Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/259/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108228105
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5108228105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany
Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Ján Grochal - STAV-KYSUCE, s miestom podnikania Gočarova 252, 022 01 Čadca, IČO: 35 220 295,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom H. K. XXXX,
XXX XX. H., proti žalovanej: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX D., štátna občianka

Slovenskej republiky, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom, so sídlom
M. Y. XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie pohľadávky v sume 23.694,32 Eur a o zaplatenie zmluvnej
pokuty, všetko s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb
154/2009-431 zo dňa 11.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 154/2009-431 zo dňa 11.05.2012 v časti napadnutého
výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 4.775,89 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 %
za každý deň omeškania zo sumy 648,38 Eur od 30.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 2.467,82 Eur od

06.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 06.11.2008 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 154/2009-431 zo dňa 11.05.2012 vo zvyšnej časti
napadnutého výroku o zamietnutí žaloby a vo výrokoch o náhrade trov konania a vo vzťahu k trovám
štátu z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť (správne

podľa znenia zápisnice o pojednávaní z 11.05.2012 malo byť „nahradiť") žalovanej trovy konania
2.199,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 4.418,52 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Náhradu trov Slovenskej republiky okresný súd odkázal na samostatné rozhodnutie. Okresný súd
poukázal na žalobu, doručenú súdu 14.11.2008, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na
zaplatenie peňažnej pohľadávky 713.815,- Sk s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 19.533,- Sk
od 30.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 694.282,- Sk od 06.11.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky žalobca uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa

23.06.2008 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovanou ako objednávateľkou zmluvu o dielo. Na základe
tejto zmluvy vykonal pre žalovanú stavebné práce na výstavbe jej rodinného domu podľa objednávky
žalovanej. Cenu vykonaných prác vyúčtoval faktúrou č. 20080013 v sume 1.019.533,- Sk splatnou
29.10.2008, pričom na úhradu tejto faktúry zostala len suma 19.533,- Sk, keďže žalobca obdržal od
žalovanej preddavok 1 milión Sk, faktúrou č. 20080014 v sume 74.345,50 Sk splatnou 05.11.2008 a
faktúrou č. 20080015 v sume 619.936,50 Sk splatnou 05.11.2008. So splnením záväzku z titulu dlžnej

ceny za dielo sa podľa žalobcu dostala žalovaná do omeškania, a to celkovo so záväzkom v sume
713.815,- Sk, pričom žalobca pôvodne uplatnil s odkazom na čl. VII. zmluvy o dielo 0,05 % úroky z
omeškania denne, avšak podaním z 10.03.2009 navrhol priznať sumu 23.694,32 Eur spolu s 0,05 %zmluvnou pokutou denne zo základu 648,38 Eur od 30.10.2008 do zaplatenia a zo základu 23.045,94
Eur od 06.11.2008 až do zaplatenia a trovy konania.

Podaním zo dňa 14.10.2010 žalovaná vzniesla vzájomný návrh, ktorým uplatnila voči žalobcovi nárok
na zaplatenie sumy 33.193,92 Eur s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.193,92 Eur od
01.01.2009 do zaplatenia a trov konania o vzájomnom návrhu. Uviedla, že ide o bezdôvodné obohatenie
na strane žalobcu na úkor žalovanej v dôsledku vyplatenia troch záloh subjektom NEFRETITI, s.r.o., v
rozsahu 400.000,- Sk, 200.000,- Sk a 400.000,- Sk žalobcovi ako zálohy za práce v priemyselnom parku

Čadca. Žalovaná túto pohľadávku nadobudla ako postupník. Na pojednávaní dňa 27.05.2011 okresný
súd samostatným uznesením rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie
(§ 112 ods. 2 OSP), pričom toto uznesenie bolo vyhlásené prítomným účastníkom (č.l. 304 spisu).

S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery a za aplikácie
hmotno-právnych ustanovení § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ"), § 536 ods. 1, 3 OBZ, § 546 ods. 1, 2 OBZ,
§ 548 ods. 1 OBZ, § 547 ods. 1, 3 OBZ, § 544 ods. 1 OBZ, okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti
žaloby.Podľaokresnéhosúdumedzižalobcomakozhotoviteľomažalovanouakoobjednávateľomdošlo
k uzatvoreniu písomnej Zmluvy o dielo z 23.06.2008 (ďalej aj „zmluva"). Údajom o uzatvorení zmluvy v jej
záhlaví účastníci vykonali voľbu hmotného práva OBZ, pod úpravu ktorého okresný súd podradil právne

posúdenie zmluvy. Predmetom žaloby bolo plnenie podľa Zmluvy o dielo z 23.06.2008 zrealizované
do momentu odstúpenia žalovanej od zmluvy listom zo 17.10.2008. Skutkovú a právnu dôvodnosť
odstúpenia od zmluvy žalobca v prvostupňovom konaní rozporoval, avšak tieto námietky okresný súd
nezhodnotil ako právne relevantné, keďže aj za preukázania skutkovej a právnej dôvodnosti tohto
právneho úkonu, by v zmysle § 349 ods. 1 veta prvá OBZ, § 351 OBZ, došlo k účinkom odstúpenia až ex

nunc. Obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu tak bolo preukázať samotnú realizáciu plnenia (diela), cenu
ktorého uplatnil žalobou, a tiež preukázať dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky - ceny za
dielo, zrealizované do odstúpenia žalovanej od zmluvy. Okresný súd konštatoval, že žalobca preukázal
existenciu dohody - zmluvný základ medzi účastníkmi na realizáciu plnenia - demolácie starej budovy
a manipulácie so suťou za účelom výstavby garáže; na realizáciu zemných prác strojom KOMATSU

a výstavby garáže. Dôkazná povinnosť na strane žalobcu zahŕňala i preukázanie realizácie týchto
plnení; z dokazovania podľa okresného súdu vyplynul záver o realizácii tejto časti plnenia žalobcom
pre žalovanú. Okresný súd poukázal na písomné vyhotovenie zmluvy o dielo, ktoré neobsahovalo
dojednanie písomnej formy pre prípadné doplnenia, zmeny, dodatky, rozšírenia. Okresný súd mal z
dokazovania za preukázanú realizáciu úhrad ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 20080013 a č.

