Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010642
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010642.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovaným 1) C. D., nar. X.X.XXXX v
F., trvale bytom G. U. N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava a 2) H. Q., nar. XX.X.XXXX v A.
U. M., W., bytom F., O. č. XX, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. e) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 26. septembra 2018, prejednal odvolanie obžalovaného C. D. proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, sp. zn. 6T/35/2018 zo dňa 29. júna 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 a § 324 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu

u obidvoch obžalovaných.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaní:

X. C. D., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom mesto U. N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava

X. H. Q., nar. XX. XX. XXXX v A. U., bytom F., O. č. XX

s ú v i n n í , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase o 02.45 hodine v Trenčíne na ulici C. XX obžalovaný C. D. spoločne s
obžalovaným H. Q. prešli na uzamknutý zadný dvor Potravín C. kde obžalovaný C. D. prineseným
páčidlom v oblasti zámku vylomil zadné dvere vedúce do objektu predajne Potraviny C. potom vylomil i
druhé dvere, ako i mrežu istiacu tieto dvere vedúce do samotnej predajne, po čom vyšiel von na zadný
dvor, kde čakal na obžalovaného H. Q., ktorý cez vylomené dvere vnikol do predajne, z ktorej odcudzil
rôzny tovar v hodnote 387,60 eur a finančnú hotovosť vo výške 42,70 eur, čím poškodenému G. R.

spôsobili celkovú škodu vo výške 430,30 eur.
t e d a

- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, spôsobili tak malú škodu a čin
spáchali vlámaním

č í m s p á c h a l i

- prečin krádeže § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú

X. C. D.Podľa § 212 odsek 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zák., 49 odsek 2 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to:
- kovovej tyče (páčidla) o celkovej dĺžke 660 mm vyrobené z tyčovej ocele priemeru 18,5 mm.

- textilno gumennej rukavice čiernej farby so zeleným lemom
- textilno gumennej rukavice čiernej farby so sivým lemom
- platennej čiapky modrej farby
- gumenné rukavice čiernej farby

Podľa § 60 odsek 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.

X. H. Q.

Podľa § 212 odsek 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., § 38 odsek 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zák., § 50 odsek 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Tr. por. súd ukladá obžalovaným povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne

poškodenému G. R., IČO: XXXXXXXX, 018 41 N. škodu vo výške 42,70 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. júna 2018, sp. zn. 6T/35/2018 boli obžalovaní C. D. a H.
Q. uznaní vinnými zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
e) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa

01.01.2018 v čase o 02.45 hodine v Trenčíne na ulici C. XX obžalovaný C. D. spoločne s obžalovaným
H. Q. prešli na uzamknutý zadný dvor Potravín C. kde obžalovaný C. D. prineseným páčidlom v oblasti
zámku vylomil zadné dvere vedúce do objektu predajne Potraviny C., potom vylomil i druhé dvere, ako
i mrežu istiacu tieto dvere vedúce do samotnej predajne, po čom vyšiel von na zadný dvor, kde čakal
na obžalovaného H. Q., ktorý cez vylomené dvere vnikol do predajne, z ktorej odcudzil rôzny tovar v

hodnote 387,60 eur a finančnú hotovosť vo výške 42,70 eur, čím poškodenému G. R. spôsobili celkovú
škodu vo výške 430,30 eur.

Boli za to odsúdení:
- obžalovaný 1) C. D. podľa § 212 odsek 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa

§ 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona, 49 odsek 2 Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona bol
tomuto obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to kovovej tyče (páčidla) o celkovej dĺžke 660
mm vyrobené z tyčovej ocele priemeru 18,5 mm; textilnogumenej rukavice čiernej farby so zeleným
lemom;textilnogumenejrukavicečiernejfarbysosivýmlemom;plátennejčiapkymodrejfarby;gumených

rukavice čiernej farby, vlastníkom ktorých prepadnutých vecí sa podľa § 60 odsek 5 Tr. zákona stáva
Slovenská republika.

