Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108227135
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3108227135.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov 1a) P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S.
XXX/XX, Xb) R. Ivanovej, nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N. XXXX/XX, Xc) T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., V. XXX/XX, 2) W.. F. M., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., X. XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Q.
K., advokátom so sídlom C., J. D. X XXX/XXX proti žalovaným 1) J.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C., J. D. XXXX/X, 2) F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. D. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr. Q. R.,
advokátom so sídlom C., N.. sv. P. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a o vzájomnej
žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 06. júla 2016, č.k. 26C/233/2008-565, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z m e ň u j e takto:

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú voči žalobcom 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ nárok na náhradu trov konania súvisiacich so
žalobou o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva vo výške 100%.

Žalobcovia 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ m a j ú voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania súvisiacich

so vzájomnou žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo výške 100%.

Odvolanie žalobcov 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ proti výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby o d m i e t a.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú voči žalobcom 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100%.

Znalec MUDr. R. K. m á voči žalobcom 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ nárok na náhradu trov súvisiacich s výsluchom
na odvolacom pojednávaní dňa 22.06.2017.

Znalec MUDr. B. K. m á voči žalobcom 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ nárok na náhradu trov súvisiacich s
výsluchom na odvolacom pojednávaní dňa 22.06.2017.

Svedok Mgr. V. F. m á voči žalobcom 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia,
že parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom, súpisné čísloXXXX, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere
XXX m2 - záhrady, vedené na LV č. XXXX, k.ú. C. patria do dedičstva po nebohej V. M., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovaného 1) o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.1981. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej 2)
priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobcom náhradu trov konania nepriznal, žalovanému 1)
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej Márii M.. Mal za to, že žalobcovia preukázali naliehavý
právny záujem na tomto určení v zmysle § 137 CSP. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,

že darovacou zmluvou zo dňa 23.02.2007 previedla darkyňa V. M. do vlastníctva obdarovaného -
žalovaného 1) polovicu nehnuteľností evidovaných v k. ú. C., LV č. XXXX, parcely registra C č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (z čoho výmera, ktorá je predmetom darovacej zmluvy
predstavuje XXX m2) a rodinný dom súp. č. XXXX, na parcele XXXX/XX, a to vrátane polovice všetkých
súčastí veci a príslušenstva veci. Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod V XXX/XX. Darovacou
zmluvou zo dňa 06.07.2007 previedla darkyňa V. M. do vlastníctva obdarovanej - žalovanej 2) polovicu

nehnuteľností evidovaných v k. ú. C., LV č. XXXX, parcely registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 (z čoho výmera, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy predstavovala 81
m2),č.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2(zčohovýmera,ktorábolapredmetom
darovacej zmluvy predstavovala XXX,X mX), č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 (z čoho výmera,
ktorá bola predmetom darovacej zmluvy predstavovala XXX,X m2) a rodinný dom súp. č. XXXX, na

parcele XXXX/XX, a to vrátane polovice všetkých súčastí veci a príslušenstva veci. Vklad povolený
dňa 11.09.2007 pod V XXXX/XX. Žalobcovia uviedli, že ich darkyňa s poukazom na jej zdravotný stav
nebola schopná jednak chápať, čo je obsahom darovacích zmlúv, jednak bola nevidiaca a nemohla
si darovacie zmluvy ani prečítať. Na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhli v konaní znalecké
dokazovanie, v rámci ktorého znalec posúdi, zdravotný stav darkyne a jej schopnosť chápať zmysel a

dosah svojho konania. Zo znaleckého posudku č. 08/2011 MUDr. R. K. znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria je zrejmé, že schopnosť chápať zmysel právneho úkonu u neb. V.
M. v období od 23.02.2007 do 06.07.2007 vzhľadom na jej psychický a somatický stav bola výrazne
skreslená a v tomto zmysle nebola spôsobilá chápať zmysel právneho úkonu darovania nehnuteľnosti.
Jej schopnosť porozumieť obsahu textu darovacích zmlúv zo dňa 23.02.2007 a 06.07.2007 bola tiež

v dôsledku telesného a psychického stavu výrazne skreslená. Pri určitej asistencii usmerňovaní, kde
sa má podpísať, mohla byť schopná k takémuto písomnému prejavu, akým je podpis samostatne
vlastnou rukou na darovacích zmluvách. Pri výsluchu znalec MUDr. R. K. uviedol, že pri vypracovaní
predmetného znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie psychiatričky MUDr. M.,
predovšetkým z vyšetrenia pacientky 14.04.2005, keďže psychiatrička iné osobné vyšetrenie pacientky

už nevykonala, z ktorého je zrejmé, že pacientka strácala pamäť a viac blúdi, nevie sa zorientovať, je
plačlivá, dezorientovaná v čase a mieste. Poukázal na to, že zo zdravotnej dokumentácie darkyne sa
dá predpokladať, že sa u nej jednalo o stredne ťažký stupeň organického psychosyndrómu. Uviedol,
že vzhľadom na ďalšie ochorenia darkyne, tieto mohli mať vplyv na to, že organický psychosyndróm u
darkynemoholbyťvkonkrétnejchvíliajťažkéhostupňa.Keďžepacientkunevidel,nevedelpotvrdiťťažký

stupeň demencie. Uviedol, že nie je možné jednoznačne určiť, že každá osoba, ktorá trpí diagnózou
organický psychosyndróm, je od zistenia tejto diagnózy absolútne neschopná chápať zmysel právnych
úkonov alebo či je tam možnosť, že až v určitom štádiu osoba, ktorá trpí organickým psychosyndrómom
dlhšiu dobu, sa stáva nespôsobilou, musel by pacientku vyšetriť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či
darkyňa bola v čase podpisu zmlúv dementná. Uviedol, že v jej zdravotnej dokumentácii sa vyskytli

takéto zmienky o demencii, avšak od iných odborníkov ako od psychiatrov. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti znalecký posudok MUDr. R. K., podľa názoru súdu, nezakladá dostatočný podklad na
jednoznačný záver o nespôsobilosti V. M. chápať zmysel darovacích zmlúv, predovšetkým vzhľadom
na vyjadrenia znalca, ktorý sa ohľadne zdravotného stavu nebohej pacientky nevedel jednoznačne
vyjadriť, vyjadroval sa len v rovine teoretickej, že u darkyne sa dá predpokladať, že sa nej jednalo o

stredne ťažký stupeň organického psychosyndrómu. Keďže pacientku nevidel, nevedel potvrdiť ťažký
stupeň demencie. Znalec navyše uviedol, že nie je možné jednoznačne určiť, že každá osoba, ktorá
trpí diagnózou organický psychosyndróm, je od zistenia tejto diagnózy absolútne neschopná chápať
zmysel právnych úkonov alebo či je tam možnosť, že až v určitom štádiu osoba, ktorá trpí organickým
psychosyndrómom dlhšiu dobu, sa stáva nespôsobilou, musel by pacientku vyšetriť. Okrem toho má súd

