Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212703
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615212703.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská v právnej veci žalobcu LEDO

FIN, s.r.o., Tatranské námestie 3, Poprad, IČO: 47 787 368 právne zastúpený JUDr. Ján Buroci, advokát,
Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému Obec Buglovce, Buglovce 56, IČO: 00328987
právnezastúpenýMgr.JurajBerčo,advokát,Zimná59,SpišskáNováVes,ozapl.4.800,-Eurspríl.takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.7.2015 domáhal od žalovaného
úhrady sumy 4.800,- Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je postupníkom

pohľadávky Ing. Q. D.M., W. XX, spočívajúcej v náhrade škody neoprávneným zásahom do vlastníckych
práv postupcu. Postupca oznamoval postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 26.6.2014.
Žalovaný v mesiacoch júl až november 2013 neoprávnene zasiahol do vlastníckych práv postupcu, keď
z pozemku v jeho vlastníctve vykonanými zemnými prácami (taktiež aj bez riadneho územného konania)
odstránil zeminu, antuku, škvaru v objeme približne 600 ton a došlo k premiestneniu 4 ks betónových
stĺpov. Pozemok zodpovedá súčasne zapísanej parcele O.-I. XX/XX ostatné plochy o výmere 1358
m2 zapísanej na D. XXX pre obec k.ú. Buglovce. Žalovaný týmto postupom sledoval premiestnenie

ihriska nachádzajúceho sa na uvedenej parcele, avšak týmto postupom nerešpektoval vlastnícke právo
postupcu, čím mu spôsobil škodu. Konanie žalovaného bolo preskúmavané i v rámci dohľadu Okresnou
prokuratúrou v Poprade na netrestnom úseku, pričom prokurátor skonštatoval nezákonný postup pokiaľ
ideoporušeniestavebnéhozákona.PorušeniastavebnéhokonaniakonštatovalaajSlovenskástavebná
inšpekcia listom zo dňa 13.10.2014. Výška škody je stanovená súhrnom ceny zemných prác, ktoré
žalovaný uhradil faktúrami 2013/001 zo dňa 6.8.2013 na sumu 84 Eur, 130015 zo dňa 11.7.2013 na
sumu 278,90 Eur, 130016 zo dňa 14.7.2013 na sumu 336,- Eur zo dňa 22.7.2013 na sumu 463,20 Eur,

130014 zo dňa 15.7.2013 na sumu 991,20 Eur, ďalej cenou antuky vo výške 1500,- Eur (19,2 tony x
80 Eur /tonu), cenou zeminy 574,- Eur ( 456 m3 x 1,26 Eur /m3) a hodnotou 4 ks betónových stĺpov
600,- Eur. Žalovaný bol k zaplateniu dlhu vyzvaný predsúdnou výzvou zo dňa 8.9.2014. Na túto nijakým
spôsobom nereagoval.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu považuje za bezdôvodný,
pretože žalovaný nevykonal žiadne neoprávnené zásahy do pozemku právneho predchodcu žalobcu.

Bol to práve právny predchodca žalobcu, ktorý listom zo dňa 30.7.2012 - ohlásenie drobnej stavby,
stavebných úprav, udržiavacích prác žiadal Obecný úrad Bugľovce, aby v krátkom čase odstránil z
predmetnej parcely veci vo vlastníctve obce. Listom zo dňa 5.11.2012, ho opakovane vyzval k vyprataniu
nehnuteľnosti. Je pravdou, že z parcely B.-O. Č.. XXX/X k.ú. Bugľovce odstránil antuku a škvaru, ktorejsa cítili byť vlastníkom. Vykonal tak na základe výzvy a opakovanej výzvy právneho predchodcu žalobcu.
Množstvo 600 t, ktoré malo byť odstránené, sa nezakladá na pravde a je iba odhadom žalobcu, ktorý
nemá reálny základ. Nemá vedomosť o tom, na základe čoho žalobca uvádza toto množstvo. Navyše,

