Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200246
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416200246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, , ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1037,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/6/2016-38 zo dňa 07.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
1037,42 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1037,42 Eur od 09.11.2015 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (druhý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z ustanovení §52 ods. 1, 2, 3, 4, §53 ods. 2, §451 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), §497 zákona č. 311/1991
Zb. Obchodného zákonníka (ďalej v texte aj „ObZ“), §3 ods. 1, 2, §4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej v texte aj len „z.č.
258/2001 Z.z.“) a konštatoval skutkový stav, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 25.05.2010 zmluvu
o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške XXX,- Eur, ktorý
sa zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 196,- Eur, celkom 396,- Eur v 12 mesačných splátkach
po 33,- Eur, počnúc dňom 14.06.2010. Podľa zmluvy boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon
zamestnania. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zo splátok a pokút
vyplýva,žežalobcazaplatilvobdobíod14.06.2010do20.09.2010132,-Euravobdobíod19.05.2011do

18.06.2015 sumu 1.169,42 Eur. Z potvrdenia spoločnosti Constellium Extrusions Levice, s.r.o. vyplýva,
žežalobcabolvobdobíod19.03.2007do16.12.2010ichzamestnancomanavýkonsvojhozamestnania
v ich spoločnosti nepotreboval nikdy vlastné finančné prostriedky.
1.2 Okresný súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalovaný je právnická
osoba, ktorá poskytuje finančné služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorý poskytol
žalobcovi ako fyzickej osobe predmetný úver. Tento úver bol poskytnutý žalobcovi na iný účel, ako
na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskej činnosti, čo vyplynulo aj z výsluchu žalobcu,

resp. potvrdenia od jeho zamestnávateľa. Samotná skutočnosť, že v úverovej zmluve bol uvedený
účel úveru ako výkon zamestnania, neznamená, že tento úver bol aj poskytnutý na takýto účel. Súd
konštatoval, že mu je z jeho činnosti známe, že žalovaný účelovo uvádza v úverových zmluvách taký
účel, z ktorého by nevyplývalo dlžníkovi postavenie spotrebiteľa. Okrem toho žalovaný nepredložil,ani neoznačil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že takýto úver bol poskytnutý žalobcovi na
výkon zamestnania. Súd po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy zistil, že bola vopred pripravená
žalovaným na formulárovom tlačive s tým, že žalobca ako slabšia zmluvná strana tohto zmluvného

vzťahu nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah takejto zmluvy, do ktorej sa len dopĺňali jeho
osobnéúdaje,akoajúdajetýkajúcesaúveru.Žalobcanemoholovplyvniťvýškupoplatku,resp.inýobsah
zmluvy. Preto má žalobca ako slabšia strana zmluvného vzťahu postavenie spotrebiteľa, a to jednak
podľa Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá zmluva musela
z tohto dôvodu obsahovať aj náležitosti, vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch, platným a

účinným v čase uzavretia zmluvy. Preto súd skúmal, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle
§4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z.. Zistil, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, o úrokovej sadzbe, ako aj údaj
o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
a preto je v zmysle §4 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. úver bezúročný a bez poplatkov, keďže absentujú
vyššie uvedené zákonné náležitosti. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť potom žalobcovi
vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu poskytnutého úveru 200,- Eur. Keďže žalobca zaplatil

žalovanému 1.301,42 Eur, zaplatil o 1.101,42 Eur viac, ako bol povinný. Žalovaný sa o túto sumu
bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenie v tomto rozsahu bez právneho dôvodu. Súd preto uložil
žalovanému povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.
1.3 Okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, vychádzajúc z dňa doručenia výzvy na plnenie
žalovanému, kde mu bola uložená povinnosť zaplatiť bezdôvodné obohatenie do 06.11.2017, ktorú

skutočnosť žalovaný nespochybnil. V súlade s §517 OZ v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995
Z.z. priznal žalobcovi úrok od 07.11.2015 v rozsahu platnej a účinnej úrokovej sadzby.
1.4 Keďže žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti z dôvodu, že je miestne príslušný
Okresný súd Bratislava I, súd prvej inštancie konštatoval, že podľa §87 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, bola žalobcovi daná možnosť vybrať si súd

aj podľa bydliska spotrebiteľa. Žalobca mal takéto bydlisko v čase začatia súdneho konania v obvode
okresného súdu, ktorý o veci rozhodoval, a keďže ide o spotrebiteľsko-právny vzťah, bol miestne
príslušný Okresný súd Žiar nad Hronom.
1.5 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na náhradu trov
konania úspešnému žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov vád,
uvedených v §365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p., pretože súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne
odôvodnil, nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného, čím odňal žalovanému možnosť konať
pred súdom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva o úvere má charakter zmluvy, uzatvorenej podľa
Obchodného zákonníka, preto ju nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca. Zmluva bola uzatvorená v zmysle §269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté

finančné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Vo vzťahu
teda nemohol vystupovať ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti žalovaný aj preukázal, žalobca nepredložil
anijedinýdôkazotom,žebybolúvervzatýzaspotrebnýmúčelom.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutie
dostatočne neodôvodnil, keď len konštatoval, že má za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
2.1 Odvolateľ je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného

obohatenia, ktorú stanovuje zákon, zmluva o úvere je platná, nikdy nebola právoplatne vyhlásená za
neplatnú.
2.2 Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v replike zotrval na písomnom odvolaní, poukázal na prekážku res iudicatae
ako na neodstrániteľnú prekážku konania vzhľadom na vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 01
Bratislava, č. SR XXXXX/X, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z rozhodcovského
rozsudku je zrejmé, že posúdil zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho
základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. Preto mal súd konanie zastaviť pre neodstrániteľnýnedostatok konania. Odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu voči žalobcovi.
Uplatnil si náhradu trov konania.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v duplike zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré rozviedol
v rozsiahlom vyjadrení, pričom poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj Najvyššieho súdu
SR. Uplatnil si náhradu trov konania.

6. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016, ktorý bol zrušený zákonom č.
160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej v texte aj „C.s.p.“). Civilný sporový poriadok v §470
ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne

právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami sporu, založený
zmluvou o úvere ako vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka
ohľadne spotrebiteľských zmlúv. Dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné
náležitosti, pretože absentuje údaj o RPMN, o úrokovej sadzbe, ako aj údaj o dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Preto je v zmysle §4 ods.

3 z.č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, keďže úver
je bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému len istinu, a to sumu
poskytnutého úveru vo výške 200,- Eur. Finančné prostriedky zaplatené žalovanému vo výške 1.101,42
Eur predstavujú bezdôvodné obohatenie, pretože ide o plnenie bez právneho dôvodu, keďže zmluva je
bezúročná a bezpoplatková.

11. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade
so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie
riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným
dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou

súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku
tým, že tvrdil, že nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu a nevysporiadal sa s argumentáciou
žalovaného, táto námietka nie je dostatočne konkrétna bez toho, aby odvolateľ uviedol, ktorými
argumentmi sa okresný súd nezaoberal, resp. na ktoré prostriedky procesnej obrany neprihliadal, či sa
s nimi nevyporiadal.

11.1 Námietka žalovaného, že na zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ako i Občianskeho zákonníka, nie je dôvodná. Aplikácia Obchodného
zákonníka je v danom prípade vylúčená. Odvolací súd v súlade s §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ako aj v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. konštatoval dôvody, pre ktoré považoval uvedenú
úverovú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú. Ustanovenie §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely

vymedzenia pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel,
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to aby
fyzickáosobapriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo spisu vyplýva, že žalobca predmetnú zmluvu o spotrebiteľskomúvere uzavieral ako fyzická osoba, o čom boli zabezpečené do spisu aj listinné doklady, keď potvrdil
tieto skutočnosti nielen žalobca svojou výpoveďou, ale aj jeho zamestnávateľ, u ktorého v tom čase
uzatvárania úverovej zmluvy pracoval. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje,

že v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať aj
ustanovenie §52 a nasl. OZ. Odvolací súd nepopiera argumentáciu odvolateľa o tom, že zmluva bola
uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu,
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluvným
dojednaním nemožno vylúčiť pôsobnosť Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje na všetky zmluvy,

spĺňajúce definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvy, uzavreté podľa
Obchodného zákonníka, výnimku netvoria.

12. Žalovaný namietal, že nenastala žiadna zo zákonných foriem bezdôvodného obohatenia, okrem
iného z dôvodu, že zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí posudzoval zmluvu o úvere ako bezúročnú a bez poplatkov a nie ako neplatnú

a z tohto titulu potom ako dôsledok vyvodil, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Takémuto postupu okresného súdu nemožno nič vytknúť. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vychádza zo správne a náležite súdom zisteného skutkového stavu. Okresný súd priznal
žalobcovi uplatnený nárok ako rozdiel medzi zaplatenými a poskytnutými finančnými prostriedkami.

13. Žalovaný tiež namietol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s neodstrániteľnou prekážkou
konania - prekážkou veci rozhodnutej, pretože o nárokoch zo zmluvy o úvere už právoplatne rozhodol
rozhodcovský súd. Táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie
sa rozhodcovským súdom nezaoberal, pretože takúto skutočnosť v priebehu celého konania žalovaný
ani nenamietal. Prvýkrát ju uviedol až v replike. Pokiaľ by aj v priebehu základného konania bola

takáto skutočnosť preukazovaná, je potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka, ak je obsiahnutá
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je
neplatná. V nadväznosti na túto skutočnosť je potrebné považovať rozhodcovský rozsudok za nulitný
právny akt, ktorý nemôže vytvoriť žiadnu prekážku brániacu prejednaniu predmetnej sporovej veci.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok síce spravidla predstavuje prekážku rozhodnutej veci, nulitný

rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovská doložka)
však prekážku právoplatne rozhodnutej veci zakladať nemôže, pretože sa na neho hľadí ako kedy nebol
vydaný. Z hľadiska prekážky rozhodnutej veci je irelevantné, či samotný rozhodcovský súd posúdil
zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon, podstatné je, či právomoc rozhodcovského súdu
bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak tomu tak v prejednávanej veci nebolo,

nárok, ktorý rozhodcovský súd priznal, je bez relevancie vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré
malo vzniknúť na strane žalovaného.

14. Ak súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil správne ako
spotrebiteľský a zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti, ustanovené v Zákone o spotrebiteľských

úveroch (z.č. 258/2001 Z.z.), logickým a právnym záverom vyplývajúcim z týchto zákonných ustanovení
je záver o tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak potom súd prvej
inštancie zistil pri konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, že žalobca zaplatil žalovanému
viac finančných prostriedkov ako prijal na úvere, záver o vzniku bezdôvodného obohatenia nemožno
považovať za nesprávny.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa §387 ods. 1, 2
C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal krajský súd z ustanovenia §396 ods. 1 v

spojení s §262 ods. 1 C.s.p., aplikujúc zásadu zodpovednosti za výsledok, vyplývajúcu z ustanovenia
§255 ods. 1 C.s.p.. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu
podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).