pochybnosti o záveroch znaleckého posudku MUDr. R. K., keďže vychádzal predovšetkým zo zdravotnej
dokumentácie psychiatričky MUDr. J. M., ktorá pacientku osobne vyšetrila len dňa 14.04.2005, pričom
predpísaných následných konzultácií, ktoré sa uskutočnili dňa 15.06.2007, 14.08.2007, 04.10.2007,
15.02.2008, 03.2008, 03.04.2008, kedy lekárka pacientke len predpisovala lieky, sa už pacientkanezúčastnila. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že vzhľadom k tomu, že psychiatrička netrvala
na osobnej prítomnosti pacientky pri vyšetreniach, je možné, že v zdravotnej dokumentácii nebohej
chýbajú relevantné informácie o zdravotnom stave pacientky a súd sa v tomto prípade stotožňuje

s vyjadrením znaleckej organizácie o tom, že v zdravotnej dokumentácii absentujú také objektívne
verifikovateľné popisy a ilustrácie o prejavoch psychopatológie u pacientky, z ktorých by sa dali ustáliť
serióznejšie a zodpovedné závery o miere jej organického narušenia. Súd teda zastával názor, že
znalec nemal k dispozícii relevantné podklady na vyslovenie záverov uvedených v znaleckom posudku
vzhľadom k tomu, že pacientka bola psychiatričkou vyšetrená len dňa 14.04.2005 a darovacie zmluvy

boli uzatvorené až dňa 23.02.2007 a dňa 06.07.2007, čo je viac ako jeden rok a desať mesiacov pred
uzatvorením prvej darovacej zmluvy a takmer dva roky a tri mesiace pred uzatvorením druhej darovacej
zmluvy, z čoho možno vyvodiť, že v zdravotnom stave pacientky mohli nastať rôzne zmeny, ktorý mohli
pozitívnym, prípadne negatívnym spôsobom ovplyvniť jej schopnosť posúdiť uzatvorenie darovacích
zmlúv. Navyše i jediná psychiatrička MUDr. J. M., ktorá osobne vyšetrila nebohú V. M. uviedla, že
v prípade, že by pacientka ordináciu navštevovala, mohla by bližšie špecifikovať, o aký organický

spychosyndróm sa jedná, takže ani ona nebola schopná jednoznačne bližšie určiť, v akom štádiu
bolo ochorenie nebohej darkyne. Taktiež psychiatrička uviedla, že všetky konzultácie nemusia byť v
dokumentácii zaznamenané, ak konzultant prišiel bez zdravotnej dokumentácie. I vzhľadom na uvedené
mal súd pochybnosti o úplnosti relevantných údajov o zdravotnom stave nebohej darkyne. Navyše súd
malpochybnostiosprávnostizáverovznaleckéhoposudkuMUDr.R.K.ajzdôvodu,žeznalecvychádzal

ohľadne posúdenia okolností uzatvorenia darovacích zmlúv z nepresne zaprotokolovanej výpovede
notára ohľadne okolností uzatvorenia darovacích zmlúv v tom, že sa mu darkyňa nezdala orientovaná,
pričom znalec vôbec nebral do úvahy ďalšie vyjadrenia notára v rámci jeho výpovede o tom, že darkyňa
sama vlastnoručne zmluvu podpísala, že notár nemal pochybnosti o zdravotnom stave darkyne, vedela
ako sa volala, vedela dátum narodenia, vedela o čo sa jedná, pričom tieto vyjadrenia sú v rozpore s

tým, že sa notárovi darkyňa nezdala orientovaná, pričom znalec sa uvedenými rozpormi vo výpovede
notára žiadnym spôsobom nevysporiadal. Navyše pri ďalšom výsluchu notár trval na tom, že darkyňa
bola orientovaná a vedela o čo ide. K uvedenému sa už znalec nemal možnosť nevyjadriť. Navyše
súd uveril svedkovi Mgr. F., že došlo k nesprávnej protokolácii jeho prvej výpovede v tom, že darkyňa
sa mu nezdala orientovaná, pretože pri celkovom posúdení jeho výpovede, predovšetkým vzhľadom

na jeho ďalšie vyjadrenia uvedené v jeho prvej výpovedi o tom, že nemal pochybnosti o zdravotnom
stave darkyne, vedela ako sa volala, vedela dátum narodenia, vedela o čo sa jedná, mal za to, že pri
prvom výsluchu notára ako svedka došlo k nesprávnej protokolácii jeho vyjadrenia o tom, že darkyňa
nebola orientovaná vzhľadom na rozpor s jeho ostatnými vyjadreniami. Túto nepresnú protokoláciu
výpovede svedka však pri vypracovaní znaleckého posudku znalec zobral do úvahy, čo podľa názoru

súdu mohlo viesť k nesprávnym záverom znalca, pretože sa jednalo o dôležitú okolnosť uzatvorenia
darovacích zmlúv. I znalecká organizácia mala za to, že výpoveď notára o okolnostiach uzatvorenia
právnych úkonov nie je zanedbateľná a z výpovede notára o dezorientácii vychádzal znalec MUDr. R.
K. vo svojich záveroch. I vzhľadom na uvedenú svedeckú výpoveď notára o okolnostiach uzatvorenia
darovacích zmlúv mal súd pochybnosti o závere znaleckého posudku MUDr. R. K. i s poukazom na to, že

výpoveď notára ako svedka nebola žiadnou procesnou stranou relevantným spôsobom spochybnená.
Okrem toho znalec zobral do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku aj prejav vôle pacientky z roku
1980, kedy sa vyjadrila, že chce, aby nehnuteľnosť bola napísaná na ňu a na manžela a aby sa následne
mohol majetok prerozdeliť medzi všetky tri deti. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom
na odstup času, kedy k takémuto vyjadreniu nebohej V. M. došlo, je možné dôvodne predpokladať,

