Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201771
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011201771.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Obec Utekáč, 985 06 Utekáč 52, IČO: 17 067
430, zastúpený advokátom: JUDr. František Hadušovský, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, proti
žalovanému:Úradpreverejnéobstarávanie,Dunajská68,P.O.Box58,82004Bratislava,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. septembra 2011, č. 550-6000/2011-ON/196, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 213/2011-71 z 11. decembra 2012, v

spojení s opravným uznesením č. k. 3S 213/2011- 101 zo 16. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 213/2011-71 z 11.
decembra 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 3S 213/2011- 101 zo 16. júla 2013 z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S 213/2011-71 z 11. decembra 2012, v spojení s opravným

uznesením č. k. 3S 213/20121-101 zo 16. júla 2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP") rozhodnutie žalovaného č. 550-6000/2011-ON/196 zo dňa 22.
septembra2011,ktorýmžalovanýnariadilžalobcovizrušiťužšiusúťažnapredmetzákazky„Revitalizácia
hnedého priemyselného parku v obci Utekáč", vyhlásenú žalobcom, ako obstarávateľom, vo Vestníku
verejného obstarávania č. 97/2011 zo dňa 19.05.2011 pod zn. 03651-MUP (ďalej len „užšia súťaž"), v
zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o verejnom obstarávaní") a vec vrátil žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že z pripojeného administratívneho spisu krajský
súd zistil, že žalobca vo Vestníku č. 97/2011 zo dňa 19. mája 2011 č. 03651-MUP vyhlásil užšiu
súťaž na dodávku prác verejného obstarávateľa obec Utekáč na predmet zákazky „Revitalizácia

hnedého priemyselného parku v obci Utekáč" z ktorého vyplýva, že predmetom zákazky je príprava
územia a vybudovanie inžinierskych sietí ako aj rekonštrukcia existujúcich budov pre priemyselný
park Utekáč s nasledovným stavebno-technickým riešením: Priemyselný park - inžinierske siete s
nasledovnými stavebnými objektmi: SO 01 Výrobná hala, SO 02 Výrobná hala, hala bude realizovaná z
prefabrikovaných vystužených dielcov z ľahkého medzerovitého betónu z pórovitého kameniva, nosné
stenové dielce WLS, ktoré vytvoria izoláciu na hladinu min. 65 dB, pričom sa pripúšťa jej ekvivalent;

SO 02a Prístrešok, SO 02b Skladové hospodárstvo, SO 03 Areálové spevnené a parkovacie plochy,
SO 04 Areálové cestné komunikácie, SO 05 Areálové pešie komunikácie, SO 05a Lávka pre peších,
SO 06 Areálová kanalizácia, SO 07 Areálový vodovod, SO 08 Areálové osvetlenie, SO 09 Areálový
plynovod, SO 10 Areálový kamerový systém, SO 11 ČOV, SO 12 Rekonštrukcia vlakovej vlečky, SO 13
Rekonštrukcia technickej budovy turbo kanála, SO 14 Areálové oplotenie a vrátnica, SO 15 Trafostanica
+ NN rozvody + VN prípojka, SO 16 Úpravňa vody a asanácie.

Dňa 26. mája 2011 obdržal žalobca od záujemcu spoločnosti EURO-BILDING, a.s. Bratislava (ďalej
len „záujemca") žiadosť o vysvetlenie uverejnené v bode III.2.3 bod 1, v ktorom žalobca požadujepredložiť zoznam stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami
o uspokojivom vykonávaní stavebných prác s uvedeným cien, miest a lehôt uskutočnenia prác
a zhodnotenia uskutočnených prác podľa obchodných podmienok. Verejný obstarávateľ ďalej v

minimálnej požadovanej úrovni štandardov požaduje predložiť aspoň jednu referenciu z realizácie
projektov technológie celostenových prefabrikátov vyhotovených z medzerovitých keramických betónov.
Záujemca v tejto žiadosti poukazuje na znenie § 28 zákona o verejnom obstarávaní. Záujemcovi bola
doručená odpoveď na túto žiadosť od žalobcu dňa 1. júna 2011, nakoľko záujemca o vysvetlenie nebol
spokojný s vysvetlením žalobcu dňa 9. júna 2011 doručil žalobcovi žiadosť o nápravu proti podmienkam

uvedeným v súťažných podkladoch alebo iných dokumentov poskytnutých v lehote na predkladanie
ponúk v užšej súťaži podľa § 136 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní.
Dňa 16. júna 2011 žalobca oznámil záujemcovi výsledok vybavenia žiadosti o nápravu s odôvodnením a
oznámenie o zamietnutí. V tomto oznámení žalobca uviedol, že výhrady záujemcu proti bodu III.2.3 sú
neopodstatnené a že žalobca trvá na svojej požiadavke, nakoľko pre výstavbu mieni vybrať technicky
zdatného uchádzača, ktorý má skúsenosti z realizáciou výstavby požadovaným spôsobom. Jedná sa

o metódu progresívnej výstavby. Takéto technické riešenie je stanovené aj v projekte stavby. Žalobca
ďalej uviedol, že za ekvivalent možno požadovať:
a/ realizácia výlučne celostenovým prefabrikátom a to z dôvodu vysokej rezonancie, ktorú spôsobuje
technologické zariadenie, ktoré bude inštalované v objekte,
b/ kombinácia s vonkajším opláštením a to s podmienkou zabezpečenia všetkých požadovaných funkcií:

- stuženie skeletovej konštrukcie celostenových prefabrikátov a to z dôvodu ochrany súčasnej
konštrukcie pred rezonanciou, resp. vibráciami z technologickej linky, čiže prefabrikát musí byť vsadený,
ako jeden celok do otvoreného skeletu,
- nepriezvučnosť zabezpečená konštrukciou z porózneho materiálu. Tomuto účelu plne vyhovuje
celostenový prefabrikát medzerovitého materiálu, kde pri stanovených hrúbkach sa dosiahne zvuková

nepriezvučnosť v hodnote minimálne 65 dB,
- objemová hmotnosť z hľadiska zohľadnenia všetkých vplyvov na existujúcej konštrukcie musí spĺňať
kritéria maximálne 740 kg/m3, pričom celá prefabrikovaná stena musí byť vystužená ako jeden celok.
Pokiaľ KINGSPAM spĺňa tieto podmienky, je možné ho prijať ako
ekvivalent. To, že je umožnené predložiť ekvivalent technického riešenia stavby každým uchádzačom

verejný obstarávateľ nepovažuje za diskriminačnú podmienku. Z uvedeného dôvodu verejný
obstarávateľ žiadosť o nápravu zamietol.
Záujemca listom doručeným žalovanému dňa 27. júna 2011 podal v lehote podľa § 138 ods. 5
písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní námietky podľa § 138 ods. 2 písm. b/ tohto zákona proti
podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na

predkladanie ponúk, obsahujúce všetky náležitosti a prílohy podľa § 138 ods. 6 a7 zákona o verejnom
obstarávaní. Záujemca sa v podaných námietkach odvoláva na žiadosť o nápravu, v ktorej prvý bod
sa týkal spôsobu akým má záujemca preukázať, že referenčná stavba bola realizovaná konkrétne
projektovou technológiou celostenových prefabrikátov vyhotovených z medzerovitých keramických
betónov, alebo jeho ekvivalentom, nakoľko žalobca vo svojom vysvetlení zo dňa 30. mája 2011 iba

citoval ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o verejnom obstarávaní. V druhom bode námietok
sa záujemca odvolával na žiadosť o nápravu, v ktorej reagoval na vysvetlenie žalobcu, v ktorom
uviedol, aké vlastnosti musí mať technológia, ktorú je možné považovať za ekvivalent, pričom podľa
názoru záujemcu takto veľmi úzko špecifikovanými podmienkami sa výrazne zužuje okruh možných
záujemcov. Uvedenú podmienku považoval za neprimeranú a diskriminačnú vo vzťahu k predmetu

zákazky a predpokladanej hodnoty vo výške 6 500 000 €., nakoľko požadovaný obvodový plášť tvorí
približne 1% z predpokladanej hodnoty zákazky a žalobca podľa jeho názoru na túto podmienku kladie
neprimeraný dôraz. Skutočnosť, že žalobca mal vyhotovený projekt na realizáciu stavby požadovanou
technológiou je predmetom samotnej realizácie stavby, a nie predmetom preukázania technickej
alebo odbornej spôsobilosti záujemcu. Z toho dôvodu mal záujemca za to, že požiadavka žalobcu,

aby sa záujemcovia preukázali referenciou s presne stanovenou technológiou, alebo jej veľmi úzko
špecifikovaným ekvivalentom s presne stanovenými vlastnosťami, je neopodstatnená a diskriminačná.
Záujemca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalovaného, aby nariadil žalobcovi
zrušiť diskriminačné podmienky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, týkajúce sa
predloženia minimálne jednej referencie realizácie projektovej technológie celostenových prefabrikátov,

vyhotovených z medzerovitých keramických betónov alebo jeho ekvivalentov.
Žalovaný dňa 22. septembra 2011 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. a/
zákona o verejnom obstarávaní nariadil zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Revitalizácia hnedého
priemyselného parku v obci Utekáč" do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný neobdržal od žalobcu originál kompletnej dokumentácie
k predmetnej súťaži, prerušil konanie o námietkach a nariadil žalobcovi doručiť kompletnú dokumentáciu

v originály do 10-tich pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca doručil žalovanému
dokumentáciu k predmetnej verejnej súťaži dňa 25. júla 2011.
Zo spisu krajský súd ďalej zistil, že komisia žalovaného v konaní o námietkach, vzhľadom na odborný
charakter namietaných skutočností, požiadala o odborné stanovisko z ktorého vyplýva, že „pri zhotovení
stavby z celostenových prefabrikátov sa oproti stavbe z kusového staviva, resp. iného spôsobu výstavby

môžu vyskytnúť určité špecifické technické požiadavky na zhotoviteľa, napr. z pohľadu zariadenia
staveniska, minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, bezpečnosti pri
manipulácii s materiálom a premenami, kvalifikovaného personálu s oprávnením obsluhovať potrebné
manipulačné stroje a zariadenia, a to všetko v zmysle platných právnych predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v prípade môže podľa spôsobu montáže nastať požiadavka
na niektorú profesiu, napr. zvárač s príslušným oprávnením. Tieto činnosti a požiadavky sa však