samotná suma, ktorá má tvoriť škodu na strane právneho predchodcu žalobcu je pochybná. Žalobca ako
škodu uvádza sumy, ktoré žalovaný uhradil dodávateľom prác za výkon zemným prác, čo je absolútne
nedôvodné, pričom ani žiadnym spôsobom neuvádza, ako mu týmto vznikla škoda. Práve naopak, ak by
chcel žalobca tieto práce vykonať, musel by tieto sumy vynaložiť sám. Uplatnená suma ďalej pozostáva
z ničím nepodložených čísel o množstve a cene antuky a zeminy a 4 ks betónových stĺpov. Takýto nárok

na náhradu škody je absolútne neopodstatnený. Navyše žalobca nepreukázal Zmluvou o postúpení
pohľadávky to, že danú pohľadávku vlastní. Oznámenie o postúpení pohľadávky preukazuje dlžníkovi,
že má plniť postupníkovi, ak ho vystavil postupca. Neslúži však súdu pre účely preukázania, že žalobca
je aktívne legitimovaný v tomto konaní.

3. Súd návrh žalobcu na vypočutie jeho brata U. D. ku skutočnosti, že žalovaný nemal súhlas na vstup

na jeho pozemok a na výkon zemných prác zamietol z dôvodu, že ide o osobu blízku a žalovaný potvrdil,
že brána bola zavretá a so žalobcom sa nespojil. Tiež návrh žalovaného na vypočutie svedkov za akých
podmienok bol tenisový kurt zriadený súd zamietol z dôvodu, že kurty boli postavené v roku 1985 a jeho
podmienky výstavby v tomto konaní o náhradu škody sú bezpredmetné.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca použil ako prostriedky procesného útoku skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe a výpovedi ako aj listinné dôkazy a to D. Č.. XXX, výzvy na vypratanie nehnuteľnosti,
oznámenie o postúpení pohľadávky, predsúdnej výzvy, faktúr žalovaného, odpoveď Slovenskej
stavebnej inšpekcie, podnet zaslaný Okresnej prokuratúre Poprad, znalecký posudok. Súd na základe
uvedeného zistil tento skutkový a právny stav:

5. Podľa predloženého LV č. XXX Ing. Q. D. je vlastníkom pozemku parcelné č. XX/XX o výmere 1358
m2, katastrálne územie Buglovce. Časť tohto pozemok nadobudol Darovacou zmluvou Q..XX/XX-X/XX
a časť kúpnou zmluvou Q. XXX/XX-XX/XX.

6. Listom zo dňa 30.7.2012 Ing. D. na stavebný úrad Bugľovce ohlásil drobnú stavbu - oplotenie parcely
O. B. Č.. XXX/X a zároveň žiadal Obec Buglovce, aby v prípade, že na uvedenej parcele sa nachádzajú
veci vo vlastníctve obce, aby tieto v krátkom čase z tejto parcely odstránila. Listom zo dňa 5.11.2012
zaslal Obci Buglovce opakovanú výzvu k vyprataniu uvedenej nehnuteľnosti, inak bude nútený pristúpiť
k vyprataniu na ich náklady.

7. Listom zo dňa 26.7.2014 oznámil žalovanému, že pohľadávku voči Obci Buglovce spočívajúcu v
náhrade škody spôsobenej nezákonným zrušením ihriska a prístupového mostu spolu s prísl. postúpil
na spoločnosť ERES FIN s.r.o., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.6.2014.

8. Súd vyzval žalobcu listom zo dňa 2.6.2016 okrem iného na predloženie zmluvy o postúpení
pohľadávky, na čo reagoval, že nie je potrebné túto zmluvu preukazovať. Na ďalší list súdu zo dňa
9.8.2016 opätovne nedoložil požadované doklady, napr. darovaciu zmluvu týkajúcu sa pozemku, a tiež
nešpecifikoval čo vlastník pozemku žiadal vypratať.

9. Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že Ing. Q. D. je konateľom spoločnosti ERES
FIN s.r.o., táto spoločnosť od 30.3.2017 zmenila obchodné meno na LEDO FIN s.r.o.

