Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617200298
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617200298.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: P.. S. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom Ľ.. S. XX, F., proti žalovaným: 1/ Z. E., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., N. O. XXXX/XX a 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Š. XXX/2, obaja práv. zást. JUDr.
Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Zimná 62, Spišská Nová Ves, o určenie práva prechodu
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní 1, 2 majú nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O trovách konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.1.2017 podal žalobca na tunajší súd žalobu v ktorej žiadal, aby mu súd určil právo prechodu
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, parcely č. XXX, cez parcelu žalovaných č. XXX, ktoré bude
zapísané ako ťarcha na LV č. XXX podľa priloženého geometrického plánu.

2. Konštatoval, že on je od roku 1988 vlastníkom rodinného domu zapísaného na liste vlastníctva
č. XXX, parcela č. XXX. Žalovaní sú majiteľmi nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX, parcela č.
XXX. Obe nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastri obce Vyšné Repaše. Žalovaní si v roku 2005 oplotili

parcelu č. XXX cez ktorú viedla prístupová cesta k jeho nehnuteľnosti na parcele č. XXX. Prístupovú
cestu žalovaných využívali už právni predchodcovia žalobcu minimálne od roku 1961 do roku 1988 a
následne on od roku 1988 do septembra 2005. V októbri 2005 právny predchodca žalovaných, ich otec
Z. K. prístupovú cestu zatarasil nelegálnou drobnou stavbou - plotom s pevným základom. Vlastníctvo
žalovaných k parcele č. XXX ktorej časť 60 m2 leží pod prístupovou cestou nezakladá povinnosť
žalovaným umožniť mu právo prechodu k nehnuteľnosti. Naliehavosť právneho záujmu odôvodnil tým,
že je potrebné zabezpečiť prístup prechodu k jeho nehnuteľnosti z dôvodu záchrany zákonom chránenej

kultúrnej pamiatky pred jej deštrukciou. Súbežne s tým existuje aj osobitný predpis Stavebný zákon,
ktorý v § 108 písm. d) rieši situáciu prechodu k pozemkom.

3. Podaním zo dňa 10.2.2017 na výzvu súdu upravil petit žaloby tak, že žalobca má právo prechodu z
verejnej komunikácie k nehnuteľnosti na LV č. XXX, parcela č. XXX cez parcelu žalovaných č. XXX na
LV č. XXX, ktoré bude zapísané ako ťarcha na LV č. XXX podľa priloženého geometrického plánu.

4. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 20.4.2017 uviedli, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde. Práve
naopak ich právny predchodca - otec využíval prístup k svojej nehnuteľnosti, t.j. k pozemku parcela č.
XXX a XXX cez pozemok žalobcu t.j. cez pozemok parcela č. XXX, nakoľko na ich pozemku bol močiar a
cez tento sa prejsť nedalo. Vo vyhlásení Z. K. zo dňa 21.9.2006, ktorý v roku 1963 predmetné pozemkyich otcovi odpredal, tento sám konštatoval, že cez parcelu č. XXX nikdy žiadna prístupová cesta ani
chodník neviedli. Mali za to, že je právom každého vlastníka aby si svoj pozemok oplotil, a preto ich
otec zrealizoval na svojom vlastníctve parcele č. XXX drobnú stavbu - plot. Žalobca sa odstránenia

uvedeného plota domáhal v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/251/2005 v ktorom bolo
konštatované, že nejde o nelegálnu stavbu, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom.
Okresný aj krajský súd sa v tomto konaní zaoberali aj otázkou prístupovej cesty cez ich pozemok,
pôvodne parcelu č. XXX teraz parcelu č. XXX, avšak žalobca svoj nárok nepreukázal. I podľa vyjadrenia
Obce Vyšné Repaše prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobcu bola a stále je možná. Tento stav bol

zapríčinený žalobcovou nedostatočnou starostlivosťou o pôvodný prístup, avšak technicky prístup na
jeho pozemok je možné vybudovať. Fotografická dokumentácia nehnuteľnosti pripojenej žalobcom je
nafotená účelovo tak, aby bol vyvolaný dojem, že sa k nej nedá dostať. Žalobca v žalobe neosvedčil
naliehavý právny záujem na určení práva. Poukázali na ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka s
tým, že pôvodný prístup k nehnuteľnosti žalobcu cez lávku je možné opraviť, stačí len túto lávku preložiť.
Priložili fotodokumentáciu, ktorá znázorňuje možný spôsob prechodu a príjazdu i nákladným motorovým

vozidlom k nehnuteľnosti žalobcu.

5. Žalobca v replike zo dňa 18.5.2017 konštatoval, že je pravdou, že pred rokom 1959 existovala iná
prístupová cesta k jeho nehnuteľnosti no bolo to podmienené inými pomermi na miestnom potoku, lávka
pre prechod peších, brod, drevený most ponad potok. Cez obec však bola realizovaná štátna cestná

komunikácia,novýbetónovýmost,úroveňcestybolanavýšenácca3metreoprotijehonehnuteľnosti.Po
realizáciištátnejkomunikáciejehoprávnipredchodcoviazískaliprávoprechoduaprejazdu,ktoréodroku
1959 do roku 2005 bolo nepretržite využívané. V roku 1961 jeho právni predchodcovia zakúpili i vedľajší
pozemok v ktorom bola zahrnutá aj časť, ktorá je predmetom tohto sporu. Po kúpe boli nehnuteľnosti
zapísané do vlastníctva právneho predchodcu žalovaných Z. K. st.. Od roku 1961 začal prístupovú cestu

využívať Z. K. st. a od roku 1988 sa oficiálnym užívateľom cesty stal aj on a to až do roku 2005. Právny
predchodca žalovaných postavil na hranici pozemkov porušením niekoľkých paragrafov Stavebného
zákona stavebné dielo, ktoré jemu zamedzilo prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti. Predchádzajúce
konanie o odstránení nelegálnej stavby nemá nič spoločné so súčasným konaním.

