Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305200267
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:1305200267.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd V Nitre v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavel Lukáč a členov senátu JUDr. Jána

Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ AGROVAŽAN s.r.o., Športová
29, 943 01 Štúrovo, IČO: 31 424 384, 5/ RAFEX s.r.o. „v likvidácii," Šarkaň, 943 42 okres Nové
Zámky, IČO: 31 428 266, obaja v konaní zast. JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom
Jakubovo nám. 9, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a.s., Júrska cesta 2, 934
01 Levice, IČO: 31 412 271, v konaní zast. Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom CSc., advokátom so
sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/26/2005-1595 zo dňa 13.04.2015 v znení opravného

uznesenia č. k. 16Cb/26/2005-1648 zo dňa 11.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/26/2005-1595 zo dňa 13.04.2015 v znení
opravného uznesenia č. k. 16 Cb/26/2005-1648 zo dňa 11.08.2015 p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v znení jeho opravného uznesenia súd prvého stupňa rozhodol o podanom
návrhu navrhovateľov tak, že zastavil konanie o návrhu navrhovateľa v 1./ rade na vstup vedľajšieho
účastníka na strane navrhovateľa JUDr. C. R. správca konkurznej podstaty úpadcu SOLE Slovakia,

a.s., Pri Starej Prachárni 14, zamietol podanie navrhovateľa v 5./ rade o návrhu na vstup vedľajšieho
účastníka na strane navrhovateľa JUDr. C. R. správca konkurznej podstaty úpadcu SOLE Slovakia, a.s.,
Pri Starej Prachárni 14. Návrh vo veci zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej uviedol, že predpokladom úspešného odporovania právnemu
úkonu dlžníka, ktorý musí veriteľ preukázať je vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

Navrhovatelia vrátane pôvodných navrhovateľov nedisponujú pohľadávkou, ktorá im bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím. Navrhovatelia aj pôvodní navrhovatelia si v konkurznom konaní vedenom
na Krajskom súde Bratislava sp. zn. 3K/223/2004 v konkurznej veci úpadcu SOLE Slovakia, a.s. prihlásili
pohľadávky, ktoré neboli popreté správcom konkurznej podstaty, žiadnym z konkurzných veriteľov a
ani úpadcom. Podľa § 105 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov na základe zoznamu prihlášok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne

nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde. Konkurz na obchodnú
spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. bol zrušený uznesením Krajského súdu zo dňa 22.10.2012. Krajský
súd v Bratislave dňa 27.3.2015 súdu oznámil, že navrhovatelia (aj pôvodní) si uplatnili v konkurznom
konaní svoje pohľadávky proti úpadcovi. AGROVAŽAN s.r.o. si uplatnil v I. triede pohľadávku vo výške310.305,-Sk, K. R. vo výške 393.527,-Sk, W. U. vo výške 275.067,-Sk, V. D. vo výške 115.315,-Sk
RAFEX s.r.o. vo výške 426.290,-Sk, W. E. vo výške 228.525,-Sk, Q. E. vo výške 244.381,-Sk, M. E. vo
výške 216.474,-Sk F. H. vo výške 175.226,-Sk, V. H. vo výške 176.373,-Sk, F. L. vo výške 420.916,50,-

Sk, F. R. vo výške 178.714,-Sk. Správca tieto pohľadávky v celej výške 3.161.113,50,-Sk, priznal a
úpadca pohľadávky nenamietol, čo vyplýva zo zápisnice z prieskumného pojednávania zo dňa 3.6.2005
na Krajskom súde Bratislava sp. zn. 3K /223/04. Navrhovatelia, aj pôvodní navrhovatelia môžu podľa
ustanovenia § 105 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
na základe zoznamu prihlášok uložených na súde podať po zrušení konkurzu návrh na exekúciu pre

zistenú pohľadávku, ktorú úpadca SOLE Slovakia, a.s. v lehote určenej správcom výslovne nenamietol.
Týmto mal súd za preukázané, že navrhovatelia ( aj pôvodní) disponujú vymáhateľnou pohľadávkou
voči dlžníkovi. Navrhovatelia aj pôvodní navrhovatelia ako predávajúci mali uzavreté kúpne zmluvy so
SOLE Slovakia, a.s. ako kupujúcim na základe ktorých mu dodávali surové kravské mlieko. Obchodná
spoločnosť SOLE Slovakia a.s. písomne potvrdila prostredníctvom JUDr. N. Hazlingera - generálneho
riaditeľa navrhovateľom aj pôvodným, že ich pohľadávky uznáva a súčasne uviedla výšku dlhu voči

veriteľovi ako aj spôsob zaplatenia kedy a v akej výške SOLE Slovakia a.s. zaplatí za dodávky surového
kravského mlieka.