nevymykajú bežnej stavebnej praxi a preto je možné predpokladať, že uchádzač, ktorý je technicky
spôsobilý na realizáciu obdobného predmetu zákazky alebo s iným druhom obvodového plášťa, napr.
aj z kusových stavív, je technicky spôsobilý aj na realizáciu tohto predmetu zákazky s použitím
celostenových prefabrikátov. Uchádzač, ktorý je technicky spôsobilý a má skúsenosti s realizáciou
obdobného predmetu zákazky, avšak pri použití iného spôsobu výstavby než ako je celostenový

prefabrikát, napr. z kusových stavív, je na zrealizovanie predmetu zákazky v danej užšej súťaži
technicky spôsobilý". Z odborného stanoviska ďalej vyplýva, že zhotoviteľ stavebných konštrukcií v
danej kategórii stavieb „celostenový prefabrikát", ktorý je pokladaný za štandardný stavebný prvok, je
spôsobilý vyhotoviť aj uvedenú stavbu na základe špeciálnych technológií požadovaných žalobcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že namietaná podmienka účasti stanovená žalobcom

na preukázanie technickej spôsobilosti je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona o verejnom
obstarávaní, konkrétne s princípom nediskriminácie, nakoľko, ako sa uvádza v odbornom stanovisku,
záujemca, ktorý má skúsenosti s realizáciou obdobného predmetu zákazky, avšak pri použití iného
obvodového materiálu, než aký je požadovaný žalobcom, napr. aj kusového staviva, je taktiež technicky
spôsobilý na zrealizovanie predmetu zákazky.

Krajský súd poukázal na výkladové stanovisko k § 34 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní,
podľa ktorého súčasťou súťažných podkladov sú obchodné podmienky. Preskúmavacia právomoc
žalovaného sa podľa názoru krajského súdu obmedzuje na skúmanie ich súladu so zákonom o
verejnom obstarávaní, najmä jeho princípov, nie však na skúmanie súladu s obchodnoprávnymi,

občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi. Uchádzač je povinný akceptovať znenie
navrhnutých obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou súťažných podkladov. Verejný obstarávateľ
(žalobca) v súťažných podkladoch definuje obchodné podmienky, ktoré sú zostavené najmä podľa
Obchodného zákonníka. Určuje svoje potreby a podmienky, za ktorých sa bude zákazka realizovať.
Tieto podmienky musia vychádzať z potrieb verejného obstarávateľa, z charakteru predmetu zákazky

vrátane jeho kvalifikovaných požiadaviek, musia obsahovať podmienky zhotovenia alebo dodania
predmetu zákazky. Obchodné podmienky musia byť súčasťou súťažných podkladov a verejný
obstarávateľ nimi v súlade s princípom transparentnosti vopred informuje uchádzačov o podmienkach
plnenia zmluvného záväzku. Stanovením prísnych alebo nediskriminačných obchodných podmienok
nedochádza k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca je ten, ktorý určuje podmienky,

za ktorých sa bude zákazka realizovať pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania,
pričom najmä obchodnoprávne, občianskoprávne predpisy umožňujú v rámci obchodných podmienok
vytvoriť výhodnejšiu situáciu v prospech žalobcu. Žalovaný pri výkone svojej činnosti neskúma súlad
zmluvnýchpodmienoksobchodnoprávnymi,občianskoprávnymialeboinýmiverejnoprávnymipredpismi
anezasahujedozmluvnejslobodyakontraktačnejvoľnostiverejnéhoobstarávateľajehopreskúmavacia

právomoc sa obmedzuje na skúmanie ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä jeho
princípov, a to z pohľadu či verejný obstarávateľ nastavil zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v
súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zákona.
Krajský súd ďalej poukázal na § 28 zákona o verenom obstarávaní, podľa ktorého účelom určenia
a vyhodnotenia splnenia podmienok účasti je zadať zákazku kvalifikovaným, skúseným, odborne a

kapacitne zdatným uchádzačom, ktorí budú schopní zabezpečiť splnenie zákazky v celom rozsahu.
Verejný obstarávateľ je oprávnený skúmať uvedenú spôsobilosť vo vzťahu ku komplexnému plneniu
nielen k prevládajúcej časti. Ak jednotlivé kritéria na vyhodnotenie ponúk súvisia s predmetom zákazky
a umožňujú, aby boli ponuky vyhodnocované rovnako, sú nediskriminačné.Krajský súd skonštatoval, že cieľom zákona o verejnom obstarávaní je okrem iného stanoviť podmienky
účasti záujemcov na verejnom obstarávaní, vrátane preukázania ich technickej a odbornej spôsobilosti a
tým eliminovať dopad na samotnú realizáciu predmetnej zákazky. Je potrebné poukázať na skutočnosť

vyplývajúcu zo špecifík predmetu zákazky, t.j. projektantom stanovené nároky na nepriezvučnosť,
objemovú hmotnosť, pevnosť, tepelný odpor obvodovej konštrukcie, vystuženosť existujúcej skeletovej
konštrukcie,rizikávibráciearezonancie,cenovýfaktorapod.Dôvodomprestanovenietohtokritériabolo
zabezpečenie kvalifikovaného subjektu, ktorý má skúsenosť s realizáciou takéhoto, resp. obdobného
typu zákazky.

