Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220828
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117220828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne: U. I., K..: XX.XX.XXXX, O. S. XX,
XXX XX S., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 701,60 Eur a o určenie neprijateľnosti ZP, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 15. januára 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že v I.
výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 701,60 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 31.10.2017 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň v II. výroku rozsudku určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca
sa v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,

uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.06.2014 v znení:
„Poplatok za poskytnutie úveru 50 €.“, ktorá je uvedená v bode 6. zmluvy, je pre svoju neprijateľnosť
neplatná a taktiež v III. výroku určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Dohode o poskytnutí
služieb uzatvorenej medzi žalovaným ako poskytovateľom a žalobcom ako zákazníkom dňa 27.06.2014
nachádzajúca sa v čl. 1 bode 7.1 v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí
mesačneposkytovateľoviodplatuvovýške2,51%zosumyschválenéhoúveruzníženejosumupoplatku
za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,

ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokoch za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že v IV.
výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením a súčasne v V. výroku určil, že žalovaný je povinný
zaplatiť svedkovi S.K. J. náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní dňa 15.01.2018 v
rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmenne a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy; § 53 ods. 1, ods. 4 písm. v),
ods. 5, ods. 11, § 451, § 456, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“);§ 298 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ č. 226/12, č. 26/13, č. 415/11.

3. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dňa 27.06.2014
došlo medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere.“ Na
základe tejto zmluvy bola žalobcovi poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.500,- Eur s počtom splátok

36. Mesačná splátka vrátane úrokov mala výšku 53,25 Eur a mesačná splátka spolu s platbou podľa
dohody o poskytovaní služieb bola 89,65 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavovala
sumu 1.967,- Eur, RPMN za úver bola 20,91 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN mala
výšku 49,67 %. Súčasťou zmluvy boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. V rovnaký
deň bola medzi žalobcom ako zákazníkom a žalovaným ako poskytovateľom uzatvorená dohoda o
poskytovaní služieb. Podľa bodu 7.1 dohody - zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí

mesačneposkytovateľoviodplatuvovýške2,51%zosumyschválenéhoúveruzníženejosumupoplatku
za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Súčasne výzvou zo dňa 26.10.2017 požiadal súd prvej inštancie žalovaného o zaslanie
všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými sa overovala bonita žalobcu.

4. Na základe posúdenia zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval bezúročnosť úveru
a neplatnosť predčasného splatenia úveru keď mal za zrejmé, že overovanie bonity klienta bolo zo strany
žalovaného vykonané iba formálne. Ak by bolo toto overovanie vykonané s odbornou starostlivosťou
ako vyplýva zo zákona, je zrejmé, že úver by žalobcovi nemohol byť poskytnutý. Podľa súdu jednoduchý

aritmetický výpočet o voľných zdrojoch vo výške 406,56 Eur mesačne totiž nezodpovedal skutočnosti,
čo jednoznačne vyplýva z výpisu z účtu žalobcu za tri po sebe idúce mesiace. Za účtovné obdobie
01.03.2014 - 31.03.2014 bol počiatočný stav účtu - (mínus) 1 195,17 Eur. Vklady boli vykonané vo výške
1.613,93 Eur a výbery vo výške 1.588,07 Eur. Konečný stav účtu bol - 1.169,31 Eur. Za účtovné obdobie
01.04.2014 - 30.04.2014 boli vklady spolu 1.242,40 Eur, výbery spolu 1.236,35 Eur a konečný stav

účtu - 1.163,24 Eur. Za účtovné obdobie od 01.05.2014 - 31.05.2014 boli vklady spolu 1.262,72 Eur,
výbery spolu 1.268,49 Eur a konečný stav účtu - 1.187,07 Eur. Podľa súdu prvej inštancie z výpisov z
účtu vyplýva, že nielenže žalobcovi za uvedené obdobie žiadna suma, z ktorej by mohol byť hradený
spotrebiteľský úver v rámci mesačného hospodárenia neostala, ale naopak, bol ešte v mínuse so sumou
prevyšujúcou 1.000,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žiadnym spôsobom žalobca nespĺňal podmienky

bonity pre poskytnutie úveru, a pokiaľ mu žalovaný napriek tomu úver poskytol, je takýto úver bez
úrokov a bez poplatkov. Na základe uvedeného mal teda súd za to, že nie je potrebné zaoberať sa
ďalšími náležitosťami, ktoré chýbali v zmluve o úvere a len na margo spomenul to, že skutočne zmluva
neobsahuje napr. určenie konečnej splatnosti úveru, neobsahuje ani uvedenie údajov, z ktorých sa
vychádzalo pri výpočte RPMN, a preto aj z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ

išlo o tvrdenie a poukaz žalovaného na to, že v oznámení o schválení úveru sú dodatočne uvedené
údaje týkajúce sa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie poukázal na to, že
tieto súčasťou zmluvy nie sú v čase jej podpisu. Následne teda akékoľvek jednostranné oznámenie
týchto údajov žalovaným žalobcovi nemôže mať vplyv na splnenie jeho povinnosti v tom, že tieto údaje
musia byť spotrebiteľovi, teda žalobcovi známe už v čase uzatvorenia zmluvy. V tejto súvislosti súd prvej

inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1177/2014.

5. Vo vzťahu k vyhláseniu neprijateľných zmluvných podmienok súd prvej inštancie pokiaľ ide o poplatok
za poskytnutie úveru poukázal na to, že nevylučuje, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno platne
dohodnúť zaplatenie odplaty aj viacvrstvovo. Súd by nenamietal, ak by odplata bola rozdelená medzi

poplatok a medzi úroky, ak by bol tento poplatok zahrnutý do RPMN. V takom prípade by zo strany
spotrebiteľa nemohlo dôjsť k žiadnemu omylu o tom, aká je výška odplaty, resp. aké sú celkové náklady
spotrebiteľa vyjadrené vo forme RPMN. Z listu NBS, ktorý žalovaný predložil súdu, ako aj z formulára
Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere však vyplýva, že poplatok vo výške 50,-
Eur za poskytnutie spotrebiteľského úveru nebol chápaný ako odplata za poskytnutie spotrebiteľského

úveru ale ako súvisiaci náklad pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Neprijateľnosť tejto zmluvnej
podmienky vidí súd práve v tom, že zo zmluvy ale ani z formulára nie je zrejmé, čo sú súvisiace náklady
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil so žalobcom
citovaným rozsudkom KS Prešov sp. zn. XXCo/XXX/XXXX v tom, že tento poplatok pravdepodobnepredstavuje poplatok za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Ak tomu tak je,
ide o plnenia slúžiace výlučne v prospech dodávateľa a nezodpovedajúce teórii skutočného plnenia, to
znamená tomu, že za poplatok bude osobe ho platiacej niečo poskytnuté. Preto mal súd prvej inštancie

zato,žetakátozmluvnápodmienkajeneprijateľná.Pokiaľišloodohoduoposkytnutíslužieb,zvýpovede
svedkyne Q. F. súdu prvej inštancie vyplynulo, že zmluvná deklarácia o tom, že táto dohoda sa uzatvára
dobrovoľne a nie je podmienkou poskytnutia úveru, je nepravdivou. Svedkyňa potvrdila, že obe zmluvy
bolo potrebné uzatvoriť naraz, inak by úver nebol poskytnutý. Je teda zrejmé, že poskytnutie úveru bolo
podmieňované niečím, čím podmieňované nemohlo byť, a preto zo strany žalovaného išlo nepochybne

o nekalú obchodnú praktiku v intenzite spôsobujúcej neplatnosť zmluvného dojednania týkajúceho sa
odplaty za poskytovanie nútených služieb. Zároveň zdôraznil, že ide o služby prakticky bezvýznamné
a pre žalobcu nepotrebné a tiež zvýraznil aj to, že ide o služby, ktoré musí klient zaplatiť, tak ako to
vyplýva z vyššie citovaných ustanovení dohody o poskytnutí služby, aj v prípade, ak by tieto služby
žiadnym spôsobom nevyužil. Súd teda konštatoval, že vynútené podpisovanie dohody o poskytovaní
služieb zo strany žalovaného nie je ničím iným ako neslušným a nezákonným spôsobom zvyšovania

si zisku a predražovania skutočnej odplaty za úver na úkor spotrebiteľa. Takémuto konaniu dodávateľa
súd odmieta poskytnúť ochranu, a preto zmluvná podmienka týkajúca sa odplaty bola vyhlásená za
neprijateľnú, pričom možno mať za to, že bez odplaty nebude mať žalobca dôvod vôbec takéto služby
aj v prípade ich uplatnenia zo strany žalobcu poskytovať, preto sa javí, že neplatná bude celá dohoda o
poskytovaní služby aplikujúc § 41 OZ. Súd bol presvedčený, že pri skutočnej možnosti slobody výberu

