Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/343/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895067
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416895067.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne K. H., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. č. XX, XXX XX Q., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
zaplatenie 1.508,50 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 18Csp/4/2016-41 zo dňa 02. 03. 2017, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 02. 03. 2017 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 18Csp 4/2016 zo dňa 18. 07. 2016 (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu1.508,50Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezuvedenejistinyzadobuomeškania
od 05. 07. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok). Zároveň
rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou
domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.508,50 Eur. Žalobu
odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 11. 2013, na
základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 900 Eur s tým, že odplata za takýto
úver bola dohodnutá vo výške 864 Eur, pričom ročný úrok predstavuje viac ako 96 %. Úver použila
pre osobnú potrebu. Ďalej uviedla, že so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19. 02. 2015 na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 1.000 Eur s
tým, že odplata za takýto úver bola dohodnutá vo výške 872 Eur, pričom ročný úrok predstavuje viac
ako 87,20 %. I tento úver použila pre osobnú potrebu. Podľa názoru žalobkyne predmetné zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné
zmluvné podmienky resp. ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Dojednaná
odplata dosiahla úroveň viac ako 87 % čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a preto je v rozpore s ustanovením § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o spotrebiteľské zmluvy, tak dojednané odplaty za poskytnutý
úver sú neplatné nakoľko sú v rozpore so zákonom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zmluve o úvere číslo
XXXXXXXXX jeuvedené,žecelkovénákladysútvorenésúčtomvovýške39,15%ročnezposkytnutého
úveru, čo predstavuje sumu 352,35 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy vo výške 511,65 Eur. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX je uvedené, že príslušný poplatok jetvorený súčtom úroku vo výške 59,20 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 592 Eur a odplaty
za poskytnutie úveru vo výške 280 Eur. Podľa názoru žalobkyne ide o neprimerané vysoké náklady s
tým, že sa nimi obchádza zákon nakoľko ide o úroky za poskytnutie úveru. Okrem toho zmluvy o úvere
neobsahujú údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a to údaj o druhu
spotrebiteľského úveru, ako aj dobu trvania zmluvy, výšky, počtu a termínu splátok a preto sú úvery
bezúročnéabezpoplatkové.Žalovanýmápretonároklennavrátenieistinyatosumy900Eurresp.1.000
Eur. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovanému zaplatila z titulu poskytnutého úveru č. XXXXXXXXX vo
výške 1.764 Eur t. j. o 864 Eur viac ako bola povinná. Zároveň žalovanému zaplatila z titulu poskytnutého
úveru č. XXXXXXXXX sumu 1644,50 Eur t. j. o 644,50 Eur viac ako bola povinná. Takýmto plneniami
z jej strany sa tak žalovaný bezdôvodne obohatil o celkovú sumu 1.508,50 Eur.
1. 3. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že pôvodne rozhodol v spore platobným rozkazom, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor a preto predmetný platobný rozkaz zrušil
(I. výrok) a vo veci nariadil pojednávanie.
1. 4. Po uvedení vyjadrení strán sporu prvoinštančný súd konštatoval, že zistil nasledovný skutkový
stav veci: „Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 19. 02. 2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.000 Eur s tým, že tá sa zaviazala zaplatiť žalovanému odplatu a
úrok vo výške 872 Eur. Žalobkyňa tak celkovo mala zaplatiť žalovanému sumu 1.872 Eur, pričom odplata
za úver bola dojednaná vo výške 280 Eur, čo predstavuje RPMN 28 % a úrok bol dohodnutý vo výške
59,20 % z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 592 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť sumu
1.872 Eur do 19. 02. 2016 s tým, že strany sporu sa dohodli na tom, že doba trvania úverovej zmluvy a
termín konečnej splatnosti úveru je 19. 02. 2016. Zároveň v takejto zmluve bola priemerná výška RPMN
14,15%. Za obdobie od 08. 04. 2015 do 20. 07. 2015 vykonala žalobkyňa úhrady v rozsahu 470 Eur
a v období od 22. 10. 2015 do 09.06. 2016 vykonala úhrady v rozsahu 1.174,50 Eur. Žalobkyňa a
žalovaný uzavreli dňa 12. 11. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 900 Eur s tým, že tá sa zaviazala zaplatiť žalovanému sumu 864 Eur ako
celkové náklady s úverom. Žalobkyňa sa tak zaviazala zaplatiť žalovanému celkovú sumu 1.764 Eur.
