Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. apríl 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615203720
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6615203720.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Q. Q., N.. XX.XX.XXXX, A.

H., N.. B. Č.. XX, Y. B., zastúpený MAĎAR & Partners, s. r. o., advokátska kancelária Banská Bystrica,
Skuteckého 1, IČO: 47 232 692 proti žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov a n. p. Parková 15 - 21,
Fiľakovo, Parková 1548/17, IČO: 42 186 889, právne zastúpené JUDr. Martinom Landlom, advokátom z
AK Lučenec, Rázusova 47/4825, v konaní o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ktorého výsledok bol oznámený dňa 17.05.2010 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu súpisného čísla XXXX L. W. XX, XX, XX, XX H., ktorého výsledok bol oznámený dňa 17. 05. 2010

a ktorým bolo rozhodnuté o:
1) vyslovení súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. XX v bytovom dome súpisného čísla XXXX
N. L. W. M. H. na uspokojenie pohľadávky 4 882,05 Eur,
2) vyslovení súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. XX v bytovom dome súpisného čísla XXXX
N. L. W. M. H. na uspokojenie pohľadávky 2 739,06 Eur,
3) vyslovení súhlasu s odvolaním rady spoločenstva zloženej z členov p. T., W.. T., W.. C. P. Q.. A.,
4) vyslovení súhlasu s voľbou rady spoločenstva zloženej z členov p. F. T., W.. Ľ. K. P. W.. R. F. B.a

z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu súpisného čísla XXXX, W. XX, XX, XX, XX, H. ( ďalej
"spoločenstvo vlastníkov bytov"), ktorého výsledok bol oznámený dňa 17.05.2010 (ďalej "písomné
hlasovanie").

2. Žalobca v písomnom podaní poukázal na to, že je vlastníkom bytu č. XX bytového domu súpisného
čísla XXXX W. Č.. XX. Správu bytového domu vykonáva Spoločenstvo vlastníkov bytov a n. p. Parková
15-21 Fiľakovo. Žalovaný je jedným z troch právnych nástupcov Spoločenstva vlastníkov bytových a
nebytových priestorov pri parku, IČO: 42 221 986, Fiľakovo, Parková 21, ktoré bolo dňa 31.10.2009
vymazané z registra spoločenstiev a žalovaný ako právny predchodca vstúpil do práv a povinností
zaniknutého predchodcu. Hlavným dôvodom zániku a rozdelenia vymazaného spoločenstva, v ktorom
žalobca pôsobil, boli hrubé finančné prechmaty vtedajšieho štatutára R. F.. Menovaný odmietal vydať

účtovné doklady zaniknutého subjektu a nie je zrejmé, aké konkrétne pohľadávky a záväzky prešli na tri
nástupníckespoločenstvá.Žalobcajepritomvýlučnýmvlastníkomprevažnejčastibytovvbytovomdome
na F. L.. Žalobca navyše z vlastných prostriedkov financoval cestovné náklady v prospech bytového
spoločenstva a za jeho činnosť mu nebola vyplatená nijaká odmena. Dňa 17.05.2010 bolo oznámenépísomné hlasovanie, kde okrem iného bol vyslovený súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č.
XX patriaceho žalobcovi podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. vo výške 4 882,05 Eur. Žalobcovi pritom
nebolo žiadnym spôsobom doručené oznámenie o konaní písomného hlasovania, nebol o konaní

hlasovania žiadnym spôsobom upovedomený a neboli mu doručené ani hlasovacie lístky. O uskutočnení
schôdze, predmete jej konania a výsledku hlasovania sa dozvedel až následne a len sprostredkovane
od ostatných vlastníkov bytov. Písomné hlasovanie, ktoré vo svojom výsledku viedlo k vyhláseniu
dražby na majetok žalobcu, sa malo konať pre žalobcove podlžnosti voči spoločenstvu vlastníkov bytov,
pričom táto pohľadávka je podľa žalobcu fiktívna a nepodložená. Nakoľko sa žalobca ako vlastník bytu

nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým,
má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká. Keďže byt v
jeho vlastníctve má byť predmetom dražby, žalobca podáva návrh na súd na vyslovenie neplatnosti
písomného hlasovania, ktorého výsledok bol oznámený 17.05.2010.

3. Na pojednávaní žalobca uviedol, že z dôvodu, že sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť,

pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, vzťahuje sa na neho trojmesačná prekluzívna
lehota v zmysle § 14 ods. 6, posledná veta cit. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení zmien a doplnkov.

4. Žalovaný v zastúpení právnym zástupcom od začiatku konania vo veci namietal uplynutie prekluzívnej

15 - dňovej lehoty v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení zmien a doplnkov a žiadal žalobu zamietnuť. Podľa stanoviska žalovaného konanie
schôdze bolo oznámené spôsobom v dome obvyklým vyvesením na nástenku dňa 07.05.2010 a
oznámenie o výsledkoch hlasovania bolo vyvesené na tom istom mieste dňa 17.05.2010. Z toho vyplýva,
že žalobcovi uplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby v tejto veci dňa 01.06.2010. Žalobca návrh

na začatie konania doručil súdu až 12.08.2010, teda až po márnom uplynutí 15-dňovej prekluzívnej
lehoty. Čo sa týka samotného rozhodnutia, ktoré bolo hlasovaním prijaté, v prípade žalobcu dôvod na
vykonanie dobrovoľnej dražby jeho bytu bolo viacmesačné neplatenie predpísaných zálohových platieb
za služby spojené s užívaním bytu a príspevku do fondu opráv v celkovej sume 4 882,05 Eur spolu
s príslušenstvom.

