Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. august 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201933
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014201933.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Cech zváračských odborníkov, so sídlom
Komenského1,Trnava,IČO:34028307,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaMelničákaSemančíková,
s. r. o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/300/006283/02350 z 18. septembra 2014, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/251/2014-52 z 3. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/251/2014-52 z 3.
novembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/251/2014-52 z 3. novembra
2015 podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „Občiansky
súdny poriadok“ alebo „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. 2014/300/006283/02350 z 18. septembra 2014. O trovách konania rozhodol krajský súd
podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobcovi
bolo vydané rozhodnutie o autorizácii z 29.01.2009 č. A1/2009/800/000549/00321 s platnosťou
do 31.01.2014. Z prílohy k rozhodnutiu oautorizácii vyplýva rozsah poverenia autorizovanej osoby
a jej oprávnenie na základe technických predpisov: 1/ nariadenie vlády SR č. 576/2002 Z. z.,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na

tlakové zariadenia a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 400/1999 Z. z., ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné výrobky v znení nariadenia vlády SR
č. 329/2003 Z. z. v rozsahu autorizácie: schvaľovanie pracovných postupov určených na vyhotovenie
nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenia II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.2.; schvaľovanie
zamestnancov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenia kategórie II.,
III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.2.

Dňa 12.02.2014 vykonali zamestnanci žalovaného u žalobcu kontrolu plnenia podmienok na udelenie
autorizáciepodľa§11ods.5zákonač.264/1999Z.z.,ktorejpredmetombolauditplneniaautorizačných/
notifikačných požiadaviek vo vzťahu k predmetu žiadosti o autorizáciu. Protokol z kontroly bol spísaný
dňa 19.02.2014.

Dňa 20.03.2014 obdržal žalovaný od žalobcu stanovisko k Protokolu č. 2014/800/001138/00231, z
ktorého vyplýva, že žalobca so závermi uvedenými v protokole nesúhlasil. Na uvedený protokol reagovalžalobca aj podaním z 24.04.2013 označeným ako list č. 1 odpoveď na stanovisko a list č. 2 oznámenie
o odstránení tzv. nezhôd v zmysle protokolu z autorizačného auditu.

Dňa 03.06.2014 žalovaný upovedomil žalobcu o začatí správneho konania a vyzval ho na vyjadrenie k
podkladu k rozhodnutiu, ktoré obdržal žalobca dňa 06.06.2014. Žalovaný týmto začal správne konanie
pre podozrenie z porušenia zákona č. 264/1999 Z. z. tým, že žalobca neoprávnene vystupoval ako
autorizovaná osoba. Žalobca bol poučený podľa § 32 ods. 2 a § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku a bola
mu daná lehota na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia do 7 dní od doručenia upovedomenia.

Žalobca doručil žalovanému dňa 16.06.2014 vyjadrenie k začatiu správneho konania, ktorým zaujal
stanovisko k začatiu správneho konania a na záver uviedol, že žalovaný je povinný konať v zmysle §
32 a § 33 Správneho poriadku a s prihliadnutím na uvedené a za účelom ozrejmenia technickej povahy
tzv. nerozoberateľných spojov aj s prihliadnutím na rôzne prostredie použitia žiadal žalobca, aby bol v
správnom konaní určený znalec podľa § 36 Správneho poriadku.

Dňa 30.06.2014 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 2014/800/004286/01550, ktorým
uložil žalobcovi pokutu 1.200,- eur za zistenie porušenia § 32 ods. 2 písm. c/ zákona o technických
požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody tým, že neoprávnene vystupoval ako autorizovaná
osoba, keď v Protokole o schválení postupu zvárania WPQR podľa EN ISO 15614-1 pre spoločnosti

3D-Dianiška, s.r.o., Ekomos, s.r.o., Aries 2, s.r.o., Tem, s.r.o., IPC Mont, s.r.o., Constahl, s.r.o. a ZTS
Strojárne, s.r.o., ktoré sám vystavil, bol neoprávnene uvedený ako autorizovaná osoba SKTC-109.
Protokoly o schválení postupu zvárania podľa EN ISO 15614-1 pre tieto spoločnosti vydané žalobcom
sú opečiatkované okrúhlou pečiatkou s uvedením slov „CECH ZVÁRAČSKÝCH ODBORNÍKOV“ a
„SKTC-109“ a v podpisovej doložke prof. Ing. R. U., D.. je uvedené „Autorizovaná osoba SKTC-109“.

