Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200137
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714200137.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa v

I.rade H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX B., štátny občan SR, navrhovateľky v
II.rade B. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR, navrhovateľky
v III.rade S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ..Š.K. XXXX/XX, XXX XX B., štátna občianka SR
proti odporcovi Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast.
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Garbiarska 5.04001, Košice, IČO: 36
863 017 o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na určenie, že zmluva o splátkovom úvere č.0305438767 zo dňa 27.8.2010 uzatvorená medzi

odporcom a navrhovateľom v I.rade a navrhovateľkou v II.rade je neplatná od samého počiatku, z a m
i e t a.

Súd u r č u j e, že mandátna zmluva uzavretá dňa 27.08.2010 medzi odporcom a navrhovateľkou v
III.rade je n e p l a t n á .

Súd návrh na určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.08.2010,

ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Zvolen o povolení vkladu V2300/10 zo dňa
27.09.2010-2494/10 uzatvorená medzi odporcom a navrhovateľkou v III.rade je neplatná od samého
počiatku, z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 99,50 € v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.01.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľov zo dňa 08.01.2014, ktorým sa
navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že zmluva o splátkovom úvere č. 0305438767 zo dňa 27.08.2010
uzavretá medzi odporcom a navrhovateľom v I.rade a II.rade ako dlžníkmi je neplatná od samého
počiatku, tiež aby určil, že Mandátna zmluva zo dňa 27.08.2010 uzavretá medzi odporcom a
navrhovateľom v III.rade je neplatná od samého počiatku, taktiež aby súd určil, že zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.08.2010, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy
katastra Zvolen o povolení vkladu V 2300/10 zo dňa 27.9.2010-2494/10 uzavretá medzi odporcom a

navrhovateľom v III.rade je neplatná od samého počiatku a zároveň aby odporca bol povinný zaplatiť
navrhovateľom v I. a II.rade trovy konania súdny poplatok vo výške 99,50 € a navrhovateľovi v II.rade
199 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Svoj návrh zdôvodnili tým, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti jednotlivých klauzúl
predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, aj zmluvy ako celku a neplatnosti na ňu nadväzujúcich zmlúv
o zriadení záložného práva zo dňa 27.9.2010 a mandátnej zmluvy je daný tým, že navrhovatelia sa

ako nerozvážni spotrebitelia, ktorí uzatvorili neplatné zmluvy potrebujú ubrániť pred konaním odporcu,
ktorý si uplatňuje uspokojenie svojej domnelej pohľadávky z neplatných klauzúl napadnutých zmlúv,
postihom majetku navrhovateľky v III.rade na uspokojenie svojej skutočnej a domnelej pohľadávky
bez predchádzajúcej súdnej kontroly formou dobrovoľnej dražby, pričom musí súd navrhovateľom
a najmä navrhovateľke v III.rade poskytnúť súdnu ochranu aj v zmysle článku 20 Ústavy SR ako

vlastníkovi predmetných nehnuteľností pred každým kto by neprimerane a nezákonne zasahoval do jej
vlastníckych práv. Taktiež podľa ich názoru majú na podanej veci naliehavý právny záujem lebo podanou
žalobou potrebujú dosiahnuť aby sa odporca neobohatil na ich úkor plnením z neprijateľných sankcií v
podobe zaťaženia spotrebiteľa úrokom z úroku a nedovoleného úroku z omeškania bez predchádzajúcej
súdnej kontroly, v dôsledku možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa formou dobrovoľnej dražby.
Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.c) O.s.p. na vydaní požadovaného rozsudku má byť

preukázaný aj tým, že postavenie navrhovateľov bez určenia navrhovaného výroku by bolo právne
neisté, nakoľko názor účastníkov sporového konania na platnosť napadnutých zmlúv a právo uspokojiť
domnelú pohľadávku veriteľa z nedlhu, najmä súčasným pôsobením inštitútu straty výhody splátok,
koncentračným účinkom sankcií a neurčito stanoveným postupom výpočtu dlhu a mimosúdnym
výkonom záložného práva, zároveň na základe mandátnej zmluvy ako zástupca navrhovateľa v

III.rade ako záložcu bez predchádzajúcej súdnej kontroly je rozdielny, v dôsledku čoho odporca proti
navrhovateľom a ich majetku postupuje tak ako keby zmluvy a všetky ich klauzuly uzavreté medzi
nimi boli platné a svoju pohľadávku spôsobom, ktorej správnosť nemožno preskúmať pre neurčitosť
úverovej zmluvy, ktorá pripúšťa nevýdané postupy pri aplikácii sankcií v podobe zaúčtovania anuity
splátky úveru na sankcie pokuty a poplatky v presne neurčenom čase, čo umožňuje aby veriteľ dospel

vždy k inému výsledku, iba podľa toho kedy premenu sankcií na istinu vykoná. Navrhovatelia trvali na
tom, že v konaní vo veci samej o určenie, že spotrebiteľská zmluva o splátkovom úvere č. 0305438767
zo dňa 27.8.2010 na sumu 237.900 € je neplatná v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka od
samého počiatku, má súd postupovať tak, že pri určení neplatnosti zmluvy ako celku a jej jednotlivých
klauzúl rozhoduje ex offo aj bez návrhu účastníka a na navrhovateľovi je iba povinnosť súdu predložiť

zmluvy na posúdenie, a potom zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad
bol povolený pod č. V 2300/10 zo dňa 27.9.2010-2494/10 nadväzujúca na zmluvu o úvere a na ne
nadväzujúca mandátna zmluva sú neplatné zo zákona lebo nemôžu existovať bez hlavného záväzku
zriadeného zmluvou o splátkovom úvere. Taktiež navrhovatelia namietali, že pred podpisom si nemali
možnosť napadnuté zmluvy prečítať a vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľka v III.rade ako

záložca zároveň nebola dlžníkom, nemohli zistiť synergické pôsobenie úverovej zmluvy, mandátnej
zmluvy a záložnej zmluvy, a preto má byť úlohou súdu aby posúdil, či možno spravodlivo vyžadovať
plnenie takýchto zmlúv a či dojednania napadnutých zmlúv požívajú právnu ochranu v zmysle § 3
ods.1 OZ, resp. § 265 Obchodného zákonníka. Taktiež navrhovatelia v I. a II.rade namietali celý rad
neurčitých dojednaní napadnutých zmlúv, čo má mať za následok, že napadnuté zmluvy sú zaťažené

neodstrániteľnouvadouneurčitosti,čospôsobujeneplatnosťprejavuichvôlevzmysle§37Občianskeho
zákonníka, a tiež ohľadne vzájomne nevyvážených plnení bez potrebnej reciprocity (najmä dojednania
o vysokých pokutách a úrokoch z omeškania, dojednané iba proti navrhovateľom v I.a II.rade bez
možnosti pokutovať odporcu ako veriteľa za obdobné porušenie zmluvy) čo nepožíva právnu ochranu v
zmysle § 3 ods.1 OZ, resp. § 265 Obchodného zákonníka. Poukázali tiež na teóriu skutočného plnenia

