Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. august 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/32/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010628

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113010628.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.
augusta 2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Z. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. - Š., Ž. Č.. XXX/XX, t. č. bytom W., R. XXX,

j e v i n n ý

- z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005,
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý spáchal tak,

ž e

- po vzájomnej dohode s L.. I. B. dňa 28.1.2000 v A. v sídle pobočky Z. Z. S. J., V.. Z.. N., predložil
L.. I. B. žiadosť o poskytnutie stavebného medziúveru pre stavebného sporiteľa Z. T., ktorý bol v Z.i
vedený ako majiteľ zmluvy o stavebnom sporení pod č. XXXXXXXX/XXXX vo výške 600.000,- Sk

spolu s nepravdivými potvrdeniami o pracovnom pomere a o výške príjmu žiadateľa o úver a jeho
ručiteľov a následne po schválení predloženej žiadosti o medziúver a po podpísaní úverovej zmluvy,
ku ktorému došlo dňa 8.2.2000 v G., ako aj po vinkulácii 300.000,- Sk v prospech Z. Z. S. J., V.. Z..
N., bolo na účte stavebného sporiteľa uvedeného v žiadosti o poskytnutie stavebného medziúveru na
základe predloženej fiktívnej faktúry o vykonaní stavebných prác, vyplatené finančné prostriedky vo
výške 600.000,- Sk v prospech žiadateľa, čím pre firmu B. T., V.. Z.. N. bola spôsobená škoda vo výške
300.000,- Sk, t. j. 9.958,- Eur

t e d a

- spoločným konaním s inou osobou vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a takým činom spôsobil väčšiu škodu

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 upúšťa od potrestania obžalovaného
menom Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.L. - Š., Ž. Č.. XXX/XX, t. č. bytom W., R. XXX. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry A. podal dňa 20.11.2009 obžalobu o. i. na obž. Z. T. pre skutok, ktorý po
právnej stránke kvalifikoval ako trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona

účinného do 31.12.2005, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005,
ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Rozsudkom zo dňa 08.03.2016, č.k. XT/XX/XXXX-XXX súd oslobodil obžalovaného Z. T. spod obžaloby
okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin úverového podvodu podľa § 250a
ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona

účinného do 31.12.2005, ktorý mal spáchať tak, že po vzájomnej dohode s L.. I. B. dňa 28.1.2000 v A.
v sídle pobočky Z. Z. S. J., V.. Z.. N., predložil L.. I. B.Š. žiadosť o poskytnutie stavebného medziúveru
pre Z. Z. T., ktorý bol v Z. vedený ako majiteľ zmluvy o stavebnom sporení pod č. XXXXXXXX/XXXX vo
výške 600.000,- Sk spolu s nepravdivými potvrdeniami o pracovnom pomere a o výške príjmu žiadateľa
o úver a jeho ručiteľov a následne po schválení predloženej žiadosti o medziúver a po podpísaní

úverovej zmluvy, ku ktorému došlo dňa 8.2.2000 v G., ako aj po vinkulácii 300.000,- Sk v prospech Z.
Z. S. J., V.. Z.. N., bolo na účte stavebného sporiteľa uvedeného v žiadosti o poskytnutie stavebného
medziúveru na základe predloženej fiktívnej faktúry o vykonaní stavebných prác, vyplatené finančné
prostriedky vo výške 600.000,- Sk v prospech žiadateľa, čím pre firmu B. T., V.. Z.. N. bola spôsobená
škoda vo výške 300.000,- Sk, t. j. 9.958,- Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Okrem toho uvedeným rozsudkom súd uznal obž. O. W.Ú. pre skutok uvedený v bode 1./ vinným z
trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a obž. A. Š. pre skutok uvedený
v bode 2./ vinným z trestného činu úverového podvodu formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) k §
250a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Uznesením zo dňa 20.12.2016, č.k. XXTo/XX/XXXX-XXX Krajský súd v A. zrušil uvedený rozsudok
v časti, v ktorej bol obžalovaný Z. T. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora a vrátil vec
tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd na hlavných pojednávaniach doplnil dokazovanie v intenciách citovaného rozhodnutia krajského
súdu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný Z. T. poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že
on nikdy predtým v A. nebol, žiadne úverové zmluvy nepodpisoval, osoby, ktoré sú uvedené ako jeho