6. Žalovaní v duplike zo dňa 23.6.2017 konštatovali, že z písomných podaní žalobcu nie je zrejmé na
základe ktorého petitu žiada, aby súd rozhodol. Zotrvali na svojom predchádzajúcom vyjadrení k veci
s poukazom na konanie tunajšieho súdu vo veci 7C/251/2005. Práve v tomto konaní žalobca tvrdil, že
po ceste, ktorú vybudoval právny predchodca žalovaných Z. K. st. sa chodilo 100 rokov. Uvedené sa
pritom nezakladá na pravde. V tomto konaní však pripustil, že v minulosti existovala aj iná cesta a to

pred rokom 1959. Nová prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalovaných bola dokončená po vybudovaní
rodinného domu. Toto nemalo žiaden súvis s úpravou štátnej komunikácie. Je pravdou, že rodičom
žalobcu bolo umožnené prechádzať cez túto cestu, prechádzali však iba peši, pretože nevlastnili žiadne
motorové vozidlo ani kone s vozom. Oplotenie pozemku bolo realizované po opakovaných výzvach
zo strany žalobcu, toto pozostáva z pevného betónového základu a drevenej časti, pričom nejde o

nelegálnu stavbu. Zároveň bola odvedená aj dažďová voda. Žalobca nemá právny nárok na zriadenie
vecného bremena. Poukázali na uvedené konštatovanie Obce Vyšné Repaše ako stavebného úradu.
Za tie roky čo žalobca podáva nezmyselné žaloby si mohol pôvodnú prístupovú cestu k domu obnoviť.
To, že po prístupovej ceste chodili rodičia žalobcu automaticky nezakladá nárok na zriadenie vecného
bremena. Prístup z verejnej komunikácie je k nehnuteľnosti žalobcu možné vybudovať a to rovnakým

spôsobom ako to museli urobiť mnohé rodiny vo Vyšných Repašoch za účelom vyriešenia prístupu ku
svojim rodinným domom a to vybudovaním prístupových ciest a mostíkov.

7. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 11.7.2017 konštatoval, že z hľadiska rozhodovania súdu je
irelevantný stav spred 50-tich rokov, rozhodujúci je stav v roku 2005. Za 45 rokov užívania je z

meritórneho hľadiska relevantné toto. Stavebný zákon mu garantuje právo prechodu a prejazdu k
nehnuteľnosti. Táto je v kritickom stave z hľadiska jej čiastkového zrútenia. Stavebné dielo žalovaných
je nelegálne a znehodnotilo jeho kultúrnu pamiatku. V doplnení vyjadrenia z 18.11.2017 uviedol, že de
iure je síce majiteľom nehnuteľností od roku 1988 na základe darovacej zmluvy zo strany jeho rodičov,
ale na nehnuteľnosť bola uložená ťarcha a to právo jej doživotného užívania zo strany darcov. On sa

teda začal cítiť majiteľom nehnuteľností až po dedičskom konaní po neb. otcovi v roku 2000. Otcovi
totiž nikdy nedôveroval, tento ho využíval iba ako bezplatnú pracovnú silu. Dokonca zneužil jeho plnú
moc na prevod tretinového podielu na nehnuteľnostiach bratovi Z., v ktorom sa videl. Nebol si teda istý
platnosťou darovacej zmluvy až do ukončenie dedičského konania v roku 2000, keďže zmluva mohlabyť anulovaná, resp. zmenená cez testament. K domu neexistovali dve prístupové cesty, bola tam iba
jedna. Predložil súdu fotodokumentáciu. Tvrdil, že od roku 1988 do roku 2005 mal prístupovú cestu v
držbe nepretržite, a preto si uplatňuje právnu ochranu zo strany tunajšieho súdu. Druhá cesta popri

potoku poza chalupu bola využívaná iba v čase vyvážania hnoja, nebola spevnená, nebola využiteľná
pre motorové prostriedky a svoj význam začala strácať už v 2. polovici 60-tych rokoch. V roku 1977
stratila význam úplne, lebo rodičia prestali súkromne hospodáriť. Poukázal na ochranu vodných tokov,
ktorá je zabezpečená režimom Vodného zákona, v ochrannom pásme sa nemôžu vykonávať žiadne
stavebné diela. Zároveň doplnil petit žalobného návrhu.

8. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 2.1.2018 zotrvali na svojom predchádzajúcom stanovisku.

9.Voveciboloopakovanenariadenépojednávanie,naposledydňa13.6.2018,ktoréhosasporovéstrany
riadne zúčastnili.