dodávateľom, ktorá je najčastejšie spomínaná v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch v zmysle dojednaní podľa bodu 3.2 písm.b), bodu 3.3 VZP, najmä spracovateľský poplatok
za poskytnutie 995,78 € a uplatnenia obohatenia v podobe poplatku za vedenie úverového účtu vo
výške (90 Sk) 2,99 € a iných poplatkov najmä v zmysle článku II bod 2 záložnej zmluvy, ktorými v
napadnutých zmluvách v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „ VZP“) zaťažil odporca

navrhovateľov za plnenie, ktoré im ako spotrebiteľom nikdy nebolo poskytnuté a slúži výlučne jeho
potrebám, v dôsledku čoho úver nebol poskytnutý v deklarovanej výške a neobsahuje pravdivo uvedenú
úrokovú sadzbu. Navrhovatelia ďalej namietali, že zmluvy podpisovali v stave nepozornosti vyvolanej
odporcom tým, že odporca navrhovateľov zahltil množstvom listín, VZP boli písané drobným písmom,
čo malo za následok, že účastníci napadnutých zmlúv nekonali slobodne a vážne, a aj preto je v

zmysle § 37 OZ takáto zmluva neplatná pre nedostatok prejavov slobodnej vôle účastníkov, keď títo
konali bez poznania veci a v časovom strese, ktorý bol vyvolaný tým, že boli zahltení podpisovaním
neprehľadného množstva listín, z ktorých väčšia časť je neplatná lebo bola písaná drobným písmom
(VZP). Navrhovatelia tiež namietali, že úver sa má považovať za bezúročný, resp. bez poplatkový,nakoľkovzmyslečlánku4zákonač.258/2001,ktorýpreberalsmernicu87/102zmluvaospotrebiteľskom
úvere musí obsahovať údaj o RPMN a ak takýto údaj neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bezpoplatkový. Navrhovatelia rovnako namietali techniky účtovania splátok veriteľom v

článku5.2.VZP,najprvnaúrokaúrokzomeškania,poplatkyapokutyavzmyslečlánku6.3.ačlánku6.4.
VZP aj tieto úroky môže odporca účtovnou premenou zmeniť na istinu, čo zaťažuje neurčitým úrokom
z omeškania vypočítaným ako úrok z úroku a pokút. Tieto nedovolené a nemorálne techniky účtovania
úroku z úroku zaťažujú dlžníka enormným nárastom dlhu zo synergicky pôsobiacich sankcií aj za
fiktívne omeškanie dlžníka, ktoré vzniká iba v dôsledku účtovných postupov, ktoré má charakter civilno-

právnej úžery, navyše s tým, že odporca zneužíva svoju dominanciu nad navrhovateľmi v I. a II.rade.
Navrhovatelia za neplatné označili aj dojednanie o tom, že odporca môže na základe splnenia svojvoľne
naformulovaných odkladacích podmienok, ktoré nemajú vplyv na výpočet úroku zmeniť úročenie úveru v
dôsledku poskytnutia mikropôžičky, na krytie omeškaných splátok v zmysle článku 12, l3, l4 VZP, pričom
zároveň vyslovili názor, že napadnutá úverová zmluva je neplatná lebo na zmenu úročenia musia byť
splnené odkladacie podmienky, že sa zmenia úroky na bankovom trhu a osobné pomery dlžníka a nie

z dôvodov, ktoré svojvoľne naformuloval odporca-dodávateľ výlučne na svoj prospech.
Navrhovatelia tiež poukazovali nato, že predmety zálohu predstavujú obydlie navrhovateľky v III.rade,
a to tak nehnuteľnosť uvedená v časti II článok I bod 1.1. záložnej zmluvy ako i nehnuteľnosť
uvedená v časti II článok 1 bod l.2. záložnej zmluvy s tým, že všeobecná hodnota týchto nehnuteľností
zistená pre účely dobrovoľnej dražby znaleckým posudkom č.20/2013, resp. znaleckým posudkom

č.21/2013 A.. C. J. zo dňa l5.10.2013 stanovená vo výške 149.000 € , resp. 50.600 € nezodpovedá
skutočnej cene v mieste a čase. Zároveň však navrhovatelia uviedli, že zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam je neplatná od samého počiatku, nakoľko všeobecná hodnota predmetných
nehnuteľností aj pri dnešnom poklese cien nehnuteľností prevyšuje o 50 % nad rámec účelu
zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere a v čase uzatvorenia zmluvy prevyšovala o l00

%. Cena nehnuteľností dražby mala byť znaleckým posudkom stanovená v rozpore s cenou obvyklou v
časeavmieste,akoajvrozporesustanovenímzákonač.527/2002Z.z.§2a§l2.Okremtohonamietali,
že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam obsahuje neplatné dojednanie o mandátnej
zmluve, neplatne uzatvorenej v zmysle § 566 Obchodného zákonníka, nakoľko sú skonštruované tak, že
jednotlivo aj synergicky splnomocňujú odporcu na nedovolené a nemorálne konanie lebo odporca môže

vystupovať ako zástupca navrhovateľky v III.rade a záložcov bez ohľadu na ich záujmy, v rozpore s § 22
ods.2 OZ je takéto splnomocnenie neplatné aj pre neodvolateľný charakter splnomocnenia v rozpore s
§ 33b ods.3 OZ a nedovolene oprávňuje veriteľa aby sám rozhodol o výške svojej pohľadávky a postihu
majetku navrhovateľky v III.rade ako záložcu bez predchádzajúcej súdnej kontroly v rozpore s účelom
zákona a záujmami splnomocniteľa. Taktiež navrhli, aby okresný súd podal podnet na Ústavný súd SR

na preskúmanie súladu zákona č.129/2010 Z.z., konkrétne § 3 s Ústavou SR, keďže podľa ich názoru je
tento v rozpore s Ústavou SR, konkrétne s princípom predvídateľnosti a nesprávne aplikuje smernice o
ochranespotrebiteľov,nakoľkoniepodľaskutočnéhoobsahuúverovéhovzťahu,aleibapodľa§3povýšil
spotrebiteľa do pozície zručného obchodníka rovného skúsenej banke, ktorému nemá patriť ochrana
ako spotrebiteľovi, keďže v § 3 sú uvedené prípady, čo nie je spotrebiteľským úverom. Navrhovatelia tiež

vyjadrili presvedčenie, že napadnuté zmluvy o splátkovom úver a na ne nadväzujúce zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam sú neplatné, nakoľko zakladajú značnú nerovnováhu zmluvných
vzťahoch a zmluvy sú koncipované tak, že nezabezpečujú rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného
vzťahu, keďže obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v ustanovení § 53 ods. 1 písm.a),
k), r) OZ. Navrhovatelia zároveň žiadali, aby súd analogicky rozhodol v súlade s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove zo dňa 2l.11.2012 sp.zn. 18Co 109/2011, rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z
9.8.2011 č.k. 10CoE/313/2010, rozhodnutím NS SR 5Cdo 57/2011 zo dňa 19.1.2012, rozhodnutím KS
v Prešove z 28.9.2011 č.k. 3Co/3/2011.