žalobcu, či chce túto zmluvu uzavrieť, by tento sumu 1310,22 Eur žalovanému „nedaroval“. Súd mal teda
za to, že žalobca bol povinný vrátiť žalovanému iba sumu ním skutočne poskytnutú a to sumu 1.450,-
Eur podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

6. Následne súd prvej inštancie uzavrel, že keďže splatnosť bezdôvodného obohatenia nie je zákonom

upravená a nebola upravená ani dohodou strán sporu, treba vychádzať z § 563. Žalovaný bol o plnenie
požiadaný doručením žaloby dňa 27.10.2017 (piatok), plniť mal dňa 30.10.2017 (pondelok) a dňom
31.10.2017 sa dostal do omeškania. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 31.10.2017 vo výške
0,00% ročne, čo predstavovalo právo na úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251 C.s.p., § 255 ods. 1 C.s.p.
a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. keď konštatoval, že v konaní plne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. V konaní neúspešný žalovaný je povinný nahradiť trovy konania aj svedkovi.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní žalovaný

hodnotenie a závery, ktoré uvádza súd prvej inštancie v rozsudku, označil skôr za domnienky a
skôr nepodložené konštrukcie, než by malo ísť o závery majúce oporu vo vykonanom dokazovaní a
zároveň závery, ktoré by boli relevantné z pohľadu § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa žalovaného z
uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa majú posúdiť príjmy a výdavky žiadateľa tak, či mesačné príjmy
a záväzky sú v takom pomere, že umožňujú splácať úver alebo nie. Nehodnotí sa suma príjmu oproti

všetkým záväzkom (aj nesplatným). Závery ponúknuté súdom prvej inštancie popierajú účel zákona, sú
jednostranné a vecne nesprávne. Súd prvej inštancie nesprávne označuje listinu obsahujúcu údaje o
príjmoch a záväzkoch žalobcu ako formálnu. Ide o listinu podpísanú aj žalobcom, ktorú tento v celom
konaní nespochybnil. Žalovaný pripomína, že výber z účtu nerovná sa záväzok majiteľa účtu či jeho
úhradu. Je pomerne nepreskúmateľné, aký výpovednú hodnotu má záver súdu o tom, že žalobca v

jednotlivých mesiacoch vybral sumu resp. vykonal prevody spolu v nižšej čiastke, ako bol jeho príjem.
Ak si žalobca vybral peniaze z účtu, neznamená to jeho záväzok. Pochybnosť a nesprávnosť tohto
postupu súd prvej inštancie je v tom, že aj z pohľadu zákona č. 129/2010 Z.z. je úplne irelevantné,
počet a suma obratov na účte. Závery súdu prvej inštancie o neprijateľnej podmienke a neplatnosti
„poplatku za poskytnutie úveru“ považuje žalovaný za neakceptovateľné posúdenie súdu prvej inštancie,

pretože poplatok za poskytnutie úveru je súčasťou RPMN a z hľadiska zákona č. 129/2010 Z.z. tvoria
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom úrok a ostatné súvisiace náklady (čiže poplatok
za poskytnutie úveru je súčasť celkových nákladov) a teda aj výpočtu RPMN. Podľa žalovaného sa
z rozsudku nedá zistiť, z čoho vlastne súd vychádza. Dôkazy, ktoré závery súdu popierajú, sa pri
rozhodovaní nebrali do úvahy. V tejto súvislosti poukazuje na obsah svojho vyjadrenia k žalobe. Zo

záverov súdu sa nedá zistiť, ako inak by sa poplatok za poskytnutie úveru mal označiť, než ako náklad
spojený so spotrebiteľským úverom. Žalovaný napáda aj úvahy súdu o tom, za čo sa poplatok za
poskytnutie úveru platí. V konaní síce nebol vykonaný žiadny dôkaz o tom, že by išlo o poplatok
za spísanie zmluvy (čo je na prvý pohľad vylúčené, lebo by ho platil každý, kto požiada o úver,je mu predložená zmluva a musel by ho zaplatiť bez ohľadu na to, či zmluvu podpíše alebo nie).
Poplatok definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj
v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá

je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma.
Ust. § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi
peňažné prostriedky. Poplatok za poskytnutie úveru v sume 50,- Eur je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia. Rovnako
je zreteľne uvedená aj výška poplatku. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že závery súdu a výrok