10. Žalobca vo svojom prednese na žalobe zotrval, odvolal sa i na svoje písomné vyjadrenia.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1, 2, svedkov Z. K. st. a Z. Q., ohliadkou na
mieste samom, oboznámil sa s listom vlastníctva č. XXX a XXX v k.ú. Vyšné Repaše, ako aj čiastočným
listom vlastníctva č. 1, kópiou katastrálnej mapy, geometrickým plánom zo dňa 18.11.2016 overeným

dňa 22.11.2016 a 14.12.2016, fotodokumentáciou predloženou žalobcom i žalovanými, upovedomením
o zápise kultúrnej pamiatky do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR zo dňa 1.12.1997, spisom
tunajšieho súdu sp.zn. 7C/251/2005 vrátane rozsudku zo dňa 3.9.2007 a rozsudku odvolacieho súdu
zo dňa 16.12.2008, prehlásením Z. K. zo dňa 21.9.2006, korešpondenciou žalobcu so žalovaným z
roku 2005, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10C/681/1993, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.2.1994

vrátane výpisu z pozemkovej knihy zápisnica 119, správou od Obce Vyšné Repaše zo dňa 18.9.2006,
kúpou zmluvou zo dňa 14.1.1963 vrátane uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 22.3.1963, prvou stranou
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/143/2016, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/
115/2016 ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

12. Žalovaná v 1. rade Z. E. uviedla, že so žalobu nesúhlasí, nevie, prečo by mala žalobcovi umožniť
využívať príjazdovú cestu, ktorú si vybudovali resp. mu dať kľúče od brány a vybúrať prechod k jeho
nehnuteľnosti. Do drevenice i ich domu existovali samostatné príjazdové cesty, tieto boli v roku 1989
po povodni zničené. Oni si vybudovali vlastnú príjazdovú cestu, urobili murovaný plot, aby na žiadosť
žalobcu stiahli vodu na ich stranu. Keďže otec je už starý, chce mať pocit bezpečia, vyhotovili aj bránu.

Žalobca mal k svojej nehnuteľnosti vlastný prístup, dokonca tam boli 2 cesty jedna spredu a jednu,
ktorú využívali i iní obyvatelia obce. O tieto však pri povodni žalobca prišiel a keď sa dom neužíva,
navštevuje sa iba raz ročne na dve hodiny je prirodzené, že cesta zarastie. K nehnuteľnosti žalobcu je
možné zriadiť si samostatný prístup, žalobca to môže urobiť rovnako ako oni. Kúpili si rúru, do ktorej
sa zviedla obecná voda a vybudovali mostík. Je to týždňová záležitosť, aby žalobca toto zrealizoval a

vyčistil si svoj pozemok.

13. Žalovaný v 2. rade Z. K. konštatoval, že súhlasí s tým, čo vypovedala jeho sestra, žalovaná v 1. rade.
Do roku 1989 keď prišla veľká povodeň, boli k obom nehnuteľnostiam samostatné príjazdové cesty. On
bol v deň povodne doma sám, bol práve v maštali keď prišla veľká voda. Ešteže je pri drevenici vŕba,

lebo ináč by voda zobrala i samotnú drevenicu. Po povodni boli vodou vzaté obe príjazdové cesty i k
ich domu i k drevenici, pretože tieto boli vyložené iba kameňmi. Následne si oni začali navážať zeminu
a urobili k vlastnej nehnuteľnosti mostík. Zeminu naviezli i k nehnuteľnosti žalobcu. Tam vysadili nejaké
kriaky kvôli tomu, aby bol povrch spevnený, aby pri ďalšej veľkej vode nedošlo k vymytiu tejto zeminy.
V čase keď dedo prevádzal nehnuteľnosť na žalobcu, chodili do ich nehnuteľnosti aj zozadu, mali tam

prístup traktorikom. Potom dedo nehnuteľnosť previedol na žalobcu, nedodržala sa ani ústna dohoda o
tom, že im prepíše časť nehnuteľnosti zozadu. V čase keď dedo prepisoval nehnuteľnosť na žalobcu,
boli ku každému domu 2 prístupové cesty. Konštatoval, že aj potom ako bola nehnuteľnosť prevedená na
neho, mali jeho rodičia, ktorí mu nehnuteľnosť previedli zriadené právo doživotného užívania a bývania
k predmetnej nehnuteľnosti. V čase povodne užívali nehnuteľnosť oni. Nebol si vedomý toho, žeby v

minulosti bolo dohodnuté nejaké právo prechodu medzi žalobcom a jeho otcom. Žalobca predtým chodil
k dedovi, resp. on k nim iba na návštevu. V jednom mieste je možné k nehnuteľnosti žalobcu zriadiť
prístupovú cestu, dokonca mu jeden z jeho synov sľúbil, že ak kúpi rúru tak za 500,- Eur mu príjazdovú
cestu do týždňa urobí.14.SvedokZ.K.st.-bratžalobcuaotecžalovanýchuviedol,žeonsavdrevenicinarodil,žiltamsbratom
a rodičmi, až kým sa neoženil. Pozdĺž dediny ide priekopa, kde tečie voda. Pri ich dome rodičovskom

sa táto priekopa prehlbovala, klesala až ku potoku, preto boli s otcom nútení vybudovať od štátneho
mostu, ktorý bol 3 metre vysoký vlastný drevený most. Bolo to niekedy v roku 1952-1953. V tom čase bol
vedľajší pozemok vo vlastníctve cudzích ľudí, títo tam mali vybudovaný plot s drevenými žrďami. Ak by
sa otec len náhodou šuchol okolo mosta susedov, suseda by sa bola v stave s ním aj dve hodiny vadiť.
Následne stavali maštale, takže cez tento mostík vozili obrovské stromy na jej výstavbu. V tom čase

