Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213210
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212213210.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Credit

Genero s.r.o., so sídlom Horná 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 485 593, zastúpeného: BOĽOŠ
Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti
žalovanému: INTERPHARM Slovakia, a.s., so sídlom Uzbecká 18/A, 821 06 Bratislava, IČO: 35 789
841, zastúpenému: JUDr. Štefan Čakvári, advokát, AK Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, o zaplatenie
9.063,78,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobca sa žalobou zo dňa 4.6.2012 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie istiny 9.063,78 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za
dodaný tovar na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 18. 6. 2001 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným.
2/ Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 26.7.2012 odpor.
V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že urobil prejav v súlade s § 580 Obch. zák.
smerujúci k započítaniu písomne dňa 29. 9. 2010, kedy voči svojmu pôvodnému veriteľovi postupcovi Y.
S.-W.Z.ajehopohľadávkamvcelkovejvýške59.500,-EUR,pozostávajúcimkonkrétnezfa.č.10056na

sumu 16.812,07,-EUR, č.10058 na sumu 9.063.78.-EUR, č. 10059 na sumu 15.167.99,-EUR, č. 10067
na sumu 14.338,74 EUR, a fa. č. 10069 na sumu 4.117,42,- EUR (čiastočná úhrada), jednostranne
započítal zápočtom č. I. z 29.09.2010 svoju pohľadávku vo výške 59.500,-EUR, ktorá predstavuje v
hotovosti prijaté platby v mesiaci august 2010 (17 x 3. 500,-EUR) p. Y.W. S., ktorých prijatie pán S.
vlastnoručným podpisom v pokladničnej knihe potvrdil. Keďže pohľadávka ktorá je predmetom tohto
sporu vyplýva z faktúry č. 10058 zo dňa 14. 8. 2010 znejúcej na sumu 9.063,78,-€ a táto bola predmetom
spomínaného zápočtu č. I. zo dňa 29.09.2010, ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky z

15.03.2012 už neexistovala, lebo započítaním zanikla a preto navrhol, aby súd návrh žalobcu v celom
rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného.
3/ Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 42 Cb 159/2012-64 dňa 31. 1. 2013 tak , že žalovaného
zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania , v odôvodnení súd
uviedol, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky vo výške 59.500,-€ , ktorú mal mať voči
žalobcovi , ďalej že v konaní nebolo preukázané , že by žalovaný ako dlžník určil žalobcovi k čomu má
dané platby priradiť a vyhodnotil jednostranný zápočet žalovaného ako neplatný právny úkon .

4/ Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný , žiadal, rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvého stupňa za relevantné
dokladypovažovalpríjmovépokladničnédokladyvystavenéžalobcomvdňoch30.8.2010a31.8.2010,
ktoré údajne preukazujú , že hotovostné platby vo výške 59.500,-€ boli požité na úhradu iných záväzkovžalovaného voči pôvodnému veriteľovi , ďalej nesúhlasil s názorom ,že pokladničná kniha nepreukazuje
existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie. Prax, ktorú si medzi sebou strany zaviedli a ktorá
medzinimipretrvávalacca15rokov jednoznačnepreukazujeurčenieaúčelplatiebprijímanýchprávnym

predchodcom žalobcu . Jasným dôkazom toho je spomínaná pokladničná kniha. Trval na tom, že všetky
platby prijaté právnym predchodcom žalobcu v období od 1. 8. 2010 do 25. 8. 2010 / 17x3.500,-€ /
boli jednoznačne určené ako čiastkové úhrady za dodaný tovar a to s plným vedomím a súhlasom
právneho predchodcu žalobcu. V čase ich prijatia ani neexistovala žiadna iná pohľadávka právneho
predchodcu žalobcu.

