Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010334
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3512010334.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a

prísediacich F. T. a I.. T. B. v trestnej veci obžalovaného I. B., nar. XX.XX.XXXX v Q. Q., trestne stíhaného
na slobode pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom
pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 16. mája 2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: I. B. D. E. L. M. I. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Q. Q.,
trvale bytom B., U. Č.. XXX,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyOkresnejprokuratúryNovéMestonadVáhomPv81/12-43zodňa02.10.2012,doručená
Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 02.10.2012, pre zločin sexuálneho zneužívania podľa §

201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 23.00 hod. dňa 25.01.2012 do
ranných hodín dňa 26.01.2012 v obývačke rodinného domu v B., Č. U. Č.. XXX, počas toho ako ležal
vedľa svojej dcéry mal. B..F.., nar. XX.XX.XXXX, ju ohmatával po celom nahom tele počas čoho si z
teplákov vytiahol svoj pohlavný úd a začal sa sexuálne uspokojovať,

pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.10.2012 podala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom pod č.k. Pv 81/12-43 zo dňa

02.10.2012 obžalobu Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na obžalovaného I. B. pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona s použitím § 139 ods. l písm. c)
Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Po začatí hlavného pojednávania súd zistil, či chcú obžalovaný a prokurátor uzavrieť dohodu o vine a
treste. Prokurátor a obžalovaný vyhlásili, že nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste.
Obžalovaný po zákonnom poučení o jeho právach a podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je
nevinný.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je nevinný, vykonal súd na hlavnom pojednávaní
dokazovanie výsluchom obžalovaného I. B., svedkov D. W., Ľ. B., U. B., maloletej B..F.., A. F., znalkyne
L.. J. Ž., znalca U.. L. W., prečítal a oboznámil listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec
a osobu obžalovaného.Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné bez akýchkoľvek pochybností a jednoznačne
dospieť k záveru, že bol spáchaný skutok, a to že maloletá B. bola sexuálne zneužívaná obžalovaným

spôsobom popísaným v obžalobe. Dôkazy možno rozdeliť na v predmetne veci na dve skupiny.
Na usvedčujúce obžalovaného a dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaného. Obžalovaný od
samotného začiatku trestného stíhania, že by dcéru akýmkoľvek spôsobom zneužil, že je nevinný,
skutku sa nedopustil a obvinenie je založené na klamstve jeho dcéry mal. B..F.. V potvrdil, že v čase
skutku sa s poškodenou mal. B..F.., jej matkou A. F., svedkami U. B. a D. W. nachádzal v mieste

trvalého bydliska v B., U. Č.. XXX. Počas inkriminovanej noci opravoval auto s D. W.. Svedkovia D.
W., U. B., Ľ. B., A. F. potvrdili, že v inkriminovanom čase boli spolu s obžalovaným v mieste jeho
trvalého bydliska v B. U. Č.. XXX, kde obžalovaný opravoval auto spolu s D. W.. Podľa obžaloby
malo byť spáchanie skutku preukázané výpoveďou poškodenej mal. B..F.., svedkyňou A. F., U. B.
a znaleckým posudkom znalcov z odboru psychológia U.. L. W. a znaleckým posudkom znalcov
psychiatrov L.. J. Ž. a L.. L. G.. Z výpovede svedkyne A. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že

od dcéry maloletej B..F.. sa dozvedela, že ju obžalovaný sexuálne zneužil, no priamym svedkom
skutku nebola. Neskôr jej dcéra uviedla, že si to skutok vymyslela. Z výpovede svedka U. B. pred
súdom vyplynulo, že o skutku sa dozvedel od maloletej B..F.., ktorá mu o ňom povedala ráno po
skutku. Nebol však priamym svedkom skutku. Z výpovedí ostatných svedkov vyplynulo, že mali všetci
spať v jednej miestnosti nikto konanie obžalovaného, ktoré mu je kladené za vinu, nezaregistroval. Na

hlavnom pojednávaní bol vypočutá poškodená mal. B..F.., ktorá vypovedala, že si skutok vymyslela,
lebo obžalovaný jej nevenoval toľko pozornosti ako jej sestre M.. Išlo u nej o hnev voči obžalovanému a
žiarlivosť voči jej sestre. Preto sa obžalovanému chcela takýmto spôsobom pomstiť. Výpoveď maloletej
B..F.. z prípravného konania, v ktorej usvedčovala obžalovaného zo spáchania skutku podľa názoru
súdu nie je procesne spôsobilá ako usvedčujúci dôkaz, nakoľko jej výsluch bol vykonaný ešte pred

vznesením a oznámením obvinenia obžalovanému, nenachádzal sa v procesnom postavení obvineného
a nemohol tak uplatňovať svoje právo na obhajobu. Výsluch maloletej nebol po vznesení obvinenia
obžalovanému zopakovaný. Okrem toho je potrebné uviesť, že samotný prepis výsluchu maloletej ako
aj obrazovo zvukový záznam z jej výsluchu je v značnej miere nezrozumiteľný a nie je z neho možné
vyvodiť na aké otázky prokurátora maloletá odpovedala. Preto jedinou zrozumiteľnou a použiteľnou

