Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/225/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311215702
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4311215702.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu: A. v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou

TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ R. 2/ G.
obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Lermontovova 14,
Bratislava, IČO: 36 860 018, o neúčinnosť právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Kúpna zmluva uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi K., ako predávajúcou a žalovaným v 1/ rade a
žalovaným v 2/ rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. 1XXX vedenom Okresným úradom M.e- Katastrálnym odborom -
parcelám registra „V. o výmere 251m2 -záhrady, č. XXXX/X o výmere 44 m2- zastavané plochy a

nádvoria, č. XXXX o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinnému domu so súpisným
číslom XXXX postavenom na parcele č. XXXX, garáži so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele
č. XXXX/X nachádzajúcim sa v katastrálnom území Levice, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Súd návrh žalovanej v 2/ rade na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca písomne podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 27.10.2011 žiadal, aby

súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým určí, že kúpna zmluva uzavretá medzi K., ako
predávajúcou ažalovanýmiv1/a2/radeakokupujúcimi,predmetomktorejjeprevodvlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Levice- parcelám
registra „C“ číslo XXXX/X . o výmere 251 m2 - záhrady, č. XXXX/X . o výmere 44 m2 - zastavané
2 12C /225/2011

plochy a nádvoria, W. o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu so s.č. XXXX

postavenom na parcele č. XXXX, garáži so s.č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X, nachádzajúcim
sa v katastrálnom území Levice je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 13Cb/159/2002 zo dňa
21.5.2007 súd zaviazal K., podnikajúcu pod obchodným menom K. s miestom podnikania VK. zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 446.668 Sk
(14.826,66 eur), príslušné úroky z omeškania a trovy konania vo výške 174.279,40,- Sk ( 5.785,02

eur), ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2007 a vykonateľnosť dňa 31.7.2007. Dlžníčka,
ako ďalej uviedol žalobca v žalobe ku dňu 30.12.2009 ukončila svoju podnikateľskú činnosť a svoj
záväzok žalobcovi neuhradila a za účelom vymoženia súdom priznanie pohľadávky podal žalobca návrh
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi C. zo dňa 28.11.2007, ktoré exekučné konanie je vedenéu súdneho exekútora pod č.k. Y.. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 24.4.2008, ktoré podľa
informácií, ako ďalej uviedol žalobca od súdneho exekútora, toto bolo doručené dlžníčke dňa 13.5.2008
a dlžníčke bolo výslovne zakázané nakladať s jej majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha

exekúcii až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že
po začatí exekučného konania uzavrela dlžníčka so žalovanými kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamzapísanýmnalistevlastníctvač.XXXXkatastrálneúzemie
M. a na základe vkladu H. zo dňa XX.X.XXXX nadobudol žalovaný v 1/ rade spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1 k parcelám registra „V. o výmere 251 m2 - záhrady, číslo XXXX/X o výmere 44 m2 -

zastavené plochy a nádvoria , č. XXXX. o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k rodinnému
domu so s.č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX a ku garáži so s.č. XXXX, postavenej na parcele
č. XXXX/X nachádzajúcim sa v okrese LY. v katastrálnom území M. a na základe vkladu V 1830/2011
zo dňa 22.9.2011 nadobudla žalovaná v 2/ rade spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k parcelám registra
„V. o výmere 251m2 - záhrady , číslo XXXX/X o výmere 44 m2 - zastavané plochy a nádvoria, číslo
XXXX o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k rodinnému domu so s.č. XXXX postavenom

na parcele č. XXXX a ku garáži so s.č. XXXX. postavenej na parcele XXXX/X , nachádzajúcim sa
v okrese M. v katastrálnom území Levice. Žalobca uviedol v písomne podanej žalobe, že dlžníka na
základe vyššie uvedeného právneho úkonu urobeného v prospech žalovaných, ktorí sú podľa informácií
žalobcu blízkymi osobami dlžníčky, podľa § 116 a § 117 O.Z. úmyselne zmenšila svoj majetok v úmysle
znemožniť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 14.826,66 eur s príslušenstvom,

ktorá vyplýva z exekučného titulu a to právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Levice
č.k. XXCb/ XXX/XXXX - 38 .

3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že uvedeným právnym úkonom bol žalobca, ako veriteľ jednoznačne
ukrátený, nakoľko týmto konaním dlžníčky došlo k značnému znemožneniu vymoženia pohľadávky vo

výške 14.826,66 eur s príslušenstvom, pretože dlžníčkin majetok bol zmenšený o rodinný dom, garáž
a príslušné pozemky, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom územní M. ktorých hodnota v
porovnaní s výškou pohľadávky ako aj s výškou jej ostatného majetku nemôže byť považovaná za
zanedbateľnú a dlžníčka nevlastní žiaden ďalší majetok, z ktorého by bolo možné úspešne uspokojiť
žalobcovu pohľadávku, pričom pohľadávku žalobcu je potrebné považovať za vymáhateľnú, nakoľko

jej existencia bola potvrdená rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. XXCb XXX/XXXX - XXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť a dlžníčka urobila právny

3 12C /225/2011

úkon, ktorému sa žalobca touto žalobou snaží odporovať v posledných 3 rokoch, nakoľko, ako ďalej
uviedol žalobca, podľa jeho informácií bola kúpna zmluva V 1830/211 uzavretá

v roku 2011, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva a právny úkon bol urobený medzi dlžníčkou
a jej blízkymi osobami, keďže podľa informácií žalobcu, sú žalovaní potomkami- dlžníkmi, ktoré možno
považovať jednoznačne za osoby blízke. Žalobca ďalej uviedol, že aj vzhľadom na to, že podľa
predmetného výpisu z listu vlastníctva majú žalovaní rovnaké trvalé bydlisko, ako dlžníčka, žalovaní
v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri náležitej starostlivosti mohli jednoznačne poznať úmysel dlžníčky

ukrátiť veriteľa.

4. Dňa 27.10.2011 podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému návrhu Okresný
súd Levice uznesením č.k. 12C/225/ 2011 - 60 zo dňa 4.11.2011 vyhovel.
Proti predmetnému uzneseniu podali žalovaní v 1/ a 2/ rade odvolanie, Krajský súd Nitra uznesením č.k.

25Co/272/2011 - 82 uznesenie Okresného súdu Levice potvrdil.