- obžalovaný 2) H. Q. podľa § 212 odsek 4 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 38 odsek 3 Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, § 51 odsek 1, odsek 2

Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v
trvaní 3 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa
§ 51 odsek 4 písm. g) Tr. zákona súd uložil tomuto obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovaným aj povinnosť
uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenému G. R., IČO: XXXXXXXX, 018 41 N. U., T. XXXX/XX škodu
vo výške 42,70 eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol
napadnutý odvolaním obžalovaného C. D., ktoré podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Následne
obžalovaný C. D. odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode písomných
dôvodov odvolania obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku. V odôvodnení

odvolania obhajoba ďalej uviedla nasledovné:

„Vo vzťahu k výroku o vine súd mal za preukázané, že sa skutok stal a že som ho
spáchal spolu s obž. Q., a to na základe výpovede obž. Q., ktorý vo svojej výpovedi
popísal ako bol skutok spáchaný, pričom moju obranu vyhodnotil súd ako nedôveryhodnú. Pri
hodnotení dôkazov taktiež súd vychádzal aj z Úradného záznamu SRP zadržaný páchateľ

potravín Javorka. Súčasne súd konštatoval, že obž. Q. nespáchal skutok sám, ale spol
s inou osobou, ktoré konštatovanie podoprel domnienkou, že obž. Q. nemal k dispozícii
auto a je vysoko nepravdepodobné, že by pešo išiel z domu cez celé mesto vykradnúť
potraviny Javorka a potom pešo s tromi taškami odcudzených vecí cez celé mesto späť domov.

Opätovne popieram spáchanie skutku. Obž. Q. som odviezol asi okolo 01 :00 hod.
domov a od jeho bydliska som išiel späť do Partizánskeho, teda v čase spáchania skutku som
už s obž. Q. nebol.

Vzhľadom na to, že pri uznaní mojej viny bolo predovšetkým vychádzané z výpovedi

obž. Q. poukazujem na zásadnú nezrovnalosť jeho výpovede s Úradným záznamom SRP
zadržaný páchateľ potravín Javorka. Obž. Q. na hlavnom pojednávaní okrem iného
uviedol, citujem: "Medzitým však prišli hliadky, tak tam tie tašky nechal položené a išli na
detské ihrisko, kde boli tuje a tam zostali stáť. Po minútke sa C. vybral, že skúsi utiecť,
začal utekať cez bránku. Medzitým policajné hliadky kontrolovali priestor vzadu pri

zásobovaní a zatiaľ stihol újsť. Medzitým hliadky spozorovali, že uteká, tak sa rozbehli za
ním. Nestačili mu, tak jeden policajt sa vrátil do auta pre psa a išli po stope, aby našli toho čo utekal.
On medzi tým stál pri tujach a čakal čo sa bude diať." Uvedená časť výpovede obž. Q. je v rozpore so
skutočnosťami uvádzanými v uvedenom úradnom zázname, citujem: „stržm. T. uvidel neznámu osobu
Ísť po ul. Obchodnej v Trenčíne pričom táto osoba smerovala k miestu kde došlo ku krádeži vlámaním

do objektu potravín. Po tom ako osobu uvidela stržm. T. otočila sa táto späť na ul. Obchodnú rýchlejším
krokom ...“

Nakoľko súd vychádzal predovšetkým podľa jeho záveru z dôveryhodnej výpovede
obž. Q., poukazujem na tento zásadný rozpor. Ak by som podľa obž. Q. z miesta

spáchania skutku ušiel, aký dôvod by som mal na to, aby som sa pri vedomosti o prítomnosti
hliadky PZ na miesto vracal.

Rovnako za irelevantnú považujem domnienku súdu, že obž. Q. nemal k dispozícii
auto. Táto skutočnosť nebola v rámci prípravného konania skúmaná a podľa mojich

vedomostí obž. Q. mával autá k dispozícii a používal ich.

Skutku som sa nedopustil a nie je mi známy motív, prečo obž. Q. označuje moju
osobu za spolupáchateľa. Vzhľadom na to, že má vedomosť o mojej minulosti a o tom, že
som bolo už odsúdený za trestný čin označil moju osobu a možno týmto spôsobom kryje inú

osobu, ktorá s ním skutok spáchala.