že za obdobie 37 rokov, ktoré uplynulo od tohto vyhlásenia nebohej a uzatvoreniu darovacích zmlúv,
mohlo dôjsť k zmenu prejavu vôle nebohej. Navyše takéto vyhlásenie nebohá učinila v rámci dotazníka
a čestného vyhlásenia k registrácii a spoplatneniu zmluvy, z čoho tiež možno vyvodiť, že jej vyhlásenie
nemuselo reálne odzrkadľovať jej skutočnú vôľu a mohlo sa jednať len o účelové a spoločensky žiaduce
vyjadrenie, najmä za situácie, ak sa s manželom obávali prepadnutia ich majetku v prospech štátu

v prípade emigrácie žalovaného 1) a jeho rodiny. V danej veci vzhľadom na zistené skutočnosti súd
mal za to, že znaleckým dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne a presvedčivo určiť typ organickej
poruchy, jej rozsah, trvanie, stupeň postihnutia a jej dopad na rôzne oblasti sociálneho fungovania
nebohej a teda ani nebolo možné jednoznačne učiť, že u nebohej V. M. došlo k úplnému vylúčeniu
jej schopností právne konať a rozpoznať následky svojho konania alebo na druhej strane v prípade

mierneho postihnutia s menším dosahom na jej osobnosť, možno pripustiť zachovanie schopností u
nebohej V. M. právne konať a zároveň rozpoznať následky svojho konania. Pochybnosti o záveroch
znaleckého dokazovania mal súd predovšetkým z dôvodu, že psychiatrické posudzovanie nebohých,
tzv. posudzovanie po smrti (post mortem) je veľmi obtiažne a možno pri ňom vychádzať iba s informácii,ktoré sú dostupné najmä v zdravotnej dokumentácii, ktorá nemusí byť úplná a kompletná. Pochybnosti
o úplnosti zdravotnej dokumentácie nebohej a teda následne aj o správnosti záverov znaleckého
dokazovania, keď znalci svoje závery vyvodzovali práve z tejto zdravotnej dokumentácie nebohej, súd

vyvodil z vyjadrení strán sporu, ktoré uvádzali, že zdravotná dokumentácia nie je kompletná, že z nej
chýbajú určité záznamy, pričom z ich vyjadrení vyplynulo, že určitý čas mali zdravotnú dokumentáciu
u seba. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ani závery znaleckého posudku MUDr. B. K., ktorý
vypracoval kontrolný znalecký posudok a ktorý sa stotožnil so závermi znaleckého posudku MUDr. R. K.
nemôžu byť nepochybným a nevyvrátiteľným podkladom pre rozhodnutie súdu o tom, že darkyňa trpela

takou duševnou poruchou, ktorá ju robí neschopnou na uzatvorenie v danom prípade darovacích zmlúv
zo dňa 23.02.2007 a 06.07.2007, keďže vychádzal z rovnakých podkladov pri vypracovaní znaleckého
posudku ako znalec MUDr. R. K.. Navyše i z vyjadrenia znalca MUDr. B. K. je zrejmé, že keď sa
posudzuje osoba po smrti, môže sa dospieť k rozličným názorom, čo je zrejmé i v danej veci, keď
MUDr. B. K. u nebohej zistil organický psychosyndróm ťažkého stupňa na úrovni ťažšej demencie na
rozdiel od znalca MUDr. R. K., ktorý sa nevedel vyjadriť k tomu, či darkyňa bola v čase podpisu zmlúv

dementná, keďže v jej zdravotnej dokumentácii sa vyskytli takéto zmienky o demencii, avšak od iných
odborníkov ako od psychiatrov. Keďže pacientku nevidel, nevedel potvrdiť ťažký stupeň demencie a
predpokladalunejstredneťažkýstupeňorganickéhopsychosyndrómu.Vzhľadomnauvedenérozdielyv
znaleckýchposudkochMUDr.R.K.aMUDr.B.K.malsúdzato,žeuvedeníznalcinedospelikjednotným
a jednoznačným záverom o tom, že nebohá V. M. nebola schopná chápať zmysel uzatvorených

darovacích zmlúv. Navyše samotný znalec MUDr. B. K. uviedol vo svojej výpovedi, že podľa jeho názoru
u nebohej došlo k úbytku duševných schopností, pričom znalec nezistil, že došlo k ich úplnej strate,
čo by jednoznačne zapríčinilo neschopnosť darkyne chápať zmysel právnych úkonov - darovacích
zmlúv, čo v prípade ich úbytku nastať nemusí. Tak, ako už bolo uvedené ani psychiatrička MUDr. J. M.,
ktorá osobne vyšetrila nebohú V. M., si netrúfla bližšie špecifikovať, o aký organický psychosyndróm

sa u nebohej jednalo, keďže pacientka jej ordináciu riadne nenavštevovala. Vzhľadom na zistené
nedostatky podkladov, z ktorých mali znalci čerpať pri posudzovaní zdravotného stavu nebohej V. M.
sa súd nemohol jednoznačne stotožniť ani so závermi znaleckej organizácie o tom, že rekonštrukciou
psychického stavu nebohej V. M. u nej v 1. polroku 2007 nezistili prítomnosť takej duševnej choroby,
resp. poruchy, v dôsledku ktorej by bola nespôsobilá na posudzované konkrétne právne úkony, ktorými

boli darovacie zmluvy synovi a neveste. Súd prvej inštancie pri posudzovaní prejavu vôle nebohej
V. M. darovať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných zobral do úvahy i ďalšie okolnosti zistené v
konaní, z ktorých, podľa názoru súdu, možno vyvodiť slobodný a vážny prejav vôle darkyne darovať
žalovaným sporné nehnuteľnosti, a to predovšetkým skutočnosť, že pozemok pod domom a záhrada boli
pôvodne pridelené do spoločného osobného užívania žalovaného 1/ a jeho rodičov. Taktiež stavebné

povolenie na dom bolo vydané na stavebníkov žalovaného 1/ a jeho rodičov. Rovnako i kolaudačné
rozhodnutie bolo vydané na žalovaného 1/ a jeho rodičov. Následne si žalovaný 1/ vzal pôžičky na
stavbu daného domu. Okrem toho dva byty, ktoré boli dané ako náhrada za asanáciu pôvodného domu,
získali právni predchodcovia žalobcov. Za tohto stavu súd uveril tvrdeniam žalovaného 1/, že prevod
jemu patriacej jednej polovice daných nehnuteľností na rodičov bol realizovaný len v rámci ochrany

týchto nehnuteľností pred ich možným prepadnutím štátu v súvislosti s opakovanými zahraničnými
cestami žalovaných. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že kúpna zmluva z 03.06.1981 registrovaná
vtedajším Štátnym notárstvom bola až štvrtým pokusom uskutočneným za týmto účelom v priebehu
piatich rokov, čo vyplynulo z kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.1976, darovacej zmluvy 22.06.1976 a kúpnej
zmluvy 25.07.1980, ktoré tomuto predchádzali, v ktorých sa nehnuteľnosti prevádzali raz bezodplatne a

raz odplatne, prevádzali sa iné podiely a uvádzala sa aj kúpna cena, ktorá nebola nikdy vyplatená. Čo sa
týka výplaty kúpnej ceny, súd uveril tvrdeniam žalovaných, že táto im nebola vyplatená, ani na základe
zmluvy 03.06.1981, keďže úradný záznam zo dňa 26.06.1981 nekorešponduje s výškou kúpnej ceny ani
sobsahomsamotnejkúpnejzmluvy,podľaktorejnáhradazaprevodprávaosobnéhoužívaniapozemkov
mala byť vyplatená už pri jej uzavretí a zvyšná časť pri registrácii kúpnej zmluvy a v tomto úradnom