Navrhovatelia (aj pôvodní) v konaní odporovali kúpnej zmluve uzavretej dňa 30.11.2004 medzi
predávajúcim SOLE Slovakia a.s. a kupujúcim LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. predmetom, ktorej bol predaj

nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie L. a na LV č. XXXX, katastrálne územie
L.. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 4.546.000,-Sk na základe znaleckého posudku č. 09/2004 zo
dňa 25.11.2004. Dodatkom č. 1 zo dňa 6.12.2004 ku kúpnej zmluve zo dňa 30.11.2004 zmluvné strany
vypustili z predmetu predaja nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, katastrálne územie L. (navrhovatelia
predaju týchto nehnuteľností odporovali v konaní na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 17C/23/2005).

Dodatkom č. 1 sa dohodla kúpna cena na sumu 1.452.210,-Sk a zmluvné strany vychádzali zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom 09/2004. Správa katastra Krupina
povolila vklad dňa 7.12.2004 pod V 907/2004.

Navrhovatelia v konaní odporovali aj kúpnej zmluve uzavretej dňa 10.11.2004 medzi predávajúcim

SOLE Slovakia a.s. a kupujúcim LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. predmetom, ktorej bol predaj nehnuteľností
vedenýchnaLVč.XXXX,katastrálneúzemieT..Kúpnacenaboladohodnutánasumu35.000.000,-Skna
základe znaleckého posudku č. 82/2004 zo dňa 10.11.2004. Dodatkom č.1 ku kúpnej zmluve na predaj
nehnuteľností uzavretej dňa 10.11.2004, ktorý dodatok č. 1 uzavreli zmluvné strany dňa 12.11.2004
doplnili predmet predaja a nasledovné stavby súpisné číslo XXXX parc. č. XXX/X vedená ako kotolňa,

súpisnéčísloXXXXparc.č.XXX/Xvedenáakosklad,dielňa,vrátnice.SprávakatastraHlohovecpovolila
vklad dňa 23.11.2004 pod V 1689/2005.

Odporcavkonanípreukázal,žekzánikuzáväzkuodporcuzaplatiťkúpnucenunazákladekúpnejzmluvy
V 907/2004 došlo jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 6.12.2004.

Predávajúci SOLE Slovakia a.s. prevzal jednostranný zápočet dňa 17.12.2004. Odporca ďalej v konaní
preukázal, že k zániku záväzku odporcu zaplatiť kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy pod V 1689/2004
došlo aj v tomto prípade jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa
29.11.2004. Predávajúci SOLE Slovakia a.s. prevzal jednostranný zápočet dňa 17.12.2004 Tak ako
navrhovatelia ( aj pôvodní navrhovatelia) mali aj ďalší dodávatelia surového kravského mlieka uzavreté

kúpne zmluvy so SOLE Slovakia a.s.. Títo dodávatelia mlieka tiež uzavreli aj Dodatky č. 4 na základe,
ktorých postúpili svoje pohľadávky voči dlžníkovi SOLE Slovakia a.s. na odporcu ako postupníka. Tieto
skutočnosti sú zrejmé z faktúr a dodacích listov, ktoré vystavili dodávatelia surového kravského mlieka
pre spoločnosť SOLE Slovakia a.s., z uzavretých dodatkov č. 4, zo zmlúv o postúpení pohľadávky, príloh
k zmluvám o postúpení z vyhlásenia dlžníka SOLE Slovakia a.s., že postúpené pohľadávky zodpovedajú

evidencii jeho záväzkov. V konaní súd zisťoval skutočnosť, či dve kúpne zmluvy dlžníka ukrátili
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Navrhovatelia nepreukázali, že uzavretím kúpnych
zmlúv došlo k zmenšeniu majetku SOLE Slovakia a.s.. Predmetom obidvoch kúpnych zmlúv bol predaj
nehnuteľností, kúpne ceny boli stanovené na základe znaleckých posudkov, ktoré neboli nikým a ničím
spochybňované, pričom záväzok odporcu zaplatiť kúpne ceny SOLE Slovakia a.s. zanikol v obidvoch