20080014 podľa pokladničných príjmových dokladov z č.l. 37 a 38 spisu. Pritom vyhodnocoval vykonané
dokazovanie s odkazom na § 132 OSP a zaoberal sa i otázkou (ne)hodnovernosti vypočutých svedkov
(Romana Žigmunda, Mgr. T. K.). Okolnosti vystavenia pokladničných príjmových dokladov z č.l. 37 a 38
spisu svedkyňou V. V. na pokyn žalobcu, nepreukázanie premietnutia platieb podľa týchto pokladničných
príjmových dokladov do účtovníctva žalobcu podľa výpovede tejto svedkyne, samotný pôvod a zdroj

vyplatených prostriedkov podľa týchto pokladničných dokladov, okresný súd hodnotil ako skutočnosti
irelevantné pre záver o spoľahlivo preukázanom vyplatení týchto prostriedkov žalovanou žalobcovi.
Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, podľa ktorého mali byť priebežne vystavované pokladničné doklady
pri čiastkových plneniach v priebehu realizácie stavby zničené a nahradené pokladničnými dokladmi
podľa č.l. 37, 38 spisu s tým, že ak medzi nimi vznikne rozdiel v neprospech žalobcu, bude mu

tento vyplatený (č.l. 217 spisu). Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo podľa faktúry č. 20080013
vystavenej žalobcom na sumu 1.019.533,- Sk, teda o 5.194,- Sk vyššiu cenu za dielo, preukázaný
nebol. Okresný súd konštatoval, že podľa pokladničných príjmových dokladov z č.l. 37 a 38 spisu
bolo dokazovaním preukázané vyplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 20080013 v sume
1.014.339,- Sk a faktúrou č. 20080014 v sume 145.192,- Sk, v dôsledku čoho potom bol preukázaný

zánik práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrami č. 20080013 v uplatnenom
rozsahu 648,38 Eur a č. 20080014 v uplatnenom rozsahu 2.467,80 Eur splnením. Vykonanie dôkazov
výsluchom svedkov A. W. a R. W., by vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania podľa okresného
súdu neprinieslo informácie relevantné k predmetu sporu a k objasneniu sporných skutkových okolností
podstatných pre rozhodnutie vo veci. Keďže označené pokladničné príjmové doklady z č.l. 37 a 38

obsahovali jednoznačné vymedzenie účelu platieb, ktoré sa vzťahovali k faktúram č. 20080013 a č.
20080014, okresný súd osobitne na základe výsledkov vykonaného dokazovania hodnotil skutkovú a
právnu dôvodnosť uplatnenia ceny za dielo, ktorá bola vyúčtovaná v troch samostatných položkách
faktúrou č. 20080015 ako:- cena za demoláciu starého domu v sume 8.992,46 Eur + 19 % DPH,
- cena za výstavbu garáže v sume 6.905,37 Eur + 19 % DPH,
- ako materiál EU-therm s.r.o. Čadca, v sume 1.394,70 Eur + 19 % DPH.

Výsledky dokazovania podľa okresného súdu svedčili o preukázaní základu i realizácie plnenia v
rozsahu demolácie starej budovy a výstavby garáže. Dôkazná povinnosť žalobcu pri uplatnení ceny za
dielovrozsahudemoláciestarejbudovyavýstavbygaráževšakzahŕňalaipreukázanievýškyuplatnenej
ceny za dielo v uvedenom rozsahu. Žalobca v rámci svojej povinnosti tvrdenia nekonkretizoval, či

uplatňuje cenu dohodnutú alebo cenu obvyklú; dôvodnosť uplatnenia tejto časti ceny za dielo ako ceny
dohodnutej žalobca nepreukázal. K preukázaniu dôvodnosti uplatnenia ceny obvyklej v zmysle § 546
ods. 1 veta druhá OBZ žalobca neoznačil žiaden konkrétny dôkaz v zmysle § 120 ods. 1 veta prvá
OSP, a to ani po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP. Okresný súd konštatoval, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu ku tvrdeniu o skutkovej a právnej dôvodnosti uplatnenia ceny za dielo
vyúčtovanej faktúrou č. 20080015 v rozsahu ceny za demoláciu starého rodinného domu a v rozsahu

ceny za výstavbu garáže.

K tretej položke vyúčtovanej faktúrou č. 20080015 ako cene za materiál EU-therm, s.r.o., Čadca, okresný
súd vychádzal z výsledkov dokazovania oboznámením listinného dôkazu - pokladničného výdavkového
dokladu z č.l. 143 spisu a obsahu svedeckej výpovede svedka Milana Cypricha (na pojednávaní

15.10.2010, č.l. 220 spisu). Z dôkazov vyplynulo, že žalobca vyplatil svedkovi Milanovi Cyprichovi
50.000,- Sk ako zálohu na plnenie tohto svedka v súvislosti s realizáciou stavby žalovanej, v rámci
čoho mal svedok vykonať plnenie inžinierskych sietí, vody a kúrenia. Toto plnenie teda realizoval svedok
ako subdodávateľ pre žalobcu, avšak ho zrealizoval len čiastočne, keďže bol ukončený vzťah medzi
účastníkmi. Z obsahu svedeckej výpovede Milana Cypricha, vyplynulo, že svedok následne komunikoval

už priamo so žalovanou, ktorá doplatila 250.000,- Sk. Táto suma ani spolu so zálohou 50.000,- Sk však
nepokrývala celú cenu plnenia svedka, pričom zvyšok záväzku predstavoval cca 60.000,- Sk. Podľa
okresného súdu nebol preukázaný rozsah skutočne zrealizovaného plnenia svedka Cypricha v rámci
subdodávky pre žalobcu (a to ani v rovine ceny materiálu ani v rovine ceny výkonov), len v ktorom
skutočne zrealizovanom rozsahu plnenia by žalobcovi svedčilo právo voči žalovanej na zaplatenie

ceny plnenia, ktoré žalobca zrealizoval prostredníctvom subdodávky svedka Cypricha. Rozsah plnenia
zrealizovaného žalobcom pre žalovanú prostredníctvom svedka Cypricha bez ďalšieho nezodpovedal
zaplatenej zálohe, ako o nej svedčil pokladničný príjmový doklad z č.l. 143 spisu. Okresný súd uzavrel,
že žalobca ani v poslednej položke vyúčtovanej faktúrou č. 20080015 nepreukázal výšku žalovanej
pohľadávky. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a

rozhodovanie o náhrade trov štátu odkázal na samostatné rozhodnutie (§ 151 ods. 3 OSP).

