Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/491/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615220350
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615220350.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: E. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom V. X.H. Č.. XXXX/XX, R. X. Y., právne zastúpeného JUDr. Emíliou Šimkulákovou,
advokátkou, AK, Štefánikovo nám. 2, Spišská Nová Ves, proti žalovaným: X. Š. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Š. XX, R. X. Y., 2. H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, R. X. Y., o vypratanie bytu,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1, 2 sú povinní spolu s rodinnými príslušníkmi vypratať byt nachádzajúci sa v R. X. Y., na ul.
Š. Č.. XX, v dome súp.č. XXX, na prízemí, prvý byt vpravo z pohľadu od vstupnej brány a
odovzdať ho žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania od žalovaných 1, 2.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2015 domáhal, aby bola žalovaným 1,2
uložená povinnosť spolu s rodinnými príslušníkmi vypratať byt nachádzajúci sa v R. X. Y., na ulici Š. XX
v dome s. č. XXX na prízemí - prvý byt vpravo z pohľadu od vstupnej brány a odovzdať ho žalobcovi
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodil tým, že je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R.Š. X. Y., ktoré sú zapísané v LV
č. XXXXX a to: dom s. č. XXX, postavený na parcele registra "C" č. XXXX, ako aj parcela registra "C" č.

XXXX o výmere 1118 m2 zastavané plochy a nádvoria, pričom jeho spoluvlastnícky podiel činí 19/150
v pomere. Spoluvlastnícky podiel nadobudol postupne v roku 2015 darovaním a kúpou. Jeho právny
predchodca nebohý A. H. uzavrel dňa 28.12.2001 so žalovaným v 1. rade zmluvu o prenájme bytu, na
základe ktorej mu prenajal do užívania byt nachádzajúci sa v R. X. Y., na ulici Š. XX v dome s. č. XXX
na prízemí - prvý byt vpravo z pohľadu od vstupnej brány. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú
do 30.6.2003. Od tejto doby žalovaný byt užíva spolu s rodinou, manželkou H. J., žalovanou v 2. rade a
deťmi. Po skončení dohodnutej doby nájmu byt neodovzdali a trvanie nájomnej zmluvy nebolo žiadnym

spôsobom predĺžené. Po nadobudnutí vlastníckeho práva zistil, že žalovaní užívajú byt bez právneho
dôvodu a dom, v ktorom sa byt nachádza je natoľko schátralý, že nie je vhodný na bývanie, nevyhnutne
potrebuje opravy a celkovú rekonštrukciu. Vyzval preto žalovaných, aby byt vypratali a odovzdali mu
ho v lehote do 31.10.2015. V zmysle § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaní nemajú nárok na
bytovú náhradu. Žalovaní byt nevypratali a žalobcovi ho v určenej lehote neodovzdali, odmietajú sa z
bytu vysťahovať. Keďže byt je pre bývanie v nevyhovujúcom stave, a to aj z dôvodu havarijného stavu
komína a nevyhnutnej potreby celkovej rekonštrukcie, žalobca je nútený domáhať sa vypratania bytu

súdnou cestou.

2. Súd vo veci vydal dňa 30.11.2015 rozkaz na plnenie, ktorým vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol o
povinnosti žalovaných a všetkých, ktorí s nimi predmetný byt obývajú tento vypratať. Proti rozkazu naplnenie, podali v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaní 1,2 čím sa tento v celom rozsahu zrušil a
súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie.

3. Žalovaní v odpore so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že mali riadne uzavretú nájomnú zmluvu na
dobu určitú a táto sa predlžovala na základe ústnych dohôd s predchádzajúcim spoluvlastníkom. Za
byt riadne platili dohodnutý nájom a mali za to že ich nájomná zmluva má charakter zmluvy na
dobu neurčitú. V opačnom prípade by boli uvedení do omylu v rozpore s dobrými mravmi. Navyše
vykonávali na nehnuteľnosti s predchádzajúcim súhlasom predošlého prenajímateľa aj údržbu a

opravy, ktorý tieto od nich dokonca vyžadoval. Boli presvedčení o tom, že majú zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú, inak by neinvestovali vlastné peniaze na cudziu vec, keď dokonca nemali úľavu na
nájomnom. O tejto skutočnosti má vedomosť aj samotný žalobca, ktorý bol takmer najmenej desať
rokov voči predchádzajúcemu prenajímateľovi v nájomnom vzťahu. Konštatovali že žalobca podielovým
spoluvlastníkom na predmetných nehnuteľnostiach avšak iba menšinovým s podielom 19/150 a nie je
zrejmé, či jeho postup je aj vôľou ostatných spoluvlastníkov. Oni sú nájomcami od roku 1990 na dobu

