Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118200235
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118200235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Nám.Slobody 11, IČO: 35 757 086, zastúpeného: JUDr. Svetlana Kšiňanová PhD.,
advokát, so sídlom v Nitre, Štefánikova 4 proti žalovanej: N..N. O., B.. X.X.XXXX, X. P. W., W. XXX/XX,
v konaní o zaplatenie sumy 1.150,25 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.150,25 EUR, úrok vo výške 139,20 EUR a úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,25 EUR od 21.8.2016 až do zaplatenia, v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 82,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.1.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
1.150,25 EUR, úroku vo výške 139,20 EUR, sankčných poplatkov (zákonný úrok) vo výške 36,99 EUR,
poplatku za výber v hotovosti vo výške 36,14 EUR, poplatku za zaslanie upomienok vo výške 48 EUR,
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,25 EUR od 21.8.2016 až do zaplatenia a úroku
vo výške 13,9 % ročne zo sumy 1.150,25 EUR od 21.8.2016 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaná porušila zmluvné podmienky dojednané v zmluve,
uzavretej na základe jej žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 16.11.2015. Žalovaná postupne
vyčerpala finančné prostriedky poskytnuté žalobcom vo výške 1.220 EUR a žalobcovi vrátila len sumu
69,75 EUR. Žalobca preto zmluvu vypovedal a na základe oznámenia o vypovedaní zmluvného vzťahu
sa celý dlh zo zmluvy stal splatným dňa 20.8.2016.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že žaloba spolu s výzvou súdu jej boli doručené do
vlastných rúk dňa 5.4.2018.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

5. V konaní nebolo sporné a súd mal z listiny, označenej ako Žiadosť o vydanie karty Diners Club Pure za
preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 16.11.2015 zmluvu, na základe

ktorej sa žalobca zaviazal vystaviť žalovanej kreditnú kartu a umožniť jej prostredníctvom tejto karty
čerpať úver do výšky revolvingového limitu 1.200 EUR a to formou platieb za tovar/služby alebo výbermi
hotovosti.Žalovanásazaviazalapo skončenízúčtovaciehoobdobia(mesačne)nazákladevystaveného
výpisu uhradiť minimálnu splátku úveru vo výške 5 % z revolvovateľnej sumy, minimálne však vo výške20 EUR, ako aj zaplatiť ostatné zložky povinnej úhrady, medzi ktoré patria transakcie nad dohodnutú
výšku revolvingového limitu, úroky za uplynulé zúčtovacie obdobie, sankcie, poplatky. Úroková sadzba
úveru bola dojednaná vo výške 13,9 % ročne.

6. V konaní nebolo sporné a súd mal z výpisu z účtu žalovanej za preukázané, že táto v období od
20.11.2015 do 11.2.2016 vyčerpala prostredníctvom kreditnej karty spolu sumu vo výške 1.220 EUR.
Žalovaná žalobcovi zaplatila len jednu úhradu a to dňa 9.2.2016 vo výške 69,75 EUR.

7. V konaní nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa 6.6.2016 oznámil žalovanej vypovedanie zmluvy
z dôvodu, že nedodržala platobnú disciplínu.

8. Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa ust. § 2 cit.zákona, na účely tohto zákona sa rozumie:

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

11. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

12. Podľa ust. § 9 ods.9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm.f) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré
pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia.

14. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

15. Žalobca preukázal, že žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol finančné
prostriedky vo výške 1.220 EUR, z čoho mu žalovaná vrátila len sumu 69,75 EUR. Je teda nesporné,
že nárok žalobcu na zaplatenie dlhu na úverovej istine vo výške 1.150,25 EUR je dôvodný. Dôvodný je
aj nárok žalobcu na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z úveru, na ktoré má žalobca nárok v súlade so
zmluvným dojednaním, podľa ktorého bola úroková sadzba dojednaná vo výške 13,9 % ročne. Tento

nárok patrí žalobcovi za obdobie trvania zmluvného vzťahu, t.j. do jeho zániku, ktorý nastal vypovedaním
zmluvy ku dňu 20.8.2016.

16. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah

totiž nepochybne spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle citovaného zákona. Súd preto podrobil
zmluvu skúmaniu z hľadiska ochrany spotrebiteľa.17. Súd konštatoval, že zmluva, uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje údaj o výške poplatkov,
ktoré žalobca žalovanej vyúčtoval a ktoré si uplatnil touto žalobou, t.j. poplatok za výber v hotovosti
vo výške 36,14 EUR a poplatky za zaslanie upomienok vo výške 48 EUR. Zmluva síce obsahuje časť,

označenú ako Poplatky a úrok, avšak odkazuje na Sadzobník poplatkov. Zákon o spotrebiteľských
úveroch však v ust. § 9 ods.9 vyžaduje, aby uvedená náležitosť - poplatky, bola priamo obsahom
samotnej zmluvy o úvere a teda, nepostačuje poukaz v zmluve alebo v obchodných či všeobecných
podmienkach na sadzobník poplatkov. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd dodáva, že na viac žalobca
ani nepreukázal, že upomienky vystavil a že ich žalovanej doručil. Súd preto žalobcovi nárok na

zaplatenie sumy 36,14 EUR a 48 EUR nepriznal.