prípadoch na základe jednostranného započítania vykonaného kupujúcim. Uvedené započítania, ktoré
nasledovali po uzavretí kúpnych zmlúv spôsobili, že dlžník SOLE Slovakia a.s. neobdržal za predané
nehnuteľnosti peňažné prostriedky. Jednostranné započítania navrhovatelia v tomto konaní návrhom
podľa § 42 a) Obč. zák. nenapadli. Súd je toho názoru, že nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, aledošlo k zmene štruktúry jeho majetku. Úmerne tomu ako sa znížili dlhy spoločnosti SOLE Slovakia a.s.,
znížili sa jej aktíva, zmenila sa štruktúra majetku, ale nie sám objem. Odporovateľným nie je preto podľa
ustanovenia § 42 a) Obč. zák. taký právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu jeho iného dlhu

ako u veriteľa, ktorý podal odporovaciu žalobu. K tomuto súd pripomína, že dlžníkove právne úkony
ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku a
v ak v dôsledku nich zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z iného majetku dlžníka. Zo súvahy obchodnej spoločnosti SOLE Slovakia a.s., k
31.12.2004 je zrejmé, že výška aktív tejto spoločnosti k 31.12.2004 predstavovala 368.642.000,-Sk, k

31.12.2004 mala v pokladnici hotovosť vo výške 3.479.000,-Sk, k 31.12.2004 mala na účte v banke
1.217.000,-Sk, pričom celková pohľadávka navrhovateľov (aj pôvodných) bola vo výške 104.929,75 eur
( 3.161.113,65,-Sk) podľa ich prihlásenia do konkurzného konania. Kúpna zmluva V 907/2004 bola
uzavretá dňa 30.11.2004 a vklad do katastra bol povolený dňa 7.12.2004. Kúpna zmluva V 1689/2004
bola uzavretá dňa 10.11.2004 a vklad do katastra bol povolený 23.11.2004. Ku dňu uzavretia kúpnych
zmlúv ako aj k dátumu, ku ktorým Správa katastra povolila vklad bola spoločnosť SOLE Slovakia a.s.

vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. S., v kat. území L. v cene 28.146.159,-Sk a nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX v cene 9.807.688,-Sk, pričom tieto boli predané po 7.12.2004 a obidvom
kúpnym zmluvám navrhovatelia odporovali neúspešne v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen
sp. zn. 17C/23/2005.

Dokazovaním nebolo preukázané, že odporca mal vedomosť o úmysle SOLE Slovakia a.s. ukrátiť
svojich veriteľov. A preto nebolo možné vyhovieť návrhu podľa § 42a ods. 2
Obč. zákonníka. Pri obidvoch kúpnych zmluvách sa zmluvné strany dohodli, v článku II bod 2 na tom,
že kupujúci t.j. odporca zaplatí kúpnu cenu do dvoch dní od podpisu zmluvy. Až následne došlo k
jednostrannému započítaniu zo strany odporcu. Zaplatenie kúpnej ceny a ani jednostranné započítanie

pohľadávok nemohol dlžník - SOLE Slovakia a.s. ovplyvniť, a preto ani nemohol mať úmysel uvedenými
kúpnymi zmluvami ukrátiť veriteľa.

Počas konania nebola preukázaná personálna prepojenosť (ani majetková) medzi odporcom a SOLE
Slovakia a.s.. Navrhovatelia poukazovali na tú skutočnosť, že Ing. H. pracovala u odporcu a tiež v

obchodnej spoločnosti SOLE Slovakia a.s. Ing. Q. H. dňa 16.2.2006 potvrdila, že od 30.10.2002 do
17.9.2004 pôsobila u odporcu a následne 57 dní bola v SOLE Slovakia a.s. ako výrobno- technická
riaditeľka. Ing. Q. H. ani jednu z kúpnych zmlúv, ktorým navrhovatelia odporujú nepodpísala. Nebolo v
konaní preukázané, že by Ing. Q. H. pracovala súčasne u odporcu aj v SOLE Slovakia a.s.. Po návrate
zo SOLE Slovakia a.s. pracovala u odporcu ako výrobná riaditeľka a nepôsobila v predstavenstve