zázname je uvedená opätovne celá suma. Išlo teda aj podľa názoru súdu len o vyhotovenie formálneho
dokladu pre dokončenie registrácie tejto kúpnej zmluvy na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny, ktoré sa
vyžadovalo. Z uvedeného, predovšetkým za situácie, že žalovaní sa nepochybne výrazným spôsobom
podieľali na výstavbe rodinného domu i finančne, čo je zrejmé z poskytnutých pôžičiek žalovanému
1/, ďalej za situácie, že pre právnych predchodcov žalobcov bolo zabezpečené iné bývanie v bytoch

poskytnutých za asanovaný majetok, prípadne ich ďalšou výmenou, za situácie, že došlo k prevodu
spoluvlastníctva žalovaného 1/ na rodičov kvôli ochrane majetku, možno teda vyvodiť i snahu neb.
V. M. o nápravu uvedenej situácie uzatvorením predmetných darovacích zmlúv. Okrem toho právnym
predchodcom žalobcov (okrem žalovaného 1/) boli zo strany rodičov poskytnuté finančné prostriedkyna doplnenie domácnosti každému po 20.000,- Kčs. Žalobcovia v konaní spochybňovali finančný prínos
žalovaného 1/ na výstavbe rodinného domu, pričom žalovaní tvrdenie o svojom finančnom prínose do
stavby rodinného domu riadne preukázali poskytnutými pôžičkami na stavbu rodinného domu na rozdiel

od žalobcu 1/, ktorý tvrdil, že v čase stavby rodinného domu bol zamestnaný v obchode a podieľal sa
fyzickou prácou na stavbe domu a peniaze, ktoré v obchode zarobil, dával rodičom, títo mu časť z nich
vydeľovalinajehopotrebyaostatnéinvestovalidostavbydomu,ktorétvrdeniesúdpovažovalzaúčelové
a ničím nepreukázané. Navyše súd nemal vážnejšie pochybnosti o úmysle nebohej darkyne nakladať so
svojím majetkom, čo možno vyvodiť i z jej ďalšej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako darkyňou

a žalobcom 2/ ako obdarovaným zo dňa 10.10.2005 (uzatvorenej cca 1 rok a štyri mesiace pre prvou
darovanou zmluvou z 23.02.2007 uzatvorenou v prospech žalovaného 1/), ktorou sa podľa tvrdenia
žalobcov mala odvďačiť právnemu predchodcovi žalobcu 2/ za doopatrovanie rodinného príslušníka.
Rovnako i v prípade žalovaných nemožno vylúčiť, že sa im darkyňa takýmto spôsobom navyše chcela
poďakovať za ich starostlivosť, keďže starostlivosť žalovaných o nebohú V. M. bola preukázaná i
výpoveďou svedkyne D. A.. Navyše táto svedkyňa potvrdila veľmi dobrý vzťah nebohej a žalovanej 2/,

ktorý vzťah spochybňovali žalobcovia v podanej žalobe, keď uviedli, že nebohá s nevestou (žalovanou
2) nevychádzala. I vzhľadom na uvedené sa javí súdu, že v prípade darovania sporných nehnuteľností
nebohou V. M. toto bola jej vážna s slobodná vôľa s úmyslom spravodlivého usporiadania majetkových
pomerov v rodine. Čo sa týka výpovede svedka MUDr. Q. B., očného lekára, túto súd nemohol zobrať do
úvahy, pretože svedok sa nevedel vyjadriť k zdravotnému stavu nebohej V. M.. Súd v konaní neprihliadol

ani na výpoveď svedkyne Z. M., vzhľadom na jej príbuzenský pomer k žalobcovi 2/, ktorý je jej synom,
pre ktorý možno mať pochybnosti o jej dôveryhodnosti v snahe privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo
veci pre žalobcu 2/ a aj vzhľadom na skutočnosť, že pred svojím výsluchom ako svedkyne mala k
dispozícii zápisnicu z pojednávania v tejto veci, vedela teda, čo jednotlivé strany sporu vo veci uviedli.
Rovnako súd neprihliadol ani na výpoveď svedkyne MUDr. Q. T. pre jej priateľský vzťah k žalobcovi 1/.

Rovnako teda i u tejto svedkyne možno predpokladať vzhľadom na jej priateľský vzťah k žalobcovi 1/
snahu privodiť mu svojou výpoveďou priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto má súd pochybnosti o jej
dôveryhodnosti ako svedkyne. Súd nevykonal dôkaz výsluchom poštovej doručovateľky za prítomnosti
znalcov znaleckej organizácie z dôvodu procesnej hospodárnosti s poukazom na to, že uvedený dôkaz
vzhľadom na výsledky dokazovania nemohol pre žalovaných privodiť iné rozhodnutie vo veci určenia, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva. Čo sa týka výpovedí svedkov V. K., V.. J. K., Ing. A. K., D. A., V.. Q. Z.,
W.Z.tietosúdpriposudzovanízdravotnéhostavudarkynenebraldoúvahy,pretožesajednalooodbornú
otázku, na ktorú je potrebné odborné znalosti, ktorými svedkovia nedisponovali. Čo sa týka znaleckého
posudku V.. V. H., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, predloženého v konaní
žalovanýmiakolistinnýdôkaz,natentosúdneprihliadal,pretožesaznaleczaoberalinýmiskutočnosťami

ako boli predmetom znaleckého dokazovania. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy, pri uplatnení zásady
voľného hodnotenia dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti, mal
súd za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keďže jednoznačne a presvedčivo nepreukázali,
že neb. V. M. nebola schopná posúdiť následky darovania sporných nehnuteľnosti žalovaným a preto ich
žalobuakonedôvodnúzamietol.Čosatýkavzájomnejžalobyžalovaného1/ourčenieneplatnostikúpnej

zmluvy zo dňa 29.06.1981 túto súd ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie
účastníkov tohto sporu s poukazom na to, že zo samotnej vzájomnej žaloby je zrejmé, že túto podáva
len žalovaný 1/ a aj napriek tomu je v nej na rovnakej procesnej strane ako žalovaný uvedená aj
žalovaná 2/, ktorá vzájomnú žalobu vôbec nepodala. Podľa názoru súdu táto by teda mala v tomto spore
vystupovať na inej strane sporu ako žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o nedostatku