Podľa názoru krajského súdu, na postup podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní
musí byť v prvom rade splnená zákonná podmienka, že porušenie zákona, ktoré záujemca podanými
námietkami uplatňoval, malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo či išlo len o
vadu, ktorá nemohla mať vplyv na samotnú zákonnosť rozhodnutia žalobcu, ktorým zamietol námietky
navrhovateľa. Preto uložil žalovanému povinnosť v ďalšom konaní sa zaoberať tým, či námietky
záujemcu EURO-BUILDING, a.s., Bratislava majú zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a

po uvedenom novom právnom posúdení vo veci opätovne rozhodnúť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi krajský súd
priznal ich náhradu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 475,93
€ ako trovy& právneho zastúpenia a 66€ za zaplatený súdny poplatok.

Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil
a žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok krajského súdu
považuje vo väzbe na meritum veci za nedostatočne odôvodnený a teda nepreskúmateľný, zmätočný a
nezrozumiteľný. Na základe toho je podľa žalovaného v príkrom rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP, ktoré
jednoznačne a jasne upravuje koncepciu odôvodnenia rozsudku súdu, resp. jeho obsahové náležitosti,

absentuje uvedenie úvah, akými sa súd prvého stupňa riadil pri hodnotení dôkazov a taktiež ako vec
právne posudzoval. Z hľadiska logickej a štylistickej postupnosti odôvodnenie napadnutého rozsudku
obsahuje uvedenie skutočností namietaných žalobcom (str. 1-2), následne skutočností vyplývajúcich z
úkonov žalovaného (str. 2-4), citácie z obsahu predloženého administratívneho spisu (str. 5-8), výpočet
niektorých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní (napr. § 50 ods. 4, písm. a/, § 139 ods. 2, písm.

a/, § 9 ods. 4) a takmer doslovnú citáciu výkladového stanoviska k § 34 ods. 10 zákona o verejnom
obstarávaní bez priamej spojitosti so zisteným skutkovým stavom (str. 8-9). Na str. 9 prvostupňový súd
navyše uvádza všeobecné konštatovania k §§ 28 a 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré
však taktiež priamo nereflektujú skutkový stav predmetnej veci. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že
nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav, nakoľko podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") sa ukladá súdom zákonom ustanoveným postupom - teda v
súlade s § 157 ods. 2 OSP realizovať právo na súdnu ochranu. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), napr. rozhodnutie č. k. 5 Cdo 88/99, Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 236/06, v ktorom ústavný
súdskonštatovalcit.:„Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiaakosúčasťzákladnéhoprávanasúdnu

a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú prejeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné", rozhodnutie spis. zn. II. ÚS 6/03 spis. zn. III. 119/03,
ako aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, napr. nález spis. zn. I. ÚS 741/06 zo dňa 11.
apríla 2007 v ktorom skonštatoval, že „... odôvodnenie rozhodnutia súdu konajúceho a rozhodujúceho

v správnom súdnictve, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom postupoval súd pri posudzovaní
rozhodnej skutočnosti, nevyhovuje zákonným požiadavkám kladeným na obsah odôvodnenia a v
konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka konania, ktorý má
nárok na to, aby jeho vec bola spravodlivo posúdená..." a judikatúru Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky. V intenciách vyššie uvedených skutočností žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa

nepostupoval pri posudzovaní a rozhodovaní predmetnej veci v súlade s vyššie uvedenou ustálenou
judikatúrou českých a slovenských súdov.
V prípade výkladového stanoviska k § 34 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný poukázal na
to, že výkladové stanoviská nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi (slúžia len ako návod s
cieľom poskytnutia právnej istoty pre účely aplikačnej praxe) a predovšetkým na to, že toto konkrétne

výkladové stanovisko nie je možné aplikovať na skutkový stav prejednávanej veci. Predmetom konania o
námietkach totiž bolo posudzovanie súladu stanovenia minimálnej úrovne technickej spôsobilosti podľa
§ 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní vo väzbe na podmienku účasti stanovenú v zmysle § 28 ods.
1, písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní so základnými zásadami verejného obstarávania. Dôvodomna vydanie predmetného výkladového stanoviska bolo časté uplatňovanie revíznych postupov zo strany
záujemcov/uchádzačov, v ktorých sa dovolávali preskúmania jednotlivých zmluvných podmienok ako
napr. podmienok fakturácie, platobných podmienok, uplatňovania zmluvných sankcií a ich súladu s

Obchodným zákonníkom a zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrých mravov. Na uvedené
poukazuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave 4S 210/2011-55 zo dňa 19. októbra 2012.
Žalovaný v tejto súvislosti zastal jednoznačný názor, že akúkoľvek z podmienok účasti (§ 26 -
28 zákona o verejnom obstarávaní) v žiadnom prípade nemožno stotožňovať ani subsumovať pod
zmluvné podmienky; jedná sa totiž o rozdielne právne inštitúty. Účelom podmienok účasti vo verejnom

obstarávaní je zabezpečiť možnosť pre zadávateľa zákazky, aby sa daného procesu verejného
obstarávania mohli zúčastniť len subjekty (a v konečnom dôsledku aj aby zmluva bola uzavretá
s takým uchádzačom), ktoré sú spôsobilé uskutočniť predmet zákazky tak z hľadiska osobného
postavenia (spĺňajúc základné formálno-právne požiadavky), ako aj z hľadiska dostatočného finančno-
ekonomického a technického a odborného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že podmienky účasti sú
upravené legislatívou verejného obstarávania (zákonom o verejnom obstarávaní a právom Európskej

Únie) možno ich vo svojej podstate považovať za inštitút verejnoprávnej povahy. Naproti tomu, cieľom
konkrétnych zmluvných podmienok je úprava vzťahov až po uzavretí zmluvy (napr. platobné podmienky,
uplatňovanie sankčných mechanizmov) a teda jedná sa už výlučne o obchodnoprávny vzťah (§ 261
Obchodného zákonníka) vyznačujúci sa súkromnoprávnou povahou. Je preto zrejmé, že rozhodovacia
právomoc žalovaného do neho zasahovať nemôže.