II. odporujú vykonanému dokazovaniu, odporujú zákonu a sú odôvodnené skutočnosťami, ktoré sú
protiprávne. Závery súdu o nutnosti uzavrieť dohodu o poskytovaní služieb sú založené na nesprávnych
záveroch a nesprávnom hodnotení svedeckej výpovede. Svedok sa nevyjadril, že uzavretie úverovej
zmluvybolopodmienenéuzavretímdohodyoposkytovaníslužieb.Vyjadrilsalenkotázke,žekuzavretiu
došlo naraz, nie k tomu, že uzavretie jednej bolo podmienkou pre druhú. Dôvod, pre ktorý súd označil
jedno ustanovenie dohody za neprijateľnú podmienku, z rozsudku nevyplýva. Pre takýto výrok chýbajú

skutkové závery a aj právne posúdenie. Žalovaný napáda aj rozhodnutie - výrok o trovách konania,
nakoľko ide o výrok závislý od rozhodnutia o veci samej. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

9. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu
nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku
bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací
súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume
napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne.

11. V odvolacom konaní posúdil odvolací súd relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, svoje rozhodnutie
odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu

odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje, a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:15. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 27.06.2014
uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový úver vo výške
1.500,- Eur s úrokovou sadzbou 18,03 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške

50,- Eur. Žalobca sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach v počte 36 vo výške 89,65 Eur vrátane
poplatku platby podľa dohody o poskytovaná služieb. Výška RPMN je v zmluve určená rozsahom 20,91
% a celková čiastka, ktorú žalobca musel zaplatiť na základe tohto úveru je stanovená sumou 1.967,-
Eur.

16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej

v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostípodľa §7ods.1sapovažujeposudzovanieschopnostisplácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti

splácania úveru.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

20. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi

je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za

individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

21. Cieľom citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 bolo práve posilniť zodpovednosť
veriteľa a zabrániť poskytovaniu spotrebiteľského úveru nebonitným klientom. Povinnosťou veriteľa bolo
zohľadniť nielen existujúcu situáciu klienta, jeho príjmy a výdavky, ale aj skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa

a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Cieľom zákonodarcu
bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom /domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to stranu
príjmov a výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (viď rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa 18.07.2016).

22. V danom prípade mal žalovaný ako veriteľ vedomosť o existujúcom záväzku klienta na jeho účte

počas celého posudzovaného obdobia a napriek tomu, že v čase poskytnutia úveru veriteľom nebol
splatný, tento záväzok pri posudzovaní bonity klienta dostatočne relevantným dôvodom nezohľadnil.
Napriek tejto skutočnosti mu ponúkol ďalší finančný produkt, hoci mu muselo byť zjavné, že v prípade
ak dôjde k zosplatneniu aj tohto už existujúceho záväzku nemusí byť v schopnostiach žalobcu splácať
nový úver. Z obsahu spisu nevyplýva, aby veriteľ akýmkoľvek iným spôsobom mal preukázanú bonitu
žalobcu úver splácať, napr. či aspoň potenciálne očakáva príjem z dedičstva, plnenie z poistnej udalosti

a pod. Diskutabilný je aj postup veriteľa pri vyhodnocovaní vyčíslených výdavkov klienta, ktorý má 3
nezaopatrené deti a v danom prípade nemusia zohľadňovať ani bežné, aspoň na najspodnejšej hranici
stanovené, náklady žalobcu na živobytie (bývanie, strava). Za daného zisteného stavu pri posúdení
príjmov a výdavkov je tiež zrejmé, že iná finančná inštitúcia, resp. banka by mu úver neposkytla, lebo
nespĺňal podmienky pre jeho poskytnutie. Konanie veriteľa nemožno preto vyhodnotiť inak ako hrubé

porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta pôžičku splácať.
Na strane veriteľa ide o nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti, ktorý nemôže zostať bez
povšimnutia a takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.

23. Ako už bolo vyššie spomínané, zo strany žalovaného v súvislosti s poskytnutím úveru žalobcovi

postačilo zisťovanie príjmov žalobcu a jeho výdavky, resp. záväzku neboli skúmané v dostatočnom
rozsahu s odbornou starostlivosťou. Je teda zrejmé, že žalovaný pred vstupom do zmluvného vzťahu
so žalobcom jeho bonitu náležite neskúmal.

24. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. nepostačuje len

formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie
a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti.

