Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201952
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014201952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov
JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci pôvodného žalobcu: Mesto Svidník, Sov.
hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 00 331 023, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Bujdoš, Hlinky 262/6,
Stropkov, proti sťažovateľovi (pôvodnému žalovanému): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, právne zastúpený: ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o. so

sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
N21201300/S03 zo dňa 17.09.2014, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S 253/2014-181 zo dňa 19.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S
253/2014-181 zo dňa 19.05.2016 v napadnutom výroku o zrušení rozhodnutia žalovaného - Správy o
zistenej nezrovnalosti č. N21201300/S03 zo dňa 17.09.2014, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov
vo výške 291.872,69 € zo dňa 18.09.2014 a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r

a c i a na ďalšie konanie.
O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým výrokom rozsudku Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného -
Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21201300/S03 zo dňa 17.09.2014, žiadosť o vrátenie finančných
prostriedkov vo výške 219.872,69 eura zo dňa 18.09.2014 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy konania 70 € a trovy právneho zastúpenia 991,42 €.
2. Právnym základom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a s tým súvisiacim uplatnením korekcie
bola Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 026/4.1MP/2009 v znení jej zmien
na základe rozhodnutí o zmene projektu č. Z 003/4.1/2011 zo dňa 05.01.2011, č. Z 020/4.1/2011 zo
dňa 16.03.2011 a č. Z 060/4.1/2011 zo dňa 07.06.2011, ktorú žalobca ako prijímateľ nenávratného
finančného príspevku a žalovaný v postavení riadiaceho orgánu ako poskytovateľa NFP uzatvorili
dňa 11.12.2009. Predmetom Zmluvy o NFP bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností

medzi zmluvnými stranami pri poskytnutí NFP zo strany žalovaného žalobcovi na realizáciu aktivít
projektu „Zberný dvor Svidník - pre mesto Svidník a obce v Podduklianskom regióne“. Celý proces
administratívnej kontroly verejného obstarávania sa uskutočnil na pokyn Európskej komisie v súvislosti s
pozastavením platieb pre Operačný program životné prostredie. Žalovaný ako riadiaci orgán verejného
obstarávania doručil žalobcovi Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa
27.06.2012 a na základe verifikovaných záverov administratívnej kontroly verejného obstarávania

navrhol korekciu vo výške 25% hodnoty zákazky, ktorá bola stanovená v zmysle pravidla 7 Usmernenia
COCOF. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v stanovenej 50 - dňovej lehote nevrátil požadované
finančné prostriedky, žalovaný v súlade s ust. § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore svojím listom č.57403/2012 zo dňa 07.11.2012 podal Úradu pre verejné obstarávanie v súlade s §146 ods. 6 zákona č.
25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní podnet na kontrolu postupov zadávania vyššie uvedenej zákazky
po uzatvorení zmluvy.

3. Dňa 05.06.2013 obdržal žalovaný list ÚVO č. 6622-7000/2012-OK/12 zo dňa 03.06.2013, prílohou
ktorého bola Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní č. 6622-7000/2012-OK/l 1 a Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní č. 6622-7000/2012-OK/6 zo dňa 29.04.2013, v ktorom boli uvedené zistené nedostatky.
Žalovaný listom zo dňa 22.9.2014 doručil žalobcovi Správu o zistenej nezrovnalosti zo dňa 17.09.2014,

Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 18.09.2014 a Záznam z administratívnej kontroly
verejného obstarávanie zo dňa 27.06.2012.
4. Krajský súd uviedol, že podľa názoru súdu mal žalovaný správny orgán rozhodnúť o vrátení
predmetného príspevku vo forme rozhodnutia, ktoré by obsahovalo riadne odôvodnenie a najmä
možnosť podať žalobcovi vo veci opravný prostriedok, v dôsledku ktorého by mal žalobca možnosť v
rámci odvolacieho konania domáhať sa rozhodnutia o správnosti takéhoto rozhodnutia. Podľa názoru

súdu nie je mysliteľné, aby žalovaný správny orgán rozhodol o vrátení finančnej sumy 219.872,69 eura
vo forme listu, voči ktorému žalobca nemá možnosť podať žiaden opravný prostriedok, najmä s ohľadom
na skutočnosť, že v zmysle ust. § 27a ods. 2 a 3 zák. č. 528/2008 Z.z. žalovaný ako riadiaci orgán v
prípade nevrátenia príspevku, resp. jeho časti na základe výzvy rozhodne o vrátení dvojnásobku sumy
uvedenej vo výzve až do výšky 100% príspevku za predpokladu, že sa preukáže porušenie pravidiel a

postupov verejného obstarávania. Vzhľadom k tomu, že tento list - „správa“ a „žiadosť“ neobsahovali
žiadne odôvodnenie, súd ich považoval aj za nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný (sťažovateľ) v zastúpení advokátom v zákonnej lehote opravný
prostriedok nazvaný odvolanie, ktorý kasačný súd vzhľadom na dátum podania 08.07.2016 (už za
účinnosti SSP) hodnotil podľa obsahu, v zmysle § 492 ods. 2 SSP arg. a contr. ako kasačnú sťažnosť.

