Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlata Simková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220981
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116220981.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: A. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX Q. XXX, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091
01 Stropkov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/116/2016-78 zo dňa 12.03.20185 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia
budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov
peňažnú sumu vo výške 315,- eur, a to do 7 dní od doručenia tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2; 326 ods. 1, 2; 328 ods. 1;
329 ods. 1; 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Konštatoval, že návrh je dôvodný a žalobca preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú

na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Existuje dôvodná obava, že
budúca exekúcia nároku úspešného žalobcu bude zmarená, a to vzhľadom na vyhlásenia samotného
žalovaného, ktorý už od konca roka 2015 neposkytuje žiadne úvery a pôžičky a výrazne obmedzil
svoju podnikateľskú činnosť. Žalovaný poskytol oficiálne vyjadrenie podľa ktorého „Od 18. decembra
2015 vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcich sa poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavil
poskytovanie nových úverov. Po dôkladnom posúdení dopadu zmien na jeho podnikanie sa rozhodol

ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom obchodných zástupcov na J. a neponúkať
ďalej ani úver na účet. Provident bude naďalej poskytovať servis svojim súčasným zákazníkom a bude
vyberať splátky úverov na základe zmluvných záväzkov“. Toto vyhlásenie bolo poskytnuté ako oficiálne
autorizované vyhlásenie samotného žalovaného pre médiá a je zverejnené aj na webovej stránke
žalovaného, pričom z jeho obsahuje zrejmé, že ďalšia činnosť žalovaného je výrazne obmedzená
výlučne len na spravovanie už poskytnutých úverov a poskytovanie servisu doterajším zákazníkom.

Súd mal taktiež z aktuálneho výpisu z obchodného registra žalovaného za preukázané, že žalovaný
doposiaľ ako obchodná spoločnosť síce nezanikol, avšak z verejne dostupných informácií je známe, že
sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný pozastavil a obmedzil výrazne svoju činnosť, v súčasnosti
žiadne nové úvery či pôžičky neposkytuje, zrušil všetky svoje obchodné pobočky, nevykonáva svoju
činnosť prostredníctvom obchodných zástupcov, ktoré skutočnosti môžu dôvodne vyvolávať v žalobcovi
obavy v súvislosti s budúcim výkonom a vymožiteľnosťou jeho nároku uplatňovaného v danom spore.

Žalobca predložil ako listinný dôkaz výročnú správu spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava za
rok 2016, z ktorej obsahu vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je v výrazne v záporných hodnotácha to - 16.205.010 Eur, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že zapísaná súhrnná výška
splateného vkladu spoločníkov žalovaného je len v sume 6.155.802.20 Eur, z čoho je zrejmé, že záporné
vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu základného imania spoločnosti. Už aj z tejto

konštatovanej skutočnosti je možné vyvodiť dôvodnosť obáv žalobcu, že súčasná utlmená činnosť
žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a majetok žalovaného nedávajú dostatočnú
záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku, ktorý mu bol v danom spore priznaný.

4. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zložiť do súdnej

úschovy sumu 315,- Eur, pokrývajúcu uplatnený nárok žalobcu (hodnota pohľadávky ku dňu podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a vzniknuté trovy konania žalobcu ku dňu podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodné a opodstatnené. Povinnosť zložiť
predbežne zábezpeku v uvedenej výške do úschovy súdu nie je v hrubom nepomere k uplatnenému
nároku žalobcu a táto výška nie je spôsobilá ohroziť prípadnú podnikateľskú činnosť žalovaného.
Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný zásah do práv žalovaného;

požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu tak zostáva zachovaná.

5. Preto súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil

ust. § 365 ods. 1, písm. f/, g/ a h/ CSP. Tvrdil, že vzhľadom na to, že žalovaný má majetok, bolo
možnénariadiťzabezpečovacieopatrenie.Neodkladnéopatreniejemožnénariadiťibazapodmienky,že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. To, že žalovaný má majetok vyplýva z
účtovnej uzávierky za rok 2016. Namietal tiež, že nie je v úpadku, lebo nie je platobne neschopný a nie je
ani predĺžený. Ku koncu účtovného obdobia 2016 hodnota jeho majetku bola 43.981.745 Eur a hodnota

všetkých záväzkov žalovaného bola 25.286.256 Eur. Ku koncu účtovného obdobia roku 2016 dosiahol
zisk v sume 11.956.972 Eur. Žalovaný má aj hmotný majetok ( stavby, hnuteľné veci a iné ) v sume
3.055.659 Eur a ku koncu účtovného obdobia 2016 má v bankách na účtoch 5.678.394 Eur. Podobná
uzávierka bude aj za rok 2017, preto je nesprávne zistenie súdu prvej inštancie, že by bola ohrozená
exekúcia v sume 350 Eur. Žalovaný je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti O., pôsobiacej v