25. Už samotná terminológia zákona naznačuje, že veriteľ je povinný posúdiť platobnú schopnosť
spotrebiteľa, teda nie len mechanicky zistiť informácie o sociálnych a majetkových pomeroch, ale zistené
a overené informácie následne aj vyhodnotiť.

26. Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či
žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalovanému príjmy nestačili a potvrdzuje to
aj ďalší úver, ktorý si zobral od ďalšej nebankovky Provident financial. Pokiaľ ide o určitú mieru
ľahkomyseľnostižalovaného,odvolacísúdpovažujeajľahkomyseľnosťdlžníkazakvalifikačnékritérium,
ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto

ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životnýchnákladovacelkovejschopnostisplácaťúver.Žalobcapriposkytovaníúveruzanedbalmožnosti
a schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať
aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne
spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej

služby žalobcu nezanevrel na služby a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho
extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
XCo/XXX/XXXX z dňa 25.09.2013).

27. V priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo

i len formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver.
Cieľom žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná
vzhľadom na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto
vzniknutý uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu.Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so
zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie nie je možné hodnotiť
inak ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná

podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. XCo/XXX/
XXXX zo dňa 24.01.2013).

28. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. V

tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení
povinnosti veriteľa na finančnom trhu.

29. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 50,- Eur, k tomuto odvolací
súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech

spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebojevrozpores„ratiolegis"zákonnéhoustanovenia,
podľa ktorého bola dojednaná. V predmetnom prípade dojedanie o poplatku bolo žalovaným v
zmluve predformulované, žalobca nemohol znenie, obsah predmetnej podmienky ovplyvniť. Zmluvná

podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k ust. § 499 Obchodného zákonníka je nutné konštatovať,
že predmetné ustanovenie upravuje možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov
veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže

disponovať a čaká na to, kedy, v akej výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom
prípade však už priamo v žiadosti o poskytnutie úveru/zmluve o úvere je žalovaným predformulovaná
žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru na jeho účet (bod 11. zmluvy), teda žalovanému je už v čase
uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t.j. momentom
uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom

prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa
žiadneprotiplnenie.Vdanomprípadeodplatuzaposkytnutieúverupredstavujedojednanýúrokakocena
úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod
iným názvom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že obsahová stránka poplatku zahŕňa činnosť, ktorá je v záujme

spotrebiteľa, k tomuto odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti zo samotného označenia poplatku
nevyplývajú. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou navyše predstavujú plnenia, ktoré
nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno
hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovanému
nevznikol nárok na plnenie voči žalobcovi, keďže neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka).

30. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.06.2014 Dohodu o poskytovaní služby, za ktorú sa žalobca
zaviazal platiť žalovanému mesačne odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o
sumupoplatkuzaposkytnutieúveru.Tútoodplatusažalobcazaviazalsplácaťvpravidelnýchmesačných

splátkach, ktoré budú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V tomto prípade tak
mesačná splátka vrátane úrokov mala výšku 53,25 Eur a mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody
o poskytovaní služieb bola 89,65 Eur. Nielen vzhľadom na spôsob uzavretia takejto Dohody, na ktorý
poukázal súd prvej inštancie ale zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu na takúto neprimerane
vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby považuje odvolací súd za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne
v neprospech spotrebiteľa.

31. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Za neprijateľnú preto považuje odvolací súd zhodne so

súdom prvej inštancie aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch). Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovaťso zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré
zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá

požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.").
Dohoda o poskytovaní služieb nie je formulovaná tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce konkrétnu službu
využiť (odklad splátok, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta,
prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné
stretnutie s viazaným finančným agentom), môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo

možné považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek
tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí už vopred poplatok. Len tri z
deviatich služieb, ktoré sú predmetom dohody o poskytovaní služieb, sú v zmysle dohody spotrebiteľovi
dodané automaticky. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. V tomto
kontexte odvolací súd poukazuje na primeranosť odplaty vo vzťahu k poskytnutej službe.

32. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej administratívna
agenda predstavuje plnenie, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia
sa spája záver o ich neprijateľnosti. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo

vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX
zo dňa 21.11.2012).

33. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie

spotrebiteľovi a v jeho záujme.

34. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

35. Správnemu rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedajú aj súvisiaci výroky o trovách
konania.

36. So zreteľom na všetky tieto okolnosti odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

37.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu

spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).