neurčitú a nájomná zmluva uzavretá v roku 2001 do roku 2003 bola uzavretá preto, lebo v tom čase boli
nezamestnaní a chceli príspevok na bývanie. Predchádzajúci prenajímateľ mal následne pripraviť novú
zmluvu o nájme na dobu neurčitú, avšak nevedia preukázať jej existenciu.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.1.2016, 15.3.2016 a 19.8.2016 uviedol, že

nájomná zmluva bola uzavretá písomne a táto obsahuje jasné dojednanie o písomnej forme zmien.
Vzhľadom k tomu, že dojednania boli žalovaným známe, nich ich nemohol uviesť do omylu a konať
v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka stavebných úprav, tie v zmysle článku VII. zmluvy mohli byť
vykonávané iba so súhlasom prenajímateľa, údržbu a opravy predmetu nájmu mal v zmysle článku
IX. v zmysle zmluvy vykonávať nájomca. Ak žalovaní vykonali v prenajatom byte stavebné úpravy,

učinili tak svojvoľne v rozpore so zmluvou. Fakt, že žalobca je menšinovým spoluvlastníkom je pre
podanie žaloby irelevantný, s poukazom na ustanovenie § 139 Občianskeho zákonníka. Žalobca si
uplatnil svoje právo na ochranu vlastníckeho práva v súlade s ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka,
aktívna legitimácia aj menšinového spoluvlastníka je u žaloby na vydanie veci, ktorou je aj žaloba na
vypratanie bytu nepopierateľná. Ďalej uviedol, že toto konanie bolo vyvolané aj z dôvodov naliehavej

potreby rekonštrukcie domu, ktorý je v zlom technickom stave, hrozí vznik škôd. Čo sa týka rozhodnutia
o pridelení bytu č. 143/89 zo dňa 6.4.1990 bývalé MsNV pridelila byt žalovanému v 1. rade, v zmysle §
19 Zákona č. 41/1964 Zb.. Na základe tohto rozhodnutia vzniklo žalovanému právo na uzavretie dohody
o odovzdaní a prevzatí bytu podľa v tom čase platného § 154 Občianskeho zákonníka. Zákonom č.
509/1991 Zb. ktorým bol Občiansky zákonník novelizovaný bol zároveň zrušený zákon č. 41/1964. V

zmysle prechodného ustanovenia § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo osobného užívania
bytu vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti novely mení na
nájom. Konštatoval, že vlastníctvo pôvodných vlastníkov k nehnuteľnosti nebolo pôvodným vlastníkom
nikdy odňaté, avšak pokiaľ byty v bytových domoch neboli vlastníkmi využívané, tieto prideľoval v zmysle
vyššie citovaného zákona miestny národný výbor.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov, najmä LV č. XXXXX, zmluvou o prenájme bytu zo dňa 28.12.2001, výzvou na vypratanie zo
dňa 27.8.2015, potvrdením o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu zo dňa 11.9.2015,
poštovými poukážkami, rozhodnutím MNV v Spišskej Novej Vsi č. 143/1989 zo dňa 6.4.1990, správou

od Mestského úradu Spišská Nová Ves zo dňa 18.8.2016 a 30.8.2016, spismi Okresného úradu Spišská
nová Ves, katastrálny odbor č. V 2438/2015, V 2213/2015, V 2212/2015, V 918/2015,
fotodokumentáciou nehnuteľnosti i obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých časť

obývajú žalovaní účastníci a to v podiele 19/150, pričom svoje vlastníctvo preukazuje výpisom z LV č.
XXXXX, k.ú. R. X. Y.. Svoj podiel nadobudol jednak darovacou zmluvou V 918/2015 od U. H., ktorá
zdedila svoj podiel po bývalom vlastníkovi A. H., ktorý bol pôvodným zmluvným partnerom zmluvy o
prenájme bytu so žalovanými z 28.12.2011. Ďalšie podiely nadobudol kúpnymi zmluvami. Zmluvu o
nájme bytu uzavretú na dobu určitú so žalovanými získal od darkyne U. H.. Skutočným dôvodom preto,