5.Žalovanív1/a2/radevovyjadrení (čl.100-102) uviedli,ženeuznávajúnávrhoneúčinnosťprávneho
úkonu v celom rozsahu a to z dôvodu, že na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 13.7.1992, N.
bola AU.á povinná vyplatiť z dedičstva žalovaných v 1/ a 2/ rade z obchodnej prevádzky každému po

561.744 Kčs, z motorového vozidla AVIA každému po 40.500 Kčs, sporožírového účtu každému po 137
Kčs a z devízového účtu každému po 775 DM. Domovú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX ( t.č.
na LV 1711) ako vyplýva z dedičského rozhodnutia dedia K. v podiele 1 z celku a G. v podiele 1 z
celku a G. v podiele 1 z celku na základe ktorého dedičského rozhodnutia bola vykonaná zmena na listevlastníctva. Žalovanívovyjadreníuviedli,že pohľadávkudedičov (žalovaných),nazákladededičského
rozhodnutia nebola schopná AU. uhradiť a z tohto dôvodu uzatvorili K. na strane dlžníka s G. obaja
na strane veriteľa dohodu, ktorá upravovala spôsob úhrady dlhu s dedičského rozhodnutia N., pričom

uvedená dohoda upravujúca vyplatenie pohľadávky K. voči svojím deťom z dedičského rozhodnutia
bola uzatvorená písomnou formou dňa 10.7.1994, v ktorej dohode je špecifikovaná výška a spôsob
vyplatenia pohľadávky. Veriteľa teda žalovaní v 1/ a 2/ rade na základe uvedenej dohody požadovali
vyplatenie svojej pohľadávky, ktorá vznikal z dedičského rozhodnutia N. zo dňa 13.7.1992 a to úhradou
v hotovosti alebo prepísaním podielu na zdedenej nehnuteľnosti v prospech veriteľov a to každému v

rovnakej čiastke. Dohoda zároveň upravovala aj maximálne časové obdobie, do ktorého je povinná
dlžníčkazaplatiťpohľadávkuvočiveriteľomatotobolostanovenénajneskôrdotrochrokovpouzatvorení
manželstva ktoréhokoľvek z veriteľov, pričom žalovaný v 1/ rade uzatvoril manželstvo 20.9.2008. K.
uzatvorila dňa 16.5.2011 ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcimi G. a predmetom zmluvy je dohoda
zmluvných strán o odplatnom prevode predmetu kúpy označeného v článku II. zmluvy z predávajúcej
na kupujúcich a to za podmienok v zmluve dohodnutých. Žalovaní vo vyjadrení uviedli ďalej, že

účastníci uvedenej kúpnej zmluvy na strane kupujúcich majú voči predávajúcej pohľadávky a to z titulu
vyplateniadedičskéhopodielupozosnulomotcoviaztitulupôžičkyposkytnutejpredávajúcejavzhľadom
na uvedené sa dohodli, že kúpna cena je uhradená započítaním pohľadávok kupujúcim na uhradenie
kúpnej ceny a uzatvorenie kúpnej zmluvy prostredníctvom ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky K.
voči G. je pohľadávka splatená a zanikla. Žalovaní ďalej uviedli, že nedošlo k úmyselnému zmenšeniu

majetku zo strany predávajúcej s úmyslom znemožniť uspokojenie pohľadávky, nakoľko sa jedná o
uspokojenie pohľadávky, ktorá vznikla 13.7.1992 a dlžník je povinný pohľadávky splácať v poradí ich
vzniku.

4 12C /225/2011
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.12.2012 uviedol, že na predmetnej žalobe trvá v
celom rozsahu, s tým, že tvrdenie žalovaných, že nedošlo k úmyselnému majetku dlžníčky považuje za
účelové, nakoľko dlžníčka K. v príbuzenskom vzťahu so žalovanými a má teda za to, že išlo o obrannú
reakciu dlžníčky s úmyslom vyhnúť sa exekúcii.

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 11.12.2012 uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia
žalovaných a žiadal žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že základnými predpokladmi odporovateľnosti
sú ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky, ktorej predpokladá také skrátenie zmenšenia majetku,
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo sčasti a právnemu úkonu možno odporovať,

ak k nemu došlo v posledných 3 rokoch a právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa,
ak tento úmysel bol druhej strane známy, pričom úmysel ukrátiť veriteľa sa síce predpokladá, pri
právnych úkonoch, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, avšak uvedené neplatí, ak
táto blízka osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať,
pričom náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba

zisťovať diferencovane a špecificky v každom prípade. Právny zástupca uviedol, že nie je naplnený
predpoklad úmyslu ukrátiť veriteľa, resp. že žalovaní nemohli rozpoznať úmysel dlžníka, vzhľadom k
tomu, že z dedičského rozhodnutia N. vyplýva, že K., teda matka žalovaných je povinná vyplatiť z
dedičstva žalovaným a to z obchodnej prevádzky každému po 561.744 Kčs, z motorového vozidla AVIA
každému po 40.500 Kčs, zo sporožírového účtu každému po 137 Kčs, z devízového účtu každému po

775 DM. Právny zástupca uviedol, že nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV 1XXX k.ú. M. predtým
na LV č XXXX zdedila matka žalovaných v 1 k celku a žalovaní v 1/ a 2/ rade každý v podiele 1 k
celku. Následne splatnosť záväzku matky žalovaných bola upravená dohodou zo dňa 10.7.1994, na
základe ktorej dohody si účastníci dohodli splatnosť záväzku svojej matky vyplývajúceho z uvedeného
dedičského rozhodnutia a v danom prípade išlo o úhradu buď v hotovosti alebo prepísaním podielu na

nehnuteľnostiach v prospech veriteľov- žalovaných v 1/ a 2 / rade každému v podiele 1 z celku. Právny
zástupca uviedol, že podľa uvedenej dohody matky žalovaných bola povinná vyplatiť oboch žalovaných
z dedičstva najneskôr do 3 rokov po uzatvorení manželstva, ktoréhokoľvek zo žalovaných v 1/ a 2/ rade,
pričom žalovaná mohla tento svoj záväzok vyplatiť aj skôr, ako uviedol právny zástupca vo vyjadrení.
Ďalej uviedol, že nie je naplnený predpoklad úmyslu ukrátiť veriteľa - žalobcu, keďže žalovaní v 1/ a 2/

rade ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka, keďže K. uspokojila pohľadávku
žalovaných z predmetného dedičského rozhodnutia, ktorá vznikla o 15 rokov skôr, ako pohľadávka
žalobcu. Jediným motívom a úmyslom dlžníčky K. bolo splnenie záväzku voči žalovaným z dedičského
rozhodnutia.8. Žalovaný v 1/ rade vo výpovedi na pojednávaní 11.12.2012 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť,
pridržiavajúc sa právneho zdôvodnenia právneho zástupcu, pričom doznal, že dňa 16.5.2011 spolu s

