Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/356/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717200032
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717200032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: W. proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska
kanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomKubániho16,Bratislava,ourčenieneplatnostidohody
o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 19. júna 2017,
č. k. 24Csp/2/2017-41

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy zo dňa 22.12.2010 (I) a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania (II).

2. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu na podklade záveru
o jej procesnej neprípustnosti. Vo svojich úvahách, vedúcich k tomuto záveru pritom vyšiel z toho,
že žaloba smerovala k určeniu právnej skutočnosti, ktoré však pre svoju procesnú prípustnosť

vyžaduje podľa úpravy ust. § 137 písm. d) C.s.p., aby možnosť takéhoto určenia vyplývala z
osobitného predpisu. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie však hmotné právo oprávnenie súdu
rozhodnúť o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nepredpokladá. Za týchto okolností, podľa
názoru prvoinštančného súdu, by bola procesne prípustnou iba žaloba na určenie práva, nie však
právnej skutočnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
zároveň vysvetlil, že žaloba inak nevykazovala vady, vyžadujúce postup podľa ust. § 129 C.s.p.
a že súdu neprináležalo poučovať žalobkyňu o tom, čoho sa má domáhať. Súd prvej inštancie

napokon poznamenal, že zamietnutie žaloby smerujúcej k určeniu právnej skutočnosti pre jej procesnú
neprípustnosť nepredstavuje prekážku pre uplatnenie procesne prípustného určenia práva na súde
novou žalobou. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255
ods. 1 C.s.p. plným procesným úspechom žalovaného v spore.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobkyňa vytkla súdu prvej

inštancie výlučne len nesprávnosť v procesnom postupe, ktorej sa mal dopustiť tým, že vec prejednal
a vo veci aj rozhodol na pojednávaní dňa 19.6.2017 napriek tomu, že sa na pojednávanie nemohla
dostaviť pre úmrtie v rodine, z ktorého dôvodu telefonicky svoju neprítomnosť ospravedlnila a požiadala
o odročenie pojednávania na iný termín. Odvolateľka akcentovala, že pracovníčke súdu, s ktoroutelefonicky rozprávala zdôraznila, že sa pojednávania mieni zúčastniť a chce byť na ňom vypočutá.
Žalobkyňa v odvolaní namietala tiež, že s napadnutým rozsudkom nemôže súhlasiť aj preto, že nemala
možnosťsakžalobevyjadriť.Svojimiodvolacíminámietkami,poukazujúciminanedostatkyvprocesnom

postupe súdu prvej inštancie žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34C.s.p.)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas

(§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo
svojom procesnom postupe nedopustil pochybenia, a preto odvolanie žalobkyne proti napadnutému

rozsudku, z hľadiska ňou uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. Žiada
sa v tejto súvislosti poznamenať, že odvolací súd je podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný dôvodmi
odvolania, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p.
dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,

J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s). Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2018 po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho
súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

6. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
procesného postupu súdu prvej inštancie jednak v procesnej situácii, ktorá nastala potom, čo žalobkyňa
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19.6.2017 so žiadosťou o jeho odročenie a jednak pri
poskytnutí procesného priestoru žalobkyni vyjadriť sa k žalobe.

7. Žalobkyňa, ako už bolo zmienené, v odvolaní uviedla, že pojednávania, nariadeného súdom prvej
inštancie na deň 19.6.2017 sa nemohla zúčastniť „pre úmrtie v rodine“, ktorú skutočnosť oznámila
súdu prvej inštancie najprv telefonicky v ten istý deň ráno, kedy sa malo pojednávanie uskutočniť a
nasledujúceho dňa tento dôvod prvoinštančnému súdu preukázala písomným potvrdením. Z úradného

záznamu (čl. 36) podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa skutočne dňa 19.6.2017
o 7:50 hod z dôvodu úmrtia blízkeho príbuzného v rámci telefonického rozhovoru s pracovníčkou
súdu telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, nariadeného na tento deň a z tohto
dôvodu požiadala o jeho odročenie na iný termín. Z poštovej doručenky (čl. 30) v tejto súvislosti podľa
zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyni bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené

dňa 18.5.2017. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 19.6.2017 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania žalobkyne neakceptoval z dôvodu neurčitosti v
smere v akom vzťahu k zomrelému žalobkyňa je a kedy sa má konať smútočný obrad. Z dôvodu týchto
nedostatkov súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa existenciu vážneho dôvodu pre odročenie
pojednávania nepreukázala ako aj, že žalobkyňa, nakoľko neoznámila prostriedok, ktorým by ju bolo

možné do termínu pojednávania kontaktovať, o negatívnom spôsobe posúdenia jej žiadosti nebola
upovedomená. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie na podporu správnosti svojho
procesného postupu poukázal tiež na to, že z potvrdenia obce Dolné Klčovo, ktoré žalobkyňa dodatočne
dňa 20.06.2017 predložila, vyplynulo, že žalobkyňa vo svojom ospravedlnení uviedla nepravdivé údaje,
keďže sa nejednalo o úmrtie blízkeho príbuzného, ale o osobu, s ktorou bola v priateľskom vzťahu.

Z tohto potvrdenia podľa súdu prvej inštancie taktiež nie je zrejmé, kedy sa pohreb mal konať. Tieto
súdom prvej inštancie konštatované skutočnosti podľa zistenia odvolacieho súdu zodpovedajú obsahu
písomného potvrdenia (čl. 40).