Celkové náklady žalobkyne s úverom sú tvorené úrokom vo výške 39,15%, čo predstavuje sumu 352,35
Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 511,65 Eur.
Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť sumu 1.764 Eur do 20. 11. 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
bola doba trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti dojednaná k 20. 11. 2014. Výška RPMN
bola určená vo výške 96 % a priemerná RPMN bola určená 49,13 %. Žalobkyňa v období od 17. 01.
2014 do 25. 02. 2015 vykonala úhrady v rozsahu 1.764 Eur. Právny zástupca žalobkyne výzvou zo dňa
30. 06. 2016 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia do 04. 07. 2016.“
1. 5. Následne prvoinštančný súd uviedol zákonné znenia ustanovení § 52, § 53 ods. 2, § 451 a
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 a 3, § 2, § 9
ods. 1, 2 a 6 a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a priamo vo vzťahu k
prejednávanému sporu konštatoval: „Pokiaľ ide o zmluvy o úvere tak medzi stranami sporu ide o
spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalovaný je právnická osoba, ktorá poskytuje finančné služby v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s tým, že poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe vyššie
uvedené úvery. Takéto úvery boli podľa názoru súdu poskytnuté na iný účel ako na výkon povolania,
zamestnania alebo podnikateľskej činnosti nakoľko žalovaný nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy,
z ktorých by vyplývalo, že takéto úvery boli poskytnuté žalobkyni na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikateľskej činnosti. Takéto úverové zmluvy boli zamestnancom žalovaného vopred pripravené na
formulároch s tým, že žalobkyňa ako slabší účastník zmluvného vzťahu nemohla podstatným spôsobom
ovplyvniť obsah takýchto zmlúv a do zmlúv sa dopĺňali len jej osobné údaje, ako aj údaje týkajúce sa
úverov. Žalobkyňa z uvedených dôvodov nemohla ovplyvniť výšku poplatku resp. iný obsah takýchto
zmlúv a takéto zmluvy mohla prijať ako celok alebo ich odmietnuť. Preto má žalobkyňa ako slabšia
strana zmluvného vzťahu postavenie spotrebiteľa a to jednak podľa Občianskeho zákonníka, ako aj
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko charakter úverov, ktoré jej boli poskytnuté
spĺňajú definíciu spotrebiteľského úveru, pretože nejde o úvery, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 3 zák. o
spotrebiteľských úveroch. Uzavreté úverové zmluvy museli tiež obsahovať aj náležitosti, ktoré vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. platný a účinný v čase uzavretia zmlúv a preto súd
preskúmal takéto zmluvy, či obsahujú všetky zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k názoru, že úverové zmluvy neobsahuje všetky zákonné
náležitostinakoľkoabsentujevnichúdajovýške,počteatermínesplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a zároveň je nesprávne uvedená
úroková sadzba, pretože súd výšku administratívnych nákladov, ktorá bola dohodnutá v zmluve o úverezodňa12.11.2013považujezaneprimeranevysokúatakýmtopoplatkomžalovanýlenobchádzazákon
stým,žemožnotakýtoadministratívnynákladpovažovaťzaodplatuzaposkytnutýúveratedaideoúrok.
V dôsledku tejto skutočnosti má súd pochybnosti o správnosti údajov o výške úrokovej sadzby, ktorá
bola dojednaná stranami sporu nakoľko v nej nebola zahrnutá takáto odplata - administratívny náklad.
Súd tiež podotýka, že žalovaný v konaní nepreukázal v čom pozostávajú takéto administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie úverových zmlúv. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere zo dňa 19. 02. 2015, tak
nebola v nich správnym spôsobom určená RPMN nakoľko pri jej výpočte mal byť zahrnutý aj úrok a nie
lenodplatavdôsledkučohobolažalobkyňauvedenádoomylu.Zuvedenýchdôvodovsúúverovézmluvy
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie vyššie
uvedených zákonných náležitostí a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa čerpala takéto úvery.