Na základe uvedeného sa žalovaný domnieval, že zo strany krajského súdu v tomto smere došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím napadnutý rozsudok disponuje aj podstatnou právnou
vadou.
V prípade poukazovania na § 28 zákona o verejnom obstarávaní na str. 9 napadnutého rozsudku
žalovaný uviedol, že krajský súd v ňom opomína zohľadnenie § 32 ods. 6 zákona o verejnom

obstarávaní, na základe ktorého podmienky účasti podľa §§ 27 a 28 zákona o verejnom obstarávaní
okrem toho, že musia súvisieť s predmetom zákazky, musia byť zároveň aj primerané. Pokiaľ
by sa pripustil názor krajského súdu, že verejný obstarávateľ je oprávnený technickú a odbornú
spôsobilosť skúmať vo vzťahu ku komplexnému plneniu a nielen k prevládajúcej časti, pričom na
to, aby boli jednotlivé kritéria na vyhodnotenie ponúk (krajský súd mal zrejme namysli podmienky

účasti) nediskriminačné postačí, aby súviseli s predmetom zákazky a umožňovali, aby ponuky boli
vyhodnocované rovnako, v praxi by tým mohli nastávať rôzne absurdné prípady. Uvedená interpretácia
totižodobrujesituácie,kedybyverejnýobstarávateľprizadávanízákazkynapostavenieadministratívnej
budovypodmieniltechnickúaodbornúspôsobilosťuchádzačovokreminéhoskúsenosťamisostrážením
staveniska, resp. hĺbením 20 m jamy, z dôvodu potreby založenia základov budovy. Taktiež za

nediskriminačnú podmienku účasti by bolo možné považovať v prípade výstavby diaľničnej estakády v
meste Bratislava doloženie referencie z výstavby diaľnice na území Bratislavského kraja. Aplikovaním
na predmetný prípad, žalovaný poukázal na fakt, že predmet zákazky pozostáva z viacerých (16)
rôznorodých stavebných objektov, pričom požadovaná minimálna úroveň štandardov sa vzťahuje len k
jednémuznich-SO2(viďoznámenieovyhláseníverejnéhoobstarávania)azároveňtvorízanedbateľnú

časť hodnoty predmetu zákazky. Žalovaný upozornil na to, že prvostupňový súd túto skutočnosť
vôbec nevzal do úvahy. Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd pochybil tak po stránke správnej
interpretácieaaplikáciepríslušnéhoprávnehopredpisu(§28vsúvislostis§32ods.6zákonaoverejnom
obstarávaní), ako aj po stránke skutkovej.
V nadväznosti na neúplnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúceho sa absencie uvedenia

úvah, akými sa súd prvého stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, žalovaný mal za to, že krajský
súd pochybil aj pri preskúmavaní skutkového stavu zisteného žalovaným. Prvostupňový súd sa totiž
vôbec nevysporiadal s otázkou, že podkladom a zásadným dôkazom pre vydanie preskúmavaného
rozhodnutia bolo vyššie uvedené odborné stanovisko P.. M. W. a odpovede v ňom uvedené.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne zhodnotenie tohto kľúčového dôkazu, ako

aj akýchkoľvek ďalších dôkazov a na ňom založenom právnom názore komisie žalovaného v konaní
o námietkach. Žalovanému z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo jasné, akým spôsobom sa
prvostupňový súd vysporiadal so skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, pričom sa domnieval,
že tak krajský súd neučinil vôbec.
Čo sa týka viazanosti správneho orgánu s právnym názorom súdu v zmysle § 250j ods. 7 OSP

žalovaný uviedol, že vzhľadom na namietanú nedostatočnosť odôvodnenia je napadnutý rozsudok
nevykonateľný. Žalovaný pritom poukázal aj na logický, ako aj právny rozpor konštatovania, že žalovaný
sa má v ďalšom konaní zaoberať, či „námietky navrhovateľa EURO-BUILDING a. s. majú zásadný vplyv
na výsledok verejného obstarávania" (v zmysle dikcie § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávanížalovaný neskúma vplyv námietok na výsledok verejného obstarávania, ale vplyv porušenia zákona
postupom kontrolovaného) s enunciátom tohto rozsudku, v ktorom sa uvádza, že preskúmavané
rozhodnutie sa zrušuje z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, ktorým je nesprávne právne

posúdenie veci. Podľa názoru žalovaného zo záveru odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že
preskúmavané rozhodnutie disponuje skutkovou vadou, resp. vadou odôvodnenia, ktoré však zakladajú
dôvod na zrušenie skôr podľa § 250j ods. 2, písm. c/ alebo d/ OSP, ako z titulu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Napadnutý rozsudok je tak podľa žalovaného zmätočný aj z dôvodu rozporu jeho
výroku s odôvodnením. Odhliadnuc od toho žalovaný považoval predmetný názor prvostupňového

