Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816205117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816205117.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., H. 441, zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom W., Y.
XXX/XX, proti žalovaným: v rade 1/ A. G., neznámy vlastník, v rade 2/ E. L., neznámy vlastník,
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdkova cesta 36, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k.
1C/185/2016-27 zo dňa 08.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo zastavil konanie. Vyslovil, že žiadna strana nemá
právo na náhradu trov a vrátil prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica, žalobcovi

zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu v sume 109,30 Eur. V odôvodnení uznesenia uviedol,
že žalobca sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v kat. úz. A., pričom spoluvlastníkmi každý v 1/4-ine sú označení žalovaní v rade 1/ a 2/. Títo sú
vedení ako neznámi spoluvlastníci bez identifikátorov a bydliska s poznámkou (zomr.), bez uvedenia
dátumu. Podľa názoru prvoinštančného súdu Slovenský pozemkový fond ako zástupca vlastníkov, ktorí
sú neznámi, zastupuje len tých, u ktorých je nepochybné, že žijú. Žalobca v žalobe označil žalovaných

i napriek poznámke zapísanej v príslušnom liste vlastníctva, že účastníci zomreli. Aj podľa dátumu
nadobudnutia spoluvlastníctva je zrejmé, že títo spoluvlastníci by mali minimálne 106, resp. 111 rokov
a nie je predpoklad, že žijú. V takomto prípade nie je možné, aby osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na
práva a povinnosti, zastupoval Slovenský pozemkový fond. Súd preto z dôvodu nedostatku podmienok
konania konanie zastavil. Právne svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 7 Občianskeho
zákonníka, § 61, § 62, § 161 CSP. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a o vrátení

súdneho poplatku v zmysle ustanovení zákona č. 71/1992 Zb.

2. Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je nesporné, že žalovaní 1/

a 2/ sú neznámi vlastníci, nakoľko pri ich menách na liste vlastníctva absentuje identifikátor. Žalobca
za účelom zistenia neznámych vlastníkov požiadal Obec Zuberec o vyjadrenie ohľadom týchto osôb,
avšak obec o nich nemá žiadnu vedomosť, nie sú jej známi ani žiadni ich právni nástupcovia. Žalobca pri
označení žalovaných vychádzal z hodnoverných údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Má za to,
že súdy štandardne akceptujú vecnú legitimáciu tzv. nezistených vlastníkov zastúpených Slovenským
pozemkovým fondom. Prvostupňový súd zavedený pojem nezistený, resp. neznámy vlastník v rozpore

so zákonom zúžil a stotožnil iba s osobami žijúcimi, ktorých identifikačné údaje nie sú známe, v dôsledku
čoho je napadnuté uznesenie nielen formalisticky nesprávne, ale súd v rozpore so zákonom zúžilobsahovú náplň pojmu „nezistený vlastník“. Nezisteným vlastníkom môžu byť tak osoby žijúce, ako
aj nežijúce. V opačnom prípade by súd, resp. žalobca musel v každom takomto konaní, v ktorom
zastupuje účastníkov SPF, preukazovať, že žalovaní ako nezistení vlastníci žijú, čím by sa uložila

povinnosť žalobcovi nad rámec zákona. V danom prípade právo patrí bdelým a túto povinnosť nie je
možnéprenášaťnažalobcu.Zasúčasnéhostavuapodľavyjadrenéhostanoviskaprvoinštančnéhosúdu
žalobca nemá možnosť vysporiadať podielové spoluvlastníctvo. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 CSP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného uznesenia a podaného
odvolania vyplynulo, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva voči

spoluvlastníkom, ktorí sú na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. A. uvedení bez identifikátora s tým, že je
uvedenélenichmenoatitulnadobudnutiaspoluvlastníckehopodielu.Prižalovanomvrade1/jeuvedené
L. E., SR, (mal., zomr.). Pri žalovanej v rade 2/ je uvedené G. A., SR, (zomr.). Tituly nadobudnutia pre
žalovaného v rade 1/ Čd 650/1910, pre žalovanú v rade 2/ Čd 837/1907. Pôvodné spoluvlastníctvo
bolo zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 60. Žalobca je na liste vlastníctva uvedený ako podielový

spoluvlastník vo výške 1/2-ice, označení žalovaní sú ako podieloví spoluvlastníci vo výške každý v 1/4-
ine. Žalobca označil žalovaných, tak ako sú uvedení na liste vlastníctva s tým, že ako zástupcu uviedol
Slovenský pozemkový fond, Bratislava. Poukázal pritom na znenie ust. § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991
Zb.

5. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav podľa názoru odvolacieho súdu postup prvoinštančného
súdu, keď zastavil konanie z dôvodu, že nie sú splnené podmienky, vzhľadom k tomu, že je pochybnosť,
či označení žalovaní sú osobami žijúcimi, nebol správny.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všimnúť aj bez návrhu
po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosť
účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva

a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá.

8. V zmysle § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len
ten, komu ju zákon priznáva. Jej predpokladom je hmotno-právna subjektivita vo význame mať práva
a povinnosti podľa hmotného práva. Toto upravuje § 7 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že

spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté
dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným
spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú
fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

9.Podľa§192CSPskutočnosť,prektorújevzákoneustanovenádomnienka,pripúšťajúcadôkazopaku,
má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

10. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy tiež domnienku upravenú v § 70 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého údaje

katastra uvedené v § 7 uvedeného zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

11. V danom prípade prvoinštančný súd bez toho, aby nejakým spôsobom bol spochybnený zápis na
liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, resp. nejakým spôsobom namietaná procesná spôsobilosť
označených žalovaných v rade 1/, 2/, usúdil, že vzhľadom na vykonané zápisy v pozemkovej knihe

pravdepodobne nežijú a z tohto dôvodu (nemajú procesnú subjektivitu) konanie zastavil. To, či je
niekto mŕtvy, teda či nastal okamih smrti a kedy, však takýmto spôsobom súd nemôže určovať, takúto
skutočnosť môže potvrdiť lekár vydaním úmrtného listu, prípadne rozhodnutím súdu o vyhlásení za
mŕtveho. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesnéhodokazovaniaaaknebolavkonanídomnienkaexistenciezaznamenanejskutočnostivyvrátená,považuje
súd skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať dve situácie, buď platí skutočnosť, ktorej
svedčí vyvrátiteľná domnienka, ako preukázaná, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak (obsah domnienky

bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než
ako ju uvádza domnienka). V tomto prípade znamená, že pokiaľ je niekto na liste vlastníctva v katastri
nehnuteľností v zmysle Katastrálneho zákona uvedený ako vlastník (spoluvlastník), platí táto skutočnosť
ako fakt, pokiaľ by nebol preukázaný opak. Keďže v konaní nikto doteraz nepreukázal, že uvedené
osoby sú mŕtve (úmrtný list, vyhlásenie za mŕtveho), nemožno len vzhľadom na zápisy v pozemkovej

knihe sa domnievať, že sú mŕtve.

12. Pokiaľ teda žalobca označil stranu v konaní podľa údajov z katastra nehnuteľností a nebol
preukázaný opak (že tieto osoby nežijú), mal by prvoinštančný súd s takýmito osobami konať, či už v
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, prípadne ustanovením procesného opatrovníka v zmysle
§ 69 CSP.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 8Sžo/31/2013, kde je uvedené, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania
má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku
musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu

denegatio iustitiae spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. Tým by došlo k odmietnutiu
spravodlivosti, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu
domáhajúcemu sa súdnej ochrany.

14. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. O prípadných trovách odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).