10. Žalobca listom zo dňa 8.9.2014 zaslal žalovanému predsúdnu výzvu na úhradu škody vo výške 7
400,- Eur v lehote 5 dní.

11. Žalobca v žalobe žiadal uhradiť škodu vo výške 4 800,- Eur, ktorú stanovil súhrnom ceny zemných
prác, ktoré žalovaný uhradil na základe nasledovných zemných prác. Jedná sa o tieto faktúry, ktoré
žalovaný sprístupnil na základe žiadosti dňa 3.7.2014:
1/ Fa č. 130015 zo dňa 11.7.2013 na sumu 278,90 Eur s lehotou splatnosti 28.7.2013, uvedenou faktúrou

boli vyfakturované zemné práce vykonané dňa 11.7.2013
2/ Fa č. 130016 zo dňa 14.7.2013 na sumu 336,- Eur s lehotou splatnosti 30.7.2013, uvedenou faktúrou
boli vyfakturované zemné práce vykonané 3.7. a 12.7.20133/Fač.130014zodňa15.7.2013nasumu991,20Eurslehotousplatnosti31.7.2013,uvedenoufaktúrou
boli vyfakturované zemné práce vykonané od 4.7. do 8.7.2013
4/ Fa č. 20/2013 zo dňa 22.7.2013 na sumu 463,20 Eur s lehotou splatnosti 5.8.2013, uvedenou faktúrou

bol vyfakturované práce výkon sklápača T 815 pri likvidácii ihriska a odvoze škvary dňa 12.7.2013.
5/ Fa č. 2013/001 zo dňa 6.8.2013 na sumu 84,- Eur s lehotou splatnosti 13.8.2013, uvedenou faktúrou
boli vyfakturované práce - zhutnenie plochy ihriska.
Spolu vo výške 2 153,30 Eur
Žalobca ďalej pri stanovení výšky škody vychádzal z ceny antuky vo výške 1 500,- Eur (19,2 tony x

80Eur/tonu), ceny zeminy 574,- Eur (456m3x1,26Eur/m3) a hodnoty 4 ks betónových stĺpov vo výške
600,- Eur, spolu 2 674,- Eur.
Spolu 4 827,30 Eur

12. Žalobca súdu predložil znalecký posudok zo dňa 19.10.2016, ktorým si dal stanoviť náklady
na znovuzriadenie tenisového kurtu, uvedeným do pôvodného stavu pri cenách prác a materiálov

relevantných pre rok 2013. Ich výška bola stanovená na sumu 19 935,10 Eur. Z čestného vyhlásenia
vlastníka pozemku vyplýva, že znalkyni presne určil množstvo stavebných prác, pričom nie je zrejmé,
z čoho vychádzal.

13. Žalobca, konateľ spoločnosti vo svojich vyjadreniach uviedol, že časť pozemkov získal od starej

mamy darovacou zmluvou v roku 2005, ďalšie dve časti získal kúpnou zmluvou od potomkov pôvodných
vlastníkov a oni toto vlastníctvo nadobudli dedičstvom. Keď pozemok nadobudol, bol tam tenisový
kurt. Výzva na vypratanie nehnuteľnosti znamenala, aby žalovaný odstránil z nehnuteľnosti veci, ktoré
mu vlastnícky patria, unimobunku a plasty. Začiatkom roka 2013 prišli dvaja poslanci a to vypratali.
Potom došlo k oploteniu celej parcely. K spôsobeniu škody však došlo až po ôsmich mesiacoch od

poslednej výzvy a to v čase, keď pozemok bol riadne oplotený a bol zabránený akýkoľvek neoprávnený
vstup mechanizmami na tento pozemok. Začiatkom júna alebo júla 2013, starosta obce p. O. žiadal
o prístup na pozemok, brat žalobcu mu tento prístup neumožnil, žalobca bol v tom čase v zahraničí,
asi po 2-3 týždňoch zistili, že starosta si vybudoval vlastný prístup na pozemok a zrušil celé ihrisko.
Spájanie konania žalovaného s výzvami, ktoré boli adresované v predchádzajúcom roku je tak čisto