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (č.l. 448-452 spisu).
S odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) OSP a v spojení s ust. § 157 ods. 2 OSP, čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky namietol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nie je

jasný dôvod zamietnutia žaloby. Okresný súd konštatoval, že bol daný základ uplatnenej ceny plnenia
spočívajúceho v demolácii starej budovy a manipulácii so suťou, zemných prácach strojom KOMATSU a
vo výstavbe garáže, pričom žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť i vo vzťahu k preukázaniu realizácie
týchto plnení. Okresný súd zrejme žalobu zamietol z dôvodu, že za tieto stavebné práce žalovaná
zaplatila, keď vychádzal z pokladničných príjmových dokladov (č.l. 37-38 spisu) a výpovedí svedkov

Romana Žigmunda a Mgr. T. K.. Okresný súd však nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne
vecprávneposúdil.Dôslednenevyhodnotilvšetkyvýpovede;doúvahyzobralnajmäsvedeckévýpovede
Romana Žigmunda a T. K., u ktorých však mal vyhodnotiť hodnovernosť a objektívnosť výpovedí aj
vzhľadomnaichosobnýpomerkžalovanejakoichspoločníčkevobchodnejspoločnostiMerinvests.r.o.,
Bratislava a NEFRETITI, s.r.o., Trenčín. Roman Žigmund a žalovaná istý čas mali blízky vzťah (druh

a družka). Z týchto vzťahov vyplýva, že ich výpovede nemôžu byť objektívne a pravdivé. Ust. § 126
ods. 3 OSP iba rámcovo upravuje postup súdu, pri výsluchu svedkov. Súd by sa mal postarať o to, aby
osoby, ktoré budú v konaní vypočuté ako svedkovia, neboli prítomné pri prednesoch účastníkov ani pri
vykonávaní dôkazov. Svedok Mgr. T. K. však bol prítomný na pojednávaní dňa 12.02.2010 ako právny
zástupca žalovanej, teda okresný súd nemal dôkaz výsluchom Mgr. T. K. ako svedka pripustiť, ak bol

predtým prítomný v pojednávacej sieni pri prednesoch účastníkov a vykonávaní dôkazov; pravdivosť
jeho výpovede je podľa žalobcu „nulová". Tiež výpovede žalovanej a svedka Romana Žigmunda boli
vnútornerozpornéanehovorilipravdu.SvedokRomanŽigmundnapojednávanídňa21.01.2011uviedol,
že z prostriedkov firmy, kde je zapojený, zaplatil 1.000.000,- Sk žalobcovi, aby vôbec začal pracovať. Otomto v tom momente žalovaná ani nevedela. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 23.09.2008
na sumu 400.000,- Sk však vyplýva, že tento vyhotovila Y.. Znamená to, že svedok Roman Žigmund o
zálohách na rodinný dom v K. nehovoril pravdu a v tejto časti výpovede nehovorila pravdu ani žalovaná.

Okresný súd opomenul vyhodnotiť vzťah medzi odporkyňou a Romanom Žigmundom, čo ovplyvnilo
hodnovernosť jeho svedeckej výpovede.

Z výpovedí žalovanej, svedkov Romana Žigmunda a Mgr. T. K. vyplýva, že dňa 17.10.2008 mala
žalovaná vyplatiť v hotovosti z ruky do ruky sumu 1.014.339,- Sk a sumu 145.192,- Sk, teda sumu

skoro 1.200.000,- Sk. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že 17.10.2008 zaplatila žalobcovi „z ruky do ruky"
sumu skoro 1.200.000,- Sk, je podľa žalobcu „ťažké uveriť, že by žalovaná bežne nosila takúto
hotovosť v peňaženke"; bolo jej povinnosťou predložiť na toto tvrdenie dôkazy, teda že 17.10.2008
sa u nej nachádzala takáto suma. Bežne sa takéto tvrdenie preukazuje výberom z účtu, z vkladnej
knižky či iným spôsobom. Okresný súd napriek žiadosti žalobcu nevyzval žalovanú na preukázanie
tvrdenia, že takúto hotovosť mala pri sebe. Okresný súd poukázal pri hodnotení tejto skutočnosti len na

potvrdenie stavebnej sporiteľne, že zmluvu o stavebnom sporení žalovaná zrušila ku dňu 20.08.2008.
Podľa žalobcu táto skutočnosť však nepreukazuje, že žalovaná nemienila využiť to, že pri vyplácaní
prostriedkov zo stavebnej sporiteľne táto vyžaduje doklady o zaplatení faktúry stavebníkovi. Žalobca
vyjadril presvedčenie, že žalovaná spolu s Romanom Žigmundom a Mgr. T. K. sa na túto skutočnosť
pripravili a po vyžiadaní si príjmových dokladov za účelom výberu prostriedkov zo stavebného sporenia

tieto žalobcovi nevrátili, vypovedali zmluvu o dielo a žiadne finančné prostriedky mu nevyplatili. Na
tieto skutočnosti však Okresný súd Žilina nevykonal žiadne dôkazy a v odôvodnení rozsudku sa s
tým nijako nevysporiadal. Bolo povinnosťou okresného súdu vyzvať žalovanú, aby preukázala tvrdenie,
že 17.10.2008 mala finančné prostriedky na zaplatenie predmetných faktúr. Ak uvedené okresný súd
neurobil, tak podľa žalobcu vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

K cene za preukázaný základ a realizáciu plnenia v rozsahu demolácie starej budovy a výstavby
garáže žalobca uviedol, že žalovaná počas celého konania nenamietala cenu za vykonanie uvedených
prác; v liste z 09.04.2009, kde žalobcovi vrátila faktúry, ako aj v odpore proti platobnému rozkazu
namietla skutočnosť, že si u žalobcu práce neobjednala, preto zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k

dodávkam materiálu a prác. Ak žalovaná nenamietala cenu, nemal žalobca dôvod navrhovať dôkazy na
preukázanie ceny obvyklej, resp. dohodnutej. Aj v tejto časti žalobca považoval napadnutý rozsudok za
nepresvedčivý s tým, že neboli správne vyhodnotené dôkazy a vec nebola správne právne posúdená.

K položke č. 3 vyúčtovanej faktúrou č. 20080015 ako cene za materiál EU-therm s.r.o. Čadca, žalobca

poukázal, že okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania výšky žalovanej pohľadávky.
Okresný súd konštatoval vierohodnosť výpovede svedka Milana Cypricha, avšak z výpovede podľa
okresného súdu nebol preukázaný rozsah skutočne zrealizovaného plnenia svedkom v rámci
subdodávky pre žalobcu. Svedok Cyprich bol vypočutý na pojednávaní 15.10.2010 a uviedol, že
vykonával určité činnosti pre žalobcu v súvislosti s výstavbou rodinného domu pre žalovanú. Na začiatku

žiadal 60 % ceny plnenia ako zálohu, to bolo asi 300.000,- Sk. Bolo mu povedané zo strany investora, p.
Y., že p. Grochal obdržal určité zálohy a z toho má byť vyplatená i záloha pre neho. P. Grochal svedkovi
na základe toho vyplatil 50.000,- Sk a následne svedkovi zo strany p. Y. bolo doplatených 250.000,- Sk.
Podľa žalobcu z výpovede Milana Cypricha vyplýva, že svedok nerobil žiadnu subdodávku pre žalobcu,
ale dohodol sa konkrétne so žalovanou na zložení zálohy a vykonaní prác pre žalovanú. Podľa svedka

Cypricha tento odviedol pre žalovanú práce v hodnote 360.000,- Sk. Je preto nepochopiteľné, prečo aj v
tejto časti okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania výšky pohľadávky, keď svedok Cyprich
potvrdil, že pre žalovanú práce za uvedenú sumu vykonal a na príkaz žalovanej žalobca predmetnú
zálohu zaplatil.