žalobca ešte ani nebol narodený. Otec bol súkromný roľník, po tejto ceste vozili všetko čo bolo treba,
snopy i iné veci. V roku 1963 on kúpil vedľajší pozemok. Tu nebol prístup z cesty možný z toho dôvodu,
že tam bol močiar. Potreboval na výstavu domu navoziť 22-tisíc tehál a tak si postupne močiar odvodnil,
vysypal sa tam stavebný odpad a vybudoval si samostatnú príjazdovú cestu k jeho nehnuteľnosti. Túto
riadne užíval, pričom rodičia užívali svoju a to až do 6.8.1989. Vtedy prišla povodeň a pôvodný most k
ich nehnuteľnosti zobrala voda. Foršne boli vodou zobrané, trámy tam ostali ale od tohto obdobia nemal

kto tento most vybudovať. Medzi ním a bratom neexistovala po roku 1989 žiadna dohoda ohľadom
užívania jeho príjazdovej cesty a takáto dohoda neexistovala ani medzi ním a rodičmi. Brat do obce
prišiel, tak dvakrát do roka, postavil si auto na jeho pozemok, dokonca tak, že ho on musel obchádzať.
Brat mu začal v minulosti vypisovať, žiadal ho, aby vystavil oplotenie, že mu jeho spodná voda zasahuje
do pozemku. On svoj pozemok a tým pádom aj pozemok žalobcu dvakrát odvodnil, následne postavil

oplotenie. V roku 2004 sa stalo, že brat navštívil svoju nehnuteľnosť, na jeho príjazdovú cestu si postavil
auto a zrúbal strom na hranici pozemkov a potiahol ho tak, že on nemohol vojsť do vlastného dvora. On
je síce starší a chorý, ale bez problémov dokáže za 2 dni žalobcovi prístupovú cestu k jeho nehnuteľnosti
vybudovať. Žalobca do svojej nehnuteľností chodí iba párkrát do roka, popíja si tam pivo pod stenou,
nerobí tam nič. Asi 15 obyvateľov ich obce má takto vybudovaný mostík ku svojim nehnuteľnostiam a

to aj cez vodnú priekopu i cez potok. Tvrdil, že žalobca má ešte jednu príjazdovú cestu zozadu okolo
potoka, všetko je však zarastené. Starú cestu do domu využívali aj iní obyvatelia obce, išlo o cestu do
Pavľan, dokonca tam staval autobus.

15. Svedkyňa Z. Q. - sestra žalobcu konštatovala, že ona v drevenici žila 20 rokov, rodičia gazdovali,

takže do gazdovstva mali prístup a to aj spredu aj zozadu okolo domu a hospodárskej budovy.
Na pozemok sa chodilo aj vozom, vyvážal sa hnoj, vozilo sa zrno, pšeno, zemiaky a to oboma
cestami. Potom prišla povodeň a mostík zobralo ako jednému, tak aj druhému, ktorí už v tom čase
vlastnili nehnuteľnosti. Oba domy mali samostatné príjazdové cesty. Druhú cestu poza rodičovský dom
nevyužívali iba rodičia, ale aj úplne iní obyvatelia obce, pretože cesta pokračovala ďalej do Pavľan.

Potom ako prišla povodeň príjazdové cesty strhlo a to nielen bratom, ale aj ďalším asi 15-tim susedom
z vyšného konca. Hneď po povodni si začal starší brat spolu so synom, ktorý je žalovaný i druhým
synom svoj most budovať, navážali tam zeminu, inštalovali rúru, pracovali i na spevnení brehu potoka.
Po povodní žili ešte obaja rodičia v pôvodnom rodičovskom dome, ale matka už bola vážne chorá a otec
už tiež nevládal. Oni v tom čase ešte nevedeli, že dom rodičia prepísali na žalobcu. Tento však o tom

vedel, a preto ak by požiadal staršieho brata bez problémov by mu prístupovú cestu k domu vybudoval
resp. bol by mu s tým pomohol. Tento však o to nemal záujem, obec navštívi tak jeden až dvakrát do
roka, navštívi ju i brata, postravuje sa, vyspí, o nič sa nestará. Tým, že starší brat vybudoval príjazdovú
cestu k svojej nehnuteľnosti chránil i samotnú drevenicu, ktorá je majetkom žalobcu. V čase, keď bola
táto povodeň, ona rovno utekala z Ulože k rodičom, mama bola v tom čase v nemocnici, avšak betónová

skrúš už v tom čase nestíhala, takže voda tiekla po ceste i ponad most. Ich drevenica bola zaplavená asi
pol metra, následne blato a bahno z nehnuteľností vypratávali s metalmi. Tým, že starší brat vybudoval
novú príjazdovú cestu zvýšil ochranu drevenice pred veľkou vodou.

16. Vykonaním ohliadky na mieste samom dňa 24.4.2018 súd zistil, že prvá časť pozemku ku bráne

žalovaných je obecná. Žalovaní majú svoj pozemok oplotený dreveným latkovým plotom s pevným
základomanapozemokvedievstupnábrána.Podľavyjadreniažalobcuasi6metrovodbránypopriplote
vybočovala cesta k jeho nehnuteľnosti. V roku 2005 postavili žalovaní múrik s plotom, preto on prístup
k svojej nehnuteľnosti momentálne rieši peši chodníkom popri potoku z ľavej strany od nehnuteľnosti
žalovaných. Jeho nehnuteľnosť je oplotená pôvodnými plotmi. Súd pri premeraní od kraja domu žalobcu

poplotvybudovanýžalovanýmikonštatuje,žedĺžkarozpätiavnajužšommiesteje3,40metra,odstrechy
po plot je to 2,50 metra. Výška domu žalobcu po strechu činí 2,80 metra. Oba pôvodné prechody k
domu sú zarastené vŕbami, prechod cez vodný rigol je riešený dreveným mostíkom v zlom stave, ktorý
bol naposledy upravovaný žalobcom podľa jeho vyjadrenia v roku 2004. Okolie domu žalobcu z časti odpotoka je neupravené, zanedbané, zarastené krovinami vysadenými žalovanými z dôvodu spevnenia
svahu, bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti.

17. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. Vyšné Repaše súd zistil, že výlučným vlastníkom pozemkov parcela č.
XXX záhrady o výmere 107 m2, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 973 m2, parcela
č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 1680 m2, parcela č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 435
m2 ako aj domu súpisné číslo XX na parcele č. XXX je žalobca.

18. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. Vyšné Repaše súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi pozemkov
parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 897 m2, parcela č. XXX záhrady o výmere 330
m2, ako aj domu súpisné číslo XX na parcele č. XXX sú žalovaní.

19. Z čiastočného listu vlastníctva č. 1, k.ú. Vyšné Repaše súd zistil, že vlastníkom pozemku parcela č.
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 883 m2 je Obec Vyšné Repaše. Ide o parcelu nachádzajúcu

sa medzi parcelami sporových strán a štátnou komunikáciou.

20. Z kópie katastrálnej mapy pre obec Vyšné Repaše a geometrického plánu zo dňa 18.11.2016
vypracovaného geodetom Jánom Buríkom, autorizačne overeným dňa 22.11.2016 a úradne overeným
dňa 14.12.2016 súd zistil polohu parciel sporových strán v teréne a zároveň navrhovanú alternatívu

prechodu žalobcu cez pozemok žalovaných.

21. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom (čl. 14, 20, 94 - 99) súd zistil, ako sa realizoval prechod
k jeho nehnuteľnosti pred výstavbou plota a vstupnej brány do roku 2005 a aká je situácia v súčasnosti.
Zároveň bola predložená dobová fotografia, podľa popisu z roku 1977.

22. Z fotodokumentácie predloženej žalovanými (čl.42 až čl. 52) je evidentný súčasný stav okolia
nehnuteľnosti žalobcu, vrátane prechodu cez potok. Fotodokumentácia zároveň obsahuje návrh
riešenia prístupovej cesty k pozemku žalobcu.

23. Z upovedomenia o zápise kultúrnej pamiatky do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR zo
dňa 1.12.1997 súd zistil, že usadlosť - dom žalobcu súpisné číslo XX na parcele č. XXX v k.ú. Vyšné
Repaše bol na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK - 2365/97 - 400 zo
dňa 30.10.1997 zapísaný do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR ako kultúrna pamiatka.

24. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10C/681/1993, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.2.1994 súd zistil,
že za výlučného vlastníka nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX v k.ú. Vyšné Repaše a to
parcely č. XXX o výmere 464 m2 súd určil Z. K. - otca žalovaných.

25. Z kúpnej zmluvy č. S-17/63 Hoc zo dňa 14.1.1963 súd zistil, že Z. K. a R. K. predali Z. K. -

otcovi žalovaných nehnuteľnosť v k.ú. Vyšné Repaše, zapísanú v pozemnoknižnej zápisnici č. 170,
parcelu č. XXX o výmere 266 štvorcových siah za kúpnu cenu 1.500,- Kčs. Vklad vlastníckeho práva bol
zrealizovaný na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 22.3.1963

26. Z prehlásenia Z. K. zo dňa 21.9.2006, súd zistil, že tento spolu s neb. bratom R. K. predali otcovi

žalovaných nehnuteľnosti v k.ú. Vyšné Repaše, parcelu E-KN č. XXX o výmere XXX štvorcových siah
(teraz parcela C-KN č. XXX) a to na základe kúpno-predajnej zmluvy č. S 17/63 Hoc. zo dňa 14.1.1963.
Uvedený pozemok bol oplotený v prednej časti od cesty a od susedov. Na pozemok neboli uvalené
žiadne bremená ani ťarchy a neviedla cez neho žiadna prístupová cesta ani chodník.

27. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/251/2005, predovšetkým z rozsudku zo dňa 3.9.2007 súd zistil,
že žalobou zo dňa 25.12.2005 sa žalobca domáhal odstránenia nelegálnej stavby - plota právneho
predchodcu žalovaných a uvedenia prístupovej cesty do pôvodného stavu. Keďže zo strany súdu nebol
zistený zákonný dôvod pre ktorý by bolo možné žalobe vyhovieť, táto bola v celom rozsahu zamietnutá.
V tomto konaní bola prejudiciálne riešená aj otázka vydržania časti pozemku resp. práva prechodu po

ňom zo strany žalobcu. Rozhodnutie súdu 1. stupňa bolo potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu sp.
zn. 6Co/31/2008 zo dňa 16.12.2008.28. Z prvej strany rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/143/2016 súd zistil, že žalobca
sa domáhal žalobou proti Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti náhrady škody vo výške
47.000,- Eur v dôsledku potvrdenia nezákonného zásahu do jeho práv a pre prieťahy v konaní tunajšieho

súdu 7C/251/2005, pričom žaloba bola zamietnutá a odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa potvrdil.

29. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/ 115/2016 súd zistil, že žalobca sa už touto žalobou
podanou dňa 1.4.2016 domáhal určenia práva prechodu, pričom následne žalobu vzal v celom rozsahu
späť takže konanie bolo zastavené.

30. Z korešpondencie žalobu s predchodcom žalovaných z roku 2005 súd okrem iného zistil, že žalobca
vyzýval brata, aby poza studňu urobil plot, lebo celý jeho dvor je rozmočený a zároveň aby si urobil cestu
na traktor cez svoj dvor, pretože si neprial aby chodil po jeho záhrade. Zároveň v liste zo dňa 1.9.2005
mu opätovne stavbu plota pripomínal s tým, že ak ho nepostaví urobí tak on, poza studňu dá betónový
plôtik a nebude ho zaujímať, kde bude ústiť stratový kanál.