účelové. Okrem toho vypratanie hnuteľných vecí nemožno vôbec stotožňovať so stavebnými úpravami,
kedy ťažkými stavebnými mechanizmami došlo k neoprávnenému zásahu do samotného pozemku a
pozemok ako taký nie je a nikdy nebol vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide o námietku k rozsahu
zásahu do vlastníckych práv, kde žalobca odhadol rozsah vyvezenej antuky, škvary na 600 t, tak tu
treba priznať, že ide o odhad laický, čo je samozrejme pochopiteľné, nakoľko k zásahu došlo bez jeho

súhlasu a vedomia a presný odhad nie je možné dosiahnuť. Výsledok zásahu žalovaného je však možné
objektívne zistiť porovnaním stavu pred a po zásahu do jeho práv.
Žalovaný na základe žiadosti o sprístupnenie informácii doručenej žalovanému dňa 1.7.2014 sprístupnil
dňa 3.7.2014 informácie týkajúce sa prevedených stavebných prác pri zrušení tenisového kurtu. V
zmysle uvedených faktúr vyplýva, že žalovaný pri zrušení športového ihriska vynaložil nasledovné

náklady:
Fa č. 130014 zo dňa 15.7.2013 na sumu 991,20 Eur
Fa č. 20/2013 zo dňa 22.7.2013 na sumu 463,20 Eur
Fa č. 130016 zo dňa 14.7.2013 na sumu 336,00 Eur
Fa č. 130015 zo dňa 11.7.2013 na sumu 278,90 Eur

Fa č. 2013/001 zo dňa 6.8.2013 na sumu 84,00 Eur
Prevedené práce spolu za 2.153,30 Eur
Tenisový kurt sa rozkladal na výmere 550 m2 čo pri minimálnej výške antuky 3 cm a pri hmotnosti +/- 1,16
t na m3 predstavuje 19,2 t antuky, čo v hodnotovom vyjadrení pri cene 120,- Eur/t (cenník JŠIM Tehleňa)
antukyznamenácelkovúhodnotu2.304,-Eurbezdopravy.Prevedenýmiprácamidošlokzníženiucelého

terénupozemkunaúroveňnižšiesusediacehopozemku,kdezníženieterénudosiahloajcez1m.Týmito
prácami na rozlohe 912 m2 ( ktorá bola v čase pred spôsobením škody geometricky zameraná) bola
odobratá zemina (pri priemernej zníženej výške terénu 0,5 m) o objeme 456 m3, čo pri cene 8,75 Eur /
m3(cenník ZVP TATRY, s.r.o., Hranovnica) zeminy predstavuje 3.990,- Eur bez dopravy. Žalovaný pri
zrušení tenisového kurtu zrušil aj celé oplotenie tohto kurtu spolu so štyrmi železobetónovými stĺpmi pri

hodnote 150,-Eur/ks, ktoré v konečnom dôsledku použil na stavbu svojho športového ihriska.
Náhradu škody možno vymedziť ako peňažnú platbu, ktorá má poškodenému nahradiť škodu, teda
navrátiť predmet vlastníctva do pôvodného stavu, pokiaľ je to peniazmi možné, v akom by bol,
keby nedošlo ku škodlivému konaniu. Náhrada škody jednoznačne plní aj reparačnú funkciu. Škodupredstavujú aj tie majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, ak by došlo k uvedeniu veci
do predošlého stavu. (Nález Ústavného súdu ČR z 20.11.2000 sp. zn. IV.ÚS 548/99) Z uvedeného
dôvodu je možné pri vyčíslení škody vychádzať z rovnakých nákladov, ktoré vynaložil žalovaný na