Uvedené protokoly však podľa svojho názvu a obsahu indikujú, že boli vydané účastníkom konania v
rámci ostatných činností (nejde o činnosti v zmysle rozhodnutia o autorizácii ani o činnosti v rozsahu
platnej akreditácie).

Žalobca doručil dňa 23.07.2014 rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu

z 30.06.2014. Žalovaný na základe podaného rozkladu rozhodol rozhodnutím z 18.09.2014 č.
2014/300/006283/02350 tak, že zamietol rozklad žalobu z 21.07.2014 proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu z 30.06.2014 o uložení pokuty vo výške 1.200,- eur a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán porušil § 3 ods. 2
a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že prvostupňový správny
orgán zaslal žalobcovi Upovedomenie o začatí správneho konania a výzvu na vyjadrenie k podkladu
rozhodnutia z 03.06.2014, ktorú prevzal žalobca dňa 06.06.2014. K prílohe tohto Upovedomenia boli
pripojenéprotokolč.2014/800/001138/00231zautorizačnéhoaudituz19.02.2014,zoznamvystavených

protokolov o schválení postupov zvárania za rok 2013, oznámenie o odstránení tzv. nezhôd v zmysle
Protokoluč.2014/800/001138/00231,protokoloschválenípostupuzváraniapodľaSTNENISO15614-1
č. WPQR-CZO-13-EMS 01, protokol o schválení postupu zvárania podľa STN EN ISO 15614-1 č.
WPQR-CZO-13-EMS 02. Žalobca bol v tomto Upovedomení prvostupňovým správnym orgánom aj
poučený podľa § 33 Správneho poriadku. Žalobca reagoval na Upovedomenie podaním zo 16.06.2014,

ktoré prvostupňový správny orgán obdržal dňa 16.06.2014. Krajský súd dal do pozornosti žalobcovi, že
poobdržaníProtokoluč.2014/800/001138/00231zaslalprvostupňovémusprávnemuorgánuStanovisko
z 18.03.2014 a predloženie dokumentácie týkajúcej sa Autorizovanej osoby CZO Trnava z 23.04.2014.

K námietke žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu Zásad pre udelenie autorizácie,

nakoľko autorizačnú komisiu mal tvoriť riaditeľ odboru skúšobníctva, zamestnanec odboru skúšobníctva
a jeden prípadne dvaja externí odborní pracovníci zaoberajúci sa daným predmetom činnosti, krajský
súd uviedol, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Z uvedeného vyplýva,

že prvostupňový správny orgán sa musí správať v súlade so všetkými právnymi predpismi - s
Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj ďalšími predpismi, čo znamená nielen dodržiavanie
procesnoprávnych, ale aj hmotnoprávnych predpisov. Postup oboch správnych orgánov pri vykonávaní
autorizačného auditu upravuje zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a oposudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nariadenie vlády SR č. 576/2002 Z.
z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a posudzovaní zhody na tlakové
zariadenia a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky. Tieto právne predpisy neupravujú
zloženie autorizačnej komisie. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal touto námietkou žalobcu
a zdôvodnil zloženie komisie pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu, z ktorého dôvodu krajský
súd na túto námietku neprihliadal.

Žalobca v žalobe uviedol, že o jednotlivých krokoch kontroly neboli vykonávané náležité zápisy, t. j.
administratívne kroky správneho orgánu neboli zdokumentované v zmysle príslušnej právnej úpravy.
Nevyhotovenie zápisu v aktuálnom čase a na aktuálnom mieste nemôže byť nahradené dodatočne
vypracovanými protokolmi, ktoré nemajú oporu v príslušnej právnej úprave. S týmto tvrdením žalobcu
sa krajský súd nestotožnil, pričom uviedol, že postup správnych orgánov pri autorizačnom audite je
upravený v § 11 zákona č. 264/1999 Z. z. Pri vykonávaní autorizačného auditu prvostupňový správny

orgán postupoval primerane podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Podľa § 6 ods.
2 zákona č. 10/1996 Z. z. iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti
v kontrolovaných subjektoch podľa osobitných predpisov a z ustanovenia § 3 zákona č. 264/1999 Z.
z. vyplýva, že prvostupňový správny orgán je ústredným orgánom štátnej správy na úseku technickej
normalizácie a posudzovania zhody.

Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pri svojej činnosti je
povinný rozlišovať, či schvaľuje postupy určené na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové
zariadenia kategórie II., III. a IV., alebo ide o postupy určené na vyhotovenie nerozoberateľných
spojov pre iné zariadenia. Taktiež odmietol tvrdenia uvedené žalovaným o údajnom porušení svojich

povinností spočívajúcich v tom, že predložené dokumenty - Protokol o schválení postupu zvárania
WPQR podľa EN ISO 15614-1 pre uvedené spoločnosti, ktoré vydal v rámci jeho ďalších činností
boli vydané pod hlavičkou autorizovanej osoby SKTC-109. Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením
uvedeným v rozhodnutí žalovaného, že žalobca konal nad rámec platného rozhodnutia o autorizácii
č. A1/2009/800/000549/00321 z 29.01.2009 a označil protokoly o schválení postupu zvárania WPQR

podľa EN ISO 15614-1 pre uvedené spoločnosti ako výstup autorizovanej osoby.

V závere krajský súd uviedol, že žalovaný v zákonom stanovených limitoch uplatnil svoju právomoc
a náležite zdôvodnil výšku uloženej pokuty. Krajský súd pri preskúmaní oboch správnych rozhodnutí
o uložení pokuty podľa § 32 ods. 2 písm. c/ zákona č. 264/1999 Z. z. preskúmaval nielen zákonnosť

použitej správnej úvahy (§ 245 ods. 2 OSP), ale aj jej správnosť a dospel k záveru, že použitie správnej
úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a správna úvaha bola použitá zákonným
spôsobom, z ktorého dôvodu žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

II.
Odvolanie žalobcu

Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní žalobca uviedol, že výrazným nedostatkom rozsudku krajského súdu je absentujúce
odôvodnenie, ktoré sa nevenuje dôvodom podanej žaloby, čo znemožňuje realizáciu konkrétnej
argumentácie žalobcu voči názorom krajského súdu. Z uvedeného dôvodu žalobca uviedol, že sa, čo do

odôvodnenia odvolania, pridržiava svojich vyjadrení prezentovaných v doterajšom priebehu správneho
a súdneho konania.

Žalobca poukázal na to, že podľa konajúcich správnych orgánov je dôvodom uloženia pokuty žalobcovi
skutočnosť, že vystupoval ako autorizovaná osoba, hoci na takéto vystupovanie nebol oprávnený.

Žalobca má za to, že konajúci správny orgán vydal pre uvedenú oblasť žalobcovi Rozhodnutie o
autorizácii č. Al/200918001000549100321 z 29.01.2009, ako aj Osvedčenie o notifikácii z 19.02.2009. S
prihliadnutím na rozhodnutie o autorizácii a osvedčenie o notifikácii vydané žalovaným je podľa žalobcu
zrejmé, že rozhodnutie ukladajúce pokutu za neoprávnené vystupovanie žalobcu ako autorizovanejosoby za situácie, kedy samotný konajúci správny orgán, takúto autorizáciu udelil, nemá oporu v
skutkovom a právnom stave.

Podľa žalobcu z dôvodov špecifikovaných v žalobe v časti A/ si konajúce správne orgány uvedomili
neudržateľnosť dôvodu pre uloženie pokuty a pristúpili k zmene argumentácie, podľa ktorej podstata
previnenia žalobcu nemala spočívať v neoprávnenosti jeho postavenia ale v nesprávnosti ním použitej
pečiatky. Podľa žalovaného žalobca použil nesprávne pečiatku autorizovanej osoby (SKTC - 109) pri
schválení postupu podľa STN EN ISO 15614-1, avšak bol tak oprávnený urobiť len pri postupe podľa

prílohy č. 1 bod 3.1.2 nariadenia vlády SR č. 576/2002 Z. z. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného
prehliada skutočnosť, že priamo zákonné ustanovenie, na ktoré sa žalovaný odvoláva (t. j. príloha č. l
bod 3.1.2 nariadenia vlády SR č. 576/2002 Z. z.) obsahuje postup a rozhodovanie podľa STN EN ISO
15614-1. Táto priamo určuje, že postupom na jej základe (a teda aj pri využití pečiatky autorizovanej
osoby) je aj postup podľa harmonizovanej normy, ktorou je norma STN EN ISO 15614-1 (uvedenú
skutočnosť nepoprel ani žalovaný). Za takejto situácie je podľa žalobcu použitie pečiatky autorizovanej

osoby plne akceptovateľné a založené na právnej norme, na ktorú sa odvoláva žalovaný.