5. Súd sa v konaní zameral na otázku, či sa na žalobcu vzťahuje 15-dňová alebo 3-mesačná
lehota na podanie návrhu o vyslovenie neplatnosti písomného hlasovania, pričom dospel k záveru, že
citovanéustanovenie§14ods.6zákonač.182/1993Z.z.nešpecifikuje,akýmspôsobomsamásprávca,
zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie, jej predmet a výsledok. Zákonodarca

na platnosť písomného hlasovania požaduje len právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov byť
sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania,
a to spôsobom v dome obvyklým, kedy za spôsob v dome obvyklý je treba považovať spôsob, ktorý
sa v konkrétnom dome bežne používa, je všeobecne akceptovaný ako štandardná
forma doručovania podobných oznamov a s ktorým vlastníci bytov vopred počítajú a očakávajú ho.

Prevedeným dokazovaním mal následne súd za preukázané, že v bytovom dome súp. č. XXX bolo
ustáleným zvykom oznamy týkajúce sa vlastníkov bytov vyvesovať vo vchode na výťahy a neskôr na
špeciálne nástenky na to zriadené tiež vo vchode do bytovky, teda na obvyklom mieste. Preto súd dospel
k záveru, že žalovaný oznámenie o výsledku hlasovania oznámil obvyklým spôsobom vyvesením na
nástenke vo vchode, takže sa na žalobcu vzťahuje 15 dňová prekluzívna lehota na podanie návrhu, ktorá

skončila 01.06.2010. Nakoľko žalobca podal návrh na začatie konania po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty
asuplynutímuvedenejlehotyzákonspájazánikprávanapodanienávrhunazačatiekonaniaovyslovení
neplatnosti písomného hlasovania, súd návrh žalobcu zamietol rozsudkom č. k. 21C/3/2010-334 zo
dňa 02.06.2012. Samotné zriadenie osobitnej nástenky na vyvesovanie oznamov pre vlastníkov bytov
namiesto vylepovania oznamov vo výťahu považoval súd za čisto technickú zmenu, ktorá nič nemenila

na podstate ustáleného zvyku uverejňovať oznamy na všeobecne prístupnom a viditeľnom mieste vo
vestibule bytového domu, pretože nástenka bola umiestnená v bezprostrednej blízkosti výťahu.

6. Súd v rozsudku zaujal stanovisko, že ak vlastníci bytov, ktorí v dome nebývali, si vo svojom
vlastnom záujme ošetrili doručovanie písomností (oznámenia o písomnom hlasovaní a oznámenia

o výsledku hlasovania) iným spôsobom, napr. doručením poštou, prípadne telefonicky, bola to ich
vlastná iniciatíva a doručenie oznámenia na adresu svojho reálneho pobytu mohol požiadať aj žalobca.
Keďže menovaný si takýto postup nezvolil, konkludentne akceptoval všeobecný úzus, že sa písomnosti
týkajúce sa vlastníkov bytov oznamujú formou vyvesenia v priestoroch vestibulu bytového domu.Súd pritom vychádzal z výpovede V. K., predsedníčky Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov Parková 15-21 Fiľakovo a svedkov R. F., F. T., Z. W. P. D. A., ktorí sa vyjadrili k okolnostiam
písomného hlasovania, ktorej výsledok bol oznámený dňa 17.05.2010, pričom súd sa oboznámil aj s 37

čestnými prehláseniami jednotlivých vlastníkov bytov o tom, že v bytovom dome je obvyklým spôsobom
zverejňovania oznamov na viditeľné miesto vo vchodoch bytového domu.

7. Tento rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie, prípadne ho zmeniť a vyhovieť návrhu. Za neúplnosť rozhodnutia okresného súdu považoval

to, že súd sa výlučne zaoberal vyhodnotením obvyklého spôsobu doručovania len u tých vlastníkov,
ktorí v bytovom dome bývajú, pričom sa nezaoberal otázkou, aký je obvyklý spôsob oznamovania o
konaní schôdze a výsledku hlasovania u vlastníkov, ktorý v bytovom dome nebývajú a ktorý tvoria
takmer 1/3 zo všetkých vlastníkov bytov. Keďže žalobca v dome nebýva, na neho sa nevzťahuje obvyklý
spôsob oznamovania ohlasovania tak, ako to konštatoval súd vo svojom rozhodnutí, pričom zdôraznil,
že zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by striktne stanovovalo nutnosť existencie len jedného spôsobu

obvyklého oznamovania hlasovania.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 15Co/211/2012-368 zo dňa 14.08.2013 rozsudkom
Okresného súdu Lučenec potvrdil, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
vo výroku správne. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu aj s odôvodnením tohto rozhodnutia,

preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti daného
rozhodnutia s doplnením niektorých dôvodov. V konaní mal odvolací súd za preukázané, že obvyklým
spôsobom pre oznamovanie výsledku písomného hlasovania v rozhodovanom prípade bolo verejné
vyvesenie výsledku hlasovania na nástenke, čo bolo potvrdené aj svedkami a aj jednotlivými čestnými
prehláseniami 37 vlastníkov bytov. Nesúhlasil s podstatnou námietkou žalobcu, že v byte nebýva,

a teda sa na neho tento obvyklý spôsob nevzťahoval, lebo nebolo preukázané, že by obvyklým
spôsobom oznámenia výsledku bolo, že sa zasielalo vlastníkom bytov, ktorí v dome nebývajú poštou
a prípadné telefonické oznámenie nemožno v celom rozsahu akceptovať, pretože išlo len o nezáväznú
informáciu, nepreukázateľnú. V odvolaní bolo uvedené, že 1/3 vlastníkov bytov v bytovom dome nebýva.
Za danej situácie aj odvolací súd mal za to, že nie je únosné z hľadiska finančného, aby ostatní