zrušenie športového ihriska, keďže takéto isté náklady by bolo potrebné opätovne vynaložiť, aby sa
vec vrátila do pôvodného stavu. Pri vyčíslení výšky škody je potrebné vychádzať aj z hodnoty samotnej
zeminy, ako aj antuky, ktoré boli súčasťou pozemku a tenisového kurtu a ktoré si žalovaná privlastnila.
V zmysle uvedeného vyčíslenia škoda predstavuje minimálne 9.047,30 Eur bez ďalších nákladov na
dopravu materiálu a osadenie. Žalobca chce poukázať, že pri posudzovaní výstavby nového klasického

antukového kurtu bez oplotenia na zelenej lúke o obdobných rozmeroch a bez započítania nákladov
na úpravu terénu je možné uvažovať v hodnote minimálne 12.000 Eur. Žalobcom uplatnená škoda tak
predstavuje len časť reálnych nákladov, ktoré by žalobca musel vynaložiť na obnovu predošlého stavu.
Poslednou námietkou žalovaného je, že žalobca nedoložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Oznámením
zo dňa 26.6.2014 doporučenou zásielkou bol žalovaný informovaný o postúpení pohľadávky na žalobcu.
Predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie

postúpenej pohľadávky. Išlo o nezákonný zásah čo potvrdila aj prokuratúra a inšpekcia, žiadne stavebné
konanie neprebehlo. V rozpore so stavebným poriadkom došlo k zrušeniu športového ihriska, na
takéto konanie je potrebné územné rozhodnutie, kde vlastník mal možnosť uplatniť svoje práva. Nejde
o samostatnú vec, kde vlastníctvo pozemku by mohlo byť odlíšené od vlastníctva ihriska. Týmito
prácami došlo k vyvezeniu veľkého množstva zeminy a zem jednoznačne patrí k pozemku a zemné

práce v znaleckom posudku boli vyčíslené vyššie ako požadovaná náhrada škody. Pokiaľ je niekto
vlastníkom pozemku, je automaticky vlastníkom zeminy, antuky a škvary, poukázal na uznesenie NS SR
6Cdo/18/2011 zo dňa 30.8.2012, ktorý ich právnu argumentáciu potvrdzuje a je dôležité v tomto konaní
rozlišovať medzi príslušenstvom veci a súčasťou veci, príslušenstvom ihriska mohli byť mantinely, v
žiadnom prípade nemohla byť zemina, antuka a škvara. Súdu predložili súkromný znalecký posudok,

ktorý žalovaný nenamietol. Z neho vyplýva, že len obyčajné zemné práce, aby sa vec dala do pôvodného
stavu sa vyčísľujú na sumu 5.067,84 Eur a teda viac si uplatnil.

14. Žalovaný, starosta obce Buglovce ako prostriedky procesnej obrany predložil výzvy žalobcu
a uviedol, že žalobca mu dňa 30.7.2012 prvýkrát zaslal žiadosť, aby vypratali pozemok a dňa

5.11.2012 žiadal opätovne, čiže ihrisko. Ihrisko bolo postavené v roku 1985. Pozemok spravovalo
poľnohospodárske družstvo Nemešany alebo Jablonov a vtedy dalo súhlas obyvateľom obce
( zanietencom), že môžu tam postaviť ihrisko, ktoré stavali pre deti obce Buglovce a všetko to
úsilie a materiál darovali obci. Mantinely vybavil otec žalobcu, tie nechali žalobcovi. Oplotenie ihriska
bolo vybavené cez Minerálne vody, čiže nebolo ich, keď ihrisko odstraňovali, bolo zarastené trávou,

nepoužívalo sa na kurty, iba v zime na hokej, pletivo bolo v dezolátnom stave. Na žiadosť žalobcu dali
pozemok do pôvodného stavu, odstraňovali železné stĺpy na osvetlenie okolo tenisového kurtu, asi 6
ks, odstraňovali škvaru. Žalobca k žalobe priložil faktúry, ktoré sa týkajú novovybudovaného ihriska,
prevážali škvaru zo starého ihriska na nové. Zo starého materiálu sa nevybudovalo nové ihrisko, to bolo
asi 5-6 fúr nejakého odpadu - antuka, škvara, vyvezená čistá zemina tam nebola. Pozemok má teraz