u odporcu. Zákon vyžaduje, aby išlo o personálnu prepojenosť medzi SOLE Slovakia a.s.- dlžníkom
a osobou, ktorou bol urobený právny úkon, ktorého odporovania sa navrhovatelia domáhajú t.j.
spoločnosťou odporcu. Ing. Q. H. pracovala po návrate zo SOLE Slovakia a.s. ako výrobná riaditeľka,
nepôsobila u odporcu v pozícii štatutárneho orgánu ani člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo
likvidátora. Ing. Q. Vácziová u dlžníka v SOLE Slovakia a.s. tiež pôsobila v pozícii výrobného riaditeľa.

Počas konania nebola z týchto dôvodov preukázaná žiadna majetková ani personálna prepojenosť
medzi dlžníkom a odporcom a preto ani nemohlo dôjsť medzi nimi ku konaniu v zhode.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadali, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

V odôvodnení podaného odvolania poukázali na to, že v čase predaja svojich výrobných areálov
(nehnuteľnosti v Hlohovci a v Krupine) mala akciová spoločnosť SOLE Slovakia a.s. (insolventná už od

r. 2003) exekučne blokovaný majetok a predsa ho previedla v prospech iného subjektu, tak konala jasne
a jednoznačne v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, aplikovaného podľa § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

Kúpna cena sa podľa zmluvy V 907/2004 (kúpna zmluva z 30.11.2004 o predaji nehnuteľnosti v Krupine)

uhradila Levické mliekarne a.s. zápočtom. Rovnako sa tak stalo v prípade kúpnej zmluvy V 1689/2004
(kúpna zmluva z 10.11.2004 o predaji nehnuteľnosti v Hlohovci). Dubióznosť takých zápočtov je v
justičnej praxi už dobre známa.Od polovice roka 2004 sa firmy United Industries, SOLE Slovakia a Levické mliekarne spojili do
konania v zhode, ktorým sa navzájom chceli vyhnúť hospodárskej súťaži a pokračovali v takomto
konaní v zhode, dodržujúc nimi i verejne definované usporiadanie, vrátane odbytových území vo

vzťahu k surovému kravskému mlieku. Priamym dôkazom o existencii výslovnej dohody medzi firmami
United Industries, SOLE Slovakia a Levické mliekarne je spomenuté a súdu prístupné Memorandum
o porozumení. Existuje ale mnoho ďalších dôkazov o dohode (kooperačnej zmluve sui generis), z
ktorých sa dá usudzovať, že taký pakt medzi firmami United Industries, SOLE Slovakia a Levické
mliekarne sa dodržiaval cca do apríla 2005, a to vo forme konania v zhode. To všetko preukazuje,

že vzťahy medzi firmami United Industries, SOLE Slovakia a Levické mliekarne boli nadviazané,
realizovanéanaškoduveriteľovpokračovalitak,abyboladosiahnutákompletnáspolupráca,partnerstvo
mimo hospodársku súťaž a tým koordinácia ich globálnej stratégie v sektore spracovávania surového
kravského mlieka a aby sa tak v konečnom dôsledku vyhli konfliktu záujmov medzi nimi, ,,vyťažili“
majetok firmy SOLE Slovakia a poškodili veriteľov. Je to ,,free riding“ (parazitovanie), dokonca v klasickej
až učebnicovej podobe. Pritom je charakteristické, že jeden subjekt, predstierajúc svoju obchodnícku

a podnikateľskú korektnosť, manifestuje ,,nafúknuté“ plány, udržuje svojich obchodných partnerov v
zámernej nevedomosti a ,,kľude,“ pričom hrá zákulisnú hru. Potom skončí svoju fingovanú úlohu a
zmení sa na konzumenta výhod, ponechávajúc za sebou len ,,podnikateľské trosky.“ Nezákonnosť tohto
konania je zjavná.

Napadnutý rozsudok OS Levice č. k. 16Cb/26/2005 z 13.04.2015 nie je prejavom riadnej, úplnej a
správnej právnej úvahy, ani výsledkom racionálneho a spravodlivého procesu. Ide o chybný justičný
produkt v neprospech žalobcov. Ide o dezinterpretovanie situácie, toho aké legitímne práva mali a majú
žalobcovia a aké povinnosti a obmedzenia sa vzťahujú na žalovanú a.s. Levické mliekarne. V každom
prípade však ide o neprípustné popretie nároku žalobcov, nakoľko žalovaná voči žalobcom povinnosti

v žalovanom smere mala a má.