Okresný súd podľa žalobcu neodôvodnil a nevyhodnotil, že žalovaná 17.10.2008 pri vyplácaní
faktúr č. 20080013 na 1.014.339,- Sk a č. 20080014 na 145.192,- Sk v hotovosti si neodpočítala
zálohy poskytnuté 06.09.2008 v sume 200.000,- Sk, 07.08.2008 v sume 400.000,-Sk a 23.09.2008
v sume 400.000,- Sk. Žalovaný zdôraznil, že účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť
spravodlivú ochranu práv účastníkov. Formalistický prístup k uplatnenému nároku je v rozpore s účelom

občianskeho súdneho konania a právneho štátu. Právny nárok uplatnený žalobou musí byť preskúmaný
vmateriálnomzmysle,výkladaaplikáciaprávnychnoriemmusísmerovaťkzákonnémuaspravodlivému
výsledku. Keďže okresný súd v napadnutom rozsudku takto nepostupoval, žalobca sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové konanie.K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v písomnom podaní jej právneho zástupcu (č.l.
460-462 spisu). Vyjadrila názor, že okresný súd napadnutý rozsudok náležite odôvodnil. Prvostupňový

súd uviedol, že bolo nevyhnutné zohľadniť na jednej strane vyúčtovanú cenu za dielo podľa žalobcom
označených faktúr a na strane druhej preukázané úhrady ceny za dielo žalovanou v prospech žalobcu na
základe pokladničných príjmových dokladov zo 17.10.2008. Realizácia úhrad ceny za dielo vyúčtovanej
faktúramič.20080013a č.20080014malprvostupňovýsúdpreukázanénielenzosvedeckejvýpovede
svedka Romana Žigmunda a Mgr. T. K.. Išlo tiež o pokladničné príjmové doklady zo 17.10.2008, ako

aj vyjadrenia účastníkov, keď na pojednávaní dňa 12.02.2010 sám žalobca potvrdil, že na základe
príjmového pokladničného dokladu z č.l. 37 prijal od žalovanej 1 milión Sk a podpísal tento doklad
o platbe 1.014.339,- Sk a na základe pokladničného príjmového dokladu z č.l. 38 prijal od žalovanej
145.192,- Sk a tento doklad podpísal, pričom až v ďalšom konaní žalobca účelovo tvrdil, že platby
podľa označených pokladničných príjmových dokladov neprijal. Okresný súd na základe vykonaného
dokazovania napokon konštatoval, že dôvodnosť práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo podľa

faktúry č. 20080013, vystavenej žalobcom na sumu 1.019.533,- Sk, teda o 5.194,- Sk vyššiu cenu za
dielo, preukázaná nebola. Prvostupňový súd mal podľa pokladničných príjmových dokladov preukázané
vyplatenie ceny za dielo vyúčtované faktúrou č. 20080013 v sume 1.014.339,- Sk a faktúrou č. 20080014
v sume 145.192,- Sk, v dôsledku čoho bol preukázaný zánik práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo
vyúčtovanej faktúrou č. 20080013 v žalobou uplatnenom rozsahu 648,38 Eur a faktúrou č. 20080014

v žalobou uplatnenom rozsahu 2.467,80 Eur splnením, a tým nedôvodnosť uvedenej časti žaloby. Vo
vzťahu k faktúre č. 20080015 žalobca nekonkretizoval, či uplatňuje cenu ako cenu dohodnutú alebo ako
cenu obvyklú. Žalobca v prvostupňovom konaní nepreukázal, že by túto časť ceny za dielo uplatňoval
ako cenu dohodnutú a vo vzťahu k cene obvyklej žalobca neoznačil žiadny konkrétny dôkaz, ani po
poučení súdom prvého stupňa. Ohľadom poslednej položky u faktúry č. 20080015 - cena za materiál

EU-therm s.r.o., nebol zo strany žalobcu preukázaný rozsah skutočne zrealizovaného plnenia svedka
Milana Cypricha v rámci subdodávky pre žalobcu, a to tak v rovine ceny materiálu ako aj v rovine
ceny výkonov, preto žalobca nepreukázal výšku žalovanej pohľadávky. Z týchto dôvodov a záverov
okresného súdu nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebol
zrejmýdôvodzamietnutiažaloby.SotázkouvierohodnostisvedkaRomanaŽigmundaakoajsvedkaMgr.

T. K. sa okresný súd vysporiadal na str. 11 a 12 napadnutého rozsudku. Z výdavkových pokladničných
dokladov a svedeckej výpovede svedka Romana Žigmunda vyplývalo, že svedok 07.08.2008 vyplatil
žalobcovi 400.000,- Sk, aby žalobca začal s realizáciou diela. Ku dňu vyplatenia tejto sumy žalovaná o
vyplatení 400.000,- Sk nevedela, čo potvrdzovala nielen svedecká výpoveď svedka Romana Žigmunda
a vyjadrenie žalovanej, ale aj listinné dôkazy, príjmový pokladničný doklad zo 07.08.2008 a 06.09.2008,

ktoré neboli vystavené žalovanou. Následne 06.09.2008 svedok Roman Žigmund vyplatil žalobcovi
ďalšiu sumu 200.000,- Sk. Žalovaná mala vedomosť o vyplatení sumy 400.000,- Sk od svedka Romana
Žigmunda pre žalobcu až dňa 23.09.2008, kedy žalobca obdržal od svedka Romana Žigmunda v
poradí tretiu platbu 400.000,- Sk. Žalovaná teda za nepravdivé označila tvrdenie žalobcu o rozpore
medzi výpoveďou žalovanej a svedka Romana Žigmunda. Žalovaná zdôraznila, že v prvostupňovom

konaní bolo predovšetkým povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených
skutočností. Zdroj vyplatených finančných prostriedkov podľa pokladničných príjmových dokladov na
č.l. 37, 38 spisu, vyhodnotil prvostupňový súd ako skutočnosť irelevantnú pre konštatovanie záveru
o spoľahlivo preukázanom vyplatení týchto prostriedkov žalovanou žalobcovi. Napriek tomu žalovaná
poukazovala, že na pojednávaní 11.05.2012 predložila listinné dôkazy, preukazujúce, že disponovala

dostatkom finančných prostriedkov (hotovosťou) na úhradu faktúry 20080013 a faktúry 20080014 v
relevantnom rozsahu. Tieto dôkazy v rámci dokazovania vykonal i okresný súd.

Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca na pojednávaní 12.02.2010 potvrdil, že cena výkopových prác
strojomKOMATSUnebolamedziúčastníkmidohodnutá,aletútocenuurčilsámžalobca.Napojednávaní

15.10.2010 žalovaná predložila na preukázanie dôvodnosti odstúpenia od zmluvy o dielo prehľad
rozpočtových nákladov s vyznačením, ktoré žalobcom vyúčtované práce neboli žalovanou objednané a
pri ktorých absentovala dohoda účastníkov o cene za práce. To, že cena nebola dohodnutá, resp. došlo
k prekročeniu rozpočtu, namietala žalovaná aj na pojednávaní 17.02.2012 a napokon na pojednávaní
11.05.2012 v záverečnej reči žalovaná opätovne poukázala, že uplatnená cena diela vychádzala z

čiastkovýchplnení,priktorýchchýbaladohodaúčastníkovocenezajednotlivévýkony.Vprvostupňovom
konaní žalovaná viackrát zdôrazňovala, že žalobou uplatnená cena diela vychádzala z čiastkových
plnení, ktoré neboli žalovanou objednané a dohodnuté v rámci zmluvy o dielo, ktorú mali medzi sebou
účastníci uzavretú v písomnej forme. Túto skutočnosť výslovne potvrdil aj žalobca vo vyjadrení kodporu žalovanej zo 04.11.2009, keď uviedol: „Ja navyše žiadam zaplatiť len práce, ktoré som pre
odporkyňuvykonalmimodohodnutýchprácvzmluveodielo...".Zuvedenéhožalovanánamietlatvrdenie
žalobcu, že by počas celého konania nenamietala cenu za práce, ktorých vyúčtovanie si žalobca

uplatnil v prvostupňovom konaní. Vo vzťahu k nepreukázaniu rozsahu skutočne zrealizovaného plnenia
svedka Milana Cypricha (položka č. 1 faktúry č. 20080015) žalobca namietol, že svedok nevykonával
pre žalobcu žiadne práce ako subdodávateľ. Žalovaná však poukázala na výsledky dokazovania na
pojednávaní 15.10.2010, kde svedok Milan Cyprich výslovne uviedol, že to bol žalobca, ktorý si objednal
od svedka práce v súvislosti s inžinierskymi sieťami, vodou a kúrením a tieto svedok vykonával pre

žalobcu ako subdodávateľ, a nie priamo pre žalovanú. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, ani na základe
svedeckej výpovede Milana Cypricha žalobca nepreukázal rozsah skutočne zrealizovaného plnenia
tohto svedka, ktorú si žalobca vyúčtoval voči žalovanej vo faktúre č. 20080015 a ktorá skutočnosť bola
v tejto časti rozhodujúca pre zamietnutie žaloby zo strany prvostupňového súdu. Žalovaná poukázala,
že na pojednávaní 17.02.2012 zdôvodnila, že v čase, keď vyplácala žalobcovi faktúru č. 20080013 vo
výške 1.014.339,- Sk a faktúru č. 20080014 vo výške 145.192,- Sk, mala už vedomosť o platbách od

spoločnostiNEFRETITI,s.r.o.,vcelkovejvýške1.000.000,-Sk,keďževšakišlooprostriedkyspoločnosti
NEFRETITI, s.r.o., nešlo o preddavok, ktorý by žalobcovi vyplatila žalovaná, preto žalovaná predmetné
platby nemohla odrátať od žalobcom vystavených faktúr. Prvostupňový súd podľa žalovanej reagoval
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na všetky rozhodujúce skutočnosti, predmetné rozhodnutie
vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia, bolo riadne

odôvodnené, v celom rozsahu zrozumiteľné, a teda aj preskúmateľné odvolacím súdom. Preto navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1

OSP,beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásenímrozsudkuzasplnenia
podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v časti
napadnutého výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 4.775,89 Eur so zmluvnou pokutou vo výške
0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 648,38 Eur od 30.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 2.467,82
Eur od 06.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 06.11.2008 do zaplatenia, podľa § 219 ods. 1

OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a vo zvyšnej časti napadnutého výroku o zamietnutí žaloby
a vo výroku o náhrade trov konania a vo vzťahu k trovám štátu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil
a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vo vzťahu k vecne preskúmavanému, prvému meritórnemu výroku rozsudku okresného súdu o
zamietnutí časti žaloby o zaplatenie sumy 4.775,89 Eur so zmluvnou pokutou, odvolací súd primárne

uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava (§ 212 ods.
1, § 219 ods. 1, 2 OSP).

Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil
v odvolaní a z nich len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa viazali na nárok žalobcu, jeho uplatňovanie,

dôkazy a argumentáciu v prvostupňovom konaní, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci
v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vo vzťahu k časti nároku na
zaplatenie sumy 4.775,89 Eur so zmluvnou pokutou vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné
dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a závery a rovnako v tejto časti vec správne i
právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti dotknutej časti napadnutého meritórneho

(prvého) výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 4.775,89 Eur so
zmluvou pokutou a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným
súdomktejtočastinapadnutéhomeritórnehovýroku,krajskýsúdzaaplikácie§219ods.2OSPodkazuje
na odôvodnenie predmetnej časti napadnutého rozsudku okresného súdu.Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutej časti rozsudku okresného súdu o zamietnutí nároku
žalobcu na zaplatenie sumy 4.775,89 Eur so zmluvnou pokutou a k jednotlivým relevantným odvolacím

dôvodom žalobcu, krajský súd uvádza, že odvolacie dôvody sa týkali tak skutkových zistení okresného
súdu v prvostupňovom konaní, z nich vyvodených záverov, právneho posúdenia veci ako i procesného
postupu okresného súdu.

Primárne k napádanému odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom tým, že odôvodnenie rozsudku v

predmetnej časti nezodpovedalo ust. § 157 ods. 2 OSP, odvolací súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť
tohto odvolacieho dôvodu. Pod odňatím možnosti (účastníka) konať pred súdom, treba rozumieť
taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv
a právom chránených záujmov. V danom prípade malo ísť o dodržanie náležitostí odôvodnenia v
písomnom vyhotovení rozsudku tak, aby toto odôvodnenie zabezpečilo preskúmateľnosť dotknutej časti
rozsudku z hľadiska dostatočne, zrozumiteľne a úplne vyjadrených dôvodov rozhodnutia. Podľa ust.