aby sa domáhal svojho nároku t.j. vypratania predmetného bytu je fakt, že celý dom sa nachádza v
dezolátnom stave a je potrebná jeho nevyhnutná rekonštrukcia. Napriek tomu, že skutočným dôvodom
je dezolátny stav domu, právnym dôvodom je zánik užívania bytu na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté
na dobu určitú a od uplynutia lehoty žalovaní 1,2 užívajú byt, ktorého vypratania sa domáha, bezprávneho titulu. Súkromné vlastníctvo k predmetnému domu ostalo vždy zachované, najprv na právnu
predchodkyňu zmluvného partnera žalovaných A. H. a to jeho matku aj keď s bytmi, nachádzajúcimi sa v
tomto bytovom dome, disponoval štát a prideľoval ich rozhodnutím o pridelení bytu. On mal vedomosť,

že štát prideľoval z tohto domu nájomníkom iba tri byty, pričom s ostatnými bytmi disponoval priamo A.
H.. Právnou predchodkyňou A. H. - pôvodného prenajímateľa bola jeho matka H., ide o jeho matku s
pôvodným priezviskom M.. Od tejto získal časť podielu, ktorý v súčasnosti vlastní darom,
pričom ďalšie podiely získal od pôvodných spoluvlastníkov a to H. B., ktorý bol zapísaný v LV pod L.
a B. B., zapísaný v pôvodnom LV XXXXX pod L..

7. Žalovaný v 1. rade uviedol, že on by so žalobou súhlasil, ak by bolo jemu a jeho rodine pridelené
náhradné bývanie, pretože on pôvodne nadobudol užívacie právo k tomuto bytu na základe rozhodnutia
mestského úradu, ktoré predložil a následne na základe zmluvy s prechádzajúcim podielovým
spoluvlastníkom p. H.. Tvrdil, že zmluvu o prenájme bol nútený uzatvoriť z toho dôvodu, aby dostal
príspevok na bývanie od štátu a bol presvedčený o tom, že zmluva bola uzavretá s úmyslom obísť

zákon. Zmluva sa mala predlžovať z doby určitej na ďalšiu dobu určitú, ale k predlžovaniu došlo iba
ústne. Nesúhlasil s tým, že bytový dom je v tak dezolátnom stave, že by sa museli z toho dôvodu z
bytu vysťahovať. Uviedol, že potom, ako ho žalobca vyzval na vypratanie bytu, požiadal Mesto SNV o
pridelenie náhradného bytu. Pracovníčka mestského úradu sa im snažila ponúknuť náhradné bývanie
v mestskej časti Vilčurňa, čo je rómska komunita, S čím oni nesúhlasili. Konštatoval, že je slušným

človekom, pracuje 24 rokov nepretržite, v meste býva 51 rokov a zaslúži si lepšie bývanie.

8. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nesúhlasí s vyprataním bytu z toho dôvodu, že do tohto bytu investovali,
byt udržiavali a okrem udržiavacích prác ako je maľovanie, napr. realizovali balkóny. Riadne platili nájom.

9. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R. X. Y., ktoré sú
zapísané v LV č. XXXXX a to: dom s. č. XXX, postavený na parcele registra "C" č. XXXX, ako aj parcela
registra "C" č. XXXX o výmere 1118 m2 zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel žalobcu je
19/150 v pomere. Spoluvlastnícky podiel nadobudol postupne v roku 2015 darovaním a kúpou.

10. Žalovaný v 1. rade uzavrel dňa 28.12.2001 s jedným z podielových spoluvlastníkov vyššie uvedenej
nehnuteľnosti,nebohýmA.H.akoprenajímateľomZmluvuoprenájmebytunadobruurčitúdo30.6.2003.
V zmluve bolo dohodnuté, aj to, že dodatky a zmeny zmluvy sa budú uskutočňovať v písomnej forme, že
bežnúúdržbuaopravypredmetunájmubudevykonávaťnájomcasámavšaknarealizovaniestavebných
úprav na nehnuteľnosti potrebuje predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa.

11. Z výzvy na vypratanie bytu zo dňa 27.8.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaných 1,2 na
vypratanie bytu, ktorý od 1.7.2003 užívajú bez právneho dôvodu. Argumentoval tým, že nehnuteľnosť si
vyžaduje nevyhnutú opravu a celkovú rekonštrukciu, pretože je v stave nevyhovujúcom bezpečnostným
predpisom.