v lepšom stave. Z pozemku odstránili unimobunku, ktorá slúžila ako šatňa. Žalobca ich žiadal vypratať
nehnuteľnosť,poznajúho,žebytobolschopnýurobiťnaobecnénáklady,taknaobecnomzastupiteľstve
riešili náhradné ihrisko a vypratali jeho nehnuteľnosť. Odstraňovali to, čo bolo obecné. Nekontaktovali
žalobcu, čo chce vlastne vypratať, vychádzali z listu, že nehnuteľnosť. Kontaktoval ho vtedy, keď zistil,
že na bráne je kladka a tvrdil, že cestuje.

Je dôležité, či tenisový kurt, ako hovorí žalobca antuka, štrk a zemina bol stavbou alebo súčasťou
pozemku. Žalobca nepredložil nadobúdací titul k pozemku, hoci bol na to vyzvaný, ani nadobúdací titul
k ihrisku. Nie je sporné ani nepopreli, že žalovaný toto ihrisko zlikvidoval, žalovaný tvrdí, že tak konal
s vedomím, že rešpektuje žiadosť vlastníka pozemku o odstránenie niečoho, čo vlastníkovi pozemku
nepatrí. Na likvidáciu vynaložil nemalé finančné prostriedky a tým došlo k zhodnoteniu pozemku,

tenisový kurt bol zriadený v roku 1985 a v roku 2013 kedy bol likvidovaný, bol v dezolátnom stave a
náklady na zriadenie nového tenisového kurtu vyčíslené v znaleckom posudku nemôžu byť škodou. V
žalobnom návrhu sa žalobca domáhal za antuku sumy 1500,- Eur, za zeminu 574,- Eur, za betónové
stĺpy 600,- Eur a následne sumy ktorú obec vynaložila na odstránenie ihriska a zriadenie nového ihriska
2 153,- eur, čo nie je škoda. V pôvodnej žalobe sa žalobca nedomáhal sumy za zemné práce. Ak sa dnes

domáha tejto sumy z dôvodu zemných prác, vznáša námietku premlčania. Pozemok dali do pôvodného
stavu, vychádzali z vedľajšieho pozemku, ktorý je nižšie. Rozhodnutie NS SR ktoré bolo doložené nerieši
totožnú situáciu, rieši situáciu odlišnú, ihrisko bolo možné zlikvidovať bez toho, aby sa tým znehodnotil
pozemok. Ihrisko nebolo súčasťou pozemku, preto nemohlo byť vo vlastníctve Ing. D..15.Vzhľadomktomu,žežalovanývzniesolnámietkupremlčania,súdsamuselvprvomradevysporiadať
s touto námietkou.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.4.2017 vzniesol námietku premlčania v časti, kde žalobca sa

domáhal sumy za zemné práce, ktoré si vraj v žalobe zo dňa 10.7.2015 neuplatnil. Žalobca v žalobe
uviedol, že výška škody je stanovená súhrnom ceny zemných prác, ktoré žalovaný uhradil uvedenými
faktúrami, čiže žalobca si už v žalobe uplatnil aj zemné práce, informácie mu žalovaný sprístupnil na
základe žiadosti a to dňa 3.7.2014, teda k premlčaniu nároku nedošlo.
19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

20. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa
preukázania zmluvy o postúpení.

21. Zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, tj. do právneho vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom nastúpi namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) veriteľ nový (postupník), bez toho
aby došlo k zmene v obsahu záväzku. Ak nie je v zmluve dohodnuté inak, dochádza k zmene osoby
veriteľa už uzavretím zmluvy, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil.
K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť iba na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok, kedy nový

veriteľ nadobúda nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu s ňou aj aktívnu legitimáciu k jej uplatneniu.
Naproti tomu otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nie je rozhodujúca z hľadiska účinku
splnenia dlhu postupcovi, ak postupca oznámi postúpenie dlhu dlžníkovi. Za tejto situácie nie je dlžník
oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, jeho záväzok zaniká splnením
postupníkovi aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje. Oznámením postupcu o

postúpení pohľadávky adresovanej dlžníkovi, dochádza k zmene osoby oprávnenej prijať plnenie a
tiež postupca berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, splní dlžník dlh tretej osobe. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej
zmene záväzku než v osobe veriteľa, a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k
veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami pre pôvodného veriteľa.