5/ Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 9. 2015 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie .Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol , že v súvislosti s predmetom konania
je potrebné poukázať aj na ustanovenia Zmluvy o spolupráci a existenciu obchodných zvyklostí , ktoré
si účastníci konania medzi sebou počas dlhodobej spolupráce vytvorili. Právny predchodca žalobcu
potvrdil, že prijal 17 platieb po 3.500,-€, žalobca sa však bránil tým, že tieto platby boli s vedomím
žalovaného / čo nebolo bližšie špecifikované / požité na úhradu iných záväzkov žalovaného , a to

v súlade s účelom uvedeným v príjmových pokladničných dokladoch / ďalej len PPD / vystavených
pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. V súvislosti s obranou žalovaného malo zásadný
význam právne posúdenie započítacieho prejavu žalovaného urobeného dňa 29. 9. 2010.
6/ Právne účinky započítania , ktoré je hmotnoprávnym úkonom nastávajú v momente stretu splatných
pohľadávok , teda nie momentom , kedy bol prejav smerujúci k započítaniu doručený druhému

účastníkovi. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj keby iné záväzky žalovaného existovali , nebolo v konaní
preukázané , kedy malo dôjsť k ich vzniku a splatnosti.
7/ Ustanovenie § 330 Obch. zák. upravuje tzv. započítavanie plnení a požije sa v prípade, ak ten istý
dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov. Prednosť má dohoda strán , v prípade , že
dohodu strany neuzavreli , má dlžník za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obch.

zák. právo určiť , ktorý z viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán
a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv
záväzku , ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené , inak záväzku najskôr
splatného .
8/ Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 , podľa ktorého ak plnenie

nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil , ktorý z viac dlhov
chce vyrovnať , neprechádza právo voľby , ktorý z viac dlhov bol uhradený , príp. v akej výške na veriteľa.
Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone , ktorým
plnenie prijme / ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia / a jeho prípadná vôľa , na ktorý z viac dlhov
si plnenie započíta / ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka / , nemá žiadnu

právnu relevanciu. Z uvedeného by potom vyplýval záver, že žalovaný hotovostnými platbami uhradil
záväzok z faktúry č. 10058 , existenciu vzniku tohto záväzku ani jeden z účastníkov nerozporoval.
9/ Odvolací súd v závere uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto vec nesprávne právne posúdil .
10/ Súd postupoval v súlade s intenciami odvolacieho súdu a nariadil vo veci pojednávanie na deň 4.

10. 2016 . Na pojednávania sa dostavili obaja účastníci konania riadne.
11/Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho
zástupcu žalovaného, oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a po takto vykonanom
dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
12/ Dňa 18. 6. 2001 bola podpísaná medzi žalovaným ako odberateľom a živnostníkom W. Z. - Y. S.

ako dodávateľom Zmluva o obchodnej spolupráci, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na dodávkach
kanadských vitamínom Jamieson a ďalších produktov kanadskej výroby a na ich distribúcii do lekární na
Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných
predajní.
13/ Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanému objednaný tovar a vystavil

faktúru č. 10058, vyhotovenú dňa 22.04.2010 na sumu 9.063,78,- Eur. Dodanie resp. prevzatie tovaru
fakturovaného fa. č. 10058 potvrdil žalovaný svojim podpisom a otlačkom pečiatky na predmetnej
faktúre, ktorá slúžila zároveň ako dodací list.
14/ Na základe zmluvy o obchodnej spolupráci , štvrtý odsek " Kúpna cena a platobné podmienky"
veta druhá: "Na faktúrach bude vyznačená doba splatnosti 70 dní, ktorú odberateľ musí dodržať

pod sankciami vyplývajúcimi z Obch. zák. a za deň splatnosti fa. č. 10058 sa považuje 70. deň od
vystavenia, t.j. dátum 01.07.2010.
15/Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 3. 2012 ako postupca
postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému vo výške 9.063,78 € s príslušenstvom napostupníka Credit Genero s.r.o., t. j. žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému
listom zo dňa 16. 3. 2012.
16/ Žalovaný listom zo dňa 30. 3. 2012 oznámil žalobcovi, že fa. č. 10058 na sumu 9.063,78 € bola

uhradená postupnými čiastočnými bezhotovostnými platbami v mesiaci august 2010 / 17x 3.500 €, to
je 59.500 € /. Z toho dôvodu boli najstaršie splatne faktúry k tomuto dňu započítané do výšky 59.500 €
a preto považuje pohľadávku vo výške 9.063,78 € za zaniknutú započítaním nároku voči postupcovi.
17/Žalobcavovyjadreníkodporuzodňa27.8.2012uviedol,žejednostrannýmzapočítanímpohľadávok
na základe zápočtu č. I zo dňa 29.09.2010 nemohol zaniknúť záväzok žalovaného vyplývajúci z faktúry