12.Zpotvrdeniaovykonaníčisteniaakontrolykomínaalebodymovoduč.193/2015zodňa11.9.2015od
certifikovanej kominárky ev. č. 296/2010 H. F. súd zistil, že kontrolou urobenou na nehnuteľnosti žalobcu
boli zistené vážne nedostatky, ktoré je nutné ihneď odstrániť. Jedná sa o rozpadajúci sa komín, cez ktorý
prechádza trám. Komín nie je možné vyčistiť a je zakázané ho používať. Je nutná rekonštrukcia celého

komína a výmena komínových dvierok.

13. Z rozhodnutia MNV v Spišskej Novej Vsi č. 143/1989 zo dňa 6.4.1990 súd zistil, že žalovanému v 1.
rade bol v zmysle zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi pridelený byt pozostávajúci z 2 izieb, z
kuchyne a príslušenstva, v R. X. Y., na ulici J. XX, ktorého vlastníkom bola p. M..

14. Zo správy od zamestnávateľa žalovaného v 1. rade zo dňa 20.6.2016 súd zistil, že tento nemá a
ani nikdy nemal svoje byty, takže žalovanému prideliť náhradný byt, napriek tomu, že je ich dlhodobým
zamestnancom nemôžu.

15. Zo správy od Mesta Spišská Nová Ves zo dňa 18.8.2016 súd zistil, že dňa 28.8.2015 obdržali žiadosť
žalovaného v 1. rade o pridelenie nájomného mestského bytu. Menovaný splnil podmienku podľa VZN
č. 6/2015, jeho žiadosť bola riadne prerokovaná dňa 29.2.2016 a bol mu pridelený mestský nájomný byt
v R. X. Y. na ulici Z. XX/XX. Na prejednaní dňa 4.3.2016 tento pridelený byt odmietol.16. Zo správy od Mesta Spišská Nová Ves zo dňa 30.8.2016 súd zistil, že Mesto Spišská Nová Ves nemá
vedomosť o tom, či bol nájom sporného bytu ukončený a akým spôsobom resp. či sa nehnuteľnosti vrátili

pôvodným vlastníkom v rámci reštitúcie. Uviedli však, že žalovaný v 1. rade bezdôvodne ponúkaný byt
odmietol prevziať, preto bol vyradený z evidencie žiadateľov o nájom bytu a nemá právo na opätovné
zaradenie do zoznamu. Poukázalo na § 8, bod 5 a § 4, ods. 4, písm. h) VZN č. 6/2015.

17.Zfotografiípredloženýchdospisusúdzistil,žekomínynehnuteľnostíakoajpodkroviejevschátralom

stave.

18. Zo spisu Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor V 918/2015 súd zistil, že žalobca
nadobudol podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. R. X. Y., na LV č. XXXXX, parcelné číslo XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1118 m2 a stavbe - domu, súpisné číslo XXX na parcela XXXX, od U. H.,
darovacou zmluvou zo dňa 23.4.2015.

19. Zo spisu Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor V 2213/2015 súd zistil, že žalobca
nadobudol podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. R. X. Y., na LV č. XXXXX, parcelné číslo XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1118 m2 a stavbe - domu, súpisné číslo XXX na parcela XXXX, od H. R.,
kúpnou zmluvou zo dňa 5.8.2015.

20. Zo spisu Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor V 2212/2015 súd zistil, že žalobca
nadobudol podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. R. X. Y., na LV č. XXXXX, parcelné číslo XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1118 m2 a stavbe - domu, súpisné číslo XXX na parcela XXXX, od B. B.,
kúpnou zmluvou zo dňa 5.8.2015.

21. Zo spisu Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor V 2438/2015 súd zistil, že žalobca
nadobudol podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. R. X. Y., na LV č. XXXXX, parcelné číslo XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1118 m2 a stavbe - domu, súpisné číslo XXX na parcela XXXX, od H. B.,
kúpnou zmluvou zo dňa 14.9.2015.

22. Lustráciou v registri podaným žalôb bolo zistené, že na tunajšom súde bolo resp. je okrem tohto
konania vedených ďalších 6 konaní týkajúcich sa vypratania bytov resp. i nebytových priestorov vo
vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach. Konania vedené pod sp. zn. 1C/491/2015, 2C/491/2015,
7C/491/2015 a 11C/491/2015 boli z dôvodu späťvzatia žalôb po dobrovoľnom vyprataní bytov

zastavené, v konaní 13C/134/2016 došlo k uzavretiu súdneho zmieru o vyprataní nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v dome. V konaní 8C/490/2015 bolo vo veci meritórne rozhodnuté o povinnosti
žalovaných užívaný byt vypratať. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Žalovaní sú poslednými
teda aj jedinými nájomcami bytu v predmetnom bytovom dome.