súdu za zmätočný aj z toho titulu, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vplyvom porušenia
zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu na výsledok príslušnej užšej súťaže v skutočnosti
zaoberal. Na str. 6 preskúmavaného rozhodnutia komisia žalovaného vyslovila názor, že cit. „Komisia
úradu k námietkam navrhovateľa ako celku na základe odborného stanoviska doručeného úradu
konštatuje, že namietaná podmienka účasti stanovená kontrolovaným na preukázanie technickej
spôsobilosti je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne

s princípom nediskriminácie, nakoľko ako sa uvádza v odbornom stanovisku, uchádzač/záujemca,
ktorý má skúsenosti s realizáciou obdobného predmetu zákazky, avšak pri použití iného obvodového
materiálu než aký je požadovaný kontrolovaným, napríklad aj kusové stavivo, je taktiež technicky
spôsobilý na zrealizovanie predmetu zákazky. Stanovením takto úzko špecifikovanej podmienky účasti
mohlo dôjsť k odradeniu potenciálnych záujemcov od predloženia žiadostí o účasť, nakoľko nemuseli

spĺňať kontrolovaným požadovanú diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa uskutočnenia minimálne
jednej pozemnej stavby projektovanou technológiou celostenových prefabrikátov vyhotovených z
medzerovitých keramických betónov alebo jeho ekvivalent definovaný kontrolovaným v odpovedi
na žiadosť o vysvetlenie uvedenej vyššie. Komisia úradu konštatuje, že kontrolovaný síce v
oznámení o vyhlásení verejného obstarávania umožnil pre splnenie predmetnej podmienky účasti

predkladať aj ekvivalenty, avšak následne svojím vysvetlením podmienok účasti ekvivalenty úzko
špecifikoval, pričom vylúčil preukázanie splnenia predmetnej podmienky účasti prostredníctvom
stavby realizovanej z kusového staviva. V nadväznosti na uvedené komisia úradu poukazuje na
skutočnosť, že účelom verejného obstarávania je prostredníctvom postupov, ktoré upravuje zákon o
verejnom obstarávaní, vybrať spôsobilého zmluvného partnera, ktorý verejnému obstarávateľovi, resp.

obstarávateľovi ponúkne najlepšiu hodnotu za vynaložené verejné prostriedky, pričom tento výber sa
realizuje prostredníctvom verejného obstarávania v prostredí čestnej hospodárskej súťaže. V dôsledku
uvedeného mohlo dôjsť stanovením vyššie uvedenej podmienky účasti k obmedzeniu hospodárskej
súťaže, a v dôsledku toho aj k následnému porušeniu princípov hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom
obstarávaní."

Na strane 7 preskúmavaného rozhodnutia sa ďalej uvádza, cit.: Stanovenie podmienky účasti v bode
III. 2.3 „ Technická spôsobilosť" oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorá je predmetom
námietok navrhovateľa, je v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom
nediskriminácie, mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko mohlo odradiť
potenciálnych záujemcov od predloženia žiadosti o účasť v predmetnej užšej súťaži.

V súvislosti s konštantnou rozhodovacou praxou žalovaného opierajúcou sa aj o viackrát judikovaný
názor súdov Slovenskej Republiky, na preukázanie zásadného vplyvu porušenia zákona o verejnom
obstarávaní na výsledok verejného obstarávania pre účely § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní
nie je nutné preukazovať, či takéto porušenie aj v skutočnosti zásadný vplyv malo, ale postačí, aby
k tomu bola daná možnosť, teda že výsledok verejného obstarávania ním mohol byť ovplyvnený.

Poukázal pritom na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Sžf/16/2012, v ktorom najvyšší súd
skonštatoval,žecit.:„Najvyššísúddospelkzáveru,žežalovanýsavnapadnutomrozhodnutídostatočne
vysporiadal so splnením zákonnej podmienky na zrušenie súťaže v zmysle § 139 ods. 2 zákona c.
25/2006 Z. z., podľa ktorej je žalovaný povinný zisťovať', či v danom prípade porušenie mohlo mať
zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že žalobca

1 svojim zadefinovaním požiadavky na preukázanie minimálnych štandardov v bode III. 2.3, bod 1
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vylúčil potenciálnych záujemcov, ktorí by predložili
referencie zoznamom stavebných prac rovnakého alebo obdobného charakteru ako predmet zákazky.
Stanovením tejto súťažnej podmienky žalobca I postupoval v rozpore s princípom nediskriminácie
záujemcov v predmetnom verejnom obstarávaní (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Od účasti na verejnom

obstarávaní mohla potenciálnych záujemcov odradiť požiadavka na predloženie zoznamu stavieb
riadne odovzdaných, pričom záujemcovia v posudzovanom období mohli vykonávať požadovaný rozsah
stavebných prác, avšak k ich odovzdaniu v priebehu daného obdobia ešte nedošlo, avšak k ich
uskutočneniu prišlo. Takto zadefinovanými podmienkami mohli byť odradení aj prípadní súťažitelia, ktorísíce už dodali alebo práve dodávali v požadovanom rozsahu stavebné práce (napr. ako subdodávatelia)
bez toho, že by boli zhotovitelia celých stavieb ako to vyžaduje žalobca 1 v podmienkach užšej súťaže.
Takto formulované podmienky užšej súťaže sú podľa názoru senátu odvolacieho súdu v rozpore so

zákonom a môžu mať zásadný vplyv na výsledok užšej súťaže, keďže na ich základe bolo možné
odradiť prípadných záujemcov o účasť v užšej súťaži, ktorí by boli schopní zdokladovať svoju technickú
a odbornú spôsobilosť zoznamom stavebných prác uskutočnených bez ohľadu na to, či boli stavebné
práce už riadne odovzdané, teda v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, čo im takto stanovené
súťažné podmienky neumožňovali."