spoluvlastníci bývajúci v dome hradili náklady s poštovným spojené s oznamovaním daných skutočností
prostredníctvom pošty. Pokiaľ by bolo zaužívané alebo dohodnuté, že sa o výsledku hlasovania bude
informovať poštou, musel by tento predpoklad platiť pre všetkých účastníkov v dome, teda nielen pre
tých, ktorí v dome nebývajú, pričom konštatoval, že nie je žiaden dôvod pre to, aby spôsob v dome
obvyklý bol rozlíšený podľa toho, či v dome vlastník býva alebo nie. Nič nebránilo spoločenstvu v takomto

prípade, a to na požiadanie vlastníkov bytov, ktorí v dome nebývajú, aby dané skutočnosti im boli dávané
na vedomie dohodnutým spôsobom. Tomu však musí predchádzať vzájomná komunikácia, vznesenie
požiadavky na spoločenstvo a prípadne možnosť vyjadrenia sa ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov aj vzhľadom na spomenutú finančnú otázku. Bolo nepochybne preukázané, že obvyklým
spôsobom v dome bolo vyvesenie na nástenku, resp. predtým na iné dohodnuté miesto. Skutočnosť,

že sa o výsledku hlasovania navrhovateľ nedozvedel, je vecou jeho aktívneho záujmu o dianie sa v
bytovom dome, prípadne, ak v byte sa nachádzajú nájomníci, aby si tieto skutočnosti všímali a oznámili
mu ich. Pokiaľ žalobca namietal, že zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by striktne ustanovovalo
nutnosť existencie len jedného spôsobu obvyklého spôsobu oznamovania hlasovania, odvolací súd
dodal, že tvrdenie navrhovateľa je v tomto smere pravdivé, avšak musel by byť preukázaný aj obvyklý

spôsob oznamovania, teda zákon nevylučuje viaceré spôsoby. V konaní však nebolo preukázané, že
doručovanie poštou, či telefonovanie možno považovať za obvyklý spôsob oznámenia. Skôr išlo o
ústretovosť spoločenstva vo vzťahu k tomu vlastníkovi, ktorý o to požiadal.

9. Proti rozsudku krajského súdu doručil dňa 30.09.2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu dovolanie, v ktorom uviedol, že v napadnutom konaní došlo k procesným vadám v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. v platnom znení a dôvody dovolania vidí v § 241 ods. 2 písm.
a/ a c/ O.s.p. v platnom znení. Napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. a to z dôvodu nedostatku jasného a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku okresného
ako aj krajského súdu, čo má za následok ich nepreskúmateľnosť (arbitrárnosť). Súd si pritom má

vzájomne odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodňovať, prečo niektoré z nich považoval za nevierohodné,
prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy. V tejto súvislosti zdôraznil, že
prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tou časťou výpovedí svedkov (dokonca ich
úplne opomenul), v ktorých uviedli, že tým vlastníkom bytov, ktorí v bytovom dome nebývajú, saoznámenia o konaní schôdze a o výsledkoch hlasovania zasielali poštou, hádzali do schránok alebo
sa im oznamovali telefonicky. Súd považoval za jediný obvyklý spôsob oznamovania hlasovania a jeho
výsledkov zverejnením oznamov vyvesením na nástenke na vchodových dverách, pričom opomenul v

odôvodnení rozhodnutia čo i len spomenúť tú časť výpovedí svedkov, ktorí uvádzali, že v bytovom dome
nebývajú a že sa im oznámenia doručovali poštou, hádzaním do schránok alebo telefonicky. Obvyklý
spôsob hlasovania je pritom v tomto konaní kľúčový, nakoľko jej vyriešenie má za následok plynutie buď
15-dňovej alebo trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu. Preto je odôvodnenie rozsudku
nepreskúmateľné (svojvoľné). Aj názor krajského súdu, že ak by spôsob oznamovania písomnou

formou bol platný pre niektorých účastníkov, ktorí v dome nebývajú, tak by musel tento predpoklad
platiť pre všetkých účastníkov v dome, je podľa odvolateľa názor neúnosný, pretože niektorí svedkovia
preukázali, že aj takýto spôsob oznamovania hlasovania a jeho výsledku bol reálne zaužívaný a
medzi tých patril aj žalobca. Žalobca pritom namietol aj skutočnosť, že odvolací súd namiesto zrušenia
rozsudku prvostupňového súdu tento potvrdil a jeho nedostatky nahradil svojím vlastným odôvodnením
argumentujúc aj dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa síce vykonal, ale vo svojom rozhodnutí nijako

nevyhodnotil. Žiadal preto zrušiť dovolací rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, resp. zrušiť aj
rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť mu na ďalšie konanie.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 8Cdo/64/2013 zo dňa 28.01.2015 zrušil
rozsudok Okresného súdu Lučenec ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec vrátil

na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Najvyšší súd dospel k názoru, že napadnutým rozhodnutím
došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať, pričom ide o vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko súd
svojím postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Súd pritom poukázal na ustanovenia čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj § 1 O.s.p.. V tejto súvislosti uviedol,