31. Zo správy od Obce Vyšné Repaše zo dňa 18.9.2006 súd zistil, že obec ako prísl. stavebný úrad
na základe oznámenia otca žalovaných o zahájení opravy plota zvolalo ústne rokovanie s miestnym
šetrením na deň 18.9.2006. Tu bolo zistené, že menovaný zrealizoval z časti opravu pôvodného
oplotenia v pôvodnej trase na základe vytýčenia spoločnej hranice geodetom a zrealizoval aj nové

oplotenie, pričom išlo o udržiavacie práce v zmysle ust. § 139 ods. 15 písm. a stavebného zákona. Ďalej
bolo konštatované, že oplatenie znemožnilo prístup na pozemok parcela č. XXX k.ú. Vyšné Repaše,
pričom tento stav je zapríčinený aj nedostatočnou starostlivosťou o pôvodný prístup, keďže na mieste sa
nachádzajú zvyšky pôvodného mosta. Predmetná nehnuteľnosť nie je užívaná a tým, pravdepodobne
zanikol aj prístup resp. jeho časť. Prístup na pozemok je technicky možné vybudovať.

32. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Vzhľadom k tomu že žaloba na zriadenie vecného bremena je špecifickým druhom určovacej žaloby
povinnosť preukázať naliehavosť právneho záujmu spočíva na strane žalobcu. Túto skutočnosť súd
skúma ako predbežnú otázku ešte skôr, než sa začne zaoberať samotným meritom veci. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti

práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Žalobca naliehavosť
právneho záujmu odôvodnil tým, že je potrebné sprístupniť prechod k jeho nehnuteľnosti z dôvodu
záchrany zákonom chránenej kultúrnej pamiatky pred deštrukciou a vytvoriť podmienky pre nevyhnutný
prístup k jeho pozemkom a stavbám, pričom žalovaní mu toto znemožnili.

34. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu na zriadení vecného bremena práva prechodu cez pozemky
žalovaných, považoval súd za preukázanú, pretože bez tohto určenia by bolo právo žalobcu ohrozené
a jeho právne postavenie neisté a rovnako by bolo neisté i postavenie žalovaných, takže rozhodnutím
o žalobe sa definitívne (i vzhľadom na opakované žaloby týkajúce sa veci) odstráni spornosť ohľadne

určenia práva prechodu žalobcu. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/205/2009).

35. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

36. Podľa § 151n, ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci

na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie
a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.37. Podľa § 151o, ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak
nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

38. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podľa aktuálneho listu vlastníctva č.
XXX, k.ú. Vyšné Repaše je výlučným vlastníkom pozemkov parcela č. XXX záhrady o výmere 107 m2,
parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 973 m2, parcela č. XXX trvalé trávnaté porasty o
výmere 1680 m2, parcela č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 435 m2, ako aj domu súpisné číslo

XX na parcele č. XXX žalobca, pričom tento nehnuteľnosti získal darovacou zmluvou v roku 1988. Z listu
vlastníctva č. XXX, k.ú. Vyšné Repaše súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parcela č.
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 897 m2, parcela č. XXX záhrady o výmere 330 m2, ako
aj domu súpisné číslo XX na parcele č. XXX sú žalovaní, ktorí vlastníctvo k nehnuteľnostiam získali
darovacou zmluvou v roku 2011 od svojho otca. Tento nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.1963 od Z. K. a R. K.. Nehnuteľnosti sporových strán od štátnej
komunikácie oddeľuje parcela č. XXX, ktorá je výlučným vlastníctvom Obce Vyšné Repaše, pričom táto
je za účelom príjazdu k nehnuteľnostiam využívaná oboma stranami.

39. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu právo prechodu a prejazdu vzniklo na základe toho, že už jeho právny

predchodcovia - rodičia využívali minimálne od roku 1961 do roku 1988 príjazdovú cestu k ich t.č. už
jeho nehnuteľnosti a od roku 1988 do roku 2005 ju využíval on.

40. V skutkových tvrdeniach sa ďalej odvolával na § 108 písm. d/ Stavebného zákona a následne vo
vyjadrení zo dňa 18.11.2017 aj na ustanovenia § 151o ods. 3/ Občianskeho zákonníka s tým, že on

nemá inú alternatívu na realizáciu prístupovej cesty, ako je prechod cez pozemok žalovaných.

41. Súd sa zaoberal oboma žalobcom navrhnutými spôsobmi zriadenia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu a to práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných a zistil, že ani jedna z
alternatív nie je dôvodná.

42. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

43. Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom po splnení zákonom
stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Okrem vlastníckeho práva možno vydržať
i vecné bremeno resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Občiansky zákonník v § 151o ods. 1
ustanovuje, že vecné bremeno možno nadobudnúť jeho výkonom, pričom podmienky vydržania podľa

§ 134 Občianskeho zákonníka sa použijú i v takomto prípade. Zákonnými podmienkami vydržania sú
subjektvydržania,oprávnenádržba,uplynutiezákonomstanovenej vydržacej dobyaspôsobilýpredmet
vydržania, pričom je potrebné, aby tieto podmienky boli splnené zároveň.

44. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb. t.j. do

1.4.1981 neupravoval a až uvedená novela v ustanoveniach § 132, § 135a novoupravila ochranu držby
a vydržanie s možnosťou započítania predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento
čas sa neskončil skôr než pred 1.4.1984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto právnej úpravy vlastníctvo k veci,
ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal v držbe nehnuteľnú vec po dobu
10 rokov a s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu

vec patrí. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne a vydržať bolo možné iba pozemok
alebo časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, vlastníctvo k takému pozemku
však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Podľa
súčasného právneho stavu platného od 1.1.1992 upraveného zákonom č. 509/1991 Zb. (§ 872 ods. 6)možno pre vydržanie do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992. Uvedené sa
rovnako vzťahuje i na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

45. V tomto prípade však nie je možné konštatovať, že právny predchodcovia žalobcu resp. samotný
žalobca právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu cez parcelu žalovaných
č. XXX v k.ú. Vyšné Repaše, tak ako to v petite žaloby požadoval vydržal. Pri tomto konštatovaní
súd vychádzal z toho, že jednou z podmienok vydržania je oprávnenosť držby, resp. výkonu
práva, ktorej súčasťou je aj právny dôvod (titul) nadobudnutia tohto práva, ktorý súd skúmal v rámci

dobromyseľnosti užívania. Oprávnenosť držby je teda spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že
mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, resp. že toto vykonáva oprávnene. O takýto prípad
však nepôjde ak niekto vykonáva nejaké právo iba na základe súhlasu iného, ako to bolo u rodičov
žalobcu, resp. ako to bolo v prípade žalobcu iba na základe toho, že mu žalovaní resp. ich právny
predchodca do roku 2005 prechod cez svoj pozemok trpeli a to bez toho, aby mu k tomuto vzniklo
nejaké právo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 13/2008). Skutočnosť,

či žalobca resp. jeho rodičia boli dobromyseľní alebo nie, je potrebné hodnotiť objektívne a nielen
zo subjektívneho hľadiska t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného vykonávateľa práva.
Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať a možno o nej usudzovať iba
z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ
veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného

prípadu vyžadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo
právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí
v spore preukázať držiteľ veci, teda v tomto prípade žalobca. Ustálená judikatúra vychádza z toho, že
oprávneným držiteľom nehnuteľností resp. nositeľom práva ktoré s nehnuteľnosťami súvisí, nemôže byť
v zásade ten, kto sa práva ujal na základe ústneho povolenia resp. trpenia výkonu práva, pri zachovaní

vlastníckeho práva skutočného vlastníka, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Uvedené platí najmä v
situácii, keď pri zachovaní obvyklej opatrnosti si musí byť vedomý, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu týkajúce sa nehnuteľnosti, obmedzujúce vlastnícke právo žalovaných, najmä pokiaľ nie je
zapísané v katastri nehnuteľností, nemožno nadobudnúť len ústnou zmluvou resp. súhlasom. Žalobca
síce mohol zotrvať subjektívne v dobrej viere, že je oprávneným vykonávateľom práva prechodu cez

pozemok žalovaných, avšak dobromyseľnosť tu neexistovala "so zreteľom ku všetkým okolnostiam,
že mu toto právo patrí." Na záver súd uvádza, že ak by aj žalobca preukázal, že právny predchodca
žalovaných mal s rodičmi dohodu ohľadne prechodu cez jeho pozemok, čo sa však nestalo, išlo by
o osobný záväzok obligačnej povahy, nie o záväzok vecnoprávnej povahy spojenej s vlastníctvom
nehnuteľnosti, takže tento by sa neho rozhodne nevzťahoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3 M Cdo 1/2010). Rovnako nebolo hodnoverným spôsobom preukázané ani splnenie podmienky
doby potrebnej na vydržanie, pretože jej uplynutie nie je možné z dôkazov produkovaných žalobcom
relevantne určiť.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné konštatovať že žalobca i jeho právny predchodcovia

vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu dobromyseľne. Žaloba sa síce snažil správať ako
oprávnený držiteľ tohto práva, avšak so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný, že
mu toto aj patrí. V tomto kontexte je potrebné poukázať i na skutočnosť, ktorá vyplynula z výpovedí
sporových strán i svedkov, že žalobca obmedzenie vlastníckeho práva žalovaným prechodom cez ich
pozemok nikdy ani len symbolicky finančne nekompenzoval a ani materiálne či inak na zachovaní či

opravách príjazdovej cesty neparticipoval.

47. Rovnako sa súd zaoberal i skutkovými tvrdeniami žalobcu v ktorých sa odvolával na nutnosť
zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z toho dôvodu že žalobca nemá inú možnosť ako
sa dostať k svojej nehnuteľnosti, iba cez pozemok žalovaných.

48. Ustanovenie § 151o ods. 3/ bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou č. 568/2007 Z.z.
účinnou od 1.1.2008. Do tejto doby bolo možné vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty
zriadiť len podľa ustanovení § 108 ods. 2 písm. d/ a § 109 ods. 1 Stavebného zákona a to v súvislosti s
vyvlastnením. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka

možno zriadiť len za splnenia zákonných podmienok a to, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
priľahlej nehnuteľnosti, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a že neexistujú okolnosti,
ktoré jeho zriadenie vylučujú.49. Po vykonanom dokazovaní je však súd nútený konštatovať, že ani z tohto žalobcom tvrdeného
dôvodu nie je možné mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu cez
parcelu žalovaných č. XXX v k.ú. Vyšné Repaše zriadiť. Vychádzal z toho, že pri zriaďovaní práva