Na základe toho mal žalovaný za to, že preskúmavané rozhodnutie je v tomto ohľade dostatočne
odôvodnené a plne koherentné s jeho doterajšou rozhodovacou praxou, ako aj s praxou najvyššieho
súdu. Navyše žalovaný sa v súvislosti s touto otázkou domnieval, že zo strany krajského súdu došlo k
prekročeniu jeho právomoci. Táto skutočnosť totiž nebola predmetom žaloby a preto sa ňou krajský súd
v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa druhej hlavy piatej
časti OSP nemal zaoberať. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti ustálenú judikatúru najvyššieho

súdu (napr. sp. zn. 5Sžp/17/2011 zo dňa 30. apríla 2012, sp. zn. 2Sžp/23/2011 22. augusta 2012).
Z uvedených dôvodov žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a správnosti
argumentov uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe. Zrušenie predmetného postupu zadávania
zákazky malo podľa žalovaného jednoznačný skutkový a právny základ plne zreflektovaný v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia, v konaní o námietkach postupoval v súlade so zákonom o verejnom

obstarávaní a rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Žalovaný riadne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 15. apríla 2013 žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, nakoľko podľa jeho názoru prevzaté tvrdenie

žalovaného o zužovaní okruhu možných záujemcov, ako namietal záujemca v správnom konaní, bolo
účelové a ničím nepodložené. Žalovaný si vo svojich vyjadreniach protirečí resp. v rozpore so skutkovým
stavom opomenul skutočnosť, že v predmetnom verejnom obstarávaní sa prihlásilo 10 záujemcov,
pričom žiaden z nich nepodal námietky proti verejnému obstarávaniu, a teda tvrdenia o obmedzení
okruhu účastníkov, resp. ich odradení, sa ukázali ako neopodstatnené. Jediným a výlučným dôvodom

pre stanovenie sporného kritéria bolo zabezpečenie kvalifikovaného subjektu, ktorý má skúsenosť
s realizáciou takéhoto, resp. obdobného, typu zákazky. Požiadavka na predchádzajúcu skúsenosť
s realizáciou rovnakej, resp. obdobnej, zákazky, je štandardná požiadavka, ktorá s ohľadom na
špecifickosť zadania, reflektujúcu špecifiká predmetu zákazky, svedčí o tom, že žalobca konal obozretne
a zodpovedne. Skutočnosť, že by prípadný záujemca nemal skúsenosť s požadovanou technológiou,

má dopad aj na technickú spôsobilosť takéhoto záujemcu, čo by mohlo mať fatálny dopad aj na samotnú
realizáciu predmetu zákazky.
Žalobcazdôraznil,žejepovinnosťouobceUtekáčpostupovaťtak,abytakétoprípadnérizikoeliminovala,
resp. predišla mu, a to aj formou vyžadovania referencií, čo v žiadnom prípade nemožno považovať
za neštandardný postup. Výsledky znaleckého skúmania uvedené na stranách 5 až 8 Znaleckého

úkonu č. 20/2012 Technickej univerzity v Košiciach, Znaleckého ústavu v odbore stavebníctvo (ďalej
len „Znalecký ústav"), predovšetkým odpovede na otázky č. 3, 5, 6 a 7 jednoznačne preukazujú, že
zvolená technická podmienka je kľúčová pre možnosť realizácie diela, vzhľadom na jeho špecifiká. Zo
záverov jednoznačne vyplýva, že prípadná alternatíva pozostávajúca z kusového staviva by nespĺňala
projektantom požadované kritériá na túto kľúčovú časť predmetu zákazky. Žalobca je presvedčený, že

zistenia Znaleckého ústavu jednoznačne preukázali, že rozhodnutím žalovaného napadnuté kritérium
nie je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. nie je diskriminačné.
Žalobcom stanovené kritérium, ktoré bolo žalovaným nesprávne posúdené ako diskriminačné, je s
ohľadom na kľúčovú časť predmetu zákazky a jeho miestne špecifiká plne odôvodneným kritériom.
Definovanie tohto kritéria pre predmetné verejné obstarávanie vyplynulo zo špecifík kľúčovej časti

predmetu zákazky, t.j. projektantom stanovených nárokov na nepriezvučnosť, objemovú hmotnosť,
pevnosť, tepelný odpor obvodovej konštrukcie, vystuženosť existujúcej skeletovej konštrukcie, riziká
vibrácie a rezonancie, cenový faktor a pod.
Žalobca opätovne zdôraznil, že jediným a výlučným dôvodom pre stanovenie tohto kritéria bolo
zabezpečenie kvalifikovaného subjektu, ktorý má skúsenosť s realizáciou takéhoto, resp. obdobného