§ 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené

kritériá, ktoré zákonná úprava vyžaduje od preskúmateľného rozhodnutia z hľadiska jeho odôvodnenia,
napadnutá časť rozsudku o sumu 4.775,89 Eur so zmluvnou pokutou dostatočne spĺňala. Okresný
súd sa v predmetnej časti v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol dostatočne vysvetlený nielen poukazom
na všetky skutočnosti, zistené dokazovaním, ale tiež s poukazom na aplikáciu právnych predpisov

a právne závery, ktoré prijal. Išlo o odôvodnenie, ktoré sa viazalo na časť napadnutého rozsudku o
zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie sumy 19.533,- Sk vyúčtovanej faktúrou č. 20080013 splatnou
29.10.2008,sumy74.345,50Eurvyúčtovanejfaktúrouč.20080014splatnou05.11.2008asumy50.000,-
Sk vyúčtovanej v tretej položke faktúry č. 20080015 splatnej 05.11.2008, spolu v sume 143.878,50 Sk,
t.j. 4.775,89 Eur. Vo vzťahu k týmto nárokom okresný súd vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa

svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Postupoval tak v zmysle ust.
§ 132 OSP. Nepochybne hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti

ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

Žalobca predovšetkým namietal spôsob vykonania a následne zhodnotenia svedeckých výpovedí
Romana Žigmunda a Mgr. T. K.. Je zrejmé, že ak Mgr. T. K. na pojednávaní 12.02.2010 vystupoval
ako právny zástupca žalovanej (podľa plnomocenstva na č.l. 31 spisu), uvedená okolnosť nebránila
okresnému súdu, aby ho vypočula ako svedka k relevantným skutkovým okolnostiam dňa 21.01.2011

a 17.02.2012 na pojednávaniach, na ktorých už žalovanú ako advokát nezastupoval, vzhľadom na
doloženú dohodu o ukončení poskytovania právnej pomoci. Bolo vecou okresného súdu, ako následne
zhodnotí uvedený dôkaz v zmysle § 132 OSP, čo súd prvého stupňa aj náležite vykonal, ako je zrejmé
z dôvodov tejto časti rozhodnutia vyjadrených v odôvodnení napadnutého rozsudku. I vo vzťahu k
námietkam žalobcu o nehodnovernosti výpovede i ďalšieho svedka, Romana Žigmunda, je potrebné

vo všeobecnosti uviesť, že pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede
s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká
je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré odprevádzali jeho vnímanie skutočnosti,
o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi
(presvedčivosť,istota,plynulosťvýpovede,ochotaodpovedaťnaotázkyapod.)akpoznatkomzískaným

na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými
dôkazmi,čiimodporuje,prípade,čisavzájomnedoplňujú);celkovéposúdenieuvedenýchhľadískpotom
poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Z uvedených
hľadísk v danej veci okresný súd v potrebnom rámci postupoval; hodnotenie výpovedí dotknutýchsvedkov vo veci podrobne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 11-12 rozsudku). K tomu
odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené svedecké výpovede neboli jedinými dôkaznými prostriedkami, z
ktorých okresný súd vychádzal pri závere o preukázaní vyplatenia peňažných súm 17.10.2008 v rozsahu

doložených pokladničných dokladov žalobcu na č.l. 37 a 38 spisu. Na č.l. 37 spisu sa nachádza príjmový
pokladničný doklad, kde je uvedené, že dňa 17.10.2008 žalobca prijal od B. Y. sumu 1.014.339,- Sk,
ako vystaviteľ pokladničného dokladu je uvedený Ján Grochal a ako účel je uvedené „20080013". Na
pokladničnom doklade sa nachádza pečiatka žalobcu aj s jeho vlastnoručným podpisom. Na č.l. 38 spisu
sa nachádza príjmový pokladničný doklad, kde je uvedené, že dňa 17.10.2008 žalobca prijal od B. Y.

sumu 145.192,- Sk, ako účel je uvedené „20080014". Ako vystaviteľ pokladničného dokladu je uvedený
Ján Grochal. Na pokladničnom doklade sa nachádza pečiatka žalobcu s jeho vlastnoručným podpisom.
Žalobca pritom v konaní nenamietal, že by tieto pokladničné doklady nepodpísal. Preto uvedené dôkazy
v spojení so svedeckými výpoveďami boli dostatočným preukázaním skutočnosti, že žalobcovi boli
tieto finančné prostriedky žalovanou poskytnuté. Napokon aj sám žalobca na pojednávaní 12.02.2010
(zápisnica na č.l. 83 spisu) uviedol, že „pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad zo 17.10.2008 z č.l.

37, tak v pravom dolnom rohu je moja pečiatka aj môj podpis, ale ja som na základe tohto príjmového
pokladničného dokladu neprijal sumu, ktorá je tu uvedená, teda sumu 1.014.339,- Sk, ale len sumu
1.000.000,- Sk. Ja sa neviem vyjadriť, prečo som tento doklad s uvedením takejto sumy, to znamená s
uvedením sumy 1.014.339,- Sk podpísal, robila to moja účtovníčka. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný
doklad zo 17.10.2008 z č.l. 38, v pravom dolnom rohu je môj podpis, moja pečiatka a ja nerozporujem,

že som túto platbu, teda v sume 145.192,- Sk prevzal". Z pokladničných dokladov je jednoznačný aj účel
žalobcovi vyplatenej sumy. Žalovaná i podľa odvolacieho súdu tak uniesla dôkazné bremeno v časti jej
obrany, že žalobcovi vyplatila sumu vo výške, ako je uvedená na týchto pokladničných dokladoch.