ďalšou kupujúcou, žalovanou v 2/ rade uzatvoril s K. ako predávajúcou, jeho matkou, kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. špecifikované v bode 2. uvedenej
kúpnej zmluvy. Poznamenal, že dohodnutá kúpna cena bola 32.000 eur, avšak obaja kupujúci mali
voči predávajúcej pohľadávky z titulu vyplatenia dedičského podielu po nebohom otcovi a to podľa
dedičského rozhodnutia z roku 1992 a z titulu pôžičky poskytnutej predávajúcej vo výške 23.000 eur,

pričom sa dohodli, že kúpna cena je uhradená započítaním pohľadávok kupujúcich na uhradenie kúpnej
ceny. Vo výpovedi ďalej uviedol, že v čase dedičského

5 12C /225/2011

konania bol maloletý, taktiež aj v čase uzatvorenia uvedenej dohody v roku 1994. Poznamenal, že
s matkou síce žili v spoločnej domácnosti, avšak od 16-tich rokov študoval v Piešťanoch, v roku
2006 sa odsťahoval k priateľke, s ktorou dňa 20.9.2008 uzatvoril manželstvo. Čo sa týka dohody zo

dňa 10.7.1994 uviedol, že v tomto čase bol síce maloletý, avšak predmetnú dohodu vlastnoručne
podpísal, pričom ako uviedol, nemá žiadnu vedomosť o exekučnom konaní, nebol ani účastníkom
konania vedeného na O. a nebol nikdy uzrozumený o podnikateľských aktivitách matky, o jej záväzkoch,
pohľadávkachadlhoch.Ďalejuviedol,žekúpnazmluvabolauzatvorenánajehopodnet,keďževdohode
z roku 1994 bolo napísané, že najneskôr do 3 rokov od uzatvorením manželstva bude vyplatený z

dedičského konania, k čomu nedošlo, preto bola uzatvorená uvedená kúpna zmluva. Žalovaný v 1/ rade
uviedol, že predtým, ako kúpna zmluva bola uzatvorená, neoveroval a nekontroloval list vlastníctva, na
ktorom by mohlo byť vyznačené záložné právo, nakoľko matke dôveroval.

9. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pridržiavajúc sa vyjadrenia právneho zástupcu.

Poznamenala, že v dedičskom konaní N. zo dňa 13.7.1992
vyplynula zákonná povinnosť matke vyplatiť dedičov, teda ju aj brata v sume, ktorá je špecifikovaná
v dedičskom rozhodnutí. K vyplateniu však nedošlo. Poznamenala, že matka K. nadobudla v rámci
dedičského konania nehnuteľnosť - obchodné zariadenie zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie
D. a každého, teda ju aj druhého

dediča mala vyplatiť z tejto nehnuteľnosti po 561.744 Kčs. Matka však nemohla dedičov vyplatiť, pretože
nehnuteľnosť bola zaťažená v prospech VÚB, dokonca aj domová nehnuteľnosť v katastrálnom území
M. v tom čase na M. bola zaťažená dvoma záložnými zmluva a po odpredaní prevádzky musel byť
vyrovnanýzáväzokvočiVUB. Poznamenala,žesmatkouabratomžilivspoločnejdomácnosti,nežiadali
však vyplatenie pohľadávky z dedičského konania z dôvodu insolventnosti zo strany matky a 10.7.1994

uzatvorili dohodu, ktorú vlastnoručne podpísali. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že je pravdou, že v konaní
XXCb/ XXX/XXXX matku ako žalovanú zastupovala, avšak po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku sa
o túto záležitosť ďalej nezaujímala, nebola ani účastníčkou ďalšieho exekučného konania, o ďalších
úkonoch nebola uzrozumená. Poznamenala, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy,
získalamatkadovlastníctvanazákladerozsudkuOSBratislavaIII.spolusňouažalovanýmv1/radeato

na základe rozsudku č.k. 28Cb/249/2003, právoplatný 26.10.2010, ktorá právoplatnosť bola vyznačená
až začiatkom roku 2011, až po vyznačení právoplatnosti na tomto rozsudku mohla matka disponovať so
svojím podielom a až potom mohla uzatvoriť kúpnu zmluvu, ku ktorému uzavretiu došlo dňa 16.5.2011.
Poznamenala, že čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny 32.000 eur, ktorú mali vyplatiť ako kupujúci so
žalovaným v 1/ rade, táto kúpna cena vyplatená nebola z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok,

pričom sa jednalo o pohľadávku z dedičského konania aj pôžičku vo výške 120.000 Kčs, ktorú ako
uviedla žalovaná v 2 rade poskytli matke v roku 1990-1991. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že čo s týka
majetku, matka je vlastníčkou viničnej chatky v katastrálnom území W., pričom matka je podielovou
spoluvlastníčkou v 1 a ona s bratom každý v 1.

10. Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení čl. 132 uviedol, že má za to, že v danom prípade nie
sú splnené predpoklady odporovateľnosti, nakoľko nie je naplnený predpoklad úmyslu ukrátiť žalobcu,
resp. žalovaní v 1/ a 2/ rade ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka, keď na
základe dedičského rozhodnutia N. zo dňa 13.7.1992 bola K. povinná vyplatiť z dedičstva žalovanýchv 1/ a 2/ rade, pričom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. LY. zdedili AU. v podiele 1 k celku a
žalovaní v 1/ a 2/ rade každý v podiele 1 k celku a následne dňa

6 12C /225/2011

10.7.1994 uzatvorila K. a žalovaní dohodu, ktorá upravovala vyplatenie pohľadávky voči svojim deťom

z dedičského rozhodnutia a na základe uvedenej dohody žalovaní v 1/ a 2/ rade požadovali vyplatenie
svojej pohľadávky, ktorá vznikla na základe dedičského rozhodnutia. V danom prípade išlo o úhradu
hotovosti alebo prepísaním podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX, k.ú. M. v prospech
žalovaných v 1/a 2/ rade, každému v podiele 1 k celku a dohoda zároveň upravovala aj maximálne
časové obdobie do ktorého je povinná dlžníčka, teda K. zaplatiť pohľadávku voči veriteľom ( žalovaným
v 1/ a 2/ rade), na toto bolo stanovené obdobie najneskôr do 3 rokov po uzatvorení manželstva

ktoréhokoľvek žalovaného. K. ako uviedol ďalej právny zástupca žalovaných vo vyjadrení uzatvorila dňa
16.5.2011 kúpnu zmluvu so žalovanými na strane kupujúcich a predmetom tejto kúpy bol spoluvlastnícky
podiel K.. Účastníci kúpnej zmluvy na strane kupujúcich mali voči predávajúcej pohľadávky, a to z titulu
vyplatenia dedičského podielu po zosnulom otcovi a z titulu pôžičky poskytnutej predávajúcej a preto
sa dohodli, že kúpna cena je uhradená započítaním pohľadávok kupujúcich na uhradenie kúpnej ceny

a započítaním tak zanikla pohľadávka K. na úhradu kúpnej ceny a zároveň pohľadávka žalovaných
na základe dedičského rozhodnutia. Právny zástupca uviedol, že na základe týchto skutočností nie je
naplnený predpoklad úmyslu ukrátiť žalobcu, resp. žalovaných v 1/ a 2/ rade ani pri náležitej
starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka, nakoľko K. uspokojila pohľadávku žalovaných v 1/
a 2/ rade, ktorá vznikla o 15 rokov skôr, ako vznikla pohľadávka žalobcu a jediným motívom a