12 štátoch. Žalovaný si vždy plní všetky svoje splatné záväzky. Podľa odvolateľa žalobca neosvedčil,
aby žalovaný reálne vykonával akéhokoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku a
poukázal na zisk v roku 2016 vo výške takmer 12 miliónov Eur. Žalovaný neukončil podnikanie na území
J. republiky. Niet preto zámienky predpokladať, aby došlo k zrušeniu a k likvidácii žalovaného. Upriamil
pozornosť na § 75 ods. 3 a 4 z. č. 513/1991 Zb. Prvoinštančný súd obavu odôvodnil nespôsobilým

argumentom, a to údajným postupovaním pohľadávok žalovaného voči svojim klientom na iné subjekty.
Učinil tak iba voči nevymožiteľným pohľadávkam, všetko v súlade aj s § 17 z.č. 129/2010 Z.z. Bolo
podaných veľa návrhov na neodkladné opatrenia voči žalovanému, a v prípade ich vyhoveniu by išlo
o značné finančné prostriedky, ktorých obmedzené nakladanie by predstavovalo bezdôvodnú ujmu na
strane žalovaného. Žalovaný tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

Podľa odvolateľa nebola splnená ani jedna podmienka na vyhovenie návrhu. Nie je daná obava z
ohrozenia exekúcie. U žalovaného neexistuje ani len hypotetická obava ohrozenia exekúcie. Tiež
navrhovaným neodkladným opatrením, ak má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav. Nie je splnená ani podmienka proporcionality, čo súd nesprávne posúdil. Sledovaný účel je možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 324 ods. 3 CSP, lebo žalovaný má majetok. Poukázal

na viecero uznesení krajských súdov, ktorými bolo konštatované, že nie sú dané zákonné dôvody na
nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Odvolateľ preto navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia sa zamieta a jemu bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, tiež si uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).10. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrení (§ 324 ods. 3 CSP).

11. Z ust. § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12.Neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabyzložilapeňažnúsumualebovecdoúschovy

na súde (§ 325 ods. 2 písm. b) CSP).
13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP
uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).

14. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 CSP)

15.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach

a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení,
prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd
neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu
tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M
Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

16. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú ich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z

osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv.

17. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že
žalobca osvedčil nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu ohrozenej exekúcie.

18. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, a to že žalobca v danom
prípade osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

19. Zo spisu vyplýva, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú

správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 a výpis z obchodného registra
žalovaného.
20. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene
obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je od 01.03.2018 v likvidácii. Uvedená
spoločnosť na rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o. už nemá v predmete svojej činnosti

poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú
administratívne služby.

21. Z vyššie uvedeného sa dá dôvodne domnievať, že ide o zrušenie spoločnosti žalovaného, k
čomu, podľa odvolacieho súdu, žalovaný nepochybne smeruje. Môže ísť o likvidáciu spoločnosti, resp.

ukončenie podnikania, prevod majetku spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.

22. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložil
žalobca sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnychzmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými
spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov.
Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení

úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež
ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti
bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od
roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na
108 zamestnancov.

23. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava <>
vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.

24. Z vyššie uvedenej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na
úrovni mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015 záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z

toho je nutné vyvodiť, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného
imania.

25. Možno konštatovať, že žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní
žiadny majetok, respektíve, aj keď tvrdil, že majetok vlastní, nepredložil o tom, žiaden dôkaz a jeho

majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a ich množstvo je neurčité.

26. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobcu, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného,
výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, ani majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku
budúcej vymožiteľnosti jeho nároku uplatneného v tomto spore.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom
prípade sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobca osvedčil, že
konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného
svedčí v prospech záveru, že v danom prípade, vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti, ide
o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno

výkonomrozhodnutiapostihnúť,aleboinékonanie,ktorépodstatnoumierounepriaznivoovplyvňujejeho
majetkové pomery ( viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobca osvedčil.

28. Z vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný a žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré boli spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o
budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobcu, uplatnenej vo veci samej. Obmedzenie podnikania
iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov
jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.

29. K námietke žalovaného, že bolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
odvolacísúduvádza,ženebolopreukázané,atoanižalovaným,hocitotvrdil,abyžalovanýmalmajetok,
ktorýbymoholbyťtaktozabezpečený.Aniďalšieodvolacienámietkyniesúdôvodné,lebood01.03.2018
žalovanýjevlikvidácii,čojednoznačneodôvodňujezáveromožnomohrozeníprípadnejexekúcie.Preto,
ak bolo poukazované na iné rozhodnutia súdov, ktoré návrhy na neodkladné opatrenia zamietali, od

01.03.2018 došlo k zmene situácie, odôvodňujúcej potrebu takýmto návrhom vyhovieť.

30. Pretože boli splnené zákonné podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia, odvolací súd
napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 Civilného sporového poriadku potvrdil. Neodkladné opatrenie
je dočasným rozhodnutím, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

31. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nebolo rozhodované, lebo o
ňom bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bue konanie končiť a to v súlade s ust. § 262 CSP .

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.