Keďže úvery sú bezúročné a bez poplatkov, žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť v prospech žalovaného
len sumu vo výške poskytnutého úveru vo výške 1.000 Eur z titulu úverovej zmluvy zo dňa 19. 2. 2015,
pričom však žalobkyňa vykonala úhrady v rozsahu 1.644,50 Eur a z titulu zmluvy o úvere zo dňa 12.
11. 2013 vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 900 Eur, pričom zaplatila žalovanému
sumu 1.764 Eur. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne o sumu 1.508,50 Eur, nakoľko
nemal právny titul na zaplatenie takýchto peňažných súm a preto súd uložil žalovanému vydať takéto
bezdôvodného obohatenie vo výške 1.508,50 Eur žalobkyni.“
1. 6. V súvislosti s priznaným úrokom z omeškania prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že „keďže žalovaný bol vyzvaný výzvou právneho zástupcu žalobkyne, aby vydal bezdôvodné
obohatenie najneskôr do 04. 07. 2016, pričom túto skutočnosť nespochybňoval, súd priznal žalobkyni aj
úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995
Z. z. a to od 05. 07. 2016 v rozsahu platnej a účinnej úrokovej sadzby, z dôvodu omeškania žalovaného
s peňažným plnením.“
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancii aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
2. 2. V úvode odôvodnenia odvolania namietal, že v konaní prvoinštančného súdu došlo k vade uvedenej
v§363ods.1písm.d),f)ah)CSPtým,žesúdprvejinštancierozsudoknedostatočneodôvodnil(pretože
sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne), čím mu odňal
možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a taktiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. 3. V súvislosti s predmetnými zmluvami o spotrebiteľskom úvere uviedol, že nesúhlasí s názorom
prvoinštančného súdu, že tieto zmluvy je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, pretože
„výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov jej jasne uvedená priamo na prednej
strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. V tejto súvislosti poukázal na to, sa dlžníčka (žalobkyňa) sa
týmito zmluvami zaviazala k úhradám jednej splátky u každej zmluvy, pričom sa konkrétne dohodli
na termíne ich konečnej splatnosti (v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 12. 11. 2013 bol dohodnutý termín konečnej splatnosti na deň 20. 11. 2014 a v prípade zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX XXX zo dňa 19. 02. 2015 bol dohodnutý termín konečnej splatnosti
na deň 19. 02. 2016). Preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Následne v ten istý deň ako došlo k uzavretiu predmetných zmlúv dlžníčka (žalobkyňa)
požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Na základe týchto
dohôd jej bolo umožnené uhradiť požičanú čiastku v dvanástich pravidelných mesačných splátkach. V
súvislosti s tým, že prvoinštančný súd neakceptoval ani v zmluvách dohodnutý administratívny poplatok
namietal, že slovenská právna úprava v oblasti úverov účtovaniu takéhoto poplatku výslovne nebráni.
Podľa jeho názoru, v prípade predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia na jeho strane.