V ďalšom navrhovateľmi podanom odvolaní poukázali na nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia s odkazom na § 157 ods. 2 OSP, pričom taktiež v obsahu poukázali na viacero rozhodnutí,
jednak NS SR ako aj NS ČR.

K podanému odvolaniu zaslal odporca písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd podané
odvolanie odmietol pre nedostatok formálnych náležitostí, príp. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

V obsahu podaného vyjadrenia ďalej poukázal na to že, odvolanie nie je dôvodné, pretože v
podstate nie je náležite naplnený žiadny odvolací dôvod. Navrhovatelia v ňom na viacerých miestach

napádajú nepreskúmateľnosť rozsudku, resp. odňatie možnosti konať pred súdom, pričom uvádzajú len
všeobecné tvrdenia vychádzajúce z doktrinálneho výkladu právnej vedy prípade konštantnej judikatúry
súdov, ktoré sa naviac v texte často opakujú. Konkrétne pochybenia súdu v prijatých skutkových alebo
právnych záveroch, ktoré by v odvolaní vo všeobecnosti mohli/mali byť vytýkané, však navrhovatelia
v podstate neuvádzajú. V odvolaní preto absentuje (okrem výpočtu na str. 16) preukázanie dôvodov

odvolania ako i jeho rozsahu. Podané odvolanie preto nezodpovedá princípu neúplnej apelácie, na
ktorom sú postavené ustanovenia OSP o odvolacom konaní. Zastávame preto názor, že nie napadnutý
rozsudok, ale práve podané odvolanie je nepreskúmateľné, pričom navrhovateľmi tvrdené závery
nekorešpondujú so zisteným stavom veci.

Navrhovateliaakoveritelianepreukázalisúduexistenciuvymáhateľnejpohľadávkyvočisvojmudlžníkovi
SOLE Slovakia a.s., nakoľko pohľadávky priznané iným procesným postupom v konkurznom konaní
zrejme nemožno za také považovať. Nie je preto naplnená základná podmienka odporovacej žaloby.

S nenaplnením predpokladov odporovateľnosti navrhovateľmi na súd v odôvodnení rozsudku náležite

vysporiadal. Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že z piatich základných podmienok odporovateľnosti
v danom prípade neboli tri naplnené.

Súd v odôvodnení rozsudku stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ veci. Súd založil svoje
rozhodnutie na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch. Rovnako aj skutkové

závery súdu vyplývajú z vykonaného dokazovania. Súd preto rozhodol vecne správne, a to aj v kontexte
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v obdobnej veci.Odvolací súd prejednal podané odvolanie navrhovateľov podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP s použitím ust. §156 ods. 3 a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže
sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp.
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

S poukazom na vyššie citované zákonne ustanovenie teda odvolací súd konštatuje, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil
vecne správny záver. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je taktiež v súlade s ust. § 157 ods. 2
OSP, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je rozsahom a obsahom rozsiahle, dostatočné a
presvedčivé.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 42
a) ods. 1 Obč. zák., veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2
až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhaný
alebo ak už bol uspokojený.

Odporovateľným je, ako teda vyplýva z predmetného ustanovenia aj s odkazom na § 42 a) ods. 2
Obč. zák., taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, pričom tento úmysel
musel byť druhej strane známy a dôkazné bremeno tvrdenia v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie

úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke a
úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takom prípade zákon predpokladá, pričom je na osobách dlžníkovi
blízkych,abypreukázali,žeúmyseldlžníkaukrátiťveriteľavdobeuskutočneniaprávnehoúkonunemohli
aj pri náležitej starostlivosti poznať. Veriteľ je teda povinný tvrdiť a preukázať, že dlžníkov odporovaný
právny úkon, ktorý je predmetom žaloby, ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, a teda

že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, a
teda, že žalovaný o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone vedel alebo musel vedieť. Pokiaľ by
bolo preukázané, že odporovaný právny úkon bol medzi osobami blízkymi, vyššie uvedenú dôkaznú
povinnosť navrhovateľ nemá.