úmyslom dlžníka bolo splnenie záväzku voči žalovaným v 1/ a 2/ rade z dedičského rozhodnutia
N.11. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 27.3.2013 predložil list vlastníctva č. XXX na
preukázanietvrdenia,žežalovanív1/a2/rade,akoaj matkažalovanýchsúpodielovýmispoluvlastníkmi
nehnuteľností a to parcely č. XXX/X a XXX/X, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území W. s tým, že
K. matka žalovaných je podielovou spoluvlastníčkou 2/4 k celku a G.s v podiele každý 1 z celku. Stále

teda existuje majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu.

12. Vypočutá bola svedkyňa AU. matka žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorá vo svedeckej výpovedi uviedla,
že na základe dedičského rozhodnutia N.2 po nebohom manželovi sa stala podielovou spoluvlastníčkou
1 nehnuteľnosti, ako vyplýva z dedičského rozhodnutia a jej deti G. spoluvlastníkmi 1 nehnuteľností

a podľa tohto dedičského rozhodnutia bola povinná vyplatiť dedičov každého po sumu asi 600.000
Kčs, presne sa už nepamätala. Lehota v dedičskom rozhodnutí dokedy mala zaplatiť dedičom uvedenú
hodnotu dedičského podielu určená nebola a v roku 1994 bola spísaná dohoda medzi ňou a deťmi,
keďže nevedela vyplatiť uvedenú sumu a žalovaná v 2/ rade sa chcela vydávať, s tým, že dohoda bola
taká, že svadbu jej vystrojí a do troch rokov ju vyplatí a tiež bolo v dohode uvedené, že keď sa ožení syn,

do troch rokov vyplatí aj jeho. Doznala, že v čase uzatvorenia dohody bol G. maloletý, či túto dohodu syn
aj podpísal, sa už nepamätá, táto dohoda nepodliehala schváleniu právneho úkonu za mal. G., keďže
sa jednalo len o dohodu medzi ňou a deťmi. V roku 2009, keď sa syn oženil, jej pripomenul uvedenú
dohodu a žiadal o vysporiadanie vzájomných vzťahov, pričom, ako už bolo uvedené, v prípade, že
nebude mať finančné prostriedky, prevedie svoj podiel na každé dieťa po 1. Poznamenala, že prevod

svojho podielu nemohla uzatvoriť skôr, nakoľko až v roku 2011 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava III. 28Cb /249/2003, takže kúpna zmluva mohla byť uzatvorená až neskôr a
teda k tomuto došlo až 16.5.2011. Poznamenala, že čo sa týka dlhov, žalovaní v 1/ a 2/ rade o žiadnych
dlhoch nevedeli, nemali

7 12C /225/2011

ani vedomosť o začatej exekúcie, poznamenala, že je ochotná pohľadávku žalobcu uhradiť zo svojho

dôchodku, ktorý poberá vo výške 236 eur a čo sa týka jej majetku, má ďalší majetok v katastrálnom
území W. kde je postavená poschodová chata, ktorej hodnotu uviesť nevedela na parcele XXX/X sú
postavené dve garáže a táto by mohla byť postihnutá v rámci exekúcií. Svedkyňa ďalej uviedla, žekúpnou zmluvou chcela vyrovnať svojho pohľadávku voči deťom, nakoľko nemala finančné prostriedky,
aby mohla byť pohľadávka žalovaných z dedičského konania uspokojená.

13. Na pojednávaní dňa 20.8.2013 právny zástupca žalobcu, po predložení listinného dôkazu a to
originálu dohody zo dňa 10.7.1994 uviedol, že táto dohoda je podľa jeho názoru neplatná, keďže túto
dohodu podpisoval G. keď bol maloletý, ako aj skutočnosť, že pravdepodobne túto dohodu G. - žalovaný
v 1/ rade ani nepodpísal, nakoľko podpis sa nápadne zhoduje s jeho podpisom v prebiehajúcom konaní.
Právny zástupca uviedol, že čo sa týka dedičského rozhodnutia, na ktoré poukazujú žalovaní vo svojich

vyjadreniach, v dedičskom konaní nie je uvedená vôbec platnosť uvedených zmlúv, zároveň v kúpnej
zmluve v roku 2011 je uvedená kúpna cena 32.000 eur, nie je zrejmé, či v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy, bola hodnota nehnuteľností vyššia, a aj po započítaní pohľadávok by zostali ešte finančné
prostriedky, t.j. vyplatenie kúpnej ceny. Právny zástupca žiadal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie
znalcom z odboru grafológie, nielen na posúdenie
podpisu G., ale aj ďalšej skutočnosti, nakoľko je pochybné, že zmluva bola skutočne podpísaná a

uzavretá v roku 1994 a táto bola vypracovaná len účelovo, dodatočne, teda nie v roku 1994 ale pred
uzavretím kúpnej zmluvy.

14. Okresný súd Levice uznesením č.k. 12C/225/2011 - 221 nariadil znalecké dokazovanie z odboru
kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika a za znalca ustanovil Ing.

Elenu Bláhovú, Karpatské námestie č. 8, Bratislava. Dňa 24.11.2015 bol súdu doručený znalecký
posudok č. 6/2015. Znalkyňa v znaleckom posudku mala zodpovedať na otázky, teda posúdiť spornú
listinu - dohodu zo dňa 10.7.1994 z hľadiska veku listiny a zodpovedať na otázky, aký je vek papiera, na
ktorom je vyhotovená predmetná dohoda a či papier, na ktorom je vyhotovená dohoda môže pochádzať
z roku 1994. Na otázku znalkyňa v závere znaleckého posudku č.l. 11 znaleckého posudku uviedla, že

graficko diagnostickými metódami nie je možné zistiť vek predmetného papiera- nie je možné zmerať
konkrétny parameter, ktorý by vypovedal o dobe, kedy bol daný papier vyrobený, nie je možné použitím
metód grafickej diagnostiky určiť, či predmetný papier pochádza z deklarovaného času vyhotovenia
spornej dohody, t.j. z roku 1994. Na ďalšiu otázku uloženú súdom, aký je vek písaného textu, podpisy
na predmetnej dohode, a či atrament písaného písma na predmetnej dohode môže pochádzať z roku