3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
3. 2. V súvislosti s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa RPMN, a výšky počtu a termínu splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný uzatvára so spotrebiteľmi
zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej
následnosti aj dohodu o plnení v splátkach (toho istého spotrebiteľského úveru), ktorou si zabezpečujeprincipiálnu nováciu (zmenu) splácania spotrebiteľských úverov z jednorazového splatenia na splácanie
v splátkach, pričom novačná dohoda o plnení v splátkach je nakoncipovaná tak, že rozčlenením
pôvodného jednorazového splatenia celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr a na splácanie
zostávajúcej sumy úveru rozloženej do pravidelných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku
čoho sa priemerný spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne
však po takejto novácii splácania je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v zmene
(zvýšení) ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na spotrebiteľský úver, pričom však príslušné
štandardizované informácie o tejto skutočnosti (o zvýšení RPMN v dôsledku zmeny splácania podľa
predpripravenej dohody o plnení v splátkach) nie sú spotrebiteľovi poskytnuté vopred, ešte pred
podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci ešte pred podpísaním tejto úverovej zmluvy má
žalovaný vopred vykalkulovanú túto skutočnosť, teda zvýšenie RPMN v dôsledku zmeny splácania
podľa súsledne prepojenej dohody o plnení v splátkach. Vzhľadom na žalovaným vopred pripravený a
koncipovaný formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, a
vzhľadom na ich vecné a časové prepojenie treba konštatovať, že konanie žalovaného pri uzatváraní
zmlúv o spotrebiteľskom úvere a súsledné prepojenie dohody o plnení v splátkach od počiatku cielene
smeruje k dosiahnutiu poskytnutia spotrebiteľského úveru s plnením (splácaním) vo viacerých splátkach,
teda nie s jednorazovým splatením úveru. RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia,
ako RPMN úveru splateného vo viacerých splátkach. Uvedené konanie žalovaného predstavuje nekalú
obchodnú praktiku, na ktorú poukázalo aj Rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo 7.
júna 2016 pod číslom GUV-709/2016.
3. 3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetné zmluvy neobsahujú informáciu o tom, akým spôsobom a v
akom rozsahu dôjde pripísaním jednotlivých splátok na účet istiny a v akom na účet poplatkov s úrokmi.
Taktiež v nich absentuje konkretizácia doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.
3. 4. Podľa jej názoru, z predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere jasne vyplýva, že obsahujú väčšie
množstvoustanovení,ktorémožnokvalifikovaťakoneprijateľnézmluvnépodmienky,austanovení,ktoré
sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a
hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver.
3. 5. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu
žalobkyňa uviedla, že bolo jasne preukázané, že predmetné zmluvy o úvere je nutné považovať za
bezúročné a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na ich
chýbajúce obsahové náležitosti. V dôsledku toho žalovaný nemal nárok na prijatie finančného plnenia
nad rámec poskytnutých úverov. Ona však žalovanému plnila nad rámec poskytnutých úverov a preto
došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu v súvislosti s jej argumentáciou
ohľadne RPMN a doby trvania spotrebiteľského úveru uviedol, že „tieto údaje sa nachádzajú v prílohe k
zmluve o spotrebiteľskom úvere Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť.“ K ostatným skutočnostiam uvedeným žalobkyňou vo vyjadrení sa už vyjadril v
odvolaní.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancieneporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal.
9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty
žalovaného uvedené v odvolaní. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila
so žalovaným predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne (toho istého dňa) ako došlo
k uzavretiu predmetných zmlúv, došlo i k podpísaniu dohôd o splácaní úveru v splátkach, ktoré
svojim obsahom nadväzovali na predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V samotných zmluvách o
spotrebiteľskom úvere neboli uvedené splátky, avšak z okolností a časových súvislostí možno vyvodiť,
že zmluvné strany už pri uzatváraní predmetných úverových zmlúv (zmlúv o spotrebiteľskom úvere) boli
dohodnuté na tom, že predmetné spotrebiteľské úvery bude žalobkyňa splácať v mesačných splátkach.
Tento stav nemožno hodnotiť inak, ako formálne novým právnym úkonom - formulárovou dohodou o
plnenívsplátkach,obísťzákonnúpovinnosťuviesťvsamotnejzmluveospotrebiteľskomúverezákonom
predpísané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Za tohto skutkového a právneho stavu možno konštatovať jediný záver, a to, že predmetné
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespĺňajú náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) uvedeného zákona sa považujú
predmetné spotrebiteľské úvery za bezúročné a bez poplatkov. V dôsledku toho žalovaný nemal nárok
na prijatie finančného plnenia nad rámec skutočne poskytnutých úverov. Žalobkyňa mu však plnila nad
rámec poskytnutých úverov a preto v tomto rozsahu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu. Prvoinštančný súd preto rozhodol vecne správne, keď za tohto skutkového právneho stavu
žalobe žalobkyne vyhovel.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.
11. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.