Po preukázaní skutočnosti, že aplikácia normy STN EN ISO 15614-1 vyplýva priamo zo zákona,
žalovaný argumentoval o nezáväznosti slovenských technických noriem, keď údajne podľa § 7 zákona o
technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody je dodržiavanie slovenských technických

noriem dobrovoľné. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dobrovoľnosť neexistuje v
prípade, ak dodržiavanie noriem vyžaduje tento zákon, alebo iný technický predpis, alebo ide o
harmonizovanú slovenskú technickú normu. V danej veci je zrejmé, že norma STN EN ISO 15614-1 je
daná nariadením vlády SR č. 576/2002 Z. z. (na základe zákona č. 264/1999 Z. z.), ktorý sa jej uplatnenia
priamo domáha a je harmonizovanou normou, a teda o dobrovoľnosti jej použitia nie je podľa žalobcu

možné prijať kvalifikovaný záver.

Žalobca poukázal na to, že v zmysle normy EN ISO 15614-1, ktorá je harmonizovaná k nariadeniu vlády
SR č. 576/2002 Z. z., ako aj k smernici o tlakových zariadeniach, schvaľovanie pracovných postupov
zvárania je činnosť súvisiaca s postupmi posudzovania zhody, ktoré výlučne zabezpečujú autorizované

osoby (schvaľovanie pracovných postupov určených na vyhotovovanie nerozoberateľných spojov),
pričom autorizovaná osoba alebo organizácia tretej strany musia vykonať prehliadky a skúšky podľa
príslušných harmonizovaných noriem alebo musia byť vykonané prehliadky a skúšky im rovnocenné.
Činnosť iných subjektov vystupujúcich ako „autorizovaná osoba“ resp. tzv. „tretia strana“ je protizákonná
(alebo v rozpore so zákonom a harmonizovanou normou). Žalobca autorizovanou osobou bol.

Názor, ktorý prezentuje žalobca je podporený aj odbornými stanoviskami subjektov určených pre oblasť,
ktorá je predmetom činnosti žalobcu a v ktorej pôsobí aj žalovaný (napr. Interpretácia základných
požiadaviek na bezpečnosť týkajúcich sa výroby, pravidlo 6/10, Schválené pracovnou skupinou
„Guidelines“ 21.11.2001 a Schválené pracovnou skupinou „Pressure“ 27.02.2002).

Žalobca ďalej namietal nedodržanie § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany správnych orgánov,
zloženie autorizačnej komisie, porušenie jednotlivých ustanovení zákona č. 10/1996 Z. z., ako aj
nesprávne vedenie administratívneho spisu.

Podľa žalobcu v rozhodnutí krajského súdu absentuje riadne odôvodnenie. Prevažnú väčšinu rozsudku
v rozsahu cca 15 strán tvorí sumarizácia argumentácie žalobcu a žalovaného. Vlastný záver krajského
súdu je obsiahnutý len na str. 13 a 14 s tým, že väčšina argumentácie krajského súdu je venovaná
formálnym nedostatkom v postupe správnych orgánov. Krajský súd sa podstate veci venoval na štyroch
riadkoch 15-stranového rozsudku a to spôsobom, že len konštatoval súhlas s názorom žalovaného. Ku

konkrétnym námietkam žalobcu sa krajský súd nevyjadril. Krajský súd nereagoval na také skutočnosti,
ako absurdnosť uloženia pokuty za neoprávnené vystupovanie ako autorizovanej osoby, keď postavenie
autorizovanej osoby bolo žalobcovi udelené samotným žalovaným, že priamo príloha č. 1 bod 3. l. 2
nariadenia vlády SR č. 576/2002 Z. z. (na ktoré poukazu je žalovaný) ukladá povinnosť postupu podľa
STN EN ISO 15614-1, že norma STN EN ISO 15614-1 je normou harmonizovanou a jej uplatnenia

sa domáha priamo všeobecne záväzná právna úprava a že postup podľa všeobecne záväznej právnej
úpravy a povinne uplatňovanej normy STN EN ISO 15614-1 je možný len autorizovanou osobou a pri
využití pečiatky autorizovanej osoby.S poukazom na § 157 ods. 2 OSP a na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky považoval
žalobca rozsudok krajského súdu za arbitrárny, odporujúci právu na spravodlivé súdne konanie, čím
bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

III.
Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo 16.05.2016 a žiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Žalovaný uviedol,
že sa stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením uvedeným v rozsudku krajského súdu, ktorý považuje
za zákonný.