V tomto návrhu zo dňa 08.01.2014 navrhovatelia zároveň žiadali, aby súd nariadil predbežné opatrenie,

o ktorom bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.01.2014 sp.zn. 10C 2/2014-64, ktorým
bolo nariadené predbežné opatrenie, v zmysle ktorého bol odporca povinný zdržať sa každého konania,
ktoré by smerovalo k uspokojovaniu jeho pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č.0305438767
uzatvorenej dňa 27.08.2010, najmä realizáciu záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 27.8.2010,

na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy
katastra Zvolen č.V XXXX/XX zo dňa 27.9.2010, a to k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k.ú.
B., obec B., okres B., zapísané na LV č.XXXX a k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v k.ú. B., obec B.,
okres B., zapísaná na LV č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľky v 3.rade v podiele 1/1-ina,a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určení neplatnosti Zmluvy o splátkovom
úvere č.0305438767 zo dňa 27.08.2010, o určení neplatnosti Mandátnej zmluvy zo dňa 27.8.2010 a
určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.8.2010, ktoré

konanie je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 10C 2/2014. Súd tiež zakázal spoločnosti
DRAŽOBNÍKs.r.o.,IČO:36764281nakladaťsnehnuteľnosťamizaťaženýmizáložnýmprávom,ktorého
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Zvolen, č.V XXXX/XX zo
dňa 27.9.2010, a to s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú v k.ú. B., obec B., okres B., zapísané
na LV č. XXXX a s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v k.ú. B., obec B., okres B., zapísaná na LV č.

XXXX, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľky v 3.rade v podiele 1/1-ina, najmä predmetné nehnuteľnosti
dražiť, predať alebo previesť na tretie osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 03055438767 zo dňa 27.8.2010, o určení
neplatnosti Mandátnej zmluvy zo dňa 27.8.2010 a určení neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 27.8.2010, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
10C 2/2014.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca odvolanie zo dňa 04.02.2014, doručené tunajšiemu súdu dňa
5.2.2014, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.5.2014,
sp.zn.16Co/619/2014-87, ktorým bolo uznesenie okresného súdu zo dňa 15.1.2014 potvrdené.

Odporca sa k podanému žalobnému návrhu vyjadril podaním zo dňa 04.12.2014, doručené tunajšiemu

súdu dňa 05.12.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že na zmluvu o splátkovom úvere č. 03054538767
zo dňa 27.8.2010 ( ďalej len „ zmluva o úvere“) nie je možné použiť ustanovenia zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere z dôvodu, že § 1 ods.3 tohto zákona taxatívne uvádza, čo nie je spotrebiteľským
úverom. V súdenej veci ide o úver poskytnutý vo vyššej výške ako 75.000 €, účelom ktorého je

nadobudnutie alebo zachovania vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti a je
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam s lehotou splatnosti viac ako l0 rokov, v dôsledku
čoho v zmysle vyššie uvedeného zmluva o úvere nie je spotrebiteľským úverom. Odporca ako
veriteľ nemá a nikdy nemal povinnosť uviesť v zmluve údaj o tzv. RPMN a neuvedenie údajov
o RPMN nemá za následok predpokladaný v zákone o spotrebiteľských úveroch. Odporca vyjadril

názor, že žiadne ustanovenie Zmluvy o úvere neobsahuje neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobila
nerovnováhu v zmluvnom postavení zmluvných strán, ale im dáva rovnaké zbrane a možnosti na
uplatnenie svojich nárokov. Argumentácia navrhovateľov spočíva len vo všeobecnom konštatovaní, že
zmluvné podmienky sú neprijateľné, t.j. podmienky sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Navrhovatelia neuvádzajú v čom konkrétne vidia neprijateľnosť zmluvných podmienok a neuvádzajú ani

jednuneprijateľnúpodmienkuuvedenúvustanovení§53OZkdesútietopodmienkypríkladmouvedené.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia riadne neodôvodnili neprijateľnosť zmluvných podmienok,
ktorých sa dovolávajú vo svojom návrhu. Taktiež uviedol, že poplatok za správu úveru bol zrušený od
9.6.2013 novelou zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( § 37 ods.l7) a od tohto dátumu ho odporca
neuplatňuje. Do 9.6.2013 neexistovala v SR žiadna platná právna norma odôvodňujúca záver o

neprijateľnosti poplatku za správu úveru. Odporca dáva do pozornosti, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere
postupoval podľa vtedy platnej právnej úpravy a nemohol očakávať, že dôjde k zmene právnej úpravy vo
vyššieuvedenomzmysle.Pretojepotrebnépriaplikáciizákonapristúpiťústavnekonformnýmspôsobom
tak, aby bolo zohľadnené legitímne očakávanie, ktoré odporca pri uzatváraní zmluvy o úvere vzhľadom
na vtedy platnú právnu úpravu mal, resp. mohol mať tak aby nebolo porušené Ústavou garantované

právo odporcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu PL.ÚS 12/05, resp. PL ÚS
3/09. Taktiež poukázali na článok 5 ods.1 písm.i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES, podľa ktorého je veriteľ povinný pred uzatvorením zmluvy informovať spotrebiteľa okrem iného aj o
poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a podmienkach, na základe ktorých sa tieto poplatky môžu
zmeniť. Dohodu o povinnosti účastníkov zmluvy uhrádzať spracovateľský poplatok nemožno považovať

za neprijateľnú podmienku, ani plnenie na jej základe za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým
mravom, pretože v čase uzavretia zmluvy o úvere a ani v súčasnosti takáto podmienka nebola uvedená
vo výpočte nekalých podmienok v Prílohe Smernice Rady č.93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a zároveň nebola uvedená vo výpočte neprijateľných podmienok v §53 OZ
a zároveň nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa článku