23. Za nesporné v tomto konaní súd považoval vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam v k. ú.
R. X. Y., ktoré sú zapísané v LV č. XXXXX a to dom s. č. XXX, postavený na parcele registra "C" č.
XXXX, ako aj parcela registra "C" č. XXXX o výmere 1118 m2 zastavané plochy a nádvoria, pričom jeho
spoluvlastnícky podiel činí 19/150 v pomere k celku. Sporné v konaní ostalo, či žalovaní 1,2 užívajú
byt oprávnene a tiež či na postup žalobcu ako menšinového spoluvlastníka domáhať sa vypratania

žalovaných je daná jeho aktívna legitimácia.

24. Sporové strany prevzali procesné poučenie súdu a to žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne dňa 5.8.2016 a žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade obaja dňa 5.8.2016. V zmysle
ustanovenia § 182 C.s.p. neoznačili okrem vyššie uvedených žiadne dôkazy a nepredložili na podporu

svojich tvrdení žiadne skutočnosti, súd preto vyhlásil na pojednávaní dňa 18.1.2017 uznesenie, ktorým
dokazovanie ukončil.

25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa § 123 Občianskeho súdneho poriadku, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.27. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

28. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

29. Podľa § 712a, veta prvá, Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu.

30. Prioritne sa súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom k tomu, že žalovaní
namietali jeho aktívnu legitimáciu v spore tvrdiac, že tento je iba podielovým spoluvlastníkom na
nehnuteľnostiach v podiele 19/150, teda menšinovým spoluvlastníkom a nie je zrejmé, či prezentuje

vôľu ostatných spoluvlastníkov.

31. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka má vlastník nehnuteľnosti právo domáhať sa vydania veci od tretej osoby a
rovnaké právo má aj každý spoluvlastník. Každý zo spoluvlastníkov (vrátane žalobcu) je tak oprávnený

podať žalobu na súd a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej veci. Žaloba na vydanie
veci, ktorou je i žaloba na vypratanie by neobstála iba vtedy, ak by sa preukázalo, že tretie osoby, t.j. v
tomto prípade žalovaní 1,2 užívajú nehnuteľnosť resp. jej časť - byt, oprávnene, t.j. na základe platnej
nájomnej zmluvy. V danom prípade sa uvedená skutočnosť nepreukázala a preto súd dospel
k záveru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný a je v zmysle zákona oprávnený robiť právne

úkony týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti a preukázal aj naliehavosť právneho záujmu na vyprataní.

32. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca sa v konaní domáha ochrany
svojho spoluvlastníckeho práva svedčiaceho k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. R. X. Y., ktoré
sú zapísané na LV č. XXXXX, ktoré nadobudol v roku 2015 kúpou a darovaním o čom svedčí predložený

list vlastníctva i spisy Okresného úrad, katastrálneho odboru Spišská Nová Ves sp. zn. V 2438/2015, V
2213/2015, V 2212/2015 a V 918/2015 .

33. Žalovaní 1,2 v rámci procesnej obrany svoje právo byt užívať opierali o rozhodnutie MNV v Spišskej
Novej Vsi č. 143/1989 zo dňa 6.4.1990 podľa ktorého bol žalovanému v 1. rade v zmysle zákona č.

41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi sporný byt pridelený a následne o nájomnú zmluva uzavretú dňa
28.12.2001, ktorá síce bola uzavretá na dobu určitú do 30.6.2003, ale uplynutím tejto doby nadobudla
charakter zmluvy na dobu neurčitú, potom ako sa ústnou dohodou s predchádzajúcim prenajímateľom
predlžovala a tiež preto, že oni riadne uhrádzali nájomné za byt, realizovali na svoj náklad jeho údržbu,
opravy a úpravy.

34. Súd sa však s argumentáciou žalovaných nestotožnil. Bol toho názoru, že rozhodnutím MNV v
Spišskej Novej Vsi č. 143/1989 zo dňa 6.4.1990 vzniklo žalovanému v 1. rade v zmysle zákona č.
41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi iba užívacie právo k pridelenému bytu a právo na uzavretie dohody
o odovzdaní a prevzatí bytu podľa v tom čase platného § 154 Občianskeho zákonníka. Zákonom č.