V prípade žalobcu bolo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedené, ktoré dôkazy preukazujú
konanie žalobcu nad rámec vtedy platného rozhodnutia o autorizácii č. A1/2009/800/000549/00321 z

29.01.2009. Žalobca preukázateľne konal nad rámec udeleného rozhodnutia o autorizácii a označil
protokol o schválení postupu zvárania WPQR podľa STN EN ISO 15614-1 pre spoločnosti 3D-Dianiška,
s.r.o., Ekomos, s.r.o., Aries 2, s.r.o., Tem, s.r.o. IPC Mont, s.r.o., Constahl, s.r.o. a ZTS Strojárne, s.r.o.
ako výstup autorizovanej osoby, nakoľko tieto protokoly boli vydané v rámci ostatných činností žalobcu, a
teda sa nejednalo o činnosti v zmysle rozhodnutia o autorizácii (dokonca ani o činnosti v rozsahu platnej

akreditácie) a tieto nesúviseli so schvaľovaním postupov určených na vyhotovenie nerozoberateľných
spojov pre tlakové zariadenia kategórie II., III. a IV., ktoré mal žalobca uvedené v rozsahu rozhodnutia
o autorizácii.

Žalovaný od vyhotovenia protokolu č. 2014/800/001138/00231 tvrdil, že žalobca vystupoval

neoprávnene ako autorizovaná osoba, a to tým, že v Protokole o schválení postupu zvárania WPQR
podľa normy STN EN ISO 15614-1 pre uvedené spoločnosti použil okrúhlu pečiatku so štátnym
znakom Slovenskej republiky s uvedením slov „CECH ZVÁRAČSKÝCH ODBORNÍKOV“ a „SKTC
- 109“ a podpisovej doložky Prof. Z.. R. U., D.. s uvedením „Autorizovaná osoba SKTC - 109“.
Norma STN EN ISO 15614-1 je harmonizovanou normou k nariadeniu vlády SR č. 576/2002 Z. z.,

ako aj k smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov
týkajúcich sa tlakových zariadení (ďalej len „smernica 97/23/ES“). Jej názov je „Stanovenie a schválenie
postupov zvárania kovových materiálov“ a využíva sa na schvaľovanie postupov aj pre uvedené
tlakové zariadenia, ale základný rozdiel spočíva v tom, že autorizácia a notifikácia sa neudeľujú na
všeobecné schvaľovanie podľa uvedenej normy STN EN ISO 15614-1, ale iba na schvaľovanie pre

skupiny tlakových zariadení - pre tlakové zariadenia kategórie II. III. a IV., čiže nie pre všetky tlakové
zariadenia. Pri dokumentoch vydávaných pri schvaľovaní postupu iného ako určeného na vyhotovenie
nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenia kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.2
nariadenia vlády SR č. 576/2002 Z. z. a smernice 97/23/ES sa analogicky nesmie používať odtlačok
autorizovanej osoby, resp. v tomto prípade odtlačok kompetentnej tretej strany.

Podľa žalovaného žalobca nesprávne vykladá ustanovenia zákona o technických požiadavkách na
výrobky, nakoľko v zmysle § 7 uvedeného zákona je zhoda so slovenskými technickými normami
dobrovoľná, rovnako ako aj dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné. Výnimku
predstavuje situácia, keď dodržiavanie slovenských technických noriem vyžaduje priamo zákon o

technických požiadavkách na výrobky alebo iný technický predpis, pričom v takomto prípade musí byť
odkaznaslovenskútechnickúnormupriamovtextedanéhoprávnehopredpisu.Vprípade,akjeuvedený
odkaz na slovenskú technickú normu v poznámke pod čiarou, tak má len informatívny charakter a v
takomto prípade nie je právne záväzná. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odkaz na normu
STN EN ISO 15614-1 nie je priamo uvedený v texte nariadenia vlády SR č. 576/2002 Z. z., nie je táto

norma právne záväzná a zhoda s touto normou je dobrovoľná.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že pravidlo 6/10 schválené pracovnou skupinou „Guidelines“ 21. 11. 2001
a schválené pracovnou skupinou „Pressure“ 27. 02. 2002 hovorí o pracoviskách a nie o kategóriách
tlakových zariadení.