že súd prvého stupňa vo svojom rozsudku č. k. 21C/3/2010-334 zo dňa 20.06.2012 konštatoval,
že bolo jednoznačne preukázané, že za obvyklý spôsob doručovania je v prejednávanom prípade
potrebné považovať doručovanie oznámení formou vyvesenia oznamu na viditeľnom mieste. Poukázal
na výpovede štatutára V. K. P. B. R. F., F. T., Z. W. P. D. A., ako aj na čestné vyhlásenia, ktoré tvoria
súčasť súdneho spisu, ale vôbec nevyhodnotil ich obsah, prečo ich považuje alebo nepovažuje za

dôveryhodné. Súd nevenoval pozornosť tomu, že niektorí svedkovia potvrdili, že boli i takí vlastníci
dotknutého bytového domu, ktorých upovedomili o mieste, čase a predmete konania schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov aj iným spôsobom ako je ten, ktorý súd ustálil za obvyklý. Takýto spôsob
rozhodovania je z pohľadu požiadavky rešpektovania práva účastníkov konania na spravodlivý proces
aj pri odôvodnení rozhodnutia neprijateľný. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu tiež nevyplýva,

na základe čoho urobil záver, že neexistuje žiaden dôvod preto, aby spôsob v dome obvyklý bol
rozlíšený podľa toho, či v dome vlastník býva alebo nie. Nepoukázal ani na právny predpis, ktorý by
takýto postup vylučoval a nespojil tento záver s vykonaným dokazovaním. Odôvodnenie zamietaného
rozsudku neobsahuje žiadne konkrétne úvahy, ktoré by jasne a zrozumiteľne vysvetľovali závery, ku
ktorým dospel odvolací súd. Predmetné rozhodnutia sú preto nepresvedčivé a arbitrárne. Dovolací súd

považuje za potrebné upriamiť pozornosť konajúce súdy aj na fakt, že v prejednávanom prípade sa
vo svojej podstate rozhoduje o vlastníckom práve, ktoré požíva ústavnú ochranu. Je potrebné venovať
pozornosť aj tomuto aspektu, aby nedošlo k obmedzeniu či zbaveniu vlastníckeho práva účastníka
konania ústavne nekonformným spôsobom.

11. Po zrušení rozsudku súdov prvého a druhého stupňa vykonal Okresný súd Lučenec dokazovanie,
ktoré zameral v smere naznačenom Najvyšším súdom SR najmä na otázku, aký bol obvyklý spôsob
písomného hlasovania u žalovaného spoločenstva a či existovali iné formy oznámenia písomného
hlasovania a najmä jeho výsledku vo vzťahu k vlastníkom tých bytov, ktorí v bytovom dome bývajú a
tých vlastníkov, ktorí v dome nebývajú, resp. v čase hlasovania nebývali.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že hlasovanie, ktoré je predmetom konania a
bolo oznámené 17.05.2010, nebolo vykonané v súlade so zákonom a z týchto dôvodov žiadal, aby súd
žalobe vyhovel a vyslovil, že hlasovanie neprebehlo zákonným spôsobom. Zdôraznil, že z výpovedí
niektorých svedkov vyplývalo, že určití vlastníci bytov boli telefonicky upovedomení o hlasovaní, resp.

že dochádzalo aj k oznámeniu hádzaním do schránok niektorým vlastníkom bytov, čo evokuje, že
neexistoval obvyklý spôsob hlasovania jednotný, ale boli viaceré formy hlasovania, čo vyplýva aj z
právneho názoru Najvyššieho súdu SR, že obvyklý spôsob hlasovania u žalovaného spoločenstva bol
rôznorodejší, než to tvrdí žalovaný.13. Žalobca poukázal na to, že aktívne vystupoval na schôdzach, keď p. F. nevedel vyúčtovať doklady,
na čo boli použité finančné prostriedky, pričom poukázal na zápisnicu zo dňa 01.07.2009 o schôdzi

spoločenstva. Tiež tvrdil, že preúčtovanie finančných prostriedkov medzi zaniknutým spoločenstvom
a jednotlivými spoločenstvami prebehlo nezákonne. Nesúhlasí s tvrdením, že bol konfliktný, len mal
výhrady voči hospodáreniu.

14. Právny zástupca žalovaného tiež zotrval na svojich prednesoch. Predložil zápisnice z hlasovaní

v predmetnom bytovom dome , ktoré sa týkalo obdobia pred prejednávanou vecou za účelom
zistenia obvyklej praxe. Pre vysvetlenie genézy hlasovania Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov Parková 15-21 Fiľakovo objasnil, že pôvodne existovalo len jedno spoločenstvo, ktoré sa
následne rozdelilo na tri nové nástupnícke organizácie (spoločenstvá). V dňoch 01.07.2009, 10.07.2009
a 07.08.2009 sa konalo u pôvodného spoločenstva len ústne hlasovanie. Prvé písomné hlasovanie
prebiehalo v období troch od 29. do 31. august 2009, ktorého výsledok bol oznámený 01.09.20019,

pričom zo zápisnice vyplýva, že výsledok hlasovania nebol zasielaný osobne každému vlastníkovi, ale
bol vyvesený na dvere výťahov, pričom zdôraznil, že žalované spoločenstvo je právnym nástupcom
predchádzajúceho spoločenstva a prax týkajúca sa hlasovania bola prevzatá do nového, vzniknutého
spoločenstva. Následne prebehli dve ústne hlasovania na schôdzi a ďalšie písomné hlasovania sa
konalo dňa 10.07.2009, pri ktorom oznámenie o písomnom hlasovaní bol zverejnený už obvyklým

spôsobom vylepením listiny na dvere výťahu, rovnako ako aj oznámenie o výsledku hlasovania bol
zverejnený tým istým spôsobom vylepením na dvere výťahu. Preto tvrdí, že v predmetnom bytovom
dome či už v rámci výkonu správy súčasného spoločenstva alebo v rámci výkonu správy jeho právneho
predchodcu bol zaužívaný spôsob uplatňovania písomného hlasovania tým spôsobom, že formou
verejného oznámenia bol stanovený termín písomného hlasovania, následne bolo vykonané písomné