Z predložených dokladov mal súd preukázané, že žalobca listom zo dňa 26.7.2014 oznámil žalovanému,
že pohľadávku voči Obci Buglovce spočívajúcu v náhrade škody spôsobenej nezákonným zrušením
ihriska a prístupového mostu spolu s príslušenstvom postúpil na spoločnosť ERES FIN s.r.o., na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.6.2014. V oznámení nie je uvedená výška postúpenej
pohľadávky. Informáciu - faktúry z ktorých žalobca odvodzuje výšku škody mal od žalovaného až

následne a to 3.7.2014. Preto súd vyzval žalobcu listom zo dňa 2.6.2016 okrem iného na predloženie
zmluvy o postúpení pohľadávky, na čo reagoval, že nie je potrebné túto zmluvu preukazovať súdu.
Na ďalší list súdu zo dňa 9.8.2016 opätovne nedoložil ďalšie požadované doklady a údaje, napr.
darovaciu zmluvu týkajúcu sa pozemku, a tiež nešpecifikoval čo vlastník pozemku žiadal vypratať. V
zmysle cit. zákonných ustanovení ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník

oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Zmluvu o postúpení pohľadávky bol však
súdu povinný predložiť a tým preukázať, že pohľadávka bola postúpená na žalobcu a v akej výške,
keďže z predložených dokladov je zrejmé že o výške pohľadávky sa dozvedel až následne, teda popostúpení pohľadávky. Čiže žalobca nepreukázal, že došlo k postúpeniu pohľadávky, akej pohľadávky
a v akej výške.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,

predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, a
v niektorých prípadoch aj zavinenie. V prvom rade sa preto súd zaoberal tým, či na strane žalovaného

sú splnené tieto predpoklady.
Žalobca sa svojím návrhom domáhal náhrady škody - ktorú stanovil súhrnom ceny zemných prác,
cenou antuky, zeminy a hodnotou 4 ks betónových stĺpov. Žalovaný bol k zaplateniu dlhu vyzvaný
predsúdnou výzvou zo dňa 8.9.2014 prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, pritom pripojené
splnomocnenie je zo dňa 30.6.2015. Žalobca v konaní nepreukázal, že vlastník pozemku, ktorý ho

nadobudol darovacou zmluvou v roku 2005 a kúpnou zmluvou v roku 2012, bol aj vlastníkom tenisového
kurtu, keďže nadobúdacie doklady ani na výzvu súdu nepredložil. Tenisový kurt bol postavený v roku
1985 obyvateľmi obce, v čase likvidácie žalovaným v roku 2013 už bol nefunkčný, zarastený a používal
sa ako klzisko. Túto skutočnosť nerozporoval ani žalobca. Žalovaný na výzvu vlastníka pozemku o
vypratanie nehnuteľnosti bez presnej špecifikácie, odstránil z pozemku toto športové ihrisko. Zo strany

žalobcu tak nebolo preukázané, že bol vlastníkom ihriska a tiež že žalovaný tým porušil svoju povinnosť
voči vlastníkovi pozemku. Pokiaľ sa týka ďalšieho predpokladu a to vzniku škody, žalobca nepreukázal,
že konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda a v akej výške, nepreukázal, že došlo k zmenšeniu
jeho majetku. Práve naopak, z predložených dokladov je zrejmé, že práve žalovanému s odpratávaním
ihriska a vrátením pozemku do pôvodného stavu mu vznikli náklady a nie škoda vlastníkovi pozemku. S

vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Vzhľadom na uvedené súd návrh na zaplatenie žalovanej sumy predstavujúcej náhradu škody zamietol
vrátane požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy.

24. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Úspešnému žalovanému bola proti

žalovanému priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.