavba suterénu a terasy na rodinnom dome stavebníčky U.,
postavenom na pozemkoch parc. č. KN C 258/2 a 257/2 v k. ú. Batizovce, bola postavená v rozpore
s projektovou dokumentáciou, a teda aj v rozpore s vydaným stavebným povolením vydaným Obcou
Batizovce pod č. 450/2008/HL zo dňa 24.10.2008. Podobne ako to konštatoval krajský súd, takýmto

postupomstavebníčkyvznikolnelegálnystav,ktorýsastavebníčkasnažilaodstrániťnávrhomnavydanie
dodatočného stavebného povolenia. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na
účel konania o dodatočnom povolení stavby. Týmto účelom je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou
je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti,že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno
je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
8 Sžo 125/2010 zo dňa 28.04.2011).

Berúc do úvahy rozsah odvolania žalobcu odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
a dospel k záveru, že krajský súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo, logicky a v dostatočnom rozsahu
vysvetlil, čo ho viedlo k prijatému záveru, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Krajský súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo je výklad § 6 vyhlášky č.

532/2002 Z. z. zo strany žalobcu vo vzťahu k prejednávanému prípadu nesprávny.

Najvyšší súd podobne ako krajský súd nemohol akceptovať názor žalobcu, že umiestnením predmetnej
stavbybolaporušenávyhláškač.532/2002Z.z.,keďžestavebnýúradneposudzovalumiestneniestavby
s ohľadom na vzdialenosti uvedené v § 6 ods. 3 tejto vyhlášky (predovšetkým vo vzťahu k vzdialenosti
rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m). Žalobca totiž pri

aplikácii tohto ustanovenia vyhlášky na daný skutkový stav opomenul skutočnosť, že medzi pozemkom,
na ktorom stojí jeho rodinný dom, a pozemkom, na ktorom stojí rodinný dom stavebníčky (ktorého
prístavba je predmetom sporu), je preluka zahŕňajúca viaceré pozemky. Ustanovenie § 6 ods. 3
vyhlášky č. 532/2002 Z. z. je možné aplikovať jedine v prípade, ak sú rodinné domy postavené na
susediacich pozemkoch, čo však nie je prípad žalobcu. V súvislosti s prístavbou stavebníčky z pohľadu

jej „zlegalizovania“ prostredníctvom dodatočného povolenia je preto nutné skúmať len podmienky, resp.
obmedzenia upravené v § 6 ods. 2 uvedenej vyhlášky, t. j. posudzovať možnosť umiestnenia stavby
na hranici pozemku (umiestnenie stavby vo vzdialenosti 0,21 m od hranice susedného pozemku sa
nepochybnepovažujezaumiestnenienahranicipozemku)sohľadomnaprípadnéobmedzenieužívania
susedného pozemku na určený účel.

Umiestnením predmetnej stavby na hranici pozemku s poukazom na § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.
z. nebude aj podľa názoru najvyššieho súdu trvalo obmedzené užívanie susedných pozemkov na určený
účel. V tejto súvislosti je nutné predovšetkým poukázať na to, že pozemky v k. ú. obce Batizovce (par.
č. 250/1, par. č 250/2 a par. č. 251/5), ktoré sa v súčasnosti využívajú ako zastavaná plocha, záhrada

a dvor a ktoré tvoria preluku medzi pozemkami, na ktorých stoja rodinné domy stavebníčky a žalobcu,
nie sú podľa vyjadrenia spracovateľa ÚPN-O Batizovce spôsobilé na ďalšiu zástavbu rodinným domom.
Najvyšší súd sa preto stotožnil so žalovaným, že preluka medzi rodinným domom žalobcu a stavebníčky
nevytvára primeraný priestor pre umiestnenie ďalšieho rodinného domu v danom území, a to jednak z
hľadiska šírkových parametrov pozemkov, ani z hľadiska hustoty zástavby a následnej neprístupnosti

pozemkov, ku ktorým doterajší prístup je cez pozemky parc. č. 251/11 a 251/12. Z dôvodu nezastavanej
preluky medzi pozemkami, ako aj rodinnými domami stavebníčky a žalobcu v šírke presahujúcej 11 m
preto v prejednávanom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu nebolo možné aplikovať ustanovenie
§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., týkajúce sa odstupov medzi rodinnými domami, ktoré medzi sebou
vytvárajú voľný priestor.

Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca relevantným spôsobom neuviedol, prečo daný skutkový
stav spôsobuje ujmu na jeho právach a ani tieto prípadne dotknuté práva nekonkretizoval. Strohé
konštatovanie porušenia zákona, ktoré navyše vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
automaticky neznamená, že k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu aj skutočne došlo.

Najvyšší súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú
správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné
vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Rozsudok

krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správneho orgánu a námietkami
žalobcu. Najvyšší súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktoré
zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si najvyšší súd osvojil ako svoje vlastné.

Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,

nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto
rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že
neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, žalovanému a ďalším účastníkom
náhrada trov konania neprináleží zo zákona.

Záverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že odvolanie žalobcu proti
rozsudkukrajskéhosúdubolopodanédňa08.08.2016,t.j.odvolaciekonaniebolozačatéužpoúčinnosti
zák.č.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku,postupovalodvolacísúdpodľaust.§492ods.2SSP
z dôvodu, že rozsudok krajského súdu ešte nenadobudol právoplatnosť, preto nemohol súd posudzovať

odvolanie žalobcu ako kasačnú sťažnosť a v konaní postupovať podľa Správneho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.