Napokon odvolací súd dodáva, že predmetné pokladničné listiny majú charakter súkromnej listiny. U

súkromnej listiny je potrebné rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza
od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera
pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý
zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (k tomu porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp.zn. 4 Cdo 13/2009). V danom

prípade žalobca pravosť listinných dôkazov na č.l. 37, 38 spisu nepoprel, namietol však ich pravdivosť
tiež v spojitosti s tým, že žalovaná priamo nepreukázala zdroj takej vysokej hotovostnej peňažnej
sumy podľa pokladničných dokladov vyplatených 17.10.2008 žalobcovi. Okresný súd sa i s uvedenou
námietkou žalobcu vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 12. Pokiaľ neviedol v
tomto smere ďalšie dokazovanie, vyplynulo to najmä z dostatočnej výpovednej hodnoty pokladničných

príjmových dokladov vystavených zo strany žalobcu, tiež v spojitosti s ostatnými vykonanými dôkazmi
zhodnocovanými k prijatému záveru o zániku žalobcovej pohľadávky v rozsahu žalovaného zostatku
faktúry č. 20080013 a faktúry č. 20080014 splnením (zaplatením). Odvolací súd akcentuje, že súd
pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté
dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi

odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta druhá OSP je vecou
súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy
účastníka konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn.
6 Cdo 153/2011). Pri obrane o vyplatení žalovaných faktúr č. 20080013 a č. 20080014 bolo dôkazné
bremeno na žalovanej, ktorá toto dôkazné bremeno uniesla. Naopak, ak žalobca spochybňoval obsah

listín, v ktorých sám potvrdil prijatie platieb v rozsahu, ako vyplýva z č.l. 37, 38 spisu, bolo jeho dôkaznou
povinnosťou preukázať, že hotovostné peňažné prostriedky v skutočnosti neprijal. Z vykonaného
dostatočne zhodnocovaného dokazovania i okresným súdom v prvostupňovom konaní bol dôvodne
prijatý záver, že žalobca uvedené tvrdenia nepreukázal - nevyvrátil pravdivosť, obsah listinných dôkazov
na č.l. 37, 38 spisu, čo bolo nosné pre zamietnutie tejto časti jeho žaloby.

U faktúry č. 20080015 sa tak okresný súd ako i odvolací súd zaoberal osobitne každou z fakturovaných
súm. U položky č. 3 „materiál EU-therm s.r.o. Čadca" vo výške 50.000,- Sk (s DPH), okresný súd
uzavrel, že žalobca v tejto časti nárok nepreukázal, lebo nepreukázal, že mu patrí cena diela v tejto časti
v rozsahu skutočne zrealizovaného plnenia EU-therm s.r.o. Čadca (svedkom Milanom Cyprichom), v

rámci subdodávky pre žalobcu, tak v rovine ceny materiálu ako ani v rovine ceny výkonov, len v ktorom
skutočne zrealizovanom rozsahu plnenia by žalobcovi svedčilo právo voči žalovanej na zaplatenie
ceny plnenia, ktoré žalobca mal zrealizovať prostredníctvom subdodávky (svedka Cypricha). Odvolací
súd súhlasil s okresným súdom v závere, že z dokazovania nevyplýval rozsah plnenia zrealizovanéhožalobcom pre žalovanú prostredníctvom EU-therm s.r.o. Čadca, resp. svedkom Milanom Cyprichom,
že bez ďalšieho rozsah tohto plnenia zodpovedal sume 50.000,- Sk prijatej EU-therm s.r.o. Čadca,
pokladničným dokladom na č.l. 143 spisu ako záloha na stavebné práce na „RD Kolárovi". Naviac,

pokiaľ ako jeden zo skutkových a právnych dôvodov uplatnenej sumy 50.000,- Sk žalobca v žalobe zo
dňa 12.11.2008 uvádzal i uhradenú sumu za vykonanie stavebných prác na výstavbe rodinného domu
žalovanej podľa jej objednávky, ktorú sumu okrem iného vyúčtoval i v žalovanej faktúre č. 20080015
splatnej 05.11.2008, tak žalobca sám v priebehu prvostupňového konania doložil (dôkazy na č.l. 154-155
spisu), že položku č. 3 dobropisom č. 20100001 z 22.02.2010 dobropisoval žalovanej. Skutkový a právny

dôvod žaloby v tejto časti (vo väzbe na žalovanú faktúru č. 20080015) však nezmenil, a to ani po tom,
ako uvádzal, že záväzkový právny vzťah nebol medzi ním a EU-therm s.r.o. (Milanom Cyprichom),
ale priamo medzi žalovanou a EU-therm s.r.o. (Milanom Cyprichom). Avšak svedok, Milan Cyprich vo
výpovedi 15.10.2010 dosvedčil opačné tvrdenie - obranu žalovanej, keď uviedol pred okresným súdom,
že „bol som p. Grochalom požiadaný, aby som vykonal inžinierske siete, vodu, kúrenie, tieto plnenia boli
čiastočné zrealizované, dokončené neboli z dôvodu vypovedania vzťahu s investorom". V tejto časti tak

žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku, tak ako ho žalobca vymedzil
v prvostupňovom konaní. Nevyhnutným dôsledkom bolo vecne správne rozhodnutie o zamietnutí tejto
časti žaloby.

Odvolací súd dodáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania

za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Odvolací súd uvádza, že ak žalobca v odvolaní tvrdil, že vyplatil sumu
50.000,- Sk spoločnosti EU-therm s.r.o. „na príkaz žalovanej", a to za súčasného tvrdenia, že „svedok
Cyprich nerobil žiadnu subdodávku pre mňa - navrhovateľa, ale dohodol sa konkrétne so žalovanou

na zložení zálohy a na vykonaní prác pre žalovanú", tak ide tiež o iný skutkový a právny základ, než z
ktorého uplatňoval žalovanú sumu 50.000,- Sk v prvostupňovom konaní. Okresný súd sa tak správne
zaoberal a posudzoval nárok na zaplatenie sumy 50.000,- Sk pôvodne fakturovanej žalobcom pod
číslom faktúry 20080015 ako ceny diela v rozsahu realizácie a výšky tvrdenej žalobcom a v tomto
rámci, z tých dôkazných prostriedkov produkovaných žalobcom na preukázanie svojich tvrdení, bol

vecne správny záver o neunesení dôkazného bremena na preukázanie žalobcovho nároku v časti sumy
50.000,- Sk, resp. 1.659,69 Eur so zmluvnou pokutou.

K potvrdzujúcemu výroku odvolacieho rozhodnutia krajský súd pre úplnosť poukazuje i na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého

odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

Vo vzťahu k zvyšnej časti zamietavého meritórneho výroku prvostupňového rozsudku však krajský súd

zistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu, primárne z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia,
a tým predčasnosti prijatých skutkových a právnych záverov.