Z obsahu citovaného ustanovenia § 42 a) ods. 1 Obč. zák. teda dlžníkove právne úkony ukracujú
pohľadávku veriteľa zvlášť vtedy, pokiaľ vedú ku zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich
nastalé zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka, a to ani čiastočne.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, teda prejednávanej veci, došlo
medzi obch. spol. SOLE Slovakia a.s. a žalovaným k uzavretiu dvoch kúpnych zmluvných zo dňa
30.11.2004, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti vedené na LV č.XXXX, kat. územie L. a na LV č.
XXXX, kat. územie L. a kúpne zmluvy zo dňa 10.11.2004 predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXXX, kat. územie T., pričom zmluvne dohodnutá kúpna cena bola dohodnutá podľa jej stanovenia

znaleckými posudkami. S poukazom na ustálenú judikatúru aj súdnu prax, teda odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy dlžníkom, predmetom ktorej sú jeho nehnuteľnosti
za ktoré bola dohodnutá zodpovedajúca kúpna cena, nemožno konštatovať, že došlo k zmenšeniu jeho
majetku a samotná táto skutočnosť neodôvodňuje tvrdenie, že uzavretím takejto kúpnej zmluvy, resp.
kúpnych zmlúv, dochádza k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

Na uvedenom tvrdení nič nemení ani to, že dohodnutú kúpnu cenu žalovaný dlžníkovi v skutočnosti
nezaplatil. Príčina toho, prečo nebola kúpna cena zaplatená spočíva v tom, že medzi dlžníkom SOLE
Slovakia a.s. a žalovaným došlo k započítaniu pohľadávok, a to po uzavretí kúpnych zmlúv, čo malo za
následok, že dlžník fakticky neobdržal za predané nehnuteľnosti zodpovedajúce peňažné prostriedky -

kúpnu cenu, ktoré by mohol použiť k úhrade svojich dlhov. V tejto súvislosti sa odvolací súd čiastočne
stotožňuje s odvolacím dôvodom navrhovateľov, že v danom prípade by sa mohlo jednať o protiprávne
konanie, avšak v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona. Právnym následkom takéhoto
právneho úkonu však nie je jeho odporovateľnosť v zmysle ust. § 42 a) Obč. zák., pretože sa jednáo právny úkon, ktorý by mohol byť v rozpore so zákonom a nastáva jeho neplatnosť podľa ust. § 39
Obč. zák.

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa ust. § 42 a) Obč. zák. nastáva stav tzv. relatívnej
bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu, pričom odporovateľný právny úkon zostáva platný právnym
úkonom, avšak na takýto úkon sa hľadí akoby nestali jeho účinky. V prípade, že právny úkon je neplatný,
a to buď absolútne alebo relatívne, jeho právne účinky vôbec nenastávajú, na právne vzťahy sa hľadí
rovnako ako keby vôbec nebol vykonaný. Pri právnom úkone, ktorý je neplatný nemožno vysloviť jeho

odporovateľnosť, neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať
možno len platnému právnemu úkonu. V prípade zistenie skutočnosti, že predmetné kúpne zmluvy, príp.
započítanie na kúpnu cenu sú v zmysle ust. § 39 Obč. zák. neplatné, musel by byť záver súdu v tomto
smere taký, že žalobu o určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv taktiež zamietne. Nakoľko je súd je viazaný
podanou žalobou podľa ust. § 153 ods. 2 OSP, aj v prípade pokiaľ by dospel k záveru, že niektorá z
kúpnych zmlúv je neplatná, nemôže sám bez návrhu rozhodnúť o ich neplatnosti.

S poukazom na vyššie uvedené nakoľko teda navrhovatelia nedisponujú rozhodnutím, ktoré by určilo
špecifikované kúpne zmluvy za neplatné, nie je možné podať žalobu v zmysle ust. § 42 a) Obč. zák., a
preto súd prvého stupňa o zamietnutí žaloby rozhodol vecne správne.

Nakoľko navrhovatelia podľa obsahu podaného odvolania napadli len tretí výrok rozsudku súdu prvého
stupňa, napriek tomu, že žiadali o jeho zrušenie v celom rozsahu, avšak zostávajúce časti výroku
rozsudku neboli v podanom odvolaní odôvodnené, odvolací súd sa touto časťou výrokov s súvislosti s
podaným odvolaním nezaoberal. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správe
podľa ust. § 219 ods.1,2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.