vecnej legitimácie účastníkov sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Vzájomnú žalobu súd zamietol
aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalovaného 1/ na takejto žalobe, keďže otázka
vlastníctva sa už rieši v rámci konania o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej
V. M.. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 137, § 147 CSP, § 37, § 38 Občianskeho zákonníka. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia
súd priznal žalovanej 2/ náhradu trov konania, keďže žalovaná bola úspešná vo veci určenia, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva a aj vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa § 255 ods. 2
CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ bol úspešný vo veci určenia, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva a neúspešný vo veci vzájomnej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy s poukazom na citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Čo sa týka žalobcov ani týmto súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na citované ustanovenie§ 255 ods. 2 CSP, pretože títo boli neúspešní vo veci určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a
úspešní vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1a), 1b), 1c) a 2). Navrhli ho vo
výroku, ktorým bola zamietnutá vzájomná žaloba potvrdiť a v ostatnej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadali zrušiť výrok o náhrade trov konania
a priznať žalobcom plnú náhradu trov konania. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil
dôkaznú situáciu, keď dospel k záveru, že neuniesli dôkazné bremeno, hoci všetky dôkazy, ktoré navrhli,

a ktoré boli vykonané, potvrdzovali, že žaloba je dôvodná, a že k prevodu podielov na žalovaných 1), 2)
došlo nezákonným postupom. V tomto smere poukázali na znalecké posudky znalcov MUDr. K. a MUDr.
K., ktorí jednoznačne konštatovali, že schopnosť chápať zmysel právneho úkonu u nebohej V. M. v
obdobíod23.02.2007do06.07.2007bolavzhľadomnajejpsychickýasomatickýstavvýrazneskreslená
a táto nebola spôsobilá chápať zmysel právneho úkonu, darovania nehnuteľnosti - domu a jej schopnosť
porozumieť obsahu predmetných darovacích zmlúv bola tiež v dôsledku telesného a psychického stavu

výrazne skreslená. Pri určitej asistencii, usmerňovaní, kde sa má podpísať, mohla byť schopná takémuto
písomnému prejavu, akým je podpis samostatne, vlastnou rukou na darovacích zmluvách. Poukázali
na znalecký posudok znalca MUDr. K., ktorý v závere znaleckého posudku uvádza tie isté skutočnosti
ako MUDr. K. a taktiež jednoznačne tvrdí, že nebohá nebola spôsobilá chápať zmysel právneho úkonu,
darovania nehnuteľností a jej schopnosť porozumieť obsahu textu darovacích zmlúv bola v dôsledku

telesného a psychického stavu výrazne skreslená v období od 23.02.2007 do 06.07.2007, pričom znalec
MUDr. K. jednoznačne uvádza, že možno s vysokou pravdepodobnosťou, blízkou istote konštatovať, že
neboháV.M.vobdobíod23.02.2007do06.07.2007trpelazávažnouduševnouporuchouvpravomslova
zmysle, konkrétne organickým psychosyndrómom stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Znalec MUDr. K.
tvrdí, že vzhľadom na jej zdravotný stav v vysokou pravdepodobnosťou, blízkou istote, nebohá nebola

spôsobilá na právne úkony. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že opomenul podstatnú skutočnosť,
že obaja znalci boli pribratí ako znalci súdom, na rozdiel od znalcov, a to MUDr. H., ktorý vypracoval
znalecký posudok bez úplnej a zdravotnej dokumentácie a nemal k dispozícii spisovú dokumentáciu,
pričom znalec MUDr. K. výslovne uviedol, že sa s posudkom znalca MUDr. H. nestotožňuje. Mal za to,
že taktiež nemožno akceptovať znalecký posudok znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia,

ktorý bol taktiež ako znalecký posudok MUDr. H. vyhotovený na objednávku žalovaných, pretože tento
posudok spochybňuje závery znalcov ako MUDr. K., tak i MUDr. K. a bagatelizuje zdravotný stav
nebohej V. M.. Naviac, znalecký posudok Centra duševného zdravia, s.r.o. hodnotí aj právne otázky,
čo znaleckej organizácii neprináleží. Spochybňovanie výpovede notára Mgr. F., že v zápisnici bola
nesprávna protokolácia jeho výpovede, označili za snahu súdu opätovne spochybniť hodnovernosť jeho

prvej výpovede, ktorú v odvolaní citovali, pričom mali za to, že nie je dôvod jej neveriť, pretože je
skutočne pravdou, že V. M. v tomto časovom období nebola časovo ani priestorovo orientovaná, pretože
aj svedok sused Z. potvrdil, že jej išiel pomôcť, keď chcela prekračovať balkón na prvom poschodí s tým,
že tvrdila, že ide nastupovať do auta, hoci žiadne auto v okolí domu nebolo. Spochybňovanie jednak
záverov znaleckých posudkov súdom ustanovených znalcov MUDr. K. a MUDr. K., ako aj výpovede

svedkov, ktorí potvrdzovali, že nebohá V. M. bola slepá, časovo a priestorovo nebola orientovaná a
podľa tvrdenia ošetrujúcej lekárky taktiež trpela závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle,
konkrétne organickým psychosyndrómom stredne ťažkého až ťažkého stupňa vaskulárnej etiológie,
t. j. duševnou poruchou sprevádzajúcou poškodenie mozgu pri skleróze mozgových ciev, označili zo
strany súdu za povážlivé. Ďalej uviedli, že vzájomný návrh žalovaných 1), 2) bol podaný výslovne

účelovo, keďže všetky dôkazy, vykonané v pôvodnom konaní, svedčili v prospech vyhovenia žaloby.
V odvolaní ďalej namietali, že nie je logické a normálne schvaľovať vynútený právny úkon zosnulej
matky, V. M., ktorá si nemohla vybrať inú možnosť, ako reagovať na psychický nátlak, keď sa nemohla
objektívne poradiť, zatelefonovať, alebo vôbec ani uniknúť z uzamknutého bytu, prípadne sa brániť.
Mali za to, že nebezpečný precedens, ktorého spoločenská nebezpečnosť je mimoriadne vysoká, a

ktorý by mohol motivovať ostatných k podobnému konaniu. Za alarmujúce označili, že toto podvodné
konanienemátrestnoprávnekonzekvencie.Poukázalinato,žeV.M.bývalazamknutázvonkavosvojom
byte, pričom poukázali na nezaujatú svedeckú výpoveď, z ktorej vyplýva jej pokus o útek z bytu. Toto
šikanózne správanie bolo zavŕšené dokonaným pokusom o podvodný prevod majetku, pričom je jasné,
kto kontaktoval spochybniteľného notára, ktorý sám navyše priznal schopnosť naviesť takéhoto človeka

ku konaniu, aké on sám chce. Zdôraznili, že V. M. pritom nikdy nedeklarovala ani možnosť uprednostniť
jedného zo svojich synov pred inými a v Slovenskej republike neexistuje primogenitúra. Žalovaný 1) (V.
- fiktívne obdarovaný) sa na dôvažok pred súdom prvej inštancie neštítil očierňovať svojho mladšieho
brata krivou výpoveďou.3. Žalovaní 1), 2) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v
časti napadnutej odvolaním ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ sa žalobcovia zrušenia napadnutého

rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania uviedli, že takýto odvolací návrh je procesne
nesprávny a zmätočný. Pokiaľ sa týka zostávajúcich výrokov rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí
vzájomnej žaloby a o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému 1), tento ich odvolací návrh nemá
procesné opodstatnenie. Poukázali na to, že súd prvej inštancie sa so všetkými skutočnosťami, na ktoré

poukazujú žalobcovia v podanom odvolaní, a ktoré sa týkajú len hodnotenia výsledkov dokazovania,
a to predovšetkým znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
v odôvodnení svojho rozsudku podrobne zaoberal a vyporiadal, pričom poukázali na podrobné
odôvodnenie rozsudku v tomto smere. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaného znaleckého dokazovania súdom ustanovenými znalcami MUDr. R. K. a
MUDr. B. K., že takýmto znaleckým dokazovaním nebola v dostatočnej miere a nepochybne preukázaná

nespôsobilosť nebohej V. M. na právne úkony v čase uzavretia posudzovaných darovacích zmlúv.
Pokiaľ ide o znalecký posudok znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o., predstavujúci
listinný dôkaz, uviedli, že z tohto znaleckého posudku vyplynuli jednak skutočnosti poukazujúce na
nedostatočnosť zdravotnej dokumentácie darkyne pre jednoznačný záver o jej nespôsobilosti na
právne úkony a jednak skutočnosti poukazujúce na nedostatky znaleckých posudkov podaných súdom

ustanovenými znalcami. Spracovatelia tohto znaleckého posudku znaleckej organizácie poukázali na to,
že v zdravotnej dokumentácii pacientky úplne absentujú také objektívne verifikované popisy a ilustrácie
o prejavoch psychopatológie, z ktorých by sa dali ustáliť serióznejšie a zodpovedné závery o miere jej
organického narušenia a s poukazom na odbornú literatúru označenú v znaleckom posudku uviedli, že
v odbornej terminológii sa vyskytuje pojem organický psychosyndróm, ktorý nehovorí viac, než to, že

zistená duševná porucha je organického pôvodu, a že pokiaľ sa v zdravotnej dokumentácii vyskytne ako
hlavná diagnóza (kód F07.9) je poznamenaný nedefinovateľnou neurčitosťou a v znaleckom posudku
nemá miesto a teda, pokiaľ znalci MUDr. R. K. a MUDr. B. K. kvantifikujú organický psychosyndróm
ako stredne ťažký, tak vôbec neuvádzajú, o čo túto kvantifikáciu opierajú. Ďalej poukázali na to, že
z tohto znaleckého posudku vyplýva, že ak znalec konštatovanie o nespôsobilosti na právne úkony

opiera o forenzne významné narušenie rozpoznávacích aj ovládacích schopností, dopúšťa sa chyby,
pretože nespôsobilosť na právne úkony podmieňuje iba vymiznutie rozpoznávacích alebo ovládacích
schopností osoby realizujúcej právny úkon. Ďalej z tohto znaleckého posudku vyplýva, že v kontrolnom
znaleckom posudku MUDr. B. K. úplne absentuje analýza mentálnej náročnosti a okolností oboch
právnych úkonov zo dňa 23.02.2007 a zo dňa 06.07.2007, ktorými sa tiež bolo nevyhnutne dôkladne

zaoberať, a že bolo potrebné zaoberať sa aj motiváciou darkyne darovať polovicu nehnuteľností
vlastnému synovi, ktorý túto polovicu do roku 1981 reálne vlastnil a 40 rokov ju užíva a darovať druhú
polovicu neveste, manželke tohto syna, ktorá s darkyňou prakticky žila pod jednou strechou 40 rokov a
poskytla jej doživotnú starostlivosť, keď takéto konanie darkyne s poukazom na tieto skutočnosti nemá
charakter psychopatologického konania, pričom z psychiatrického hľadiska nemožno predmetné zmluvy

považovať za mentálne náročné právne úkony. S poukazom na tieto podstatné skutočnosti, ako aj ďalšie
skutočnosti podrobne popísané v tomto znaleckom posudku, dospeli jeho spracovatelia k záveru, že
závery kontrolného znaleckého posudku MUDr. B. K. nepovažujú za správne a tieto nie sú spoľahlivé
a nespochybniteľné, a že rekonštrukciou psychického stavu nebohej V. M. u nej v prvom polroku
2007 nezistili prítomnosť takej duševnej choroby, či poruchy, v dôsledku ktorej by bola nespôsobilá na

posudzované právne úkony. Podľa ich názoru súd prvej inštancie po komplexnom zhodnotení všetkých
skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania osobitne a v ich vzájomnej súvislosti, dospel k
správnemu záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali dostatočným spôsobom,
že by nebohá V. M. uzavrela posudzované darovacie zmluvy v stave vylučujúcom jej spôsobilosť na
právne úkony a nebola zistená ani iná okolnosť spôsobujúca neplatnosť týchto zmlúv. Rozsudok súdu

prvej inštancie považujú v napadnutej časti za správny aj z toho hľadiska, že nebohá V. M. bola v
čase uzavretia posudzovaných darovacích zmlúv výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a
obsahom tohto jej práva chráneného aj Ústavou Slovenskej republiky, bolo aj právo rozhodnúť sa o
tom, akým spôsobom so svojím majetkom naloží. Na posúdenie neplatnosti takýchto právnych úkonov
z dôvodu zdravotného stavu konajúcej osoby, ktorá už nežije a nemôže tak skutočnú vôľu prezentovať,

by boli potrebné také zistenia, získané v rámci vykonaného dokazovania, ktoré by jednoznačne
preukazovali existenciu takého zdravotného stavu konajúcej osoby v čase realizácie právneho úkonu,
ktorý by jej spôsobilosť na právne úkony vylučoval a nielen spochybňoval.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) na odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP, keď bolo potrebné
zopakovať dokazovanie výsluchom znalcov MUDr. R. K. a MUDr. B. K., výsluchom svedka Mgr. V. F.