hlasovanieaopäťformouverejnéhooznámeniabolzverejnenývýsledokhlasovaniavyvesenímvýsledku
vo vstupnej hale daného bytového domu na viditeľnom mieste. Nebola teda zavedená obvyklá prax,
kedy by sa zasielalo oznámenie o výsledku hlasovania osobám, ktoré by sa v danom dome nezdržiavali
alebonemalipobyt.Predprejednávanouvecousatedakonalidvepísomnéhlasovania,ktoréhovýsledok
bol oznámený 01.09.2009 o rozdelení spoločenstva na tri spoločenstvá a o predaji bytu žalobcu a bytu

manželov Č.L., ktorého výsledok bol oznámený 10.07.2009.

15. Svedok Q. V. uviedol, že je vlastníkom jedného z bytov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, Parková, Fiľakovo. Zúčastnil sa aj hlasovania v roku 2009, predmetom ktorého bolo udelenie
súhlasu na predaj dvoch bytov, z ktorých jeden patril žalobcovi. Bol overovateľom zápisnice, pričom

overovateľom bol aj v ďalšom prípade, keď sa uskutočnilo písomné hlasovanie. Vie sa vyjadriť k tomu,
ako sa oznamovalo hlasovanie o nejakej konkrétnej veci týkajúcej sa spoločenstva. V tejto súvislosti
zdôraznil, že či to malo byť písomné hlasovanie alebo hlasovania v bežných veciach, vždy sa vlastníci
bytov o hlasovaní dozvedeli z vývesky na výťahu a neskôr, keď sa zriadila nástenka, z nástenky.
Aj výsledok hlasovania sa uverejňoval rovnakým spôsobom, spočiatku na výťahu, neskôr na nástenke.

Keď sa jednalo o rozdelenie spoločenstva na tri spoločenstvá a keď sa hlasovalo o predaji bytu p. Q.,
ktoré hlasovania prebiehali v roku 2009 a 2010, hlasovanie sa konalo takým spôsobom, že sa chodilo
s hárkami s menami vlastníkov bytov po bytoch, kde bola v hárkoch uvedená možnosť súhlasím alebo
nesúhlasím, pričom jednotliví vlastníci v dome hlasovali. Tí, ktorí sa nechceli vyjadriť, pretože boli aj takí,
tých započítali spôsobom, akoby sa zdržali hlasovania. Výsledok hlasovania sa vyvesoval na tom istom

mieste buď na výťahu, neskôr na nástenke. Nevie sa vyjadriť, ako sa jednalo s tými vlastníkmi bytov,
ktorí v dome nebývajú. K dražbe bytu žalobcu malo dôjsť preto, lebo žalobca dlhoval peniaze, čo vedel
od predsedu spoločenstva p. F.. Nevie o tom, že by žalobca vytýkal predsedovi F. zlé hospodárenie.

16. Svedkyňa Q. A. uviedla, že nie je členkou žalovaného spoločenstva vlastníkov bytov. Popísala,

že pôvodne existovalo jedno veľké spoločenstvo, ktoré bolo na základe hlasovania vlastníkov bytov
rozdelené na tri menšie spoločenstvá a ona som sa stala členkou jedného z tých ďalších dvoch
novovzniknutých subjektov, nie žalovaného. Ako vlastníčka bytu sa stala overovateľkou jedného
hlasovania ešte v čase, keď existovalo veľké spoločenstvo. Rozdelenie spoločenstva na tri spoločenstvá
prebehlo formou písomného hlasovania. Pôvodne sa celé veľké spoločenstvo volalo Spoločenstvo

vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri parku, Fiľakovo. Vlastníkom bytu bolo oznámené, že sa
bude jednať o rozdelení tohto spoločenstva, pričom toto oznámenie sa vykonalo spôsobom ako to bolo
obvyklé, teda vyvesením na dvere výťahov. Takto sa vlastníci dozvedeli, že bude zvolaná schôdza, kde
sa bude rokovať o osude veľkého spoločenstva. Z tohto oznámenia, ktoré bolo vylepené na výťahu, sato dozvedela aj ona a išla na schôdzu v miestnostiach bývalej ľudovej školy. Na tomto stretnutí všetkých
vlastníkov veľkého spoločenstva sa dohodlo, že bude rozumnejšie nariadiť písomné hlasovanie, ktorým
sa rozhodne o rozdelení spoločenstva. Čiže o písomnom hlasovaní sa dozvedeli na uvedenej schôdzi,

ale navyše oznámenie o písomnom hlasovaní bolo ešte vylepené na výťahu, aby sa to dozvedeli aj tí,
ktorí na schôdzi neboli. Aj konkrétny dátum písomného hlasovania sa dozvedeli z oznámenia na dverách
výťahu. Na schôdzi bola zvolená za overovateľku zápisnice spolu s p. V., Z., T. a ďalšími, lebo sa jednalo
o veľký počet bytov. Písomné hlasovanie prebiehalo tak, že p. F., predseda spoločenstva, vypracoval
hárky. Pri hlasovaní vychádzali z toho, že vlastníkov bytov poznali. Konkrétne ona bývala v dome od