výpoveďou je výpoveď maloletej B..F.. pred súdom. Z hľadiska posúdenia otázky vierohodnosti výpovedí
maloletej B..F.. nemožno túto výpoveď porovnať so skoršou výpoveďou z prípravného konania. Za
účelomposúdeniavierohodnostivýpovedemaloletejbolvprípravnomkonaní pribratýdokonaniaznalec
U.. L. W., ktorý maloletú B..F.. v prípravnom konaní vyšetril a podal znalecký posudok a bol tiež prítomný
výsluchu maloletej na hlavnom pojednávaní. Z jeho znaleckého posudku i výpovede vyplynulo, že zo

psychologického hľadiska je možná priemerná až vyššia zhoda prežitých udalostí a ich reprodukovanie
maloletou, ktorej špecifická vierohodnosť je na kvalitatívne vyššej úrovni ako všeobecná vierohodnosť,
pričom všeobecná vierohodnosť je veľmi ľahko až čiastočne katatýmne a časovo psychofyziologicky
zmenená, znížená. Účelové správanie maloletej v posudku a vo svojej výpovedi pred súdom znalec
však nevylúčil a pozoroval u nej prejavy výchovno-problémového správania. Vzhľadom na takéto závery

znalca a vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa výsluchu maloletej v prípravnom konaní nie je možné
jednoznačne vyhodnotiť mieru pravdivosti výpovede maloletej. Súd pri hodnotení týchto dôkazov však
nemal k dispozícii priamy dôkaz, výpoveď žiadneho očitého nestranného svedka prípadne iný dôkazný
prostriedok, ktorý by mohol nezávisle od zainteresovaných osôb potvrdiť skutočnosti a okolnosti, či došlo
ksexuálnemuzneužívaniumaloletejB..F..obžalovaným.ZvýpovedeznalkynezodborupsychiatriaL..J.

Ž. vyplynulo, že u obžalovaného nezistili žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu. Zistili u obžalovaného
disociálnu poruchu osobnosti, teda, že nie sú u neho rozvinuté vyššie city, nie je rozvinutá schopnosť
empatie, udržať so vzťahy súcitu, laxný prístup k právnym normám a pod. a nemusela byť prítomná
porucha sexuálnej preferencie, ktorá sa ani nepotvrdila. Disociálna porucha osobnosti je predpokladom
páchania trestnej činnosti ako takej, ale môže sa podieľať aj na posudzovanom sexuálnom konaní

obžalovaného. Podozrenie na sexuálnu úchylku u obžalovaného nezistili, preto nenavrhovali skúmanie
obžalovaného znalcami z odboru sexuológie. Disociálna porucha osobnosti, jej štruktúra, nemala vplyv
na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. U obžalovaného neodporúčali žiadne ochranné liečenie, lebo
nezistili žiadnu duševnú poruchu, ktorú by bolo potrebné liečiť.
Výsledky samotného dokazovania nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného

záveru, že sa došlo k spáchaniu trestného činu tak, ako je uvedený v obžalobe a že ho spáchal
obžalovaný. Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne
preukázaných faktoch. Ustanovenie § 2 ods.4 Trestného poriadku, obsahuje základnú zásadu trestného
konania, a to zásadu prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje zanevinného, dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená. Prezumpcia neviny
vyjadruje objektívnu právnu situáciu. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú základné pravidlá, ktoré
súd musí v plnom rozsahu rešpektovať. Jedná sa najmä o zásadu, že obžalovanému musí byť vina

preukázaná, teda nie je úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, je len jeho právom predkladať
a navrhovať dôkazy o svojej nevine. Ďalšou zásadou je zásada „in dubio pro reo“, teda že v prípade,
ak po skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov existujú pochybnosti o skutkovej
otázke významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ďalším princípom
je princíp, podľa ktorého nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina. V danom

prípade súd nemal dostatok spoľahlivých dôkazov, na základe ktorých je jednoznačne preukázané,
že došlo k sexuálnemu zneužívaniu maloletej, ale niet ani spoľahlivých a jednoznačných dôkazov o
tom, že maloletá nebola vystavená určitému sexuálnemu zneužívaniu. Obžalovaný bol v prípravnom
konaní dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania
vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol súd vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je

predmetom trestného stíhania a preto je nutné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Súd v tejto
dôkaznejnúdzinemáinúmožnosť,akorešpektovaťzákladnúzásadutrestnéhopráva-vpochybnostiach
prospech obžalovaného, a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť s poukazom na § 285 písm. a)
Trestného poriadku, pretože nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu žalovaného skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.