509/1991 Zb., ktorým bol Občiansky zákonník novelizovaný a ktorým bol zároveň zrušený zákon č.
41/1964, konkrétne prechodným ustanovením § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo osobného
užívania bytu vzniknuté podľa dovtedy platných predpisov, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti
novely zmenilo na nájom. Touto novelou sa teda zmenil užívací vzťah žalovaných k bytu na vzťah
nájomný. Vlastníctvo pôvodných vlastníkov k nehnuteľnosti však týmto nikdy odňaté nebolo, len byty

v bytových domoch pokiaľ neboli vlastníkmi využívané, prideľoval do užívania miestny národný výbor.
Následne však došlo medzi pôvodným spoluvlastníkom nehnuteľností A. H. a žalovaným v 1. rade
k uzavretiu platnej nájomnej zmluvu. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplynulo, že táto bola dňa
28.12.2001 písomne uzavretá medzi A. H. a žalovaným v 1. rade na dobu určitú do 30.6.2003.
Podľa článku X. ods. 2 nájomnej zmluvy, zmeny a dodatky tejto zmluvy sa mohli uskutočniť len v

písomnej forme. K písomnému predĺženiu príp. dodatku k nájomnej zmluve s právnym predchodcom
žalobcu nedošlo, takže ku dňu 30.6.2003 právo byt užívať žalovaným 1,2 zaniklo. Žalovaní 1,2 v
konaní nepreukázali, že by došlo do doby nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom k uzavretiunovej písomnej zmluvy príp. k písomne uzavretému dodatku o predlžení nájmu s právnym predchodcom
žalobcu, či jeho dedičmi, ani že by od 1.7.2003 byt užívali oprávnene.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti i na fakt, že medzi žalobcom a žalovanými 1,2 k uzavretiu
novej nájomnej zmluvy nedošlo a to ani ústne či konkludentne, súd konštatuje, že žalovaní 1,2 spornú
nehnuteľnosť užívajú bez právneho dôvodu a napriek výzvam žalobcu sa odmietajú z nej vypratať. Preto
súd s poukazom na právo žalobcu na ochranu vlastníctva vyplývajúce mu z Občianskeho zákonníka ale
i z dikcie čl. 20 ods. 1 Ústavy SR žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaných 1,2

spolu s rodinnými príslušníkmi byt vypratať bez nároku na bytovú náhradu, ktorú nie je možné poskytnúť
v prípade, ak došlo k zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú.

36. V kontexte s tým dospel k záveru, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť i v rozpore s dobrými mravmi,
pokiaľ sa odmietajú z nej vysťahovať napriek tomu, že majú vedomosť o tom, že si vyžaduje opravu
a údržbu strechy, sanáciu múrov ale najmä závadného komína, ktorý sa nedá vyčistiť, pretože sa

rozpadávaahrozíškodamateriálnaačohoršieajnaživotochazdravívšetkýchčotubývajú(čožalovaný
v 1. rade potvrdil i na pojednávaní dňa 18.1.2017). Žalobca si tak nemôže splniť svoju povinnosť vykonať
opatrenia ktorými by sa predišlo možným škodám, za vznik ktorých by v konečnom dôsledku niesol
zodpovednosť on, nie žalovaní 1,2, ktorí sú už jedinými obyvateľmi bytového domu.

37. Navyše súd konštatuje, že žalovaným na ich žiadosť bolo Mesto Spišská Nová Ves ochotné
poskytnúťbývanieadekvátne,aknielepšieakomajúvsúčasnosti(vzhľadomnadezolátnystavbytového
domu), títo však ponúkané bývanie odmietli a preto boli z evidencie žiadateľov o nájom bytu vyradení
a nemajú právo na opätovné zaradenie doň.

38. K argumentácii žalovaných 1,2 o vykonávaní údržby a opráv predmetu nájmu, táto povinnosť im
vyplývala priamo z nájomnej zmluvy. V prípade, že robili stavebné úpravy nad uvedený rámec, na ich
realizáciu bol potrebný súhlas prenajímateľa, čo vyplýva z článku VIII. Zmluvy o prenájme bytu. Žalovaní
1,2 v konaní takýto súhlas nepredložili, pričom investovanie finančných prostriedkov do predmetu nájmu
tiež nemá vplyv na trvanie zmluvného vzťahu.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov

konania voči žalovaným 1,2.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.