jeho postavenia a tak patrila medzi prvých vlastníkov. Pokiaľ zistili, že v byte sa nachádza niekto, kto nie
je vlastník, tomu hárok podpísať nedali, ak nemal plnú moc. Čo sa týka vlastníkov, ktorí v byte nebývali,
svedkyňa uviedla, že vie o jednom prípade, keď išlo o byt patriaci mestu a bol tam nájomca. Riešilo sa
to tak, že mesto ako vlastník dalo nájomcovi plnú moc. Ako to bolo v bytoch, ktoré nenavštívila, k tomu
sa vyjadriť nevedela. Výsledok písomného hlasovania sa oznamoval vyvesením na výťah, resp. ak už
exitovali nástenky, tak na nástenku. V pôvodnom veľkom spoločenstve sa vlastníci bytov dozvedeli o

hlasovaní vždy tak, že pán F.Č., ako predseda spoločenstva, vyvesil oznam na výťah. Vždy sa to robilo
takto a tento systém platí aj v súčasnej dobe, pričom dnes má každé spoločenstvo nástenku, kde sa
oznámeniavylepujú.Rozdieljelenvtom,žepodľasúčasnéhozákonasadnesmusíkaždémuvlastníkovi
doručiť predvolanie na schôdzu aj výsledok hlasovania. Žalobca vlastní byt v inom spoločenstve ako
ona, preto sa k otázke hlasovania o jeho byte nevie vyjadriť. Považuje sa za nezaujatú svedkyňu, so

žalobcom nikdy nemala žiadne problémy ani kontakty. Po vzniku nového spoločenstva od predsedu
p. F. obdržali všetky príslušné doklady o hospodárení starého spoločenstva. Nevie sa vyjadriť k tomu,
či predseda spoločenstva robil riadne vyúčtovanie hospodárenia spoločenstva, keďže nebola členkou
rady,takžejejtoneprináležalokontrolovať.Vykonávafunkciupredsedkynepríslušnéhonovovzniknutého
spoločenstva od 01.11.2009, bola dvakrát znovu zvolená.

17. Predsedkyňa Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Parková 15 -21 Fiľakovo V.
K. uviedla, že v spoločenstve žalobcu je 55 bytov, čiže 55 vlastníkov bytov môže hlasovať. Pokiaľ sa
pamätá, v čase písomného hlasovanie, ktoré je predmetom tohto konania, v spoločenstve bolo asi 10%
takých bytov, kde nebývali vlastníci (č.l. 478). Pri hlasovaní s týmito vlastníkmi, ktorí v byte nebývali,

osobitne nejednali. Pri písomnom hlasovaní sa vyvesilo na výveske oznámenie, že hlasovanie sa bude
konať a ostatné už bola vec vlastníkov, či sa dávali o hlasovaní informovať od nájomníkmi alebo nie.
Pokiaľ sa v minulosti vyjadrila v tom smere, že "osoby, ktoré sa nezdržovali v byte, ale chceli hlasovať,
na základe telefonického dohovoru prišli do kancelárie spoločenstva vlastníkov bytov a tam odovzdali
hlas", jednalo sa o to, že keď sa takýto vlastník bytu, ktorí v byte nebýva, dotazoval o hlasovaní, tak

ho na jeho žiadosť informovala o tom, že môže prísť osobne hlasovať. Takýmto vlastníkom je napr.
Q. A., ktorý sa zvykne pravidelne telefonicky informovať o hlasovaní. Ona osobne nikoho telefonicky
neupovedomovala. Vlastníci sa teda kontaktovali s ňou, ako s predsedníčkou spoločenstva, pričom
poukazovali na to, že sa od svojich nájomníkov dozvedeli o hlasovaní a chceli sa uistiť, či je to pravda
a či majú prísť. O výsledku hlasovania však nikdy nikoho neinformovala, ten bol na nástenke. Ako

predsedníčka spoločenstva prehlasuje, že nemá vedomosť o tom, že by existoval iný spôsob písomného
hlasovania v minulosti alebo v súčasnosti len oznámením o uskutoční hlasovanie vyvesením oznámenia
vo vestibule. Tiež prehlasuje, že neexistoval ani iný spôsob oznámenia hlasovania. Len sprostredkovane
vie to, že keď p. F. bol predsedom a p. T. členkou rady bol jeden prípad, keď sa mala konať schôdza o
voľbe predsedu a svedkovia F. P. T. niesli pozvánku na schôdzu žalobcovi a hodili mu ju do schránky.

O tomto prípade sa dozvedela na jednom z predchádzajúcich súdnych pojednávaní žalobcu, keď bola
zvolená za predsedníčku spoločenstva a žalobca podal žalobu o neplatnosť voľby. Bolo to obdobie, keď
predsedom spoločenstva bol p. F. a podpredsedom žalobca. Potom bolo niekoľko mesiacov bezvládie,
lebo žalobca robil rozbroje. Následne bola zvolená za predsedníčku p. A., ktorá sa po krátkej dobe
funkcie vzdala a následne bola schôdza, na ktorej mala byť zvolená ona a odvtedy je predsedníčkou.

Žalobca bol uvedeným spôsobom volaný na tú schôdzu, kde mala byť zvolená za predsedníčku a kde
aj došlo k jej zvoleniu.