spoluobžalovaní nikdy nevidel a žiadne peniaze neprevzal. Sporiteľom Z. Z. J. nikdy nebol, resp. o tom
nevie. O poskytnutie stavebného medziúveru nikdy nežiadal, žiadne potvrdenia o pracovnom pomere
nezabezpečoval. Začiatkom roka 2000 brigádnicky pracoval v N., pohyboval sa na trase G. - N.. Poprel,
aby bol u notárky M.. O. podpísať vyhlásenie uvedené v notárskej zápisnici. Osoby menom L.. I. B.,
O. A., B. H., O. B. V. S. N. nepozná. V období rokov 1999-2000 raz stratil doklady, pričom občiansky

preukaz mu bol vrátený do schránky, svoje doklady však nikomu nepožičiaval. Tiež v období rokov
1997 a nasledujúcich si požičal od jedného pána priezviskom T., ktorý býva v G., peniaze a ten mu
zadržal občiansky preukaz, ktorý mu doposiaľ nevrátil.

Svedok O. A. na hlavnom pojednávaní k úveru na meno Z. T. uviedol, že menovaného vôbec nepozná,

nikdy ho nevidel, pričom pôžičku na splátku pre žiadosť o úver na Z. T. pomáhal vybaviť pre svojho
známeho A. T.. V uvedenej veci oslovil I. B., ktorý mu opätovne odovzdal potrebné tlačivá k žiadosti o
úver a on ich následne odovzdal A. T.. Následne I. B. formou pôžičky realizoval vklad k žiadosti o úver
pre Z. T. vo výške 306.000,- Sk, pričom je možné, že číslo účtu, na ktoré je potrebné peniaze vložiť mu
oznámil on, nakoľko on vykonával kontaktnú osobu medzi pánom T. a pánom B.. Vie, že I. B. oficiálne

pre Z. T. požičiaval väčšiu sumu peňazí, než ako vložil, dohromady 450.000,- Sk, nakoľko časť z týchto
peňazí vo výške 150.000,- Sk prevzal od neho on a tieto odovzdal A. T., ktorý ich mal odovzdať Z. T.. Vie,
že o tejto pôžičke medzi I. B. a Z. T. bola riadne spísaná zmluva o pôžičke, overená u notára, nakoľko
predmetnú zmluvu o pôžičke vo výške 450.000,- Sk po jej podpísaní Z. T. prevzal od A. T. a túto odovzdal
I. B.. Následne mu I. B. povedal na aký účet majú úverové prostriedky pre Z. T. nabehnúť, ktoré číslo

účtu on oznámil A. T.. Čí to bol účet, on nevie. Vie, že úver z S. J. vo výške 600.000,- Sk bol poskytnutýZ. T., nakoľko začiatkom roka 2000 mu I. B. odovzdal 150.000,- Sk s tým, že z úveru si 450.000,- Sk
ponechal a požiadal ho, aby sumu 150.000,- Sk odovzdal Z. T., ktoré peniaze on odovzdal A. T.P. a ten
ich mal odovzdať Z. T., pričom mu odovzdal aj čestné prehlásenie o tom, že zo strany I. B. bol Z. T.

vyplatený zvyšok z jeho úveru a požadoval od A. T., aby pri odovzdaní peňazí zabezpečil aj notársky
overený podpis Z. T. na predmetnom čestnom prehlásení. Následne mu A. T. riadne podpísané čestné
prehlásenie Z. T. priniesol a toto on odovzdal I. B.. Z uvedeného čestného prehlásenia je zrejmé, že
A. T. musel odovzdať aj 150.000,- Sk Z. T.. Išlo o jeho priateľskú výpomoc pre T.. Nevie uviesť, aké
vyplnené doklady k žiadosti o úver boli predložené a s týmito nemal nič spoločné. On predpokladal, že

k žiadostiam o úver pre T. boli doložené doklady správne a pravdivé, či sa úvery splácajú, to nevie.