18. Súd konštatoval, že ani nárok žalobcu na zaplatenie sankčných poplatkov vo výške 36,99 EUR
nie je dôvodný. Žalobca vo vzťahu k tomuto nároku uviedol len toľko, že ide o zákonný úrok počítaný
do vypovedania zmluvného vzťahu a to vo výške 5 % ročne plus základná sadzba ECB, vyplývajúci z
výpisov z účtu. V obsahu zmluvy o úvere však vo vzťahu k sankčným poplatkom niet zmienky. Zmluva

zmieňujelen„rizikovúprirážkuvprípadeomeškaniasavovýške6%,ktorúježalobcaoprávnenýuplatniť
za podmienok uvedených v ROP“. Opäť preto platí to, čo už súd uviedol vo vzťahu k poplatkom a teda,
že veriteľ nemôže od spotrebiteľa nemôže požadovať plnenie, ktoré nie je uvedené priamo v zmluve
o spotrebiteľskom úvere (ust. § 9 ods.9 cit. zákona). Zákon sankcionuje uvedený nedostatok tak, že
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods.1 písm.f/ cit.zákona).

19. Súd tiež konštatoval, že nedôvodný je aj nárok žalobcu na úroky vo výške 13,9 % ročne z úverovej
istiny 1.150,25 EUR, ktoré si žalobca uplatnil za obdobie od skončenia zmluvného vzťahu až do
zaplatenia istiny. Súd je toho názoru, že po splatnosti úveru má veriteľ právo len na úrok z omeškania.
V konaní nebolo sporné a sám žalobca tvrdil, že zmluva zanikla jej vypovedaním. Vypovedaním zmluvy,

rovnako ako vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust.§ 565 Občianskeho
zákonníka, zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú tak všetky práva a povinnosti zmluvných
strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý
spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie, v zaniknutej zmluve
dohodnuté úroky.

20. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda, či
popri úroku z omeškania a iných sankciách tieto patria už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn.
4Obo/143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu.
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Existuje však aj odlišný názor,

podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým
úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí a preto ich treba platiť
až do ich vrátenia (napr.NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005). Zásadný posun v uvedenej
otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.
Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor

stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných
noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11 AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa
má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe
analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce

zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo
dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by
tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že
za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov,

t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky
na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako zo zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úrok popri úrokoch z omeškania aj po dobe

splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie a to či už zákonné napr. úroky z omeškania (s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).21. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania
a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná
otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z

omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje
úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej.

22. Súd uvádza, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný
právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou alebo zánikom záväzku požadovať jednorazové a

okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje
dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky
úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká
veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť

celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky
za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré
by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý

a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti
plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny resp. zániku obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté
úroky, ako keby k zmene či zániku záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva,
ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou či zánikom záväzku. Navyše došlo by k

hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si
nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované
a nemôže požívať právnu ochranu.

23. V danom prípade súd konštatoval, že žalobca (hoci to v žalobe priamo neuviedol), svoj nárok na

zaplatenie úrokov po zosplatnení úveru odvíjal z článku 3.1. Revolvingových obchodných podmienok,
podľa ktorého napriek účinnosti výpovede je žalobca oprávnený až do času úplného zaplatenia úveru
požadovať úrok.

24. Súd má za to, že prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť

ďalšie sankcie aj po splatnosti pohľadávky a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhukuškodespotrebiteľa,atýmzhoršujepostaveniespotrebiteľaoprotizákonnejúprave,ktorá
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je
preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom,
ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

25.Podľanázoruodvolaciehosúdunietpretokogentnejúpravy,podľaktorejbybolomožnépriznaťúroky
dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy,
a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa
a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Podľa názoru odvolacieho

súdu niet preto kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri úrokoch
z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto
úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú
nerovnováhuvneprospechslabšejzmluvnejstrany. Žalobcovi pretonepatrínároknadohodnutýúrokzo
zmluvy po zosplatnení úveru. Súd poskytol žalovanej ako spotrebiteľke náležitú súdnu ochranu v zmysle

cieľa naplniť smernicu o nekalých zmluvných podmienkach a preto zmluvné ustanovenie upravujúce
nárok na úroky z úveru aj po jeho zosplatnení považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 1 v spojení s ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto za neplatnú. Je potrebné ešte zdôrazniť, že
tak ako rozhodnutie o predčasnom zosplatnení úveru, tak aj jeho vypovedanie je na strane dodávateľa
rovnako ako aj povaha formulárových zmlúv a tvorba zmluvných podmienok, ktoré pripravoval žalobca

a to aj vrátane primeraného sankčného mechanizmu za prípadné neplnenie povinnosti vrátiť úver.26. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 36,14 EUR a 48 EUR,
sankčných poplatkov vo výške 36,99 EUR a úroku vo výške 13,9 % ročne zo sumy 1.150,25 EUR od
21.8.2016až do zaplatenia zamietol.

27. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania z nesplatenej istiny úveru vo výške 5 % ročne
od 21.8.2016 až do zaplatenia.

28. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa ust. § 3 citovaného nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu, v danom prípade od splatnosti zostatku
úverovej istiny vo výške 1.150,25 EUR. V konaní nebolo sporné, že splatnosť celého úveru v danej veci
nastala predčasne v dôsledku vypovedania zmluvy, s účinnosťou ku dňu 20.8.2016. Žalovaná sa teda

do omeškania so zaplatením úverovej istiny dostala nasledujúcim dňom - 21.8.2016. Žalobca si teda
úroky z omeškania uplatnil správne, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

31. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v
znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu

omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5 %
ročne. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis, preto súd žalobe
vyhovel.

32. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

34. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech čo do sumy, priznanej vo výške 1.289,45 EUR, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 91,40 %. Neúspech mal čo do zamietnutej sumy vo výške 121,13
EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 8,60 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 82,8
%. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov proti žalovanej v rozsahu 82,8 %.

35. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Proti výroku o oslobodení od súdnych poplatkov odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).