Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Er/530/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203538
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2717203538.1

Uznesenie

OkresnýsúdSkalicavprávnejvecivýkonuexekúcievprospechoprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX
U., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60,82108Bratislavaovymoženie251,00eurspríslušenstvom,ožiadostisúdnehoexekútoraoudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.05.2017 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Skalica o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
spísaného dňa 14.01.2017 do zápisnice súdneho exekútora a exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, sp. zn. SRSAspA
06935/15 zo dňa 10.06.2016, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
251,00 eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo výške 33,00 eur, poplatok za upomienku vo výške 10,00

eur a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 128,35 eur, a to všetko v mesačných splátkach
vo výške 80,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci pod následkom straty výhody splátok
pri nezaplatení jednej z nich.

2. V žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor v súlade s ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
oznámil súdu, že Ústavný súd SR rozhodol dňa 13.04.2011 nálezom sp. zn.: III. ÚS 322/2010 v

prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo
vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do právneho postavenia
súdneho exekútora ako strany exekučného konania, nakoľko ústavný súd do odôvodnenia nad rámec
predmetu konania zaradil aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie
pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Exekútor oznámil, že bol pred

začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
preto musí reagovať na označený nález ústavného súdu, a to nie len z dôvodu jeho záujmu na
splnení povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento nález
ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahuje do jeho základných práv. Nález Ústavného súdu SR
zo dňa 13.04.2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010 je individuálnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je
limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom

pod sp. zn. 5Er/934/2008. Podľa exekútora akékoľvek závery poňaté do obsahu vyššie uvedeného
rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania. Všeobecné súdy nie súviazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musia reflektovať
ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súdny exekútor uviedol, že označené rozhodnutie
nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované

do času, kým nedôjde k náprave porušených základných práv, medzi inými aj práva súdneho exekútora
na spravodlivé súdne konanie, práva na pokojné užívanie majetku a práva nebyť diskriminovaný. Proti
uvedenému rozhodnutiu exekútor podal individuálnu sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.
Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor vyjadrený v označenom rozhodnutí budú
základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci.

3. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").

4. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri

výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

5. Podľa § 4 Exekučného poriadku, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s

obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti
alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej,
publicistickej a športovej činnosti.

6. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5 ods. 1
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej
moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).

7. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom

na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť

len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

10. Zo skutočností oznámených súdnym exekútorom má súd preukázané, že súdny exekútor bol
zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného), a je to okolnosť, ktorá ho vylučuje z
vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle ust. § 30 ods. 3
Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. V danom prípade sa exekučné konanie
začalo dňa 14.01.2017, to je v čase, keď súdny exekútor už nebol zamestnancom oprávneného, ale

samotná skutočnosť, že súdny exekútor pred vymenovaním do funkcie exekútora bol zamestnancom
oprávnenéhotrebapovažovaťzaskutočnosťvylučujúcuhozvykonávaniadanejexekúcie.Atozdôvodu,
aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom
exekučného konania, resp. pomeru k veci. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancomoprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora v exekučnej veci a v nadväznosti na to
aj jeho nestrannosť.

11. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa
13.04.2011. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného
poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

12. Výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním
týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán. Exekučné
súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj na orgány verejnej
moci „autonómne“ nezávisle od pojmu súd. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne vykonáva
funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd
musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj
na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa

viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.
(Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011 č. k. III. ÚS 322/2010-37)

13. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd je viazaný rozhodnutím
ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

14. S poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 - 37 je potrebné sa s týmto
rozhodnutím vyporiadať v každom exekučnom konaní, ktorého sa dotýka, aby sa zaistila ochrana práv
jeho účastníkov a nebol výkonom exekúcie poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe
tohto nálezu vylúčený. Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne

vykonáva funkcie súdu, musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná, a preto súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko
o vykonanie exekúcie bol požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie
vylúčený, čím je daný rozpor s ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd záverom poznamenáva,
že v prípade zaujatosti exekútora v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, nemožno takéhoto exekútora poveriť jej vykonávaním, ale jeho žiadosť je potrebné zamietnuť.
V takom prípade nie je nevyhnutné najprv rozhodovať o vylúčení exekútora pre zaujatosť, pretože tento
ešte nebol poverený jej vykonaním.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.