typu zákazky.
Žalobca ďalej poukázal na to, že predmet sporu vyžaduje odborné znalosti nevyhnutné pre
zodpovedanie sporných otázok. Konkrétne sa jedná o odborné posúdenie (ne)správnosti postupu
projektanta pri návrhu obnovy objektu SO - 002 „Výrobná hala Eltoboard" nachádzajúceho sa v areálihnedého priemyselného parku v obci Utekáč resp. posúdenia prípadných iných možností riešenia
obvodového plášťa z hľadiska jednak konštrukčného, ako aj prípadných materiálnych alternatív.
Žalovaný svoje rozhodnutie, procesnú obranu v súdnom spore, ako aj podané odvolanie opiera o

odborné stanovisko P.. M. W., autorizovaného stavebného inžiniera, žalobca požiadal Znalecký ústav
o zodpovedanie 10 odborných otázok týkajúcich sa možnosti obnovy objektu SO - 002 „Výrobná hala
Eltoboard" nachádzajúceho sa v areáli hnedého priemyselného parku v obci Utekáč. Znalecký posudok
je súčasťou súdneho spisu a krajský súd, ako aj žalovaný, sa s jeho obsahom v rámci súdneho konania
dôkladne oboznámili. Žalobca je presvedčený, že s ohľadom na rozsah položených otázok odborné

závery Znaleckého ústavu majú v porovnaní s názorom P.. M. W. v danom súdnom konaní vyššiu
odbornú relevanciu a jeho závery dôkladne a hodnoverne vyvrátili tvrdenia žalovaného. Argumentáciu
žalovaného týkajúcu sa údajnej nedostatočnosti odôvodnenia a nepreskúmateľnosti, zmätočnosti, resp.
nezrozumiteľnosti rozsudku považuje Žalobca za účelové.
Na záver žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný svojím postupom prekročil rozsah zverených
právomocí a neprípustným spôsobom zasiahol do definovania obchodných podmienok, technickej

a odbornej spôsobilosti pre dodávku diela podľa projektovej dokumentácie a požiadaviek investora,
čím priamo ohrozil realizáciu projektu, čerpanie priznaných eurofondov vo výške cca 6,5 milióna €,
zamestnanosť v regióne a realizovanie výroby. Tieto dôsledky majú vzhľadom na konanie žalovaného
v súčasnom štádiu už nenapraviteľné dôsledky vedúce k strate záujmu investora a vzniku značných
finančných škôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť a to

vo vzťahu k vadám rozsudku krajského súdu.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý
umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy
ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už
nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o

koho práva v konaní ide.

Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 3 OSP).
V prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

OSP preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného z 22. septembra 2011,
č. 550-6000/2011-ON/196, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní nariadil
žalobcovi zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Revitalizácia hnedého priemyselného parku v obci
Utekáč".

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem zmätočného, a neúplného popisu skutkového
stavu veci odpísaného z rozhodnutia žalovaného, navyše na mnohých miestach gramaticky a logicky
nesprávne,acitáciezákonnýchustanovení,uviedollento,žežalovanýsamávďalšomkonanízaoberať,
či námietky záujemcu EURO-BUILDING a. s. majú zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.Tieto závery krajského súdu nemožno považovať za dostačujúce. V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková

v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich
neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom
zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že
sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada

nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno
akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by
porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky).

Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je

právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok
spôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP).

Vo vzťahu k správnemu orgánu, pokiaľ, ako tomu bolo v tomto prípade, krajský súd dospel k záveru,
že napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, musí byť zo zrušujúceho rozsudku zrejmé,

akým spôsobom k porušeniu došlo a aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné
rozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia z dôvodu, aby sa v budúcej praxi
podobných pochybení vyvaroval.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra
1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).

V súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti druhej hlavy
OSP a hoci správny súd nie je súdom skutkovým a teda nie je jeho povinnosťou ani úlohou zisťovať

skutkovýstavveciasámdokazovaniezásadnenevykonáva,jejehopovinnosťounáležitesavysporiadať
s dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), nakoľko správny súd (v danom prípade krajský súd) je obsahom
jednotlivých žalobných dôvodov žaloby viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 250h ods. 1 OSP a za
týmto účelom si okrem iného zaobstarať aj administratívny spis správneho orgánu (250d ods. 1 OSP).
Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných článkov, zákonných

ustanovení a zásad nepostupoval a navyše zo spisového materiálu je zrejmé, že si spisový materiál
žalovaného vôbec nepripojil.
Krajskýsúdtiežopomenul,ževzmyslečl.142ods.1ústavyjeúlohouvšeobecnéhosúdupodávaťvýklad
zákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu vôbec neobsahuje právne

posúdenie veci, nakoľko právne závery krajského súdu v rozsudku absentujú, resp. sú absolútne
nedostatočné, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

Týmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho
rozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného na

spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). V ďalšom
konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým zadovážiť si administratívny spis správneho
orgánu, opätovne vec prejednať, vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov
konania v intenciách platnej judikatúry najvyššieho a ústavného súdu a vydať rozhodnutie, ktoré bude
spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 OSP a ktoré bude aj riadne odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.