Z administratívneho spisu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku konaniu a
navrhnúť jeho doplnenie v rámci priebehu celého správneho konania, ako aj pred vydaním rozhodnutia.Podľa žalovaného úradu nevyplýva zo zákona, iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ani
z metodického pokynu povinnosť prizývať odborných pracovníkov tam, kde na preskúmanie splnenia
podmienok na udelenie autorizácie postačujú personálne kapacity úradu. Členom audítorskej komisie

bol zamestnanec úradu, ktorý sa zaoberal predmetom činnosti žalobcu, preto má žalovaný za to, že
zloženie audítorskej komisie bolo dostatočné.

Vzáverežalovanýuviedol,žeprirozhodovanívychádzalzriadnezistenéhoskutkovéhostavuveciazistil
všetky skutočnosti potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci, pričom postupoval v súlade so zákonom

otechnickýchpožiadavkáchnavýrobkyaostatnýmivšeobecnezáväznýmiplatnýmiprávnymipredpismi.

VI.
Právny názor odvolacieho súdu

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku a § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 492 ods. 2 Správneho
súdneho poriadku), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu odvolací súd zistil, že úvaha súdu, na základe
ktorej rozhodol, je vyjadrená na str. 12 posledný odsek rozsudku až po str. 14 vrátane, ostatné
časti odôvodnenia napadnutého rozsudku od str. 7 obsahujú popis veci vychádzajúci z obsahu
administratívneho spisu, citáciu právnych predpisov, ktoré krajský súd pri rozhodovaní aplikoval.

Odvolací súd zároveň z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu zistil, že krajský súd
nezdôvodnil všetky argumenty žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe v jednotlivých žalobných bodoch.

Žalobca v podanej žalobe, v časti označenej II.A uvádza okrem citácie časti napadnutého rozhodnutia

žalovaného, že správne orgány oboch stupňov vychádzali zo skutočnosti, že dôvodom pre uloženie
pokuty je, že žalobca vystupoval ako autorizovaná osoba, hoci na takéto vystupovanie nebol
oprávnený. Žalobca konštatuje, že zásadnú a rozhodujúcu nesprávnosť uvedeného skutkového záveru
správnych orgánov preukázal v priebehu správneho konania, keď konajúci správny orgán vydal pre
uvedenú oblasť žalobcovi rozhodnutie o autorizácii č. A1/2009/800/000549/00321 dňa 29.01.2009

a Osvedčenie o notifikácii dňa 19.02.2009. Žalobca mal za to, že vydané rozhodnutia o autorizácii
a osvedčenie o notifikácii preukazujú neoprávnené vydanie napadnutého rozhodnutia, ktoré ukladá
pokutu za neoprávnené vystupovanie žalobcu, ako neautorizovanej osoby, keď za uvedenej situácie
nemá tento záver žalovaného oporu v skutkovom a právnom stave. Žalobca tvrdil, že uvedené
skutočnosti v rozkladovom konaní konajúci správny orgán sa snažil „napraviť“ tým, že konštatoval v

dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaného, že podstata previnenia žalobcu nemala spočívať v
neoprávnenosti jeho postavenia, ale v ním použitej pečiatky, a žalovaný sa snažil vyvolať dojem, že
podstata problému spočíva v tom, že žalobca použil konkrétnu pečiatku pri postupe, pri ktorom pečiatka
nemala byť použitá. Žalobca tento postup a zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za postup
žalovaného, ktorým sa pokúsil odôvodniť zrejmú nesprávnosť argumentácie prvostupňového správneho

orgánu,avšakpodľažalobcujednásaoargumentáciužalovaného,ktoráprehliadazákladnúskutočnosť,
a to, že pokuta je uložená za neoprávnené vystupovanie ako autorizovaná osoba (§ 32 ods. 2 písm.
c/), keď konajúci orgán udelil žalobcovi autorizáciu a zabezpečil mu postavenie autorizovanej osoby. V
situácii, keď je žalobcovi udelená autorizácia, nemôže žalobca vystupovať neoprávnene.

Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vo vzťahu k uvedenému žalobnému
bodu, podľa názoru odvolacieho súdu absentuje akékoľvek zdôvodnenie tejto žalobnej argumentácie.Vo vzťahu k žalobnému bodu uvedeného pod bodom A žaloby, v ktorom žalobca uvádza, že podľa
predsedu Úradu žalobca je údajne pri svojej činnosti povinný rozlišovať, či schvaľuje postupy určené na
vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II, III, IV, alebo ide o postupy

určené na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre iné zariadenia, podľa žalovaného sa jedná o
povinnosť, ktorú mal žalobca pri svojej činnosti porušiť, čo žalobca odmieta, keď podľa neho sa jedná
o povinnosť, ktorej plnenie z platnej úpravy - Zákona o posudzovaní zhody a vykonávacích právnych
predpisov a súvisiacich smerníc, nevyplýva, jedná sa o povinnosť, ktorá je v rozpore so zákonom a
nevyplýva zo žiadnej platnej právnej úpravy, ktorej splnenie predseda úradu, nad rámec všeobecnej

záväznej úpravy vyžaduje od žalobcu bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia.

VbodežalobyoznačenejBžalobcauvádza,žeodmietatvrdeniesprávnychorgánovoúdajnomporušení
svojich povinností spočívajúcej v tom, že predložené dokumenty (protokol o schválení postupu zvárania
WPQR podľa EN ISO 15614-1 pre spoločnosť 3D-Dianiška, s.r.o. a ďalšie uvedené spoločnosti), ktoré
žalobca vydal v rámci jeho ďalšej činnosti, boli vydané pod hlavičkou autorizovanej osoby SKTC-109.

Tvrdil, že uvedené dokumenty, boli schválené v zmysle platnej STN ISO 15614-1, ktoré upravuje
výrobunerozoberateľnýchspojov.PredloženéWPQRobsahujúvšetkynáležitostivyžadovanéuvedenou
normou a preto schválenie týchto dokumentov je plnohodnotné aj pre výrobu nerozoberateľných spojov
podľa nariadenia vlády SR č. 576/2002 Z. z.

Ustanovenie § 157 Občianskeho súdneho poriadku je však potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu
v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie
súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:
„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.
Splneniepovinnostiodôvodniťrozhodnutiejepretovždyposudzovanésozreteľomnakonkrétnyprípad.“
Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný

za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti
Španielsku z 9. decembra 1994, č. sťažnosť 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, sťažnosť č. 18064/91).
Vo vzťahu k uvedeným žalobným bodom sa vyjadril krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku
na str. 14, tretí odsek, v ktorom opisuje časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného k

uvedenej žalobnej námietky žalobcu. Úvaha súdu vo vzťahu k tomuto žalobnému bodu je obsiahnutá
vo vete, v ktorej súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí žalovaného,
že žalobca konal nad rámec platného rozhodnutia o autorizácii zo dňa 29.01.2009 a označil protokoly
o schválení postupu zvárania WPQR podľa EN ISO 15614-1 pre uvedené spoločnosti ako výstup
autorizovanej osoby. Vo vzťahu k uvedeným žalobným bodom napadnutý rozsudok krajského súdu

sa vyjadruje na str. 14 odsek 3 posledná veta. Odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok vôbec
neobsahuje zdôvodnenie žalobnej námietky pod bodom A tak, ako ho citoval odvolací súd v tomto
rozhodnutí, a odôvodnenie žalobnej námietky uvedené pod bodom B písm. a/ a písm. b/ žaloby je
podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné, keď nie je možné konštatovať, že by krajský súd sa s
argumentáciou žalobcu určite, zrozumiteľne v dostatočnej miere a presvedčivo vysporiadal. Žalobca

v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozsudku
krajského súdu, tento postup považoval nielen za porušenie príslušnej právnej úpravy, ale postup
znemožňujúci realizáciu konkrétnej argumentácie žalobcu.Odvolací súd vyhodnotil uvedené odvolacie námietky žalobcu ako dôvodné a konštatuje, že napadnutý
rozsudok krajského súdu nenapĺňa ustanovenie § 157 OSP a v konečnom dôsledku postupom krajského
súdu a vydaním napadnutého rozsudku krajského súdu došlo k porušeniu práva účastníka súdneho

konania na spravodlivé súdne konanie, ktoré v sebe obsahuje aj právo na riadne zdôvodnenie súdneho
rozhodnutia.

Podľa § 492 ods. 2 SSP postupom podľa § 250ja ods. 3 posledná veta OSP, § 221 ods. 1 písm. f/ OSP
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie

konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu sa vysporiadať v dôvodoch rozhodnutia
zrozumiteľne, riadne, dostatočne a presvedčivo so všetkými žalobnými bodmi žalobcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí s poukazom na § 224 ods.
3 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011 v spojení s § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku a § 452 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.