č. 10058, vystavenej dňa 22.04.2010 v sume 9.063,78 Eur. Predmetný zápočet č. I , ktorý bol doručený
zo strany žalovaného pôvodnému veriteľovi dňa 30. 9. 2010 spolu s ďalšími štyrmi jednostrannými
zápočtami pohľadávok, odmietol pôvodný veriteľ v zastúpení právnou zástupkyňou listom zo dňa 7. 10.
2010 označeným ako " Odmietnutie jednostranných zápočtov zo dňa 29. 9. 2010". Dôvodom odmietnutia
zápočtu č. I bola skutočnosť, že suma 59.500 € , ktorú pôvodný veriteľ skutočne prijal v priebehu
mesiaca august 2010 od žalovaného prostredníctvom sedemnástich hotovostných platieb, z ktorých

každá bola vo výške 3.500,- Eur, boli s vedomím žalovaného použité pôvodným veriteľom na úhradu
iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi a to v súlade s účelom uvedeným v relevantným
daňových dokladoch - príjmových pokladničných dokladoch vystavených pôvodným veriteľom v dňoch
30.08.2010 a 31.08.2010. Jedná sa o Príjmový pokladničný doklad / ďalej len PPD / zo dňa 30. 8. 2010
na sumu 32.878,42 € , kde ako účel platby je uvedené Nc 2/2010 úroky z omeškania, PPD zo dňa 31. 8.

2010 na sumu 3.245,79 €, kde ako účel platby je uvedená fa. č. 10109, PPD zo dňa 30. 8. 2010 na sumu
23.375,79 € , kde ako účel platby je uvedená fa. č.10108, spolu platby predstavujú čiastku 59.500 €.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná suma 59.500 € bola pôvodným veriteľom účtovaná na úhradu
iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, nemohla byť táto suma neskôr jednostranne
započítaná žalovaným aj s inými pohľadávkami pôvodného veriteľa voči žalovanému . Jednostranným

započítaním na základe zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010 nemohla zaniknúť ani pohľadávka vyplývajúca
z fa. č. 10058, ktorá bola neskôr postúpená pôvodným veriteľom žalobcovi. Zároveň doložil fotokópiu
PPD zo dňa 30. 8. 2010 a zo dňa 31. 8. 2010 / č. l. 40 /.
18/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 31. 1. 2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu
sa pridržiava písomne podaného návrhu a žiada , aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny

9.063,78 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle petitu žaloby. Úrok žiadal priznať od 2.7.2010
vzhľadom na zmluvu o obchodnej spolupráci, kde bola dohodnutá splatnosť 70 dní. Omylom bolo na fa,
ktorá je predmetom konania uvedená splatnosť 22.5.2010. K listinným dokladom doloženým žalovaným
a to výpisom z pokladničnej knihy a jednostrannému zápočtu zo dňa 29. 9. 2010 uviedol, že pokladničná
kniha je len evidenciou, pomocnou knihou a nie je to relevantný doklad. Navyše právnemu predchodcovi

žalobcu bola doručená fotokópia príslušnej strany pokladničnej knihy v inej podobe ako bola doložená
do spisu s odporom / č. l. 26 /. Právny zástupca žalobcu založil do spisu výpis z pokladničnej knihy , ktorý
bol doručený právnemu predchodcovi žalobcu, kde chýba výpočet , ktorý sa vo výpise z pokladničnej
knihy predloženej žalovaným /č.l. 26 / nachádza. Taktiež bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený
jednostranný zápočet, ktorý nekorešponduje v poslednej sume pri fa. č. 10069, kde je uvedená čiastka