Vo vzťahu k uvedenej zvyšnej časti nároku žalobcu u položiek č. 1, 2 vyúčtovaných faktúrou č. 20080015
so splatnosťou 05.11.2008 okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca v tejto časti

uplatnenej ceny za dielo (demolácia starej budovy a výstavba garáže) nekonkretizoval v rámci povinnosti
tvrdenia, či uplatňuje cenu ako cenu dohodnutú alebo cenu obvyklú. Uvedené však mal okresný súd
zisťovať v prvostupňovom konaní ako základ pre ustálenie potrebného dokazovania a rozhodovania
vo veci samej. Bez vyjasnenia nároku zo strany žalobcu, s dopadom na rozsah a smer dokazovania,
zvolené dôkazné prostriedky, nemohol okresný súd riadne vec prejednať a rozhodnúť. Pokiaľ v rámci

povinnosti tvrdenia na strane žalobcu absentovalo riadne a úplné vymedzenie nároku v žalobe a ak
ani v spojení s ďalšími prejavmi žalobcu obsiahnutými v jeho procesných úkonoch v prvostupňovom
konanínemoholokresnýsúdsámidentifikovať,čižalobcauplatňujecenudohodnutúalebocenuobvyklú,
tak bolo potrebné zo strany okresného súdu uvedené tvrdenia od žalobcu vyžadovať. Z výsledkovdoterajšieho dokazovania bolo možné vyvodiť, že napriek primárnym tvrdeniam v žalobe i faktúre č.
20080015, podľa prejavov žalobcu v priebehu prvostupňového konania, suma fakturovaná žalobcom v
položkách č. 1 a 2 vo faktúre č. 20080015 sa mala týkať samostatnej dohody účastníkov, ktorá mala

zrejme smerovať k ďalšej zmluve (o dielo), odlišnej od predtým uzavretej písomnej Zmluvy o dielo z
23.06.2008. Okresný súd však tým, že nemal vyjasnený predmet nároku v dotknutej zvyšnej časti žaloby,
neviedol dostatočné dokazovanie k objasneniu, čo malo byť (bolo) predmetom dohody účastníkov vo
vzťahu k demolácii starej budovy a výstavby garáže. Uvedené absentovalo vo výpovediach žalovanej,
žalobcu i svedka K., z hľadiska zodpovedania otázky, či došlo k dohode o všetkých podstatných

náležitostiach zmluvy (o dielo). Súčasne, pokiaľ malo ísť o dohodu (zmluvu o dielo) odchýlnu od predtým
uzavretej písomnej Zmluvy o dielo z 23.06.2008, tak okresný súd nevysvetlil aplikáciu ustanovení
Obchodného zákonníka, keďže správne zistil, že žalovaná ako objednávateľka (diela) nemala právny
status podnikateľa a právny režim OBZ cez ust. § 262 ods. 1, 2 OBZ bol zdôvodnený len vo vzťahu
k písomnej Zmluve o dielo z 23.06.2008. I v tomto smere bol predčasný a nedostatočne právne
zdôvodnený záver okresného súdu, že „výsledky vykonaného dokazovania (....) svedčia o preukázaní

základu i realizácie plnenia v rozsahu demolácie starej budovy a výstavby garáže". Predčasným a
nedostatočne zdôvodneným zostal tak i záver okresného súdu, že: „...žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu ku tvrdeniu o skutkovej a právnej dôvodnosti uplatnenia ceny za dielo vyúčtovanej
faktúrou č. 20080015 v rozsahu ceny za demoláciu starého rodinného domu a v rozsahu ceny za
výstavbu garáže".

Z vyššie uvedených dôvodov došlo vadným procesným postupom okresného súdu v prvostupňovom
konaní vo vzťahu k nárokom žalobcu podľa položky č. 1 a 2 vo faktúre č. 20080015 k odňatiu
práva žalobcu konať pred súdom pre nesúlad predmetnej časti odôvodnenia rozsudku s ust. § 157 ods. 2
OSP.Súčasnedošlovovzťahuktvrdenejsamostatnejdohodeúčastníkovodemoláciistaréhorodinného

domu a o výstavbe garáže k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a následne tak k predčasnému,
a tým nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Došlo tak k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku
okresného súdu v dotknutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a pre vrátenie veci na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Keďže došlo k zrušeniu časti napadnutého rozsudku, došlo tiež k zrušeniu výrokov vo vzťahu k náhrade
trov prvostupňového konania a vo vzťahu k náhrade trov štátu, ako výrokov závislých od rozhodnutia
vo veci samej (podľa výsledku konania).

Okresný súd v ďalšom konaní opätovne v zrušenom a vrátenom rozsahu vec prejedná, doplní a

vyhodnotí dokazovanie k tvrdeniam žalobcu o samostatnej dohode účastníkov, predmetom ktorej malo
byť plnenie žalobcu - demolácia starého rodinného domu a výstavba garáže, čo bolo predmetom tejto
dohody, so zameraním na všetky esenciálne náležitosti zmluvy (o dielo), vrátane ceny plnenia; v tomto
smere je primárne povinnosťou žalobcu poskytnúť dostatočné tvrdenia vymedzujúce uplatnený nárok (§
79 ods. 1 OSP, § 101 ods. 1 OSP, § 120 ods. 1 OSP) a úlohou súdu právne posudzovať jasne, konkrétne

uplatnený nárok - v tomto ohľade aj keď ide primárne o povinnosť účastníka konania, nemôže zostať
súd len pasívny, ak bez skutkového jednoznačného vymedzenia nároku (žaloby) skutkovými tvrdeniami,
bez ustálenia predmetu konania, veci samej, nie je možné (vecne správne) rozhodnúť vo veci. Dôkazná
povinnosť nepochybne spočíva primárne na účastníkoch, ktorí sú podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na strane žalobcu vo vzťahu k uplatnenému

nároku a na strane žalovanej vo vzťahu k svojej obrane. Okresný súd prípadne môže vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, avšak len výnimočne, ak by bolo ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 veta tretia OSP).

Po skutkovom ustálení nároku žalobcu a dostatočnom zistení skutkového stavu okresný súd opätovne

právne vec posúdi (položka č. 1, 2 u faktúry č. 20080015) a rozhodne. V novom rozsudku sa okresný súd
bude zaoberať tak uplatnenou pohľadávkou z titulu tvrdenej odplaty za žalobcom poskytnuté plnenie v
žalovanom rozsahu (položka 1, 2 u faktúry č. 20080015), ako aj z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty z
tejto sumy, najmä z hľadiska, či došlo k platnej dohode o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka). Svoje rozhodnutie okresný súd náležite odôvodní, za dodržania náležitostí podľa § 157 ods.

2 OSP.

Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Krajský súd uvádza, že súd nižšieho stupňa nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zaujatým
v zrušujúcom rozhodnutí, len ak po zrušení napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa sa skutkový

základ zmení natoľko, že by bola vylúčená aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu na nový
skutkový základ.

S odkazom na ust. § 224 ods. 3 OSP, keďže došlo k čiastočnému zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa,
v novom rozhodnutí vo veci o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rámci

rozhodovania o trovách celého konania a súčasne rozhodne aj vo vzťahu k náhrade trov konania štátu.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.