1994, a aký je vek tlačeného textu na predmetnej dohode, bolo odpovedané, že s prihliadnutím
na všetky skutočnosti v časti „ II. Posudok“ nie je možné stanoviť časové obdobie vyhotovenia
predloženej listiny ani časové obdobie vyhotovenia jej častí, t.j. textových zápisov, resp. podpisov,
rovnako nie je možné zistiť, či predložená listina, resp. jej jednotlivé časti boli vyhotovené v roku 1994,
pričom zároveň skúmaním spornej dohody bolo zistené, že pod podpisovou doložkou „ AU. a medzi

podpisovými doložkami „ G. sa nachádzajú predtlačené kontúry a preskúmaním kontúr bolo zistené, že
ide o predtlačené kontúry podpisov, pričom medzi podpisovými doložkami „ G. sa nachádzajú vzájomne
sa prelínajúce predtlačené kontúry dvoch podpisov a porovnávaním predmetných predtlačeným kontúr
s podpismi nachádzajúcimi sa na predmetnej spornej dohode bolo zistené, že charakter tvarovania
predtlačených kontúr pod podpisovou doložkou „ K. je podobný charakteru tvarovania kontúr podpisu

nad touto podpisovou doložkou a charakter tvarovania predtlačených kontúr nachádzajúcich sa medzi

8 12C /225/2011

podpisovými doložkami „ G. je podobný charakteru tvarovania kontúr podpisov nad týmito podpisovými
doložkami. Časové obdobie vzniku listín, resp. ich komponentov ( podpisov, textov) vo všeobecnosti nie
je možné priamymi metódami skúmania zistiť, t.j. nie je možné zmerať konkrétny parameter, ktorý by

vypovedal o dobe, kedy bola listina, resp. jej časti vyhotovené.

15. Právny zástupca žalovaných ( čl. 257) spisu, ako vyjadrenie žalovaných k znaleckému posudku
uviedol, že žalovaní sa stotožňujú s výsledkami znaleckého dokazovania, nakoľko znaleckým posudkom
nebola preukázaná akákoľvek spornosť predmetnej dohody, t.j. neboli preukázané akékoľvek

pochybnosti žalobcu týkajúce sa dohody a znaleckým posudkom nebolo preukázané, že by predmetná
dohoda nepochádza z roku 1994, resp. že by papier písaný ( tlačený text a atrament) nepochádzal
z roku 1994. Na základe uvedených skutočností v spojení so znaleckým posudkom právny zástupca
uviedol, že nie je možné teda predmetnú dohodu posudzovať ako spornú.16. Na pojednávaní dňa 22.6.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada, aby vo veci bol vypočutý
znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok č. 6/2015, nakoľko, ako vyplýva zo znaleckého posudku,

nebolo možné odpovedať na otázky uložené znalcovi, za účelom vypracovania znaleckého posudku, s
tým, že po výsluchu znalca zváži prípadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania týkajúce s pravosti
listiny, prípadne zváženie aj
ďalšieho postupu a to vypracovanie súkromného znaleckého posudku, ktorý návrh žalobcu o vykonanie
dôkazu výsluchom znalca, súd uznesením čl. 305 zamietol, s tým, že zároveň, ako vyplýva z vyjadrenia

právneho zástupcu žalobcu uviedol, že netrvá na zabezpečení dôkazu a to vypracovanie súkromného
znaleckého posudku.

17. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní 22.6.2017 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré
viackrát prezentoval v písomných vyjadreniach, ako aj vyjadreniach na
meritórnych pojednávaniach, s tým, že žiadal návrh na vypočutie znalca, ako nadbytočný zamietnuť aj z

dôvodu, že žalobca návrh na vykonanie výsluchu znalca doručil až dva dni pred termínom pojednávania,
ako aj s poukazom na odstup času od doručenia znaleckého posudku žalobcovi. Zároveň uviedol, že
výsluchznalcapovažujezanadbytočný, nakoľkovýsluchomznalcanebudemožnéodpovedaťnaotázky
a preto výsluch znalca je nehospodárny a nadbytočný.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

19. Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. XXCb/XXX/XXXX- 308, ktorý nadobudol právoplatnosť
27.7.2007 súd zaviazal žalovanú K., podnikajúcu pod obchodným menom K. s miestom podnikania
M., zaplatiť žalobcovi sumu 446.668,- Sk s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalovanej pohľadávky

o zaplatenie 2.673, - Sk súd konanie zastavil. Rozsudok XXCb /XXX/XXXX - 308 nadobudol
právoplatnosť 27.7.2007, vykonateľnosť dňa 31.7.2007. Na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu Levice č.k. XXCb /XXX/XXXX - 308 súdny exekútor C. dňa 8.1.2008
na tunajší súd podal žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu rozsudku č.k. XXCb /XXX/XXXX, ktorý nadobudol

právoplatnosť 27.7.2007 a vykonateľnosť dňa 31.7.2007. Okresný súd Levice, ako bolo preukázané
z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu č.k. XEr/X/XXXX dňa 18.1.2008 vydal poverenie
pre súdneho exekútora JZ. na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia rozsudku
Okresného súdu Levice č.k. XXCb /XXX/XXXX -

9 12C /225/2011

308. Z pripojeného exekučného spisu bolo preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo
doručené povinnej dňa 13.5.2008. Povinná K. dňa 2.2.2010 podala podnet na zastavenie exekúcie.

Zároveň dňa 29.3.2010 podala návrh na zmenu účastníka na strane povinného a to z dôvodu, že dňa
26.3.2010 uzatvorila povinná zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou K.., k čomu
predložila zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.3.2010, ktorú za postupcu podpísala povinná K. a
za postupníka G. ( žalovaná v 2/ rade) ako konateľka spoločnosti K. Okresný súd Levice uznesením č.k.
7Er/7/2008 - 38 zo dňa 4.2.2011 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a ďalším procesným

rozhodnutím č.k.
7Er/7/2008 - 45 zamietol návrh povinnej na zmenu účastníkov na strane povinného. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2011.

20. Dňa 16.5.2011 K., ako predávajúca, uzatvorila s kupujúcimi G. ako kupujúcim v 1/ rade a G.

ako kupujúcou v 2/ rade kúpnu zmluvu. Podľa bodu I. kúpnej zmluvy predmetom tejto zmluvy je
dohoda zmluvných strán o odplatnom prevode predmetu kúpy označeného v článku II. tejto zmluvy s
predávajúcej na kupujúcich a to za podmienok v tejto zmluve dohodnutých.