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti výroku o zamietnutí žaloby o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohej V. M. nie je dôvodné a odvolanie žalobcov proti výroku o zamietnutí
vzájomnej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Výrok o náhrade trov konania je potrebné podľa § 388
CSP zmeniť.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po nebohej V. M. na tom právnom závere, že žalobcovia síce preukázali naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. V. M., avšak

žaloba je nedôvodná. V nadväznosti na to súd prvej inštancie podrobne poukázal na skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania a predovšetkým znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria znaleckými posudkami znalcov MUDr. R. K. a MUDr. B. K., keď mal
za to, že uvedení znalci nedospeli k jednotným jednoznačným záverom o tom, že nebohá V. M. nebola
schopná chápať zmysel darovacích zmlúv. Súd prvej inštancie pri posudzovaní vôle nebohej V. M.

darovať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných 1/, 2/ zobral do úvahy i ďalšie okolnosti zistené v
konaní, z ktorých možno vyvodiť slobodný a vážny prejav vôle nebohej V. M. darovať žalovaným 1/,
2/ predmetné nehnuteľnosti. Bola to predovšetkým skutočnosť, že pozemok pod domom a záhrada
boli pôvodne pridelené do spoločného osobného užívania žalovaného 1/ a jeho rodičov, že stavebné
povolenie na dom bolo vydané na žalovaného 1/ a jeho rodičov, že žalovaný 1/ si vzal pôžičky na stavbu

predmetného rodinného domu, že dva byty, ktoré boli dané ako náhrada za asanáciu pôvodného domu
získali právni predchodcovia žalobcov, že za tohto stavu uveril tvrdeniam žalovaného 1/, že jemu patriaci
spoluvlastnícky podiel predmetných nehnuteľností na rodičov bol realizovaný len v rámci ochrany
týchto nehnuteľností pred ich možným prepadnutím štátu v súvislosti s opakovanými zahraničnými
cestami žalovaných 1/ a 2/, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 03.06.1981

registrovaná vtedajším Štátnym notárstvom v Trenčíne bola až štvrtým pokusom uskutočneným za
týmto účelom v priebehu viac rokov. Súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/, že ani
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.1981 im nebola kúpna cena vyplatená, keďže úradný záznam
zo dňa 26.06.1981 nekorešponduje s výškou kúpnej ceny ani s obsahom samotnej kúpnej zmluvy a
išlo preto len o vyhotovenie formálneho dokladu pre dokončenie registrácie tejto kúpnej zmluvy na

preukázanie zaplatenia kúpnej ceny, ktoré sa vyžadovalo. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že
právnym predchodcom žalobcov boli zo strany rodičov poskytnuté finančné prostriedky na doplnenie
domácnosti každému po 20.000 Kčs a že vážnejšie pochybnosti o úmysle nebohej darkyne nakladať so
svojím majetkom nemali aj s poukazom na ďalšiu darovaciu zmluvu uzavretú medzi ňou ako darkyňou a
žalobcom 2/ (resp. jeho právnym predchodcom) ako obdarovaným zo dňa 10.10.2005, ktorou sa podľa

tvrdenia samotných žalobcov mala táto odvďačiť žalobcovi 2/ za doopatrovanie rodinného príslušníka.
Vo vzťahu k výpovedi svedka MUDr. Q. B., očného lekára, súd prvej inštancie uviedol, že túto nemohol
vziať do úvahy, pretože tento svedok sa nevedel vyjadriť k zdravotnému stavu nebohej V. M. a že pre
príbuzenský pomer k žalobcovi 2/ neprihliadol ani na výpoveď svedkyne Z. M. a rovnako pre priateľský
vzťah k pôvodnému žalobcovi 1/ neprihliadol ani na výpoveď MUDr. Q. T.. Súd prvej inštancie ďalej

odôvodnilnevykonanieďalšiehodokazovaniavýsluchompoštovejdoručovateľkyauviedol,žečosatýka
výpovedí svedkov V. K., V.. J. K., Ing. A. K., D. A., V.. Q. Z. a W. Z., tieto pri posudzovaní zdravotného
stavu darkyne nebral do úvahy , pretože sa jednalo o odbornú otázku, na ktorú sú potrebné odborné
znalosti, ktorými svedkovia nedisponovali a že neprihliadal ani na znalecký posudok V.. V. H. predložený
v konaní žalovanými 2/, 3/ ako listinný dôkaz, pretože tento znalec sa zaoberal inými skutočnosťami,

ako boli predmetom znaleckého dokazovania. Z týchto zistení potom súd prvej inštancie vyvodil, že
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keď jednoznačne a presvedčivo nepreukázali, že nebohá V.
M. nebola schopná posúdiť následky darovania predmetných nehnuteľností žalovaným 1/, 2/ a preto
ich žalobu zamietol.

7. Odvolací súd po zopakovaní výsluchu znalcov MUDr. R. K. a MUDr. B. K., výsluchu svedka Mgr.
V. F., považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením
napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:8. Z opakovaných výsluchov znalcov MUDr. R. K. a kontrolného znalca MUDr. B. K. vyplýva, že
nepotvrdili jednoznačne, že nebohá V. M. konala pri uzatváraní predmetných darovacích zmlúv
v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, keď bezpečnosť zistenia

(skutkového záveru), že nebohá V. M. nedokázala posúdiť následky svojho konania musí byť
jednoznačná, teda jednoznačne preukázaná a len predpoklad neschopnosti nestačí. Z výsluchu znalca
V.. R. K. na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal
zo spisovej a zdravotnej dokumentácie, aj z výpovede strán a svedkov, na ktoré však neprihliadal,
nakoľko mohli byť zaujaté, keďže ide o spor dvoch strán, okrajovo na ne prihliadal. Vychádzal z

výpovede notára v čase vyhotovovania znaleckého posudku tak, ako bola zaprotokolovaná a z tejto
protokolácie vyplynulo, že posudzovaná nebola orientovaná a preto na túto skutočnosť aj pri znaleckom
posudku prihliadal. Uviedol, že opravená, resp. zmenená výpoveď notára v tom smere, že posudzovaná
bola orientovaná, má nepodstatný vplyv na výsledok znaleckého dokazovania, pretože zo zdravotnej
dokumentácie vyplýva, že minimálne tri roky pred uzavretím darovacích zmlúv bola u posudzovanej
konštatovaná internistom zjavná demencia a pri ďalších somatických ochoreniach posudzovanej to

znamená, že všetky príznaky hovoria o organickom poškodení mozgu. Môže byť však problém, že pri
vaskulárnej demencii môže byť kolísavý priebeh. Znalec sa pridržiaval svojho záveru, že u posudzovanej
bol organický psychosyndróm stredne ťažkého až ťažkého stupňa, bezpečne však nevedel posúdiť, či
pri kolísavom priebehu mala svetlú chvíľku v čase podpisovania predmetných zmlúv. Verifikovať sa to
nedá ničím. O zdravotnom stave nebohej sa môže vyjadrovať len teoreticky, opierajúc sa o konkrétnu

dokumentáciu, ktorá je k dispozícii. Teoreticky je možné, že pri podpise predmetných zmlúv mohla mať
posudzovaná jasnejšiu chvíľku. Pripustil, že v prípade, ak posudzovaná mala v čase podpisovania
jasnejšiu chvíľku, čo nevylučuje aj pri tomto type ochorenia, mohla vedieť čo podpisuje, o aký právny
úkon sa jedná. Ďalej uviedol, že na základe zdravotného stavu v zdravotnej dokumentácii posudzovanej
je dôvodná pochybnosť o jej kognitívnych schopnostiach, a či v konkrétnom okamihu podpisovania to