4.117,42 € so zápočtom , ktorý bol predložený žalobcovi a kde je uvedená pri fa. č.10069 čiastka
4.157,42 €. Rozdiel je taktiež v sume, nakoľko pri zápočte zaslanému žalobcovi mal byť skutočný
súčet 59.540,- € a nie 59.500,-€. Trval na tom, že pohľadávka nezanikla započítaním predloženým
predmetným zápočtom, nakoľko suma 59.500,- € bola použitá na úhradu iných záväzkov žalovaného
voči právnemu predchodcovi žalobcu. Poukázal na to, že PPD ako relevantné účtovné doklady boli

vystavené právnym predchodcom žalobcu v dňoch 30. 8. a 31.8.2010, čiže v bezprostrednej časovej
následnosti prijatia hotovostných platieb a k započítaniu došlo až mesiac po tom, ako boli tieto PPD
vyhotovené a ako v tom čase bola aj protistrana oboznámená.
19/ Štatutárny zástupca žalovaného C.. T. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pokladničná kniha nie
je len kniha, ktorú by si viedla ich účtovníčka, ale je to oficiálny pomocný účtovný doklad, kde

právny predchodca žalobcu podpisoval denné úhrady od r. 2003. Týmito čiastkami boli uhrádzané
predovšetkým a temer výlučne tovarové faktúry. Ku dňu výpovedi zmluvy nebola nikdy vystavená
penalizačná fa, nakoľko priebežné platby, ktoré boli skutočne vykonane k dátumu v pokladničnej knihe
približne korešpondovali so splatnosťou , ktorá bola v zmluve o spolupráci dohodnutá. Aj fa, ktorá
je predmetom konania č. 10058 zo dňa 22.4.2010 na sumu 9.063,78 € bola uhradená v auguste

2010 hotovostnými platbami / viď pokladničná kniha č. l. 26 /. Preto žiaden nárok na postúpenie
pohľadávky nevznikol. Opakovane uviedol, že zápočty sa vykonali v zmysle zákona, teda najstaršie
pohľadávky v poradí s vykonanými platbami. V pokladničnej knihe bol uvedený výpočet následne
ako bola vyhotovená kópia pokladničnej knihy a zaslaná žalobcovi spolu s pečiatkou žalovaného, toznamená , že bol použitý originál pokladničnej knihy , nezmenený. K rozdielu 40,- € oproti zápočtu
doloženému žalovaným uviedol, že sa jednalo o preklep, o ktorom bol predchádzajúci žalobca
informovaný prostredníctvom komunikácie medzi ekonomickým oddelením, nejednalo sa o zavádzanie.

Pokiaľ by akceptovali pohľadávku žalobcu, ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania postupovali
by v rozpore so zákonom.
20/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 31. 1. 2013 v rámci svojho prednesu uviedol, že
sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odporu a žiada, aby súd žalobu zamietol z dôvodu
započítania vzájomných pohľadávok účastníkov konania.

Zápočet bol vykonaný v súlade so zákonom bez ohľadu na to, či niekde absentuje alebo neabsentuje
pečiatka. Zdôraznil, že ani žalobca ani jeho právny predchodca nie sú oprávnení dodatočne meniť
charakter prijatých plnení.

21/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2016 uviedol, že žalobca v celom
rozsahu trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť celú žalovanú

sumu spolu s príslušenstvom a trovami právneho zastúpenia. Zápočet žalovaného na základe ktorého
mala táto žalovaná pohľadávka zaniknúť, považuje žalobca za neplatný právny úkon podľa § 34 a nasl.
Obč. zák . Žalobca má za to, že započítací prejav ako prejav vôle nespĺňa všetky náležitosti v zmysle
predmetných zákonných ustanovení. Žalovaný kópiou pokladničnej knihy nepreukázal existenciu
pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Zároveň

poukázal na rozpor predložených listinných dokladov, kľúčových pre platnosť započítania zo strany
žalovaného , a to konkrétne pokiaľ ide o kópiu pokladničnej knihy, ktorá bola účastníkmi predložená v
rôznych verziách.
V konaní ako prostriedok procesného útoku navrhol vypočuť pána S. (právneho predchodcu žalobcu)
k použitiu sumy 59.500,- eur na úhradu pohľadávok vyplývajúcich z pokladničných dokladov z 30.8. a