3 ods.1 Smernice alebo § 53 ods.1 OZ, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Záver o dohodnutí poplatku za správu
úveru ako aj spracovateľského poplatku ako neprijateľné zmluvné podmienky je nesprávny, a je v
rozpore s platnou právnou úpravou. Odporca sa tiež vyjadril, že podľa jeho názoru žiadne ustanoveniezáložnej zmluvy neobsahuje neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobila nerovnováhu v zmluvnom
postavení zmluvných strán. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že hodnota zálohu je o viac ako l00% vyššia ako
výška zabezpečovanej pohľadávky, v tejto súvislosti jednak navrhovatelia neuviedli žiadne ustanovenie

zákona, ktoré by mali byť týmto porušené a navyše navrhovatelia ani relevantne nepreukázali ( napr.
znaleckým posudkom), že by cena zálohu bola vyššia ako je cena uvedená v znaleckých posudkoch
č. 20/2013 a 21/2013 vypracovaných A.. J.. Aktuálna výška pohľadávky odporcu je približne 292.000
€, pričom cena zálohu určená znaleckými posudkami predstavuje sumu približne 200.000 €, z čoho je
zrejmé, že hodnota zálohu nekryje ani 70 % pohľadávky odporcu zo Zmluvy o úvere. Podľa názoru

odporcuzkonanianavrhovateľovvI.aII.radevyplýva,ženemajúzáujemnadobrovoľnomzaplatenícelej
pohľadávky odporcu, zabezpečenej záložným právom o čom má svedčiť skutočnosť, že dňa 3.5.2013
( deň mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere) boli v omeškaní s riadnymi splátkami úveru
vo výške 23.471,38 € t.j. nesplácali riadne splátky úveru 523 dní. Splátky pohľadávky zo zmluvy o
úvere neplatia dodnes, a to aj napriek skutočnosti, že im odporca viackrát umožnil splácať omeškané
splátky formou osobitného splátkového kalendára, ktorí odporcovi sami navrhovatelia navrhli, avšak

nikdy ho nedodržali. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadali, aby súd návrh navrhovateľov
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 15.12.2014, na ktoré sa nedostavil žiadny z navrhovateľov, ani
odporcastým,žesadostavilpráv.zástupcaodporcu,pričomtaknavrhovateľvI.radeakoinavrhovateľka

v II.rade a navrhovateľka v III.rade mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s §
47 ods.2 O.s.p., keď zásielky od všetkých 3 navrhovateľov sa na súd vrátili dňa 20.11.2014 s poznámkou
„ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, pričom u všetkých troch navrhovateľov sa neúspešný
pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie zásielky uskutočnil dňa 27.10.2014, opakované
doručenie 28.10.2014 a deň uloženia zásielky bol 28.10.2014. Odporca mal tiež doručenie predvolania

na pojednávanie vykázané riadne a včas. Právny zástupca odporcu nebol na toto pojednávanie
predvolávaný z dôvodu, že až na tomto pojednávaní bola súdu doručená plná moc na zastupovanie
odporcu v konaní s tým, že práv. zástupca odporcu napriek nedodržaniu 5-dňovej lehoty na prípravu
pojednávania súhlasil s tým, aby súd vo veci v tento deň pojednával. Súd postupoval v súlade s § 101
ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: zmluvu o splátkovom úvere zo dňa
27.8.2010 z čl.22-23, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu zo dňa
27.8.2010 z čl. 24-26, oznámenie o dražbe zo dňa l5.11.2013 z čl.27, oznámenie o dražbe značka
137/2013 z čl.28-30, úradný výpis notárskeho centrálneho registra dražieb z čl.31, výpis z LV č. XXXX

pre k.ú. B. z čl. 32, oznámenie o dražbe zo dňa l5.11.2013 z čl.33, oznámenie o dražbe značka 139/2013
z čl.34-36, úradný výpis notárskeho centrálneho registra dražieb z čl. 37, čiastočný výpis LV č. XXXX pre
k.ú. B. z čl. 38, návrh na vklad záložného práva z čl.39, rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 27.9.2010
č.vkladu V XXXX/XX z čl.40-41, obchodné podmienky SLSP a.s. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a Mikropodnikateľom z čl.42-53, znalecký posudok č.20/2013 znalca

A.. C. J. z čl.54-56, ponuky realitných kancelárií z webových stránok www.zoznam.realit.sk , www.reality.pro z čl. 60-63 a oboznámil sa s prednesom
právneho zástupcu odporcu, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.08.2010 súd zistil, že bola uzavretá medzi odporcom
ako bankou a navrhovateľom v I.rade a navrhovateľkou v II.rade ako dlžníkmi, keď predmetom

tejto úverovej zmluvy č.0305438767 bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a
údržbu nehnuteľností bankou dlžníkovi v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve.
Dlžníci sa zaviazali za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť
ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Výška úveru 237.900 €, druh úveru, úver na bývanie, typ a
výška úrokovej sadzby fixná 3 roky 5,09 % ročne, doba fixácie do 27.8.2013, spôsob poskytnutia

úveru bezhotovostne, spracovateľský poplatok 995,78 € uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z
prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 2,99 € mesačne, výška splátky a splatnosť od prvého
čerpania do 30.9.2010 vo výške l.0l2,08 € mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, od
27.10.2010 vo výške l.309,41 € mesačne k 27.dňu v kalendárnom mesiaci ( splátka vo výške istiny,
úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok 356 od

27.10.2010, konečná splatnosť úveru 27.5.2040, spôsob splácania inkasom z inkasného účtu, účel
úveru- splatenie úveru v inej banke štandardným procesom. Dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so
súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasia s nimia zaväzujú sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a úverovými podmienkami Obchodné podmienky
banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKROpodnikateľom

účinné od l.7.2007. Dlžníci ďalej vyhlásili, že boli bankou informovaní o skutočnostiach podľa § 37 ods.2
zákona o bankách.
Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 27.08.2010
súd zistil, že bola uzavretá medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľkou v III.rade ako
záložcom, keď predmetom zmluvy o záložnom práve bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam záložcu, v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky a
predmetom mandátnej zmluvy bolo udelenie poverení záložcom ako mandantom záložnému veriteľovi
ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Ako zabezpečovaná
pohľadávka je tu uvedená pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č.0305438767 zo
dňa 27.8.2010 uzatvorené medzi navrhovateľom v I.rade a navrhovateľkou v II.rade ako dlžníkmi, na
základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver, a ktorú tvorí istina vo výške 237.900 €, úroky z omeškania

a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou, a tiež sa zabezpečovanou pohľadávkou
v zmysle tejto zmluvy rozumie pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v
súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy, resp. so zánikom úverovej zmluvy iným
spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, rovnako ako pohľadávka a jej príslušenstvo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s

plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu,
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ako záloh sú tu uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve
záložcu v k.ú. B., S. B., okres B., zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok registra C parc. číslo XXX/X-
záhrady, 926/2-zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinný dom súp. č. XXXX, postavené na parcele
XXX/X, a tiež nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to byt nachádzajúci sa v bytovom dome na

