Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412208829
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412208829.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni Z. E., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom
R. XXX/XX, XXX XX T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA,
občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, právne zastúpeného

JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nemčianska 25, Nemce, 974
01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 122,45 Eur s prísl., na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/41/2014-64 zo dňa 14. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 52,14 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, na číslo účtu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vedeného vo U. C., a. s., S. T. C.,

č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX . (druhý výrok), z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok).
Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 52,14 Eur,
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na číslo účtu právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka vedeného vo U. C., a. s., pobočka zahraničnej banky, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX (druhý
výrok). Okresný súd o náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedol, že „Odporca mal v konaní úspech, trovy
konania si neuplatnil, vedľajší účastník si uplatnil trovy právneho zastúpenia a z tohto dôvodu súd priznal
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
52,14 Eur.“

Proti uvedenému rozsudku „v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi“
podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie
odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. s tým, že okresný súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že trovy vedľajšieho účastníka sú neúčelné. Výkonom
ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo

založené, či už v súdnom alebo v správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto
skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich
odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť
ich práva a záujmy v konaní. Združenie by preto malo disponovať takým personálnym substrátom,
ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva.
Nespochybňuje ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje

účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej
problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiadapriznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv
ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Z uvedeného potom vznikajú pochybnosti o účelnosti
a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený

advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv
odporcovi ako spotrebiteľovi. V súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných
konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez právneho
zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Podľa neho ide o hromadný vstup
združenínaochranuspotrebiteľaakovedľajšiehoúčastníkadosúdnychkonaní,ktorévstupujúdosporov

automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach
sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý
vznikne priznaním trov konania. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, nepoukázal na
inú skutočnosť, než na akú majú súdy povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Uviedol, že podľa jeho
názoru je podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka súhlas hlavného účastníka na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať v súvislosti s čím poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, v zmysle ktorého „z ustanovenia
§ 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník
mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším
účastníctvom tento účastník ani nemusí odôvodňovať.“ Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka
hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto

vstupom súhlasí. Súd preto vždy musí účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť
o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať
súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či
nevyjadrilnesúhlas.Navyriešenieotázkyprocesnéhopostaveniasubjektov,ktorísazúčastňujúkonania,
nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p. Združenie je navyše podporované

Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, a to poskytovaním dotácií a zároveň podporou
odbornosti spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Na základe uvedeného potom
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania tak, že
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa ani vedľajší účastník na strane odporkyne sa nevyjadrili k odvolaniu navrhovateľa.
V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2 O. s. p. a rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania

(druhý výrok) podľa ustanovenia §221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 uvedeného
ustanovenia mu vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 122,45 Eur s
príslušenstvom. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Rozsudkom zo dňa 14. 07. 2014 prvostupňový

súd návrh zamietol. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, na základe akého
ustanovenia O. s. p. nárok na náhradu trov konania priznal (§ 142 ods. 1 O. s. p.), avšak ďalej už
len stručne uviedol, že „súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 52,14 Eur.“

S ohľadom na uvedené zistenia odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku
ohľadne náhrady trov prvostupňového konania za nepreskúmateľné.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo
základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť

transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne
(zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným
spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej
republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť

sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku určuje v ustanovení § 157
ods. 2, z ktorého vyplýva, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Pokiaľ sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho

odôvodnenia nezmieňuje, keď v § 169 ods. 1 O. s. p. len pomerne stroho konštatuje, že odôvodnenie sa
uvedie v písomnom vyhotovení uznesenia, a v odseku 2 prvá veta tohto ustanovenia stanovuje, ktoré
uznesenia odôvodnenie obsahovať nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy je pri
posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa §
167 ods. 2 O. s. p. a citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť

svoje rozhodnutia) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskehosúdupreľudsképráva(napr.GarciaRuizv.Španielskoz21.januára1999,ods.26)vykladať
a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné
dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia je potrebné (rozhodnutie o trovách
konania, ktoré je obsiahnuté v rozsudku má povahu uznesenia), aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.
V posudzovanom prípade je záver prvostupňového súdu o aplikovaní zásady úspechu pri rozhodovaní o
náhrade trov konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.) správny, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia týkajúceho
sa náhrady trov konania nie je možné zistiť, podľa akého právneho predpisu, z ktorých jeho ustanovení
prvostupňový súd pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal, teda jeho postup nie je možné

preskúmať.
Z rozhodnutia prvostupňového súdu (ako už bolo uvedené), taktiež nie je zrejmé, za aké
konkrétne úkony právnej služby priznal odmenu, eventuálne paušálnu náhradu, kedy boli tieto úkony
vykonané a ani výšku odmeny vrátane paušálnej náhrady. Rozhodnutie prvostupňového súdu je teda v
odvolaním napadnutom výroku jednoznačne nepreskúmateľné, a preto ho odvolací súd zrušil.

Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v enunciáte rozsudku absentuje výrok ohľadne náhrady trov
konania účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech.

Prvostupňový súd s ohľadom na uvedené závery odvolacieho súdu v ďalšom konaní opakovane

rozhodne o náhrade trov konania s tým, že v novom rozhodnutí bude potrebné presne uviesť, podľa
akých ustanovení príslušného právneho predpisu postupoval, za aké konkrétne úkony právnej služby
priznal náhradu trov právneho zastúpenia priznal, kedy boli jednotlivé úkony vykonané a vyčísli ich výšku
za každý úkon právnej služby zvlášť.

Odôvodnenie rozhodnutia o náhrade trov konania musí byť jasné a zrozumiteľné pre účastníkov a
taktiež preskúmateľné pre nadriadený súd konajúci o eventuálnom opravnom prostriedku (v prípade
jeho podania niektorým z účastníkov konania).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.