31.8.2010. Iné prostriedky procesného útoku si žalobca neuplatnil.
22/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4. 10. 2016 poukázal na právny názor vyslovený
v rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci, a to vo vzťahu k legitímnosti a zákonnosti spomínaných
zápočtov zo strany žalovaného, konkrétne zápočtu č. I zo dňa 29.9.2010, kde spomínaná faktúra č.
10058 z 22.4.2010 na sumu 9.063,78 eur je predmetom tohto zápočtu. Zásadne namietal tvrdenia

právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný svoju pohľadávku , to jest prevzatie veci - finančného obnosu
preukazuje fotokópiou pokladničnej knihy. Ide o originál pomocnej pokladničnej knihy, ktorý bol súdu
predložený na pojednávaní.
23/ Návrh na výsluch pána S., ponechal na úvahu súdu, či je to potrebné a to aj s ohľadom na právny
názor odvolacieho súdu a v uvedenej súvislosti poukázal na obsah písomného podania z 21.3.2013

označeného ako odvolanie, konkrétne stranu 3 prvý odsek tohto odvolania, kde , žalovaný ako dôkaz v
prílohe označený ako dôkaz č. 2 predložil zápisnicu z výsluchu pána S. v konaní pred tunajším súdom
sp. zn. 42Cb/37/2011. Právny zástupca žalovaného uviedol že z tohto dôkazu je nepochybné a potvrdil
to aj sám pán S., že peniaze, ktoré v auguste 2010 prevzal vo výške 59.500,- eur boli určené na úhradu
najstarších tovarových faktúr za dodávky tovaru firmy Y. S., W. Z., preto sa mu výsluch pána S. javí ako

nadbytočný. preto žiadal , aby súd rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov
konania a trov práv. zastúpenia žalovaného.
24/ Z listinného dokladu a to zápisnice z pojednávania pred tunajším súdom sp. zn. 42 Cb 37/2011 zo
dňa 18. 9. 2012 / č. l. 77-80 / súd zistil, že právny predchodca žalobcu Y. S. v rámci svojej výpovede o.i.
uviedol, že podpisoval pokladničnú knihu žalovaného na sumu 59.500,-€ . Tieto platby boli ním prevzaté

a boli za splácanie starých faktúr , ktoré neboli ešte uhradené. Táto dohoda bola medzi ním a p. Rácom /
štatutárny zástupca žalovaného / . Pokladničnú knihu podpisoval postupne tak, ako mu boli uhrádzané
jednotlivé čiastky.
25/ Súd posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami ako obchodnozáväzkový vzťah.
26/ Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové

vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
27/ Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podlá zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

28/ Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy . Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
29/Podľa§524ods.1Obč.zák.veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnou
zmluvou inému.30/ Podľa § 526 ods. 1, 2 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Akpostúpeniepohľadávkyomámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnenýsadožadovaťpreukázania
zmluvy o postúpení.
31/ Podľa § 529 ods. 1, 2 Obč. zák. námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase
postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky,

ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§
526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho
pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné
32/ Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na

započítanie.
33/ Podľa § 330 ods. 1 Obch. zák. ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté
plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov , je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom . Ak
dlžník neurčí , ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo .
34/ Podľa § 330 ods. 3 Obch. zák. ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník

neurčí, ktorý záväzok plní , platenie sa týka najskôr záväzku , ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo
je najmenej zabezpečené , inak záväzku najskôr splatného.
35/ Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná , ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie .

36/ Na základe vykonaného dokazovania a v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave mal
súd za preukázané, že medzi žalobcom ako postupníkom a živnostníkom W. Z. - Y. S. ako postupcom
nedošlokplatnémuuzavretiuzmluvyopostúpenípohľadávky,nakoľkopohľadávkavčase jejpostúpenia
už neexistovala a preto nemohla prejsť na žalobcu. Došlo k jej zániku na základe započítacieho prejavu
žalovaného zo dňa 29. 9. 2010.