Z výpovede svedka L.. I. B., ktorý si v súčasnosti zmenil meno na I. B. z prípravného konania vyplýva,
že koncom roka 1999 ho jeho kamarát O. A. z G. požiadal o sprostredkovanie vybavenia medziúveru
pre svojho známeho pána H. a pána T., ktorých on osobne nepozná, pričom celú záležitosť riešil
prostredníctvom pána A.. Po zistení všetkých potrebných informácií od pani W., ktorá pracovala v Z. S.

J. v A. a ktorú pozná, prevzal od O. A. vyplnené podklady, týkajúce sa založenia stavebného sporenia
na uvedené mená, ktoré mu odovzdal osobne spolu s občianskymi preukazmi oboch menovaných.
Takto získané doklady odovzdal na spracovanie pani W.. Pokiaľ si spomína tak odovzdal iba žiadosť o
registráciu na založenie stavebného sporenia spolu s občianskymi preukazmi, pričom následne žiadosti
o poskytnutie medziúveru pokiaľ si spomína už neodovzdal. Prevzaté doklady vrátil späť v ten istý deň

pánovi A. a to osobne. Svedok tiež uviedol, že pokiaľ ide o pôžičku pre pána T., sumu vo výške asi
306.000,- Sk vložil do S., a to na účet, ktorý mu dal pán A.. To malo slúžiť ako vklad pre poskytnutie
stavebného medziúveru pre pána T.. Zvyšnú časť peňazí vo výške 150.000,- Sk odovzdal pánovi A.,
ktorý ich odovzdal pánovi T. a následne pán A. mu aj priniesol podpísanú zmluvu o pôžičke zo dňa
20.01.2000 na sumu 450.000,- Sk, ktorú vlastnoručne pán T. podpísal.

Svedok A. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná osobu menom Z. T., ale skončil s ním v
roku 2000, o čom predkladá dohodu o finančnom vyrovnaní zo 07.12.2000, ktorú podpísal T. vlastnou
rukou a ktorý aj vyhotovil samotný text, o čom predkladá originál tejto dohody. Svedok ďalej uviedol, že
osobu menom O. A. pozná z videnia. Pokiaľ ide o obchodné vzťahy medzi ním, O. A. a obžalovaným

T. svedok uviedol, že si pamätá, že T. si od neho v tom čase požičiaval nejaké peniaze, zabezpečoval
nejaké práce, bolo to dosť chaotické a dlhoval mu peniaze. Potom mu hovoril, že chce pomôcť finančne
svojej sestre, alebo niečo také, alebo mame a on vedel, že A. v tom čase vybavuje nejaké pôžičky. Tak
ich skontaktoval, spomína si, že od A. prevzal pre T. peniaze, ale sumu si už nepamätá. Z tejto sumy si
strhol T. dlh voči nemu a zvyšok mu odovzdal. Zároveň od neho vyžiadal jeho vlastnou rukou podpísané

vyjadrenie, že sú vzájomne vyrovnaní, pretože už ho mal plné zuby a chcel to ukončiť. Odvtedy sa s T.
stretol iba raz na Krajskom súde v G., ale len na chodbe, pričom sa nerozprávali.
Na otázku či zabezpečoval aj odovzdávanie nejakých listín medzi A. a T. svedok uviedol, že si pamätá na
tie peniaze, ktoré mu dal A. pre T. a vie, že s ďalšou osobou, nepamätá sa, či to bol A. alebo niekto iný, sa
T. stretol na O. ul. v G., kde išli na notársky úrad niečo podpisovať, ale čo, to nevie, on tam s nimi nebol.

Súd taktiež vypočul aj svedka S. N., ktorý uviedol, že on nepredkladal S. J. žiadne potvrdenie o výške
príjmov a vo firme Z. H., Z..F..P.. so sídlom v G. na V. nikdy nepracoval. Mená I. B., O. A., B. H., G. U.,
O. B., V. H. a B. S. mu nič nehovoria. Rovnako nepozná ani obžalovaného Z. T..