21. Podľa článku II. podpísaná predávajúca sa na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III.

sp.zn. 28Cb/249/2003 - 601 z 23.7.2009 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.10.2009 podielovou spoluvlastníčkou z podielom 1 z celku nehnuteľností , ktoré sa nachádzajú
v Leviciach a sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenou SD. pre katastrálne územie Levice ako :
parcela registra „V. záhrady vo výmere 251 m2, parcela registra „ C“ KU. zastavané plochy a nádvoriavo výmere 44 m2, parcela registra „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 295 m2,
rodinný dom so s.č. XXXX na parcela registra „V., garáž so s.č. XXXX na parcela registra „C“ KN W.
22. Podľa článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2011 predávajúca spoluvlastnícky podiel označená

v článku II. týmto predávam kupujúcim a to každému polovicu môjho podielu, t.j. 1 z celku a kupujúci
kupujeme od predávajúcej každý z nás podiel 1 z celku nehnuteľností označených v článku II.

23. Podľa článku IV. kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2011 dohodli sme sa , že kúpna cena predmetu zmluvy
je 32.000 eur. Obaja kupujúci máme voči predávajúcej pohľadávky a to z titulu vyplatenia dedičského

podielu po našom zosnulom otcovi a z titulu pôžičky poskytnutej predávajúcej, všetko vo výške každý po
23.000 eur. Vzhľadom na uvedené sme sa dohodli, že kúpna cena je uhradená započítaním pohľadávok
kupujúcich na uhradenie kúpnej ceny. Z listu vlastníctva č. XXXX ( čl. 43) je preukázané, že kúpna
zmluva a zmena vlastníckeho práva bola zavkladovaná pod č. H. zo dňa XX.X.XXXX. Ako ďalej je
preukázané z listu vlastníctva čl. XX na LV je vyznačená poznámka a to upovedomenie o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložné práva , Exekútorský úrad Prievidza - C. predtým vo vlastníctve

povinného K. na podiel 1 na pozemky parcely registra „. a stavbu rodinného domu na parcela registra
„V. a stavbu garáže na parcele registra „V.2 - s.. , D.
24. Z pripojeného dedičského spisu č.k. N. bolo preukázané, že na Okresnom súde Levice prebiehalo
dedičské konania po poručiteľovi C.- otcovi žalovaných v 1/ a 2/ rade. Ako vyplýva z rozhodnutia
Štátneho notárstva v Leviciach č.k.

10 12C /225/2011

N.8 Štátne notárstvo určilo všeobecnú cenu v majetku v BSM sumou 2.803.853,- Kčs a určilo, že BSM
poručiteľa s pozostalou manželkou tvorí domová nehnuteľnosť M. pivnica so záhradou, LH., motorové
vozidlo K., devízový účet č. 3XXXXXXXXX - XXX a sporožírový účet č. XXXXXXX.. Do dedičstva, ako
vyplýva z dedičského rozhodnutia patrí 1-ina domovej nehnuteľnosti k.ú. Levice , 1 -ina pivnica, pivnica
so záhradou k.ú. W., finančný zostatok na sporožírovom účte, finančný zostatok na devízovom účte a

pohľadávka z titulu vyporiadania R. Pozostalej manželke K. patrí 1 -ina domovej nehnuteľnosti M. inový
podiel pivnice LH. finančný zostatok na
devízovom účte číslo XXXXX-XXXXX -XXX a finančný zostatok na sporožírovom účte č. XXXXXXX.
Štátne notárstvo podľa § 37 ods. 1 Not. poriadku určilo, ako vyplýva z bodu II. predmetného dedičského
rozhodnutia všeobecnú cenu majetku sumou 2.803.253 Kčs, čistú hodnotu dedičstva sumou 1.303.253

Kčs a Štátne notárstvo, ako vyplýva z bodu III. rozhodnutia podľa § 40 ods. 1 písm. d/ Not. poriadku
vykonalo vyporiadanie dedičstva tak, že nehnuteľnosť - obchodné zariadenie LH. k.ú. D., p.č. 80 preberá
K. s povinnosťou vyplatiť G., každého po 561.744 Kčs, pričom pohľadávku z titulu vyporiadania R.
preberá K. s povinnosťou vyplatiť mal. G. každého po 40.500,- Kčs, sporožírový účet číslo 6030854
preberá K. s povinnosťou vyplatiť mal. G. každého po 137 ,- Kčs a devízový účet č. XXXXX- XXXXX

-XXX preberá AU. s povinnosťou vyplatiť mal. G. každého po 775 DM. Domovú nehnuteľnosť v 1 -
inovom podiele M. k.ú. M. preberajú G. v 1-ine , 1 - inový podiel pivnice LV č. XXX k.ú. W. parcela
č. XXXX/X, XXXX/X preberajú G. v 1 -ine a G. v 1 -ine . Účastníkmi dedičského konania po
poručiteľovi JZ. boli tak manželka, teda matka mal. detí a zároveň ako zákonní dedičia mal. deti
G. v predmetnom dedičskom konaní zastúpené opatrovníčkou R.. Dedičské rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 13.7.1992. Dedičské rozhodnutie bolo po právoplatnosti zaslané Správe katastra Levice
na vyznačenie zmeny na M. - Správa katastra v U. Z uvedeného dedičského rozhodnutia nevyplýva
lehota splatnosti , t.j. v akej lehote je dedička- matka mal. zákonných dedičov povinná vyplatiť dedičom
- maloletým deťom hodnotu ich dedičského podielu.

25. Z predloženej dohody, ktorá bola predložená súdu v rámci konania žalovaní v 1/ a 2/ rade uviedli,
že dňa 10.7.1994 bola medzi K. uzatvorená dohoda o vyplatení dedičského podielu, ktorý je uvedený v
rozhodnutí o dedičstva N. zo dňa XX.X.XXXX vystaveného Štátnym notárstvom v Leviciach v dedičskej
veci po neb. C. Podľa rozhodnutia N. ako vyplýva z uvedenej dohody má K. povinnosť vyplatiť svoje deti
G. každého po 562.744,- Kčs, z AVIE 40.500,- Kčs, zo sporožírového účtu 137 Kčs, z devízového účtu

775DMakaždémueštepo120.000,-Kčs,ktorévybralaspolusnebohýmzvkladnýchknižieksvojichdetí
pri kúpe obchodu v D.. AU. splatila dlh po nebohom, ktorý si zobral úver z obchodu v D.. Do dnešného
dňa, ako ďalej vyplýva z tejto dohody neboli G. vyplatení z dedičstva, preto uzatvárajú toto dohodu s K.a tá je povinná oboch vyplatiť z dedičstva najneskôr do troch rokov po uzatvorení manželstva. Požadujú
vyplatenie v hotovosti , tak, ako je v dedičskom rozhodnutí a v tejto dohode. V prípade, že

11 12C /225/2011

nebudemaťK.takúhotovosť,jepovinnápredpísaťsvojpodielnadomevprospechsvojichdetí,každému
rovnakou čiastkou. Obe deti sa dohodli, že nebudú požadovať vyplatenie úrokov zo sumy, pretože
nebudú prispievať na chod domácnosti, platenie plynu, elektriky, vody , odvod smetí, daň a iné poplatky.
Obaja študujú a MK.e maloletý.