ul. Ľ..Š. so súp. č. XXXX, vchod l7, l.poschodie, č.bytu X vrátane podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6558/144832, keď záložca vyhlásil, že je v podiele 1/1-ina
výlučným vlastníkom zálohu. Na zabezpečenie pohľadávky záložca zriaďuje a záložný veriteľ prijíma
záložné právo na záloh. V článku IV tejto zmluvy sa strany dohodli, že ak pohľadávka nebude riadne
a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva v rámci, ktorého uspokojí

svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým vo VOP. V časti III Mandátna zmluva sa strany dohodli,
že záložca ako mandant poveruje a zároveň týmto splnomocňuje záložného veriteľa ako mandatára,
ktorý je oprávnený toto splnomocnenie preniesť ďalším splnomocnením na 3.osobu aby na jeho účet
za odplatu 0,03 € uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa
zmluvy o záložnom práce a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony ( uzatvorenie kúpnej zmluvy,

vyhlásenie súťaže a iné) potrebné na prevod vlastníctva k zálohu na 3.osobu. Záložca ako mandant nie
je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania pohľadávky a zároveň zmluvné strany týmto
vylúčili platnosť ustanovení § 567, § 569, § 570, § 574 a § 575 Obchodného zákonníka. Záložca týmto
vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy obsiahnutých v tejto listine, ktorými sú VOP, obchodné
podmienkyasadzobník,súhlasísnimiazaväzujesaichdodržiavať.Preúčelyzmlúvobsiahnutýchvtejto

listine VOP sa rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané záložným veriteľom s účinnosťou
od 1.8.2002 a obchodnými podmienkami. Obchodné podmienky záložného veriteľa pre poskytovanie
úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a Mikropodnikateľom s účinnosťou od l.7.2007.
Záložca ďalej vyhlásil, že bol záložným veriteľom informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods.2 zákona
o bankách.

Z obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a Mikropodnikateľom, ktoré nadobudli účinnosť dňa l.7.2007 súd zistil, že v bode 3.1.
je uvedené, že dlžník je povinný banke platiť poplatky dohodnuté v úverovej zmluve ako i poplatky podľa
sadzobníka a to podľa zásada v lehotách uvedených v úverovej zmluve, v úverových podmienkach,
VOP a sadzobníku. V bode 3.2.b) je uvedené, že ak v úverovej zmluve bol dohodnutý spracovateľský

poplatok alebo ak tak určuje sadzobník, dlžník je povinný tento poplatok banke zaplatiť jednorázovo
pri prvom poskytnutí úveru alebo tranže, ak bol úver poskytnutý dlžníkovi ako Mikropodnikateľovi, ak v
úverovej zmluve nie je uvedené inak. V bode 4.1. je uvedené, že ak v úverovej zmluve bol dohodnutý
účel úveru, dlžník nie je oprávnený bez súhlasu banky použiť úver na iný účel ako účel úveru. Dlžník
je povinný doručiť banke v lehote na zdokladovanie účelu doklady, ktoré banka považuje čo do výšky

a obsahu opodstatnené a pravdivé z hľadiska preukázania účelu úveru. V bode 5.2. je uvedené, že pri
splácaní pohľadávky banky došlých súm uhrádzajú sa jednotlivé záväzky dlžníka v tomto poradí: splatné
poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškaniapodľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr
splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru.
Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B. zo dňa 8.l.2014 súd zistil, že ako parcely registra C sú tu uvedené

parcelné č. XXX/X, XXX/X a stavba rodinný dom so súp. číslom XXXX postavená na parcele XXX/X,
pričom v časti B je ako vlastník v podiele l/l-ina uvedená navrhovateľka v 3.rade. V poznámke je uvedené
začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom SLSP a.s. formou dobrovoľnej dražby zapísané
dňa 23.7.2013, a tiež oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom Dražobník s.r.o., IČO: 36
764 281 zapísané dňa 20.11.2013. V časti C: Ťarchy je uvedené záložné právo k nehnuteľnostiam v

prospech SLSP a.s.
Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX zo dňa l8.l.2014 pre k.ú. B. súd zistil, že v časti A je uvedená stavba,
bytový dom na ul. Ľ.. Š., súp. č. XXXX v časti B je ohľadne bytu č.X na l.posch. vo vchode Z. ako
vlastník uvedená navrhovateľka v 3.rade so spoluvlastníckym podielom l/l-ina s tým, že podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je 6558/144832. V poznámke je uvedené
začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom SLSP a.s. formou dobrovoľnej dražby zapísané

23.7.2013 a oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom Dražobník s.r.o., IČO: 36 764 281
zapísané dňa 20.11.2013. V časti C. Ťarchy je zapísané záložné právo k nehnuteľnosti, byt č.X, č.vchodu
Z., l.posch. v bytovom dome v prospech SLSP a.s. z 27.9.2010.
Zo znaleckého posudku č.20/13 zo dňa l5.10.2013 vypracovaného znalkyňou A.. C. J. súd zistil, že
všeobecná hodnota rodinného domu so súp. č.XXXX ako i pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X spolu

po zaokrúhlení je 149.000 €.
Zo znaleckého posudku č. 21/13 zo dňa l5.10.2013 vypracovaného znalkyňou A.. C. J. súd zistil, že
všeobecná hodnota bytu č.1 na l.posch. v obytnom dome so súp. č. XXXX v k.ú. B., na ul. Ľ..Š. XX bola
určená na sumu 50.600 €.
Z ostatných listinných dôkazov, ktoré súd v konaní vykonal zistil, že navrhovateľke v 3.rade boli dňa

l5.11.2013 zaslané oznámenia o dražbe na predmetné nehnuteľnosti s tým, že boli oznámené termíny
obhliadky týchto nehnuteľností, ktoré je povinná strpieť. Taktiež z oznámení o dražbe značka 137a,
139/2013 súd zistil, že Dražobník s.r.o. určil dátum a čas konania dražieb predmetných nehnuteľností na
deň 2l.l.2014 s miestom konania notárske spoločenstvo H.. G. L. na X.. R. XX vo B., pričom bolo určené
najnižšie podanie na predmetné nehnuteľností vo výške 149.000, resp. 50.600 €. Z úradného výpisu

z Notárskeho Centrálneho registra dražieb bolo zistené, že notárom Mgr. Vojtechom Kavečanským
bol vykonaný do notárskeho centrálneho registra dražieb zápis dňa l5.11.2013 ohľadne predmetných
dražieb. Z návrhu na vklad záložného práva zo dňa 27.8.2010 ako i z rozhodnutia Správy katastra Zvolen
zo dňa 27.9.2010 č.vkladu V XXXX/XX súd zistil, že bol povolený vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností v prospech odporcu ohľadne predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX a LV