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXT/XXX/XXXX vyplýva, že rozsudkom zo dňa 06.04.2009 súd
schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Krajskej prokuratúry v A. a L.. I. B. a spol.,
na základe ktorého bol ID.. I. B. uznaný vinným z pokračovacieho trestného činu úverového podvodu
podľa§250aods.1,ods.5Tr.zákonaúčinnéhodo31.12.2005spáchanéhospolupáchateľstvompodľa§
9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona účinného

do 31.12.2005 a trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
účinného do 31.12.2005. Za to mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov,
pre výkon ktorého ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Z návrhu na schválenie dohody o vine a treste Okresnej prokuratúry G. L. zo dňa 02.10.2015, ako aj

zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde G. L.. dňa 13.01.2016 vyplýva, že súd
schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom okresnej prokuratúry a O. A. a spol. zo
zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 222 ods. 1, 3 Tr. zákona účinného v časespáchania skutku a uložil O. A. trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Zo žiadosti o poskytnutie medziúveru je zrejmé, že Z. T. požiadal o poskytnutie medziúveru v sume
600.000,- Sk s tým, že vlastné prostriedky sú 300.000,- Sk. Z potvrdení o výške príjmu, ktoré boli
predložené k žiadosti o poskytnutie medziúveru vyplýva, že Z. T. je zamestnaný v spoločnosti A., V..Z..,
G. XXX s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 12.680,- Sk. Ďalej z nich vyplýva, že O. B.
je zamestnaný v spoločnosti Z. H. Z..F..P.., V. X, G. s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške

13.470,- Sk a S. N. je zamestnaný v spoločnosti Z. H. Z..F..P.., V. X, G. s čistým priemerným mesačným
príjmom vo výške 11.620,- Sk. Z potvrdenia (č.l. 246) je zrejmé, že osoba menom Z. T. na účet vo S. J.
vložila dňa 07.01.2000 v hotovosti 306.000,- Sk.

Z úverovej zmluvy ako aj z notárskej zápisnice (č.l. 253-262) je zrejmé, že obžalovaný Z. T. uvedené
listiny podpísal na notárskom úrade M.. O. O. po overení jeho totožnosti. Z ručiteľských listín č. 1

a č. 2 predstavujúcich prílohu k úverovej zmluve zo dňa 08.02.2000 vyplýva, že za úver vrátane
úrokových nákladov poskytnutý Z. Z. S. J., V..Z.. poberateľovi Z. T. vo výške 300.000,- Sk ručia S. N.,
nar. XX.XX.XXXX a O. B., nar. XX.XX.XXXX. Zo zmluvy o pôžičke (č.l. 276) vyplýva, že podľa tejto
I. B. požičal obžalovanému T. sumu 450.000,- Sk dňa 20.01.2000, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť do
20.02.2000. Z čestného prehlásenia (č.l. 277) vyplýva, že Z. T. prevzal dňa 24.02.2000 od I. B. sumu

150.000,- Sk, kde pravosť podpisu Z. T. bola overená zamestnankyňou poverenou notárom M.. M. A..
Z požiadavky na čerpanie finančných prostriedkov z úverového, resp. medziúverového účtu vyplýva, že
dňa 09.02.2000 bol v prospech Z. T. vykonaný prevod finančných prostriedkov na účet číslo XXXXX-
XXXXXXXXX/XXXX za účelom rekonštrukcie.

Na základe takto vykonaného dokazovania, ktoré bolo doplnené v intenciách zrušujúceho rozhodnutia
krajského súdu, hodnotiac jednotlivé dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne dospel súd k záveru,
že skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora sa stal a že tento spáchal obžalovaný Z. T..

Súd prihliadol o. i. na výpovede svedkov O. A. a L.. I. B., ktorí síce uviedli, že obžalovaného Z.U. T.

osobne nepoznajú, zároveň však popísali proces vybavovania úveru pre obžalovaného T.É. od S. J.,
V..Z.. V súvislosti s výpoveďami svedkov O. A. a L.. I. B. je žiaduce zmieniť, že hoci títo v prejednávanej
veci vystupovali v pozícii svedkov, všetko nasvedčuje tomu, že to boli práve tieto osoby, ktoré boli
iniciátormi protiprávneho konania. Napokon, tak O. A., ako aj L.. I. B. boli za obdobné trestné činy
odsúdení. O. A. vo svojej výpovedi uviedol, že pôžičku na splátku pre žiadosť o úver na Z. T. pomáhal