nevyhnutnej cesty treba prioritne dbať na to, aby právo vlastníka potencionálne zaťaženého pozemku
garantované článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo obmedzené čo najmenej. Preto ak
existuje možnosť vlastníka stavby zriadiť prístup k nej bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku
nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Zriadenie nevyhnutnej cesty totiž predstavuje vážny
zásah do práv vlastníka pozemku, preto je nevyhnutné vždy porovnávať výhodu, ktorá sa cestou

používateľovi poskytuje s ujmou, ktorú táto prináša vlastníkovi pozemku. V konaní bolo výsluchom
svedkov Z. Q. a Z. K. st. preukázané, že až do augusta 1989 viedli k nehnuteľnostiam žalobcu
i žalovaných dve samostatné príjazdové cesty, ktoré boli v dôsledku povodne zničené. Žalovaní v
snahe zabezpečiť si nevyhnutný prístup do svojho domu spolu s ich predchodcom investovali do
vybudovania novej príjazdovej cesty, navozili zeminu, inštalovali odvodňovaciu rúru, spevnili breh
potoka, vybudovali most, rovnako ako iní obyvatelia obce, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Toto však

nebolo nevyhnutnosťou žalobcu, ktorému od roku 1988 dom súpisné číslo XX patril, pretože tento v
dome nebýval. Rodičom žalobcu, ktorí v dome žili a prístup na hlavnú komunikáciu potrebovali, ale pre
pokročilí vek a zdravotné problémy si ho nedokázali vybudovať, prechod cez svoj pozemok umožnil ich
druhý syn Z. K. st. - predchodca žalovaných. Žalobca navštevuje svoju nehnuteľnosť iba sporadicky,
podľa vyjadrenia svedkov tak dvakrát do roka a tento ani po smrti rodičov k vybudovaniu samostatnej

cesty nepristúpil a až do roku 2005 bez súhlasu vlastníka priľahlého pozemku svojho staršieho brata
využíval jeho príjazdovú cestu. Na opakované výzvy žalobcu na vybudovanie plota z dôvodu zamočenia
jeho pozemkov, tak tento v roku 2005 urobil, postavil betónový múrik s dreveným oplotením a zároveň
pozemok ohradil vstupnou bránou. Tieto skutočnosti medzi sporovými stranami sporné neboli. Žalobca
ostalinapriektejtosituáciinečinný,naprechodkusvojejnehnuteľnostivyužívapôvodnýdrevenýmostík,

avšak začal sa domáhať možnosti využívania prístupovej cesty žalovaných opakovane prostredníctvom
súdu.

50. Z vykonanej ohliadky na mieste samom súd zistil, že prechod k nehnuteľnosti žalobcu je možné
zabezpečiť inak, vybudovaním samostatnej príjazdovej cesty priamo cez jeho pozemok a to dokonca

z oboch strán nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva i z vyjadrenia príslušného stavebného úradu,
Obce Vyšné Repaše zo dňa 18.9.2006, ktorý konštatoval, že prístup k nehnuteľnosti žalobcu je
technicky možné vybudovať. Len fakt, že prístup zriadený cez pozemok žalovaných na základe práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší resp. výhodnejší, pretože takto by
sažalobcavyholrealizáciistavebnýchúpravastýmspojenýchinvestíciíniejevtomtoprípadevýznamný

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 38/2005). Tvrdenie žalobcu, že jeho
prioritou je ochrana svojej nehnuteľnosti ako kultúrnej pamiatky je v tomto kontexte kontraproduktívne,
pretože je to práve žalobca, ktorý povinnosť starať sa o jej zachovanie porušuje, keďže ohliadkou bolo
zistené, že starostlivosť je absolútne nedostačujúca, okolie nehnuteľnosti je neudržiavané, zanedbané,
čo prirodzene nemožno odstrániť počas dvoch návštev ročne.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že žaloba o určenie práva prechodu
a prejazdu cez pozemok žalovaných nebola podaná zo strany žalobcu dôvodne a preto rozhodol tak
ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

52. V závere súd uvádza, že argumentácia žalobcu zameraná na nemožnosť realizácie prístupovej cesty
z dôvodu zabezpečenia ochrany potoka je tendenčná a účelová, pričom súd opätovne poukazuje na
vyjadrenie stavebného úradu, ktorý pri zriadení prístupovej cesty zohľadnil i túto skutočnosť. Zároveň
konštatuje,žekrovnakémupostupuprivybudovaníciestnasvojepozemkybolinúteníokremžalovaných
i ďalší obyvatelia obce (podľa vyjadrenia žalovaných asi 15 rodín), ktorých nehnuteľnosti sú situované

v bezprostrednej potoka blízkosti.

53. Neochota investovať do vybudovania prístupovej cesty žalobcu je zrejmá i z jeho postoja k ponuke
žalovaných i ich právneho predchodcu, ktorí mu opakovane za primeranú odplatu ponúkli vybudovanie
cesty, čo on neakceptoval. Súd tento postoj žalobcu považuje za krátkozraký a uvádza, že je nutné

žalobcu upozorniť na to, že aj v prípade zriadenia vecného bremena by išlo o právo zriadené za
primeranú náhradu, teda odplatne, takže z dlhodobého hľadiska by pravdepodobne bola jednorázová
investícia žalobcu do cesty rentabilnejšia ako suma súčtu mesačnej odplaty.54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

56. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Vzhľadom k tomu, že žalovaní mali v konaní plný úspech im súd priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalobcovi. Zaoberal sa i aplikáciou ust. § 257 C.s.p., avšak dôvody hodné osobitného
zreteľa pre ktoré by bolo možné žalobcu na náhradu trov konania nezaviazať zistené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.