18. Svedkyňa Z. W. uviedla, že nevie o inej forme oznamovania o hlasovaní vo vzťahu k tým vlastníkom,
ktorí v dome bývajú a tých, ktorí v dome nebývajú. Všetci boli informovaní rovnako, neexistovali žiadne

rozdiely. O hlasovaní a jeho výsledku boli dotknutí upovedomení prostredníctvom násteniek, ktoré sú
vyvesené.19. Svedkyňa F. T. tiež potvrdila, že neexistoval iný spôsob oznamovania hlasovania pre tých vlastníkov
bytu, ktorí v dome bývajú a pre tých, čo v dome nebývajú. Podľa jej vyjadrenia bol len jeden spôsob
oznámenia hlasovania a to vyvesením na nástenku. Vie o tom, že dvaja vlastníci, ktorí v dome

nebývajú, sa sami osobne telefonicky zaujímali o hlasovaní v dome. Tiež nevie o žiadnom inom spôsobe
oznámenia výsledku hlasovania, len o jednom a to vyvesením na nástenke. Svedkyňa dodala, že bol
jeden prípad, keď hodili žalobcovi do schránky informáciu týkajúcu sa prípravy na hlasovania, ale nevie,
o ktorý prípad sa jedná. Išlo o výnimočný prípad, nie o bežný spôsob informovania vlastníka. Vie s
určitosťou potvrdiť, že sa jednalo len o tento jeden prípad, ale na okolnosti si nepamätá. Dôvodom bola

skutočnosť, že žalobca má konfliktnú povahu, preto to riešili takto. Žalobca totiž mal proti všetkému
výhrady, vystupoval na schôdzi, kritizoval a tak z opatrnosti spomínaným spôsobom postupovali. Pokiaľ
na pojednávaní dňa 19.12.2011 uviedla, že boli telefonicky upovedomení dvaja ľudia o písomnom
hlasovaní, tak to bol ten prípad, o ktorom sa dozvedela od predsedníčky K., keď ju dvaja vlastníci bytov
volali a predsedníčka im poskytla informáciu. Ona osobne nikomu nikdy netelefonovala. Bola v dozornej
rade, ale nevie, či došlo k nejakému vyúčtovaniu. Za predaj bytu žalobcu hlasovala preto, že videla

doklady žalobcu, že nemá vyrovnané platby za byt.

20. Svedok R. F. uviedol, že v žalovanom spoločenstve nebol rozdielny spôsob oznámenia hlasovania
ani výsledku hlasovania medzi vlastníkmi bytov, ktorí v dome bývali a medzi tými, ktorí v dome
nebývali. Existoval jednotný spôsob vyvesením na úradnej tabuli. Vie len o jednom prípade odlišného

upovedomenia, keď so svedkyňou T. odniesol do schránky žalobcu oznámenie o budúcom hlasovaní.
Bola to však ich súkromná iniciatíva, neboli na to zmocnení, len sa sami s p. T. na tomto dohodli z
dôvodu, že žalobcu považujú za konfliktného. Žalobca sa osobne zúčastnil na jednej, dvoch, možno
troch schôdzach. Finančné vysporiadanie spoločenstva predložil, všetko prebehlo v poriadku.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, písomným hlasovaním,
zápisnicou zo schôdze, zápisnicou z domovej schôdze konanej v hudobnej škole, oznámením o dražbe,
oznámením o opakovanej dražbe, hlasovaním o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, rozsudkom
Okresného súdu Lučenec, odvolaním, vyjadrením k odvolaniu, rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici, dovolaním, uznesením Najvyššieho súdu SR, zápisnicou z domovej schôdze, zápisnicou zo

zhromaždenia vlastníkov bytov dňa 10.07.2009, zápisnicou o výsledku hlasovania z 29.-31.08.2009,
zápisnicou zo schôdze 27.09.2009, prezenčnou listinou, zápisnicou zo schôdze zo dňa 07.09.2009,
hlasovaním o dobrovoľnej dražbe a podstatným obsahom pripojených spisov Okresného súdu Lučenec
5C/89/2010 a 12C/31/2011, najmä rozsudkami.

22. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
zmien a doplnkov účinného ku dňu 17.05.2010, ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve
alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné
hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
sedemdnívopredinformovaníootázkach,oktorýchsabudehlasovaťaotermíneamiestehlasovania,a

to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno
a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok,
označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný
slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je
hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda

za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a
oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo
písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania
musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2.

Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15. dní od oznámenia
výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytovéhopriestorunemoholovýsledkuhlasovaniadozvedieť,pretožemuneboloznámenýspôsobom
v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

23. V prejednanej veci pri riešení otázky oznamovania výsledku hlasovania "spôsobom v dome
obvyklým" v zmysle cit. § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného ku
dňu 17.05.2010 súd konštatuje, že doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že výsledok hlasovania sa oznamoval v bytovom dome súpisného čísla XXXX L. W. XX, XX, XX, XX, H.vyvesením tohto oznámenia vo vstupnej hale vchodov do bytového domu na viditeľnom mieste a neskôr
vo vstupnej hale na nástenky zriadené na tento účel. Tento spôsob písomného hlasovania teda súd v
zmysle § 186 ods. 2 CSP ustálil za obvyklý spôsob hlasovania, nakoľko ani žalobca túto skutočnosť

nenamietal. Žalobca pritom poukazoval len na to, že tento spôsob oznamovania výsledku hlasovania
platil výlučne pre vlastníkov bytov bývajúcich v bytovom dome, nie však pre tých, ktorí síce byt v dome
vlastnili, ale v ňom nebývali. Práve na základe tejto argumentácie, ktorú si osvojil Najvyšší súd SR, bol
zrušený prvý rozsudok okresného súdu a naň naväzujúci rozsudok krajského súdu. Úlohou dokazovania
bolo preto zistiť, aký bol spôsob oznamovania výsledku písomného hlasovania pre vlastníkov bytov,

ktorí v dome nebývali.