8. Podľa ust. § 183 ods. 1, 3 a 4 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť. (3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetkyokolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno

upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

9.Zákon ani len exemplifikatívne nevymedzuje prípady spadajúce do rámca v citovaných ustanoveniach
predpokladaných dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania. Majúc však na zreteli, že zámerom
takejto úpravy bolo výnimočnosťou dôvodov zamedziť procesným obštrukciám, ktorým predchádzajúca

právna úprava svojou benevolenciou nedokázala úplne zabrániť, možno konštatovať, že dôležitý dôvod,
pre ktorý súd môže odročiť pojednávanie bude mať vždy závažný charakter a povahu objektívnej
prekážky obvykle brániacej zúčastniť sa pojednávania priemernej osobe (Čl. 11 ods. 2 C.s.p.). Za
takúto závažnú a objektívnu prekážku aplikačná prax súdov považuje napríklad tiež náhle zhoršenie
zdravotného stavu, vyžadujúce rýchlu lekársku pomoc alebo znemožňujúce postihnutej osobe sa
pojednávania zúčastniť alebo, tiež i hospitalizáciu v nemocnici, náhlu prekážku, ktorá sa vyskytla pri

ceste na pojednávanie alebo napríklad i iné vážne udalosti (predovšetkým vo sfére rodiny či blízkych
osôb), ktoré pôsobia na duševnú nepohodu strany do tej miery, že jej neumožňujú plnohodnotne
vnímať priebeh pojednávania a zasahovať doň. Naproti tomu, za vážny dôvod, brániaci zúčastniť
sa pojednávania, tak bezpochyby nebude možné považovať ani objektívne prekážky dlhodobého
charakteru, ani objektívne prekážky, ktoré priemerne zdatnému subjektu sporu v účasti na pojednávaní

obvykle nebránia, a už vôbec nie prípady, kedy nemožnosť účasti na pojednávaní bude spôsobená
len subjektívnym zlyhaním, či už sa jedná o nedostatočné pamäťové schopnosti alebo zlyhanie pri
organizovaní pracovného programu.

10.I náhle úmrtie osoby, s ktorou má strana sporu primeranú emocionálnu väzbu alebo účasť

na poslednej rozlúčke s takouto osobou nesporne predstavujú ospravedlniteľné dôvody neúčasti
na pojednávaní. Na strane druhej však nemožno pripustiť, aby kvalifikovaný dôvod pre odročenie
pojednávania zakladalo úmrtie akejkoľvek osoby, ktorú strana pozná alebo účasť na pohrebe takejto
osoby. Z toho prirodzene vyplýva potreba v každom prípade, v ktorom strana sporu žiada o odročenie
pojednávania z dôvodu účasti na pohrebe, trvať aspoň na zdôvodnení emocionálnej väzby so zomrelým

v intenciách údaja, v akom príbuzenskom či inom vzťahu so zomrelým strana bola a na uvedení tiež
termínu,kedysaposlednározlúčkauskutoční.Akisteinakjetotižpotrebnénazeraťnamožnosťzúčastniť
sa pojednávania po pohrebe osoby, vo vzťahu ku ktorej bola strana blízkou príbuznou a inak na situáciu,
keď bol zomrelý strane len známy a po poslednej rozlúčke má strana naviac dostatočný časový priestor
na pojednávanie sa dostaviť.

11. Súd prvej inštancie preto, i keď na prvý pohľad možno striktne, z pohľadu citovanej úpravy celkom
opodstatnene v čase pojednávania postrádal bližšie vymedzenie dôvodu neúčasti na ňom žalobkyňou
a procesne správne posúdil v okolnostiach prípadu takto neurčito vymedzenú skutočnosť, pre ktorú
žiadala pojednávanie odročiť, za nie dôležitú z hľadiska ust. § 183 ods. 1 C.s.p. Dodatočne sa ukázalo,

že rozhodnutie súdu nevyhovieť žiadosti o odročenie pojednávania žalobkyne bolo nielen formálne, ale
i materiálne správne a vo svojej podstate tak naplnilo zámer zabrániť benevolentnému prístupu strán
k nariadeným pojednávaniam. Ani z potvrdenia predloženého žalobkyňou, v ktorom je uvedené, že sa
mala nevedno kedy (akého dňa a v akom čase) zúčastniť pohrebu „priateľa“ a ani z následných vyjadrení
žalobkyne až doposiaľ totiž nevyplynulo, kedy sa zúčastnila poslednej rozlúčky a v akom emocionálnom

vzťahu so zomrelým bola. Za týchto okolností, pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.6.2017
vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne a pokiaľ so zreteľom na procesný stav na tomto pojednávaní
vo veci aj rozhodol, správnosti jeho procesného postupu niet čo vytknúť.

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že jej neumožnil vyjadriť sa k žalobe,

odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľky na skutočnosť, že v spore mala procesné postavenie
žalobkyne, logicky vylučujúce potrebu poskytnúť procesný priestor vyjadrovať sa k vlastnej žalobe.
Pokiaľ snáď touto výhradou žalobkyňa smerovala k ne/možnosti zaujať stanovisko k vyjadreniu k žalobe
žalovaného, podľa zistenia odvolacieho súdu bolo toto vyjadrenie žalovaného žalobkyni riadne doručené
a tá naň reagovala vo svojej replike - v podaní zo dňa 22.2.2017.

13. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok ako vo vyhovujúcom
výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom
úspechu žalovaného v spore.14. Podľa ust. § 396 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

15. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

16. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto v súlade s citovaným ust. § 255
ods. 1 C.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní
neúspešná. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli
a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhejhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)