č.XXXX pre k.ú. B..
Z prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní súd zistil, že podľa ich názoru je žaloba
zmätočná až v takom rozsahu, že to negatívne ovplyvňuje ich procesné postavenie a sťažuje ich
procesnú obranu vo veci. Namietal, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, keďže zo žalobného návrhu je možné vydedukovať, že navrhovatelia tvrdia, že

zaplatili buď viac ako zaplatiť mali, resp., že výška ich zostávajúceho dlhu je menšia než tvrdí odporca.
To podľa názoru odporcu znamená, že aj keby došlo k vyhoveniu žaloby, postavenie navrhovateľov
by sa nezmenilo, pretože odporca by voči navrhovateľom mal stále nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže ani navrhovatelia nespochybňujú, že úver bol poskytnutý, a preto navrhovatelia mali
a mohli podať žalobu na plnenie, či už sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, resp. žalovať o

náhradu škody alebo o neplatnosť dražby. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo
89/2007, ktorej sa NS zaoberal otázkou určenia platnosti, resp. neplatnosti záložnej zmluvy v súvislosti
s existenciou, resp. neexistenciou záložného práva, a tiež na rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR
sp.zn. 23/2014 kde sa ústavný súd zaoberal súladom zákona o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR,
pričom dospel k záveru, že tento zákon je v súlade s ústavou. Žiadali teda aby súd zamietol žalobu

z titulu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Zároveň namietali fakt, že
žaloba má trpieť nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov, keďže nie všetci navrhovatelia
boli účastníkmi všetkých zmlúv, ktorých určenia neplatnosti sa domáhajú, keď navrhovateľ v I.rade a
navrhovateľka v II.rade neboli účastníkom Záložnej zmluvy, resp. Mandátnej zmluvy a navrhovateľka
v III.rade nebola účastníčkou Úverovej zmluvy. Čo sa týka samotnej žaloby poukázali nato, že návrh

bol podaný s odstupom niekoľkých rokov odkedy došlo k uzavretiu predmetných zmlúv s tým, že tieto
boli uzavreté na podnet navrhovateľov. Pri uzatvorení týchto právnych úkonov navrhovatelia nikdy
nenamietali neplatnosť zmlúv, resp. že by mali obsahovať nejaké neprijateľné zmluvné podmienky,
rovnako ani v priebehu trvania zmluvných vzťahov k ničomu takémuto nedošlo, ani v čase, keď sa medziúčastníkmi riešil splátkový kalendár. Nenamietali, že by tam malo dôjsť k nejakému nátlaku a podobne.
Až v čase, keď odporca pristúpil k poslednému možnému riešeniu predmetnej záležitosti formou výkonu
dobrovoľnej dražby bola táto žaloba podaná na súd podľa ich názoru s jediným úmyslom sťažiť, resp.

úplne zmariť výkon záložného práva zo strany odporcu, pričom majú zato, že takýto výkon práva je v
rozpore s dobrými mravmi. Vyjadril názor, že všetky napadnuté zmluvy sú platné a neobsahujú žiadne
neprijateľnézmluvnépodmienky,keďkonkrétnevžalobesaaninikdeneuvádzaprečobymalibyťzmluvy
neplatné ako celok, a preto majú zato, že navrhovatelia v tomto smere neuniesli bremeno tvrdenia.
Poukázali na ustanovenie § 53 ods.5 OZ kde sa hovorí iba o neprijateľnosti zmluvných podmienok, nie

neprijateľnosti zmluvy ako takej, a tiež na článok IV ods.2 Smernice 93/13, resp. článku VI ods.1 tejto
Smernice, z ktorých jednoznačne vyplýva, že účelom má byť zachovanie platnosti zmluvy ako celku aj v
prípade, že by táto obsahovala nejaké neprijateľné zmluvné podmienky. Tiež poukázali na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Perešic pod č. C 453/2010 kde je vyslovený obdobný právny
názor. V podanej žalobe nie sú spochybnené žiadne podstatné náležitosti predmetných zmlúv a teda
aj keď ony tvrdia, že zmluvy neobsahujú ani žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak by tomu tak aj

bolo, rozhodne to nemôže mať vplyv a nemožno to vykladať v tom zmysle, že by z tohto titulu mala byť
neplatnácelázmluvaakocelok.Pokiaľideozáložnúzmluvutamanivžalobeniejeuvádzané,žebymala
obsahovať nejakú neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej neplatnosť je odvodzovaná iba od neplatnosti
úverovej zmluvy v tom zmysle, že ak je neplatná úverová zmluva, tak je neplatná aj záložná zmluva.
Takýto názor však rozhodne odmietli, nakoľko ako už bolo skôr uvedené, pokiaľ by bolo aj preukázané,

že bola úverová zmluva neplatná, odporcovi by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
navrhovateľom, a to je záväzok v zmysle záložnej zmluvy, ktorý je tiež krytý touto záložnou zmluvou a
preto z tohto titulu nie je možné vysloviť neplatnosť záložnej zmluvy ako takej. Pokiaľ ide o mandátnu
zmluvu poukázali na ustanovenie § 151m ods.6 OZ kde je vyslovene v zákone uvedené, že pri výkone
záložného práva záložný veriteľ koná v mene záložcu a teda aj s poukazom na judikatúru, resp. s

poukazom na článok I ods.2 Smernice 93/13 je zrejmé, že pokiaľ sa jedná o zákonné ustanovenie nie
je to možné vyložiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto trvali na tom, že aj Mandátna zmluva
je platná.

Podľa § 80 písm.c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 33b ods.3 OZ splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

Podľa§37ods.1OZprávnyúkonsamusíurobiťslobodne,vážne,určiteazrozumiteľne,inakjeneplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva,

ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods.1 veta prvá OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Podľa § 151b ods.2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151m ods.6 OZ pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
Podľa § 566 ods.1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta
na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene
mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu zato odplatu.
Podľa § 567 ods.1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti

s odbornou starostlivosťou.
Podľa§569Obchodnéhozákonníkamandatárjepovinnýodovzdaťbezzbytočnéhoodkladumandantovi
veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitostí.
Podľa § 570 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka mandatár zodpovedá za škodu na veciach
prevzatých od mandanta na zariadenie záležitostí a na veciach prevzatých pri zariaďovaní od tretích

osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Podľa § 574 ods.1 Obchodného zákonníka mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom
rozsahu vypovedať.Podľa § 26l ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom do 3l.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

Podľa § 52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods.1 OZ v znení účinnom do 31.5.2014 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods.3 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2010 spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a
komunálny úver podľa osobitného predpisu.
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písm.a) až d) ,

f) úver, ktorého výška je menej ako l00 € a viac ako 75.000 € s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa
§ 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretý v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým
istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 330 ods.2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 566 ods.1 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo
povahe pohľadávky.
Podľa § 566 ods.2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 53 ods.4 OZ v znení účinnom do 30.6.2011 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľov je čiastočne dôvodný.
Predmetnážalobabolaurčovacoužalobou,súdpretoskúmalvI.radepreukázanienaliehavostiprávneho
záujmu na takomto určení zo strany navrhovateľov, pričom súd vychádzal z toho, že naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo

ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez takéhoto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca začal realizovať výkon záložného práva
formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe, na základe neuhradenia splatnej pohľadávky vzniknutej
z titulu predmetnej zmluvy o úvere. Súd preto považoval naliehavý právny záujem navrhovateľov za
preukázaný, nakoľko pokiaľ navrhovatelia mali zato, že záložné právo nevzniklo, resp. neexistuje,

prípadne že odporca nedisponuje splatnou pohľadávkou voči navrhovateľom, bez požadovaného
určenia by bolo ich právne postavenie neisté, resp. by bez takéhoto určenia boli ich práva ohrozené.
Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, ktorý prezentoval prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, pokiaľ ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov v tom
zmysle, že nie všetci navrhovatelia boli účastníkmi všetkých napádaných zmlúv, keď podľa názoru súdu

by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania aby musel navrhovateľ v I.rade a
navrhovateľka v II.rade samostatnou žalobou žalovať určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy
a navrhovateľka v III.rade samostatnou žalobou neplatnosť záložnej zmluvy, resp. mandátnej zmluvy.
Súd vychádzal z toho, že medzi odporcom a navrhovateľmi v I. a II.rade bola uzavretá zmluva o úvere,
ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „ absolútny obchod“ t.j.

na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia 3.časti Obchodného zákonníka.
Pokiaľ navrhovatelia namietali neplatnosť zmluvy o úvere a s touto zmluvou súvisiacej zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam s poukazom na ustanovenie § 37 OZ a § 39 OZ z dôvodu, že
nekonali slobodne, pretože konali bez poznania veci a v časovom strese, ktorý bol vyvolaný tým, že
boli zahltení podpisovaním neprehľadného množstva listín a Všeobecné obchodné podmienky boli

písané drobným, nečitateľným písmom, resp. pred podpisom si nemali možnosť napadnuté zmluvy
prečítať, čo má byť aj v rozpore s ustanovením § 3 ods.1 OZ, resp. § 265 Obchodného zákonníka,
súd tieto skutočnosti nemal nijakým spôsobom preukázané. Hoci dôkazné bremeno je navrhovateľoch,
títo sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostavili bez akéhokoľvek
ospravedlnenia s tým, že ani v priebehu konania nepreberali súdne zásielky, a preto súd nemal možnosť

formou výsluchu účastníkov nimi tvrdené skutočnosti si žiadnym spôsobom overiť. Súd má zato, že
účastník, ktorý je v procesnej pozícií žalujúcej strany by mal mať jednoznačne záujem na plynulom
priebehu súdneho konania, v opačnom prípade má znášať dôsledky s tým spojené. Pokiaľ navrhovatelia
ďalej namietali neplatnosť predmetných právnych úkonov aj pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle §
39 OZ z dôvodu, že sa jedná o civilnoprávnu úžeru, keď navrhovateľka v III.rade pre vysokú mieru

ľahkovážnosti zabezpečila ručenie nehnuteľnosťami, ktorých hodnota má byť v zjavnom nepomere k
výške skutočne poskytnutého úveru veriteľom, súd sa tiež s týmto tvrdením navrhovateľov nestotožnil,
keďže tieto námietky navrhovateľov zostali opäť len v rovine tvrdení a navyše bolo na dlžníkoch, resp.
záložcovi aby si zvolil predmet zálohu s tým, že aj z oznámení o dobrovoľnej dražbe nevyplýva, že
by zo strany záložného veriteľa došlo následne k podhodnoteniu predmetných nehnuteľností, ktoré

sú predmetom zálohu. Pokiaľ ďalej navrhovatelia namietali, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov a teda poskytnutý úver má sa považovať za bezúročný a bez
poplatkov v súlade s príslušným ustanovením zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere spĺňa v sebe viaceré podmienky definované
v § l ods.3 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorých existencia spôsobuje, že takýto úver sa nepovažuje za

spotrebiteľský úver, a preto sa naň zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Pokiaľ
ďalej navrhovatelia namietali, že úver nebol poskytnutý vo výške deklarovanej v zmluve, nakoľko dlžníci
museli zaplatiť spracovateľský poplatok, ktorý bol uhradený z prostriedkov úveru pri uzatvorení tejto
úverovej zmluvy, súd síce mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v zmysle úverovej zmluvy
bol spracovateľský poplatok vo výške 995,78 € uhradený pri jej uzatvorení z prostriedkov úveru a

teda zrejme o túto sumu bola ponížená suma, ktorá bola reálne bezhotovostným prevodom poskytnutá
navrhovateľom v I. a II.rade na ich účet ako predmetný úver, čo zároveň malo spôsobiť, že úroková
sadzba nebola v zmluve uvedená v správnej výške, súd však zastáva názor, že táto skutočnosť je
právne irelevantná v tom zmysle, že je jedno, či bola rovno ponížená o túto čiastku poskytnutá sumaúveru alebo by po jej poskytnutí v neponíženej výške obratom navrhovatelia v I.a II.rade uhradili
tento spracovateľský poplatok spätne na účet odporcu. Rovnako to platí pokiaľ ide o výšku úrokovej
sadzby, pričom táto skutočnosť by ju mohla ovplyvniť, ak vôbec, v úplne zanedbateľnom rozsahu,

vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 237.900 € a výšku spracovateľského poplatku. Pritom výška tak
spracovateľského poplatku ako i poplatku za správu úveru vo výške 2,99 € mesačne bola účastníkom
úverovej zmluvy jednoznačne známa pri jej podpise, keďže tieto údaje sa nachádzajú priamo v zmluve,
konkrétne v článku I bod 1. Čo sa týka výšky týchto poplatkov, súd nezistil, že by tieto boli dojednané
v rozpore s dobrými mravmi, so zásadou poctivého obchodného styku, prípadne že by sa malo jednať

o neprijateľné podmienky. Pokiaľ ide o ďalšiu zmluvnú podmienku, ktorá bola nepriamo navrhovateľmi
namietaná, výška úroku z úveru, súd mal tiež z vykonaného dokazovania preukázané, že neboli
porušené žiadne zákonné ustanovenia, keď táto sadzba riadneho úroku nepresiahla priemerné úrokové
miery obchodných bánk v rozhodnom období a počas trvania tohto zmluvného vzťahu nedošlo ani k
jej zvýšeniu oproti pôvodne dojednanej výške. Pokiaľ ďalej navrhovatelia namietali techniky účtovania
splátok veriteľom, najprv na úrok a úrok z omeškania, resp. poplatky a pokuty a až potom na istinu, súd