24. V tejto súvislosti žalovaný predložil ako dôkaz zápisnice z ústneho aj písomného hlasovania
pôvodného, tzv. "veľkého" spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov nesúce meno
Spoločenstvo vlastníkov bytových a nebytových priestorov pri parku, IČO: 42 221 684, Fiľakovo,
Parková č. 21, ktoré bolo právnym predchodcom žalovaného, tiež aj zápisníc z hlasovania žalovaného

novovzniknutého spoločenstva, ktoré prebehli pred inkriminovaným obdobím z mája roku 2010. Z
uvedených zápisníc bolo jednoznačne preukázané, že obvyklý spôsob písomného hlasovania ako aj
oznámenia výsledku hlasovania sa dialo pre všetkých vlastníkov bytov bez rozdielu bývania a nebývania
v bytovom dome spôsobom vyvesenia oznámenia vo vstupnej hale na dvere výťahu. Takto sa konalo
oznámenie o písomnom hlasovaní 01.09.2009 a aj 10.07.2009. Na návrh žalobcu sporových strán boli

vypočutí svedkovia Q. V. P. Q. A., overovatelia zápisníc z vyššie uvedených písomných hlasovaní,
ktorí potvrdili, že oznamovanie výsledkov písomného hlasovania sa dialo týmto spôsobom, ktorý
spôsob oznamovania považovali aj títo svedkovia za obvyklý. O žiadnom inom oznamovaní písomného
hlasovania svedkovia nemali vedomosť, teda nepotvrdili, že by sa konalo iné, odlišné oznamovanie
písomného hlasovania a výsledku písomného hlasovania tých vlastníkov bytov, ktorí v bytovom dome

bývali a nebývali. Tiež bolo zistené, že po rozdelení tzv. "veľkého" spoločenstva na nástupnícke
organizáciebolivjednotlivýchspoločenstváchzriadenévchodovénástenky,kdesapísomnéhlasovanie,
resp. výsledky hlasovania oznamovali. Bolo to takto nielen v žalovanom spoločenstve, ale aj v ďalšom
z rozdelených spoločenstiev, čo popísala vo svojej výpovedi svedkyňa Q. A..

25. Na návrh žalovaného boli opätovne vo veci podrobne vypočutí V. K., Z. W., F. T. P. R. F.Á., ktorí
sa jednoznačne vyjadrili k tomu, že nevedia o inej forme oznamovania hlasovania, resp. oznamovania
výsledku hlasovania vo vzťahu k tým vlastníkom, ktorí v dome bývali a tým, ktorí v dome nebývali.
Všetci boli informovaní rovnako, neexistovali žiadne rozdiely. Upovedomení boli vyvesením oznámenia
na mieste na to určenom vo vstupe do bytovky, ktorý spôsob bol považovaný za spôsob v dome

obvyklý. V súvislosti s výsluchom štatutára V. K. P. B. T. P. F. súd podrobne zisťoval, z akých dôvodov
na pojednávaniach v minulosti uvádzali, že vlastníci bytov nebývajúci v bytovke boli upovedomení o
hlasovaní, resp. o výsledku hlasovania iným spôsobom. Štatutár V. K. uviedla, že pokiaľ na pojednávaní
dňa 18.04.2011 uviedla, že niektorí vlastníci nebývajúci v dome prišli hlasovať na základe telefonického
dohovoru, tak išlo o prípad, keď sa uvedené osoby dozvedeli od svojich podnájomcov o prebiehajúcom

hlasovaní a informovali sa o ňom telefonicky, kedy im oznámila požadované skutočnosti. Nikdy však
sama osobne týchto vlastníkov nekontaktovala, ale oni sa sami iniciatívne o vec zaujímali. Výsledok
hlasovania nikomu telefonicky neoznamovala, ten bol zverejnený na nástenke. Nakoniec v uvedenej
výpovedi z 18.04.2011 tiež uviedla (str. 205 z opaku), že vlastníci, ktorí v bytoch nebývajú, ale majú
podnájomníkov, tak sa o hlasovaní dozvedajú od svojich podnájomníkov tak, že "im podnájomníci

oznamujú z vývesnej tabule vo vchode, čo sa v spoločenstve deje". Svedkyňa F. T. uviedla, že pokiaľ
na pojednávaní dňa 19.12.2011 uviedla, že dvaja vlastníci bytov nebývajúci v bytovke boli telefonicky
upovedomení o hlasovaní predsedníčkou p. K., išlo o vlastníkov bytov, ktorí sa sami informovali o
hlasovaníaV.K.imposkytlapožadovanúinformáciu.Onaosobnesasnikýmtelefonickynekontaktovala.
O písomnej forme upovedomenia osôb nebývajúcich v byte nemá žiadnu informáciu okrem toho, čo

na vyššie uvedenom pojednávaní 19.12.2011 spomenula. Išlo o jediný prípad, kedy hodili do schránky
žalobcu oznámenie o tom, že sa bude konať hlasovanie. Išlo o výnimočný prípad a súviselo to s tým, že
žalobca mal voči všetkému výhrady, kritizoval a tak z opatrnosti v jednom prípade mu hodili do schránky
oznámenie o pripravovanom hlasovaní. Svedok R. F. potvrdil, že v jednom prípade z vlastnej iniciatívy
spolu s F. T. hodili žalobcovi do schránky oznámenie o budúcom hlasovaní. Konali tak na základe

ich vzájomnej dohody, čo urobili z dôvodu, že žalobcu považovali za konfliktného. Vo veci nemohla
byť vypočutá z tejto skupiny svedkov jedine svedkyňa P. A., ktorá na pojednávaní dňa 19.04.2012
spomenula oznámenie poštou. Svedkyňa nemohla byť vypočutá kvôli jej zdravotnému stavu spojeného
s hospitalizáciou, kedy však súd poukazuje na to, že táto svedkyňa sa už