vybaviť pre svojho známeho A. T. (T.), kde oslovil I. B., pričom on vykonával kontaktnú osobu medzi
pánom T. a pánom B.. B. mu odovzdal potrebné tlačivá k žiadosti o úver a on ich následne odovzdal
A. T.. I. B. formou pôžičky realizoval vklad k žiadosti o úver pre Z. T. vo výške 306.000,- Sk. O pôžičke
medzi I. B. a Z. T. bola riadne spísaná zmluva o pôžičke, overená u notára, nakoľko predmetnú zmluvu
o pôžičke vo výške 450.000,- Sk po jej podpísaní Z. T. prevzal od A. T. a túto odovzdal I. B.. Následne

mu I. B. povedal na aký účet majú úverové prostriedky pre Z. T. nabehnúť, ktoré číslo účtu on oznámil
A. T.. Začiatkom roka 2000 mu I. B. odovzdal 150.000,- Sk s tým, že z úveru vo výške 600.000,- Sk si
450.000,- Sk ponechal a požiadal ho, aby sumu 150.000,- Sk odovzdal Z. T., ktoré peniaze on odovzdal
A. T. a ten ich mal odovzdať Z. T., pričom mu odovzdal aj čestné prehlásenie o tom, že zo strany I. B.
bol Z. T. vyplatený zvyšok z jeho úveru a požadoval od A. T., aby pri odovzdaní peňazí zabezpečil aj

notársky overený podpis Z. T. na predmetnom čestnom prehlásení. Následne mu A. T. riadne podpísané
čestné prehlásenie Z. T. priniesol a toto on odovzdal I. B.P.. Z uvedeného čestného prehlásenia je
zrejmé, že A. T. musel odovzdať aj 150.000,- Sk Z. T.. Svedok L.. I. B. uviedol, že celú záležitosť riešil
prostredníctvom pána A.. Po zistení všetkých potrebných informácií od pani W., ktorá pracovala v Z. S. J.
S. A. a ktorú pozná, prevzal od O. A. vyplnené podklady, týkajúce sa založenia stavebného sporenia o. i.

na obžalovaného T., ktoré mu odovzdal osobne spolu s občianskym preukazom. Takto získané doklady
odovzdal na spracovanie pani W.. Prevzaté doklady vrátil späť v ten istý deň O. A. a to osobne. Tiež
uviedol, že pokiaľ ide o pôžičku pre pána T., sumu vo výške asi 306.000,- Sk vložil do S., a to na účet,
ktorý mu dal pán A.Í.. To malo slúžiť ako vklad pre poskytnutie stavebného medziúveru pre pána T..
Zvyšnú časť peňazí vo výške 150.000,- Sk odovzdal pánovi A., ktorý ich odovzdal pánovi T. a následne

pán A. mu aj priniesol podpísanú zmluvu o pôžičke zo dňa 20.01.2000 na sumu 450.000,- Sk, ktorú
vlastnoručne pán T. podpísal.O aktívnej účasti obžalovaného Z. T. na žalovanom trestnom čine priamo svedčí jednak výpoveď svedka
A. T., ale predovšetkým viaceré oboznámené listinné dôkazy. Popri žiadosti o poskytnutie medziúveru
vrátane potvrdení o výške príjmu, zmluve o pôžičke uzavretej medzi obžalovaným a svedkom L.. I. B.

dňa 20.01.2000, najmä notárska zápisnica napísaná notárkou M.. O. O. dňa 08.02.2000, osvedčenie
notárky M.. O. O. o pravosti podpisu obžalovaného zo dňa 08.02.2000 na úverovej zmluve ako aj
osvedčenie notára M.. M. A. o pravosti podpisu obžalovaného zo dňa 22.03.2000 na čestnom prehlásení
obžalovaného, že dňa 24.02.2000 prevzal od I. B. sumu 150.000,- Sk. Práve osvedčenia notárov,
resp. nimi poverených zamestnancov o pravosti podpisu obžalovaného jednoznačne potvrdzujú, že tak

úverovú zmluvu zo dňa 08.02.2000 ako aj čestné prehlásenie zo dňa 24.02.2000 podpísal vlastnoručne
obžalovaný Z. T.. V prípade notárskej zápisnice spísanej notárkou M.. O. O. sa navyše overovala nielen
pravosťpodpisuobžalovaného,aleiprejavjehovôle.Natomtomiestejepotrebnédodať,žetaknotárska
zápisnica, ako aj osvedčenia pravosti podpisu majú charakter verejnej listiny, čo znamená, že ich obsah
sa považuje za pravdivý a záväzný, pokiaľ nie je preukázaný opak. Zároveň treba podčiarknuť, že žiadny
z vykonaných dôkazov nevyvrátil, ba ani len v náznakoch nespochybnil pravdivosť obsahu uvedených

listín, samozrejme okrem výpovede obžalovaného, ktorú súd vo svetle ďalších vo veci vykonaných
dôkazov vyhodnotil ako tendenčnú a účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný
skutok.