6.Sťažovateľvkasačnejsťažnostinamietal,ževodôvodnenírozsudkusaKrajskýsúdvBratislavevôbec
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadne nespôsobilosti Správy byť predmetom súdneho
prieskumu. Žalovaný tiež uviedol, že Správa bola vypracovaná na štandardizovanom formulári hlásenia
predpísanom Európskou komisiou. Tiež zdôraznil, že vypracovanie Správy zo strany žalovaného
nie je možné zaradiť pod nariaďovaciu činnosť orgánu štátnej správy, kedy orgán štátnej správy

aplikuje právnu normu tým, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti vydáva individuálne správne
akty (jednostranné právno-realizačné formy aplikácie právnych noriem), ale ide výlučne o činnosť
výkonnú, kedy orgán štátnej správy bezprostredne vykonáva zákony, pretože podľa § 26 ods. 3 zák. č.
528/2008 Z. z. ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný
vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti. Zároveň, samotnú výzvu na dobrovoľné vrátenie

finančných prostriedkov obsahovala Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené
žalovaný konštatoval, že Správa nie je individuálnym správnym aktom spôsobilým zasiahnuť do práv
a právom chránených záujmov žalobcu. V predmetnej časti odôvodnenia rozsudku sa však Krajský
súd v Bratislave obmedzuje len na konštatovanie, že žalobca môže byť ukrátený na svojich právach,
avšak neuvádza, o aké konkrétne práva ide. Žalovaný v tejto súvislosti zároveň poukazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.06.2016 spis. zn. 4Sžf/56/2015, ktorým odvolací súd
rozhodol v obdobnej právnej veci, pričom konštatoval nasledovné: „Najvyšší súd sa nestotožňuje s
názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k
základným práva a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej
republiky vo svojej druhej hlave, ako aj Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Odvolací

súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa
domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky“.

7. Iba v prípade, ak by žalobca dobrovoľne nevrátil NFP na základe výzvy žalovaného podľa § 27a ods.

1 zák. č. 528/2008 Z.z. a Zmluvy o NFP, nasledovala by rozhodovacia činnosť žalovaného v oblasti
verejnej správy podľa § 27a ods. 3, 5 zák. č. 528/2008 Z.z.

8. Pôvodný žalobca v zastúpení advokátom vo vyjadrení zo dňa 10.08.2016 uviedol, že v prípade, ak
by malo ísť len o „výzvu na dobrovoľné vrátenie finančných prostriedkov“ ako to uvádza žalovaný a nie

o rozhodnutie, ktoré požíva možnosť preskúmania správnym súdom, v takomto prípade žalobca by už
nemal k dispozícii žiadny iný účinný prostriedok na ochranu svojich subjektívnych práv týkajúcich sa
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pretože rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 27a
ods.5zákonač.528/2008Z.z.byboliužinýmrozhodnutím,vktorombybolo„rozhodnutéovráteníjedena pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100% poskytnutého príspevku
alebo jeho časti na predmet zákazky“. V súvislosti s tým poukazuje aj na základné princípy správneho
súdnictva uvedené v § 5 ods. 2 SSP „Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany

základnýchľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkovadministratívneho
konania“a§5ods.3SSP„Prirozhodovanísprávnysúddbánaochranuzákonnostiaverejnéhozáujmu“.

9. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo

konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
10. V danom prípade sú dané dôvody na odmietnutie žaloby krajským súdom podľa § 98 ods. 1 písm.
g/ SSP v spojení s § 7 ods. 1 písm. e/ SSP. Kasačný súd nemá oprávnenie rozhodnúť o odmietnutí
žaloby. Tento úkon vyhradil SSP krajskému súdu. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd konštatoval
iba nespôsobilosť predmetu súdneho prieskumu a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie z
nasledovných dôvodov:

11. Kasačný súd konštatuje, že k právnej otázke, ktorá je predmetom konania prijalo Správne kolégium
Najvyššieho súdu SR na podklade uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa
14.02.2017 na zasadnutí dňa 28.06.2018 právnu vetu judikovaného rozhodnutia č. 11:
12. „Ak správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstvavzneníneskoršíchpredpisov,nemoholsprávnyorgánzároveňuplatniťsvojurozhodovaciu
právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu
na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených)
skutočností.
13. Kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom, že správa o nezrovnalosti je iba podkladom pre ďalšie

administratívne konanie, ktoré v čase vyhotovenia správy a zaslania výzvy nie je ešte začaté. Tieto akty
preto samy o sebe nepredstavujú ujmu na právach, ktorú je nevyhnutné správnemu súdu osvedčiť ako
procesnú podmienku prípustnosti súdneho prieskumu zákonnosti. Ako konfliktnou sa javí skutočnosť
o potencionálnom vyrubení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa § 27a ods. 5 zák. č.
528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom v

roku 2016, v prípade jej dobrovoľného nevrátenia.

14. Podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva v znení účinnom v roku 2016 ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na
základe výzvy podľa odseku 4 <., najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet
zákazky.
15. Toto ustanovenie „odrádza“ prijímateľov príspevku od namietania zistených nezrovnalostí.
Naznačuje potenciálny rozpor s právom na súdnu a inú právnu ochranu, pretože priamo zvyšuje sankciu
len v dôsledku namietania správy o nezrovnalosti. Kasačný súd konštatuje, že uvedené otázky možno

preskúmať až na základe rozhodnutia, prípadne podať návrh Ústavnému súdu na začatie konania o
súlade právnych predpisov by bolo možné až v štádiu konania, kedy toto ustanovenie by bolo voči
sťažovateľovi realizované.
16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 a 2 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného

konania, keďže v konaní nebol úspešný. Žalovaným 1/ a 2/ trovy konania nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.