má jednoznačne zato, že dojednanie zmluvných strán, ktoré malo byť súčasťou všeobecných zmluvných
podmienok ako súčasti zmluvy o úvere v tomto zmysle neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu,
keďže súd je toho názoru, že v tomto prípade nie je možné aplikovať ustanovenia § 566 ods.2 OZ
ohľadne čiastočného plnenia, pretože tak ako to vyplýva aj z komentára tohto ustanovenia, čiastočné
plnenie sa iba podobá plneniu v splátkach s tým, že pri plnení v splátkach je výška splátok a splatnosť

jednotlivých splátok už vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na
dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. Pokiaľ teda zmluvné strany si dojednajú
vopred úhradu dlhu v splátkach a určia si na aké pohľadávky bude plnenie zo splátky započítané, nie
je dôvod považovať takúto dohodu v rozpore so zákonom. Taktiež pokiaľ navrhovatelia namietali, že
odporca v zmysle príslušných ustanovení všeobecných zmluvných podmienok mohol úroky účtovnou

premenou zmeniť na istinu, čo následne spôsobuje, že odporca si uplatňuje úrok z úroku, súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS ČR zo dňa 24.03.2004, sp.zn.35Odo 101/2002, z odôvodnenia
ktorého vyplýva právny názor, že „podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia
príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods.3 OZ platí aj pre obchodnozáväzkové
vzťahy s tým, že úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods.3 OZ

príslušenstvom pohľadávky, pritom právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva ( napr.
úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) nemá veriteľ preto, že ani Občiansky a ani Obchodný zákonník
mu túto možnosť nepriznávajú, nakoľko ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové
sankciepreprípadomeškaniasplatenímpríslušenstvapohľadávky.Zároveňvšakjetuvyslovenýprávny
názor, že týmto nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa ( napr. v medziach zmluvy o úvere

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny, že k nej
podľa dohody účastníkov budú pripočítané ako civilné plody peňazí a následne potom právo veriteľa
požadovať aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo
zákonom stanovenú sadzbu úroku z omeškania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto
znovu úročí iba istina a nie príslušenstvo pohľadávky“. Na okraj súd uvádza, že súd vychádzal z tvrdení

navrhovateľov pokiaľ ide o obsah VOP, pretože priamo posúdiť ich obsahové znenie nemohol, keďže
navrhovatelia tieto VOP, ktoré mali byť súčasťou predmetnej úverovej zmluvy, resp. záložnej zmluvy
k žalobnému návrhu nepripojil, ani nedoložil v priebehu konania, avšak súd mal zato, že to v tomto
prípade bolo irelevantné, pretože ak tieto VOP aj navrhovateľmi napádané ustanovenia obsahujú, nijako
by to nezmenilo rozhodnutie súdu v tejto veci, keďže s týmito skutočnosťami sa súd vyššie uvedeným

spôsobom vysporiadal.
Vzhľadom k uvedenému, pokiaľ ide o výrok, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti
predmetnej zmluvy o úvere, súd tento návrh zamietol z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná
vadnosť jednotlivých ustanovení tejto zmluvy, resp. zmluvy ako celku. Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa
navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy, súd tento návrh tiež zamietol a

to jednak z dôvodu, že navrhovatelia sa v zásade domáhali určenia neplatnosti tejto zmluvy s poukazom
nato, že záväzok z tohto právneho úkonu je akcesoricky vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorým bola
zmluva o úvere s tým, že tieto záväzky nemôžu existovať samostatne a právny osud takejto zmluvy
a právneho úkonu je spojený s osudom hlavného záväzku, čím potom vyslovenie neplatnosti zmluvy
o úvere má automaticky mať za následok aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, keďže

však súd ohľadom predmetnej úverovej zmluvy nedošiel pri svojom rozhodovaní k takémuto záveru,
nemohol súd vyhovieť návrhu navrhovateľov ani v tejto časti, teda ohľadne tohto výroku a zároveň
súd ani z iných dôvodov nemal preukázaný záver ohľadne absolútnej neplatnosti tejto zmluvy. Pokiaľ
ide o výrok, ktorým navrhovatelia žiadali určiť, že mandátna zmluva spojená so zmluvou o zriadenízáložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.8.2010 uzavretá medzi odporcom a navrhovateľkou v
III.rade je neplatná, súd v tejto časti návrhu navrhovateľov vyhovel, nakoľko poukazuje na ustanovenie
§ 151m ods.6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého priamo zo zákona koná záložný veriteľ v

mene záložcu pri výkone záložného práva, čiže záložný veriteľ je tak priamo zo zákona splnomocnený,
napr. aj na predaj zálohu, čo má zásadný význam aj pre tretie osoby, ktoré nadobúdajú záloh s takými
účinkami akoby ho nadobudli od vlastníka, čo má za cieľ ochranu tretích osôb, ktoré nadobúdajú
záloh na základe dražby alebo iným spôsobom, čiže bez ohľadu na uzavretú mandátnu zmluvu, tieto
oprávnenia prináležia záložnému veriteľovi priamo zo zákona počas existencie záložného práva, resp.

počas jeho výkonu a to bez skúmania otázky prípadného rozporu záujmov zúčastnených strán. Preto
námietky navrhovateľov, pokiaľ namietali platnosť tejto zmluvy s poukazom na nemožnosť vypovedať
toto plnomocenstvo zo strany navrhovateľov, resp. z dôvodu vzájomného rozporu záujmov zmluvných
strán považoval súd za právne irelevantné. K záveru ohľadne neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle
§ 39 OZ však súd dospel na základe toho, že v predmetnej mandátnej zmluve zmluvné strany vylúčili
platnosť ustanovenia § 567 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je mandatár povinný postupovať

pri zariaďovaní záležitosti z odbornou starostlivosťou, v čom súd videl minimálne obchádzanie tak
Občianskeho zákonníka, v časti ustanovení upravujúcich záložné právo ako i zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách, resp. takýto právny úkon priamo odporuje svojim účelom vyššie uvedeným
zákonným predpisom, ktoré poskytujú dlžníkom v pozícií záložcu štandardný stupeň ochrany ich práv
a oprávnených záujmov.

Súd nevyhovel návrhu navrhovateľov, aby podal podnet na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s Ústavou SR, keďže súd nedospel k záveru, že
by tu existoval takýto rozpor s ústavou, konkrétne ohľadne § 3 tohto citovaného zákona, v ktorom je
definované čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 151 ods.3 O.s.p., v zmysle ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia ods.1 a 2 platia primerane s
tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 2 ods.2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 4 ods.2 písm.za) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ

domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Nakoľko navrhovatelia boli oslobodení od poplatkovej povinnosti z celého návrhu a súd v jednom výroku
návrhu navrhovateľovi vyhovel, v tejto časti zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok v zákonnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)