Obrana obžalovaného, spočívajúca v jeho tvrdení, že bol zneužitý jeho občiansky preukaz, že žiadne

úverové zmluvy nepodpisoval a žiadne peniaze neprevzal bola vyvrátená tiež výsluchom svedka A. T.,
ktorýjednoznačnepotvrdil,žeodovzdalpeniazeobžalovanémuZ.T.,ktorémuprenehodalO.A.,pričom
ešte z tejto sumy si strhol dlh, ktorý mal Z. T. voči nemu. Táto skutočnosť spoločne s výpoveďou svedka
N., ktorý poprel, že by bol kedykoľvek niečo podpisoval, resp. že by poskytoval nejaké svoje údaje S. J.
ako ručiteľ a nepracoval nikdy vo firme, ktorá je uvedená v potvrdení o výške príjmov, nasvedčujú tomu,

že obžalovaný sa skutku dopustil úmyselným konaním.

K obžalovaným uvádzanej strate jeho občianskeho preukazu sa žiada dodať, že zo žiadneho z
vykonaných dôkazov nebolo zistené, že by obžalovaný stratu občianskeho preukazu príslušnému
orgánunahlásil,čojevtakejsituáciinielenlogickýmpostupomzaúčelomzabráneniazneužitiaosobných

údajov, ale predovšetkým zákonnou povinnosťou uloženou každému občanovi Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z uvedeného súd konanie obžalovaného Z. T. kvalifikoval ako trestný čin úverového
podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, keďže spoločným konaním s inou osobou - L.. I.

B. vylákal od S. J. úver tým, že túto Z. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru a na splácanie úveru, keďže vedel, že v spoločnosti uvedenej v potvrdení príjme v skutočnosti
nepracuje, pričom nedosahuje tak príjem, ktorý bol uvedený v potvrdení o jeho príjme a takým činom
spôsobil väčšiu škodu.

Pri určení druhu a spôsobu výkonu trestu sa súd riadil jednak zásadami ukladania trestov uvedenými v
§ 23 ods. 1 a 31 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku, ale i ustálenou judikatúrou Najvyššieho
súdu SR (napr. 5 To 8/2011, 6 To 14/2010).

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal do úvahy, že skutok bol spáchaný v r. 2000, teda

pred osemnástimi rokmi a samotné trestné stíhanie obžalovaného trvá od roku 2004, teda štrnásť
rokov bez toho, že by obžalovaný spôsobil výraznejšie prieťahy v konaní. Súd pritom poukazuje
na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v znení
Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 a ktorý v článku 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru
upravuje právo každého, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým súdom zriadeným zákonne a ktorý zabezpečuje osobe obvinenej z trestnej činnosti právo
na spravodlivé súdne konanie, vrátane uloženia spravodlivého trestu. Uplynutie vyššie uvedenej doby
od vznesenia obvinenia je možné, z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1
Dohovoru, považovať za okolnosť, ktorú musí súd zohľadniť pri rozhodovaní o trestoch a tak poskytnúť
dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. V prejednávanom prípade pritom nešlo o skutkovo, či

právne komplikovanú vec a ani rozsah spisového materiálu nebol taký, aby ju nebolo možné právoplatne
skončiť v primeranej lehote.Z vyššie uvedených dôvodov súd starostlivo zvažoval, či je potrebné pôsobiť na prevýchovu
obžalovaného trestom odňatia slobody a dospel k záveru, že takáto potreba tu v súčasnosti už nie je.
Podľa názoru súdu by v tomto prípade uloženie takéhoto druhu trestu, hoc i podmienečne odloženého

na krátku skúšobnú dobu, bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Z týchto dôvodov súd u obžalovaného upustil od potrestania v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.