26. Dohodu uzatvorenú medzi K. t.j. jej platnosť namietal žalobca a to z dôvodu, že uvedená dohoda

pravdepodobnevôbecnebolavuvedenýdeňspísaná,bolaúčelovopredloženáažvrámcitohtokonania,
resp. pred uzatvorením kúpnej zmluvy v roku 2011, pričom ďalej namietal neplatnosť uvedenej dohody
žalobca aj z dôvodu, že v čase uzavretia uvedenej dohody bol mal. G. maloletým, mal len 12 rokov ,
nemal spôsobilosť na právne úkony, takže
v danom prípade, keďže sa nejedná o bežnú vec, mal byť zastúpený opatrovníkom a uvedená dohoda

mala podliehať schváleniu súdu.

27. Na základe návrhu žalobcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanaie zdôvodu spochybňovania
vôbec uzavretia takejto dohody medzi dlžníťčkou a žalovanými v 1/ a 2 rade, teda dohody zo dňa
10.7.1994. Z vykonaného dokazovania, na návrh žalobcu nebolo preukázané, a teda nebolo možné

znalkyňou posúdiť spornú listinu z hľadiska jeho veku a zodpovedať na otázky, aký je vek papiera, na
ktorom je vyhotovená predmetná dohoda a či uvedená dohoda bola podpísaná zmluvnými stranami v
čase uzatvorenia dohody, a či teda atrament písaného písma na predmetnej dohode môže pochádzať
z roku 1994.

28. Zo znaleckého posudku tak nebolo možné preukázať tvrdenie žalobcu, že uvedená dohoda bola
uzavretá neskôr, teda nebola uzatvorená 10.7.1994 a týmto znaleckým posudkom sa teda tvrdenie
žalobcu ohľadne prípadného účelového doloženia tejto dohody v rámci konania nepreukázalo. Súd má
za to, s poukazom na závery znaleckého súdu, že súdny znalec, ktorého výsluch žiadal zabezpečiť
žalobca, by rozpory prípadné námietky zo strany žalobcu nedokázal ani v rámci tohto svojho výsluchu

ozrejmiť, prípadne odpovedať na otázky , ktoré po doručení znaleckého posudku žalobca navrhol. Z
tohto dôvodu návrh na výsluch znalca súd ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.

29. Podľa § 42a ods. 1 O.Z. Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2-5 ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné.

Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

30. Podľa § 42 a ods. 2 O.Z. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokov v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu

úkonu,ktorýmbolveriteľdlžníka ukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokovmedzidlžníkoma
osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

31. Prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporovaného práva veriteľa je existencia
koreálneho veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu , v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť
dlžníka plniť veriteľov dlh a oprávnenie veriteľa splnenie tohto dlhu. Druhý predpoklad vzniku
subjektívneho odporového práva predstavuje tzv. ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a
kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech tejto osoby. Pokiaľ veriteľ uplatní svoje subjektívne

odporové právo úspešne, teda ak dosiahne právoplatný

12 12C /225/2011kondemnačný rozsudok súdu o svojom subjektívnom práve, odporovaný právny úkon sa stáva právnym
úkonom relatívne neúčinným. Takáto relatívna neúčinnosť právneho úkonu dlžníka a kvalifikovanej

tretej osoby predstavuje situáciu, ktorú treba odlíšiť od iných právnych následkov vád v právnom
úkone, predovšetkým od neplatnosti. Odporovateľný právny úkon pojmovo vyžaduje svoju platnosť.
Tretím predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného právneho
úkonu. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej
sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená

subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne
aj objektívna stránka odporovateľnosti spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. K
reálnemu ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka. Pokiaľ zvyšný
majetok dlžníka objektívne postačuje v čase odporu na uspokojenie veriteľa, nemožno odporovacej
žalobe vyhovieť. V odporovacom konaní zaťažuje dôkazné
bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej solventnosti dlžníka, žalovanú tretiu osobu,

ktorá mala s odporovaného právneho úkonu prospech.

32. V prejednávanej veci bolo preukázané, že dlžníčka žalobcu - matka žalovaných v 1/ a 2/ rade
bola právoplatným a vykonateľným rozsudkom č.k. 1XCb/XXX/XXXX zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu
446. 668,- Sk s príslušenstvom , na základe ktorého právoplatného a vykonateľného rozsudku začalo

exekučné konanie na návrh oprávneného - žalobcu vedeného pod sp.zn. XEr/X/XXXX. Po doručení
upovedomenia o začatí exekučného konania dlžníčka uzatvorila ako predávajúca so žalovanými ako
kupujúcimi dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu, na základe ktorej predala svoj spoluvlastnícky podiel v 1
nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa na LV č. XXXX kupujúcim, teda žalovaným v 1/ a 2/ rade a to každému 1 zo svojho

podielu.

33. Z exekučného konania, ktorá skutočnosť ani nebola sporná, vyplýva, že upovedomenie o začatí
exekúcie bolo povinnej doručené a kúpnu zmluvu so žalovanými uzatvorila až potom, ako jej bolo
upovedomenie o začatí exekúcie teda doručené a z tohto vyplýva, že povinná porušila zákaz nakladať

s majetkom podliahajúcim exekúcii. Táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť právneho úkonu
povinného,ktorýmtentozákazporušil,alevznikprávaoprávnenéhoodporovateľtomutoprávnehoúkonu
povinného, v zmysle § 42 a a § 42 b O.Z. a domáhať sa, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému
neúčinný.

34. V konaní nebolo sporné, že účastníci kúpnej zmluvy, teda kupujúci sú osoby blízke - deti dlžníčky
K. Je teda zrejmé, že uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená medzi dlžníčkou ako predávajúcou a
osobami blízkymi, t.j. kupujúcimi.

35. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou osobou sú osoby

dlžníkovi blízke., úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa v takom prípade zákon predpokladá a je na
osobách blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak ( t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej
starostlivosti nemohli poznať). Ak sú v konaní o odporovacej žalobe preukázané podmienky predvídané
v hypotéze právnej normy ( § 42 a O.Z.) súd v takejto procesnej situácii prikročí k aplikácii tohto
hmotnoprávneho ustanovenia. V prípade, ak odporovacou žalobou dotknutý právny úkon bol urobený

medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, Občiansky zákonník totiž predvída vedomosť druhej strany o
úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Ak druhá strana, teda osoba blízka dlžníkovi, mieni túto zákonom
prezumovanú právnu domnienku vyvrátiť, prechádza na ňu, aj keď sa nachádza v postavení žalovanej
strany bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno v tom smere, že úmysel

13 12C /225/2011

dlžníka ukrátiť veriteľa v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ani pri vyvinutí náležitej

starostlivosti nemohla poznať.