dosahovalo hĺbku demencie, na to nevedel odpovedať. Motívom konania, ktorý viedol posudzovanú k
uzavretiu darovacích zmlúv sa nezaoberal. Z výsluchu znalca MUDr. B. K. na odvolacom pojednávaní
vyplynulo, že prípadné skorigovanie záverov jeho znaleckého posudku je možné tak, že po oboznámení
sa s vyhodnotením dôkazov by mohol urobiť iný záver, a to taký, že posudzovaná bola len s vysokou
pravdepodobnosťou nespôsobilá na vykonanie predmetných právnych úkonov. Uviedol, že motivácia

pri uzatváraní právnych úkonov je dôležitá vec, zaoberal sa tým, ale bez hodnotenia dôkazov k ničomu
nedospel. Malú váhu pripísal tomu, čo povedal na odvolacom pojednávaní notár, lebo nie je odborníkom
na duševné zdravie. Teoreticky taká primitívna vec, že dáva pol domu synovi, ktorá je už vlastne dávno
jeho, mohla posudzovaná chápať, napriek tomu, že v plnom rozsahu nemusela chápať, čo podpisuje.
Výlučne len na základe zdravotnej dokumentácie, teda bez iných údajov, znalec ďalej konštatoval, že

nebohá pani M. bola v období rokov február 2007 a júl 2007 s vysokou pravdepodobnosťou nespôsobilá
k predmetným úkonom. Na základe zdravotnej dokumentácie nemožno nespôsobilosť potvrdiť so 100%
absolútnou istotu. Z opakovaného výsluchu oboch znalcov na odvolacom pojednávaní tak vyplynulo,
že samotná zdravotná dokumentácia neposkytuje také údaje a záznamy, na základe ktorých by sa dala
jednoznačne konštatovať nespôsobilosť darkyne na predmetné právne úkony - uzavretie darovacích

zmlúv. Z výsluchu znalcov ďalej vyplynulo, že pri vypracovaní znaleckého posudku nebrali do úvahy
výpoveď svedka - notára Mgr. V. F., keď znalec MUDr. R. K. uviedol, že ani opravená, resp. zmenená
výpoveď svedka v tom smere, že posudzovaná bola pri uzatváraní predmetných darovacích zmlúv
orientovaná a znalec MUDr. B. K. nepovažoval výpoveď svedka Mgr. V. F. za dôležitú, lebo notár nie
je odborníkom na duševné zdravie. Podľa názoru odvolacieho súdu však ide o dôkaz, o ktorom ani

odvolací súd nemal zásadnú pochybnosť, keď z výsluchu tohto svedka na odvolacom pojednávaní
vyplynulo, že s nebohou V. M. v čase podpisovania predmetných darovacích zmlúv komunikoval takým
spôsobom, z ktorého jej bolo zrejmé, aké právne úkony uzatvára, čo podpisuje, keď svedok jej vysvetlil,
čo je podstatou týchto právnych úkonov. V danej veci tak po zopakovaní dokazovania výsluchom znalca
MUDr. R. K. a kontrolného znalca MUDr. B. K., svedka Mgr. V. F., odvolací súd dospel k záveru, že znalci

u nebohej V. M. plne nevylúčili jej schopnosť posúdiť následky svojho konania a tiež ani jej ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti, pričom z výsluchu svedka - Mgr. V. F. nevyplynulo, že by nebohá V. M. pri
uzatváraní predmetných darovacích zmlúv nebola orientovaná, tak by nevedela posúdiť, o aké právne
úkony ide, čo je podstatou týchto právnych úkonov. Na základe uvedeného preto ani odvolací súd
nemal za preukázaný záver o tom, že by nebohá V. M. sporné právne úkony darovacej zmluvy zo dňa

23.02.2007 a darovacej zmluvy zo dňa 06.07.2007 učinila ako osoba konajúca v duševnej poruche,
ktorá ju robí pre tento právny úkon neschopnou, keď neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Obč.
zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho
konania alebo svoje konanie ovládnuť.9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej
časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade
trov konania z týchto dôvodov:

Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, v ktorom bola zamietnutá žaloba o určenie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva a zamietnutá vzájomná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
podľa § 255 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovanej 2/ tak, že žalovanej 2/ priznal náhradu trov konania
vo výške 100%. M. k tomu, že žalovaný 1/ bol úspešný vo veci určenia, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva a neúspešný vo veci vzájomnej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, podľa § 255 ods.
2 CSP žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. Čo sa týka žalobcov, súd ani týmto náhradu trov
konania nepriznal s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, pretože títo boli neúspešní vo veci určenia, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva a úspešní vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danej veci predmetom konania bola žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a vzájomná

žaloba žalovaného 1/ o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Ide tak (vo veci samej) o dva relatívne
samostatné nároky, o ktorých je síce rozhodované v jednom konaní, ktoré sú však samostatnými
žalobami a preto vo vzťahu ku každému z nich, musí byť náhrada trov konania určená samostatne s
ohľadom na procesný úspech vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vo vzťahu k žalovanej 2/ z jej plného úspechu vo veci, nepostupoval správne, nakoľko

žalovaná 2/ stranou sporu v súvislosti so vzájomnou žalobou nebola. Posudzovať čiastočný úspech,
resp. neúspech vo veci podľa § 255 ods. 2 CSP vo vzťahu žalobcov a žalovaných v súvislosti so žalobou
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a vo vzťahu žalovaného 1/ a žalobcov v súvislosti o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v danej veci nie je taktiež možné, vzhľadom na vyššieuvedené, keď vo
vzťahu ku každému nároku musí byť náhrada trov konania určená samostatne s ohľadom na procesný

úspech vo veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil
podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd odvolanie žalobcov proti výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby podľa § 386 písm. b)
CSP odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou, keď oprávnenou osobou podať odvolanie
je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O takýto prípad v danej veci nejde,

keď napadnutým rozsudkom nebolo predmetným výrokom rozhodnuté v neprospech žalobcov, nakoľko
vzájomná žaloba žalovaných o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.1981 bola súdom prvej
inštancie zamietnutá.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným priznal proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v
súvislosti so žalobou o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a aj v súvislosti so vzájomnou
žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa §
262 ods. 2 CSP.

13. Podľa § 258 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 2 CSP odvolací súd priznal znalcovi MUDr. R. K., znalcovi
MUDr. B. K. a svedkovi Mgr. V. F. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s ich výsluchom
na odvolacom pojednávaní dňa 22.06.2017. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa §

262 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).