Vo vzťahu k výroku o uložení trestu prepadnutia veci uvádzam, že okrem gumených
čiernych rukavíc, ktoré boli zaistené v rámci prehliadky motorového vozidla a ktoré boli
úplne nové, zabalené, teda nemohli byť v žiadnom prípade použité na spáchanie skutku a nie

je dôvod na zhabanie veci, ani jedna vo výroku z uvedených vecí nie je a nebola v mojom
vlastníctve.

Nie je možné obísť ani použitú kvalifikáciu skutku, založenú podľa odôvodnenianapadnutého rozsudku na zjednocujúcom stanovisku trestného kolégia NS SR sp. zn. Tpj
78/2011 zo dňa 12.12.2011.

Právne vety uvedeného zjednocujúceho stanoviska znejú:

I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona teba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu
určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou
podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou

skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom
uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata
pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej
časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát
trestného činu.

II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin
vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona,
pri použití § 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú
podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije
len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.).

Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným
znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu
okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Ustanovenie § 38 ods. 1 TZ teda predstavuje výslovný zákonný zákaz dvojitého pričítania tej istej
okolnosti a to tak na ťarchu ako aj v prospech páchateľa. Ide o kogentnú normu, ktorá stanovuje pravidlo
od ktorého sa nemožno za žiadnych okolností odchýliť.

S právnou vetou č. l. Stanoviska sa preto možno stotožniť len v tom, že ustanovenie
§ 38 ods. 1 TZ treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako
zákonného znaku trestného činu nie je však zrejmé z akého zákonného ustanovenia vychádza
konštatovanie že "ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby,
vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť

neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate
trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného
činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo
viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu". Ustanovenie § 38 ods. 1 TZ totiž
vyslovene stanovuje, že ak je určitá

okolnosť znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu nemôže byť zároveň aj znakom
kvalifikovanej skutkovej podstaty toho istého trestného činu. Predmetné ustanovenie nehovorí nič o tom,
že ak jeden a ten istý trestný čin obsahuje dve alebo viaceré základné skutkové podstaty toho istého
trestného činu, ktoré sú len formálne technicky rozčlenené na viaceré odseky (pri trestnom čine krádeže
na odseky 1 a 2), tak je možné aplikovať tú základnú skutkovú podstatu, ktorá pokrýva väčší počet

zákonných znakov trestného činu a obísť ustanovenie § 38 ods. 1 TZ tak, že sa vyberie tá základná
skutková podstata, ktorá určitú okolnosť neobsahuje ako znak základnej skutkovej podstaty, ale až ako
znak kvalifikovanej skutkovej podstaty. Tento spôsob výkladu je nutné označiť za výklad contra lege,
ktorý hraničí s neprípustnou voľnou úvahou súdu, pretože vyslovene vylučuje aplikáciu ustanovenia §
38 ods. 1 TZ a zavádza akési náhradné pravidlo, ktoré vychádza z väčšieho počtu zákonných znakov

trestného činu.

Skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 TZ. ako aj základná skutková
podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) TZ obsahuje rovnaký počet zákonných
znakov (obidve tieto základné skutkové podstaty obsahujú znaky "zmocnenie sa cudzej veci

prisvojením' s tým, že § 212 ods. 1 obsahuje znak spôsobenia malej škody a § 212 ods. 2
písm. a) zase, namiesto znaku škody, obsahuje znak "vlámanie"). Nie je vôbec jasné
a v odôvodnení Stanoviska to nie je ani podrobnejšie zdôvodnené, prečo by o aplikácii
konkrétnej základnej skutkovej podstaty mala rozhodovať práve kvalifikovaná skutkovápodstata, teda to, že v § 212 ods. 1 TZ nie je uvedené vlámanie, ktoré je uvedené až v ustanovení §
212 ods. 4 TZ a preto má mať táto skutková podstata prednosť pred základnou
skutkovou podstatou podľa § 212 ods. 2 písm. a) TZ, ktorá v žiadnej kvalifikovanej skutkovej

podstate nie je uvedený znak spôsobenia malej škody atak má o jeden znak menej.

Základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 TZ je v pomere
špeciality k základnej skutkovej podstate prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 TZ, t. j. ak
páchateľ spácha trestný čin krádeže niektorým z konaní uvedených v § 212 ods. 2 TZ, naplní

vždy a primárne túto základnú skutkovú podstatu a to bez ohľadu na to, či pri tom spôsobí
malú škodu, respektíve škodu nižšiu ako malú. Základná skutková podstata trestného činu
krádeže podľa § 212 ods. 1 TZ sa teda uplatní len v prípadoch, v ktorých nie je trestný čin
krádeže spáchaný konaním uvedeným v § 212 ods. 2 TZ.

Predmetné Stanovisko vlastne úplne obmedzilo aplikáciu základnej skutkovej podstaty

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) TZ, pretože túto právnu kvalifikáciu bude možné
použiť len v prípadoch, keď výška škody nepresiahne škodu malú. V prípade spôsobenia
väčšej škody, značnej škody ako aj škody veľkého rozsahu totiž vždy zrejme bude potrebné
aplikovať ustanovenie § 212 ods. 1 TZ (tak napríklad ak by páchateľ spôsobil vlámaním
väčšiu škodu, bolo by zrejme nutné, kvalifikovať takéto konanie podľa § 212 ods. 1, ods. 3

písm. a), ods. 4 písm. b) TZ).

Druhou námietkou je zjavná neúmernosť trestu, ktorý je v rozpore so zásadou
primeranosti trestania.

Páchateľ krádeže vlámaním by sa z pohľadu trestnej sadzby dostal na úroveň
páchateľa sprenevery, ktorý spôsobil škodu vo výške od 26.000,- € do 133.000,- € podľa §
213 ods. 3 TZ, alebo podvodu ak ním bola spôsobená škoda vo výške najmenej 26.000,- €
podľa § 221 ods. 3 písm. a) TZ.

Dovoľujem si navrhnúť, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok
6T/35/2018-229 zo dňa 29.06.2018 vo výroku o vine a treste tento zrušil a uložil
prvostupňovému súdu, aby predmetnú vec znovu prejednal a rozhodol.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej

povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu, odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní a jeho odôvodnení

obžalovaný nenamietal existenciu takých procesných chýb v postupe okresného súdu, ktoré by samé
osebe zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Na základe preskúmania
veci v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
ani existenciu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Pokiaľ ide o otázku preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný v podanom odvolaní namieta
správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k ustáleniu skutkových
okolností činu v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a namieta správnosť právneho posúdenia zisteného
skutku v zmysel § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

V súvislosti s otázkou obžalovaným namietanej správnosti postupu okresného súdu pri hodnotení
dôkazov, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v
trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činnév trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké

pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny

a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým

výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr.por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa

len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však
udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysel
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania

dospel ku skutkovému záveru, že aj odvolateľ sa dopustil skutku, pre ktorý na neho bola podaná
obžaloba. Preto ho okresný súd uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú

oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú žiadne vady, majúce základ v nesprávnej
aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. V konečnom dôsledku odvolací súd konštatuje, že ani podľa
dôvodov odvolania odvolateľ nenamieta porušenie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ale sa domáha len
iného hodnotenia dôkazov, vyvodenia iného skutkového záveru (záveru, že obžalovanému D. nebolo
preukázané spáchanie skutku), ktorej požiadavke odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného nemôže

v žiadnom prípade vyhovieť, keďže nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny
o spôsobe hodnotenia dôkazov. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
odvolateľa v tejto časti nie je dôvodné.

V súvislosti s odvolateľom namietaným právnym posúdením zisteného skutku v predmetnej trestnej veci,

odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej

trestnej sadzby.

Podľa § 212 Tr. zák.
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím
slobody až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym
chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebof) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo
c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného
zhromaždenia alebo obradu,

d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,
e) tým, že taký čin zorganizuje, alebo
f) na chránenej osobe.

(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v

odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.