36. Žalovaní v 1/ a 2/ rade uviedli, že v žiadnom prípade nedošlo k právnym úkonom, teda kúpnou
zmluvou k úmysle ukrátiť veriteľa, nakoľko povinnosťou dlžníčky, teda ich matky, bolo uspokojiť ichpohľadávku z dedičského konania, ktorá ku dňu odporovateľného právneho úkonu nebola uspokojená.
Žalovaní poukázali na dohodu zo dňa 10.7.1994, na základe ktorej malo dôjsť k dohode medzi nimi a ich
dlžníčkou, teda K. k zmene splatenia ich pohľadávky z dedičského konania a to tak, že v prípade, že

nebude schopná matka im sumu určenú v dedičskom rozhodnutí uhradiť, prevedie svoj spoluvlastnícky
podiel na svojich veriteľov, teda svoje deti. Súd poukazuje na to, že v danom prípade išlo o zmenu
splatnosti dlhu,ktorýbolurčenývrámcidedičskéhorozhodnutiaaktorázmenamusímaťpísomnúformu
a ktorá musí spĺňať náležitosti platného právneho úkonu. Ako už bolo konštatované, uvedenú dohodu
dňa 10.7.1994 podpísal G. ako maloletý, takže tento v čase uzatvorenia dohody nemal spôsobilosť na

právne úkony a keďže
nie je možné uvedený právny úkon oddeliť, súd mal za to, že predmetná dohoda zo dňa 10.7.1994 je
absolútne neplatná.

37. Žalovaní uvádzali, že ich matka si splnila voči ním, ako veriteľom svoju povinnosť vyplývajúcu z
dedičského rozhodnutia, ktorá pohľadávka vznikla skôr ako pohľadávka žalobcu v tomto konaní.

38. Súd však poukazuje na to, že aj v prípade, ak dlžník uzavretím zmluvy s treťou osobou plní svoj
morálny alebo právny záväzok, uzavretím zmluvy môže sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Ak
ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, veriteľ nemusí tvrdiť, ani preukazovať, že
žalovanému musel byť známy úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa, nakoľko

zákon, ako už bolo konštatované, predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka odporovateľným právnym
úkonom ukrátiť veriteľa vedel, ibaže žalovaný preukáže, že v čase právneho úkonu úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa, ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Žalovaní v 1/ a 2/ rade v rámci svojej
obrany, preukazujúci svoje tvrdenie, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa, poukazovali na skutočnosť, a to žalovaný v 1/ rade, že nemal žiadnu vedomosť o

prípadných dlhoch svojej matky, túto skutočnosť uvádzala aj žalovaná v 2/ rade. Súd čo sa týka
žalovanej v 2/ rade poukazuje na skutočnosť, že táto zastupovala svoju matku, ako splnomocnená
zástupkyňa a to v konaní 13Cb /159/2002 a zároveň aj v exekučnom konaní XEr X/XXXX práve na
ňu matka postúpila všetky svoje pohľadávky, ako na konateľku spoločnosti K.. Je teda zrejmé, že
žalovaná v 2/ rade pred uzatvorením kúpnej zmluvy jednoznačne mala vedomosť o dlhoch svojej matky,

teda dlžníčky žalobcu a to nielen voči žalobcovi, ako veriteľovi , ale aj voči ďalším veriteľom, ako
vyplýva z obsahu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorej sú uvedené všetky pohľadávky
vedené v exekučným konaniach. Súd zároveň poukazuje, že žalovaní v 1/ aj 2/ rade nepreukázali,
že pri uzatváraní kúpnej zmluvy s dlžníčkou žalobcu konali s náležitou starostlivosťou, nakoľko okrem
skutočností uvádzaných, čo sa týka žalovanej , bolo vyznačené záložné právo na liste vlastníctva, ako

aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva.

39. Súd poukazuje na tvrdenie žalovaných, že dlžníčka žalobcu je vlastníčkou ďalšieho hnuteľného
majetku, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Žalovaní v rámci konania predložili list
vlastníctva č. 297 čl. (152 spisu) preukazujúci, že dlžníčka žalobcu je vlastníčkou aj ďalšieho majetku,

z ktorého by mohla byť uspokojená

14 12C /225/2011

pohľadávka žalobcu, avšak má súd za to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v tom, že skutočne
tento majetok, resp. jeho hodnota v čase odporovaného právneho úkonu postačovala na uspokojenie
pohľadávky žalobcu, s tým, že ďalej súd poukazuje aj na ťarchy vyznačené v časti „C“ predmetného listu
vlastníctva, z ktorých je zrejmé, že bolo na uvedené nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo na

základe viacerých exekučných príkazov, takže je nepochybné, že z uvedeného majetku by pohľadávka
žalobcu uspokojená byť nemohla.

40. V danom prípade teda mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, že boli splnené všetky
podmienky na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu a z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel.

41. Žalovaní v 1 / a 2/ rade v priebehu konania podali návrhy na prerušenie konania, ktoré boli
zamietnuté,ato naposledyuznesením č.k.12C/225/2011- 229. Žalovanív1/a2/rade dňa18.12.2015
podali návrh na prerušenie konania, ktorý návrh bol opäť zamietnutý ( čl. 272) ktoré uznesenienadobudlo právoplatnosť 22.6.2016. Žalovaní opäť podali dňa 21.4.2017 ďalší návrh na prerušenie
konania a žiadali konanie prerušiť do vyriešenia otázky zastavenia exekučného konania vedeného
súdnym exekútorom JZ. proti povinnej K. ktoré konanie je vedené pod sp.zn. XEr/X/XXXX.

42. Podľa § 164 CSP Ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

43.Podľa § 162 ods. 3 CSP O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

44. Súd mal za to, že návrh žalovaných na prerušenie konania je opäť v celom rozsahu nedôvodný,
pričom sa s týmito dôvodmi na prerušenie konania už zaoberal v uzneseniach, ktorými návrhy na
prerušenie konania žalovaných zamietol, pričom žalovaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré

byodôvodňovaliprerušeniekonania atentonávrhnaprerušeniekonaniasúdpovažujezačisto účelový,
so snahou žalovaných predlžiť konanie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v
plnej výške, t.j. vo výške 100 %.

47.Podľa§262 ods.1CSPOnárokunanáhradutrovkonania rozhodne ajbeznávrhusúdvrozhodnutí

ktorým sa konanie končí, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením , ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Levice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom

15 12C /225/2011

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).