37/ Žalovaný predložil v konaní listinné doklady a to jednostranný zápočet /č. l. 25/ a pokladničnú knihu /
č. l. 26/, ktorou preukazoval jednostranné započítanie pohľadávok.
38/ V jednostrannom zápočte zo dňa 29. 9. 2010 sú ako pohľadávky žalovaného uvedené úhrady za
august 2010 vo výške 59.500 € , ktoré sú špecifikované v pokladničnej knihe žalovaného.
39/ V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalovaného zanikla jednostranným započítacím

prejavom žalovaného zo dňa 29. 9. 2010, kde ako pohľadávka žalovaného boli úhrady žalovaného
žalobcovi vo výške 59.500,-€ za august 2010 , ktoré sú uvedené v pokladničnej knihe žalovaného
a právny predchodca žalobcu svojimi podpismi v pokladničnej knihe potvrdil ich prevzatie. Prevzatie
potvrdil právny predchodca žalobu Y. S. aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 v konaní
pred tunajším súdom sp. zn. 42 Cb 37/2011, kde o.i. uviedol že platby boli ním prevzaté a boli za

splácanie starých faktúr , ktoré neboli ešte uhradené. Ako záväzok žalovaného bola v jednostrannom
zápočte uvedená aj sporná faktúra, ktorej neuhradenie je predmetom konania. Sám žalobca / právny
predchodca/ potvrdil, že platby boli určené na splácanie starých faktúr , teda aj spornej faktúry v
tomto konaní, a nie že tieto platby mali byť s vedomím žalovaného použité na úhradu iných záväzkov
žalovaného / fa č. 10108,č.10109 a úrokov z omeškania / čo ani nebolo v konaní zo strany žalobcu

preukázané.
40/ Obchodný zákonník vychádza zo zásady , že prvoradý význam pri určení , na ktorý záväzok sa
poskytnuté plnenie započíta , má vôľa dlžníka . On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o
tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle , že dlžník ho musí urobiť pri
plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam , lebo pri plnení dôjde k

uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330 . / Oľga Ovečková a kol. Obchodný zákonník
komentár 2008/
41/ Tak, ako konštatoval vo svojom uznesení aj odvolací súd , ustanovenie § 330 Obch. zák.
upravuje tzv. započítavanie plnení a použije sa v prípade , ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi
väčší počet záväzkov . Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch

vyplýva, že prednosť má dohoda strán , v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli , má dlžník za
splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1,2 Obch. zák. právo určiť , ktorý z viacerých dlhov
voči rovnakému veriteľovi plní . Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom
pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku , ktorého splnenie nie je zabezpečenéalebo je najmenej zabezpečené , inak záväzku najskôr splatného / uznesenie NS ČR , sp. zn. 20 Cdo
1527/2009/.
42/ Žalovanýkópioulistinyzpokladničnejknihy/č.l.26/ alistinnýmdokladom-jednostrannýmzápočtom

zo dňa 29. 9. 2010 č. l. 25/ preukázal, že hotovostné platby spolu vo výške 59.500,-€ určil ako dlžník
na úhradu faktúr , okrem iného aj faktúry ,ktorej nezaplatenie je predmetom konania/ č. 10058/ tak ako
má na mysli ust.§ 330 ods. 1 Obch. zák. .
43/ Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu voči
žalovanému započítaním a vyhodnotil započítací prejav žalovaného ako platný právny úkon , ktorý

spĺňa všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon v zmysle ust. § 34 a nasl. Obč. zák.
44/ Z vyššie uvedených dôvodov súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch právneho predchodcu
žalobcu Y. S. ako svedka, navyše jeho výpoveď je uvedená v zápisnici z konania 42 Cb 37/2011 , ktorá
je súčasťou spisu / č. l. 77-80 /.
45/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v

konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v
plnom rozsahu.
46/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).