Podľa § 138 Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa §
147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom,

d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
e) vlámaním,
f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo

funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,
i) organizovanou skupinou, alebo
j) na viacerých osobách.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou

sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že účelom ustanovenia § 212 Tr. zák. je chrániť
vlastnícke právo k veciam každého pred konaním iných osôb, ktoré by si chceli tieto veci prisvojiť tým,
že sa týchto vecí zmocnia.

Pokiaľ ide o formuláciu odsekov 1 a 2 ustanovenia § 212 Tr. zák., je nepochybné že tieto ustanovenia

upravujú podmienky, za splnenia ktorých deliktuálne konanie, ktorým je prisvojenie si cudzej veci jej
zmocnením sa, po formálnej stránke napĺňa znaky činu, sankciovateľného podľa ustanovení Trestného
zákona, teda znaky trestného činu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť,
že nie každé prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. (viď § 50 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších

predpisov - Zákon o priestupkoch), nakoľko k prisvojeniu si cudzej veci jej zmocnením sa musia pristúpiť
minimálne ďalšie skutkové okolnosti, uvedené v ustanovení § 212 ods. 1, 2 Tr. zák., aby bolo možné
prisvojenie si cudzej jej zmocnením sa veci kvalifikovať ako trestný čin krádeže.Keďže s poukazom obsah citovaných ustanovení § 212 ods. 1, 2 Tr. zák. a s poukazom na vyššie
uvedené je nepochybné, že ustanovenia odsekov 1 a 2 §-u 212 Tr. zák. upravujú len ďalšie skutkové
okolnosti, za splnenia ktorých prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa (deliktuálne konanie) sa má

formálne kvalifikovať ako trestný čin, podľa názoru odvolacieho súdu nemôže ísť v prípade ustanovení
odseku 1 a odseku 2 §-u 212 Tr. zák. o vzťah špeciality, ale ide len o vyjadrenie alternatív, za splnenia
ktorých je možné prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa po formálnej stránke kvalifikovať ako delikt,
sankciovateľný podľa Trestného zákona, teda ako trestný čin. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že samotné prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa (ako nepochybne protiprávne konanie) bez

naplnenia ďalších skutkových okolností, uvedených v odsekoch 1 a 2 §-u 212 Tr. zák. nemôže byť v
zmysle § 6 Tr. zák. posúdené po formálnej stránke ako trestný čin.

Pokiaľ ide o podmienky uvedené v ustanoveniach § 212 ods. 1, 2 Tr. zák. niet zrejme pochýb o tom,
že podmienky uvedené v ustanovení § 212 ods. 2 Tr. zák. môžu byť splnené aj kumulatívne (napríklad
páchateľ si prisvojí cudziu tým, že sa jej zmocní, čin spácha vlámaním - písm. a/, bezprostredne po

čine sa pokúsi uchovať vec násilím - písm. b/ a čin spácha, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý - písm. f). Preto niet žiadneho rozumného, logického a ani právneho
argumentuzhľadiskaajústavnekonformnéhovýkladuúčeluustanovení§212ods.1,2Tr.zák.vymedziť
podmienky, za ktorých prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa je po formálnej stránke nevyhnutné
posudzovať ako trestný čin (§ 6 Tr. zák.) aj pri kumulatívnom splnení podmienky uvedenej v § 212 ods.

1 Tr. zák. (spôsobenie malej škody) vo vzťahu k podmienkam vymedzeným v ustanovení § 212 ods.
2 Tr. zák.

Tomuto výkladu v celom rozsahu zodpovedá aj znenie ustanovení § 212 ods. 3, 4 a 5 Tr. zák., ktoré
svojou formuláciou stavajú bez akýchkoľvek pochybností na rovnocennú úroveň ustanovenia odsekov

1 a 2 § 212 Tr. zák.

S poukazom na uvedené sa preto tento senát odvolacieho súdu nemôže stotožniť s právnym názorom
okresného súdu v napadnutom rozsudku, podľa ktorého v prípade spôsobenia škody (§ 125 ods. 1 Tr.
zák.), kvalifikovanej ako malá škoda, by mala prichádzať do úvahy jedine kvalifikácia takéhoto činu podľa

§ 212 ods. 1 Tr. zák., vylučujúca aplikáciu aj ustanovení § 212 ods. 2 Tr. zák. Takémuto výkladu zjavne
bráni aj samotné znenie kvalifikovaných skutkových podstát, uvedených v ustanoveniach odsekov 3, 4,
5 §-u 212 Tr. zák., ktoré ustanovenia nepochybne a celkom jednoznačne prikazujú to, že podľa týchto
ustanovení sa posudzujú aj konania páchateľa, napĺňajúce pojmové znaky ustanovenia § 212 ods. 2
Tr. zák. („... ak spácha čin uvedený v odseku 1alebo 2 ...“ - bez akejkoľvek výnimky spáchania činu aj

vlámaním podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Na základe vyššie uvedených úvah a po preskúmaní veci preto odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 posúdil čin oboch obžalovaných ako trestný čin krádeže podľa §
212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. Podľa právneho názoru tohto senátu

odvolacieho súdu právne posúdenie činu podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. pod seba subsumuje
všetky pojmové znaky predmetného činu obžalovaných.

Tento senát odvolacieho súdu si v tomto prípade uvedomuje, že sa týmto svojím rozhodnutím odkláňa od
právnychzáverovstanoviska,publikovanéhovZbierkestanovískNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 116/2012 (ďalej len R 116/2012, ak nie je uvedené
inak). Podľa názoru tohto senátu v uvedenom stanovisku absentuje, ako sa vyporiadať so zákonnou
úpravou kvalifikovaných skutkových podstát v odsekoch 3, 4, 5 §-u 212 Tr. zák., ktorá zákonná úprava
prikazuje tieto kvalifikované podstaty aplikovať alternatívne na odsek 1 alebo 2 § 212 Tr. zák. Podľa
názoru tohto senátu pri výklade použitom v publikovanom stanovisku by mohla nastať s článkom 49

ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, kedy podľa tohto výkladu by páchateľovi, ktorý si prisvojil
cudziu vec, čin spáchal vlámaním a spôsobil malú škodu, by podľa osobitnej časti Trestného zákona
hrozil trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov a páchateľovi, ktorý si prisvojil cudziu vec, čin
spáchal vlámaním a spôsobil väčšiu škodu (väčšia škoda fakticky konzumuje malú škodu), ktorý čin
napĺňavšetkypojmovéznakytrestnéhočinupodľa§212ods.2písm.a),ods.3písm.a)Tr.zák.,bypodľa

osobitnej časti Trestného zákona napriek spôsobeniu vyššej škody paradoxne (a podľa názoru tohto
senátu aj v rozpore s článkom 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie) hrozil trest podstatne
nižší trest, a to trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok trpí vadou podľa
§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. pre ktorú bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k
odvolateľovi. Keďže uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozsudku bol na prospech aj ďalšiemu

spoluobžalovanému v zmysle § 324 Tr. por., musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok v celom
rozsahu, teda vo vzťahu aj k druhému obžalovanému, ktorý nepodal odvolanie.

S poukazom na to, že podľa názoru odvolacieho súdu nové rozhodnutie možno v prejednávanom
prípade urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,

odvolací súd rozhodol sám rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti. Pri svojom rozhodnutí
odvolací súd vychádzal z rozhodných správnych skutkových zistení okresného súdu, uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa. V súvislosti s obžalovaným H. Q. odvolací súd na rozdiel
od okresného súdu dospel k záveru, že u tohto obžalovaného je daná aj poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. n) Tr. zák., ktorý nielenže urobil vyhlásenie o svojej vine (súd ho síce neprijal, hoci uznal vinu v

priznanom rozsahu), ale prispel tiež významnou mierou k usvedčeniu odvolateľa zo spáchania skutku,
pre ktorý bola podaná obžaloba.

Následne odvolací súd nad rámec odvolaním obžalovaného vytýkaných vád preskúmal správnosť a
zákonnosť všetkých výrokov rozsudku okresného súdu tiež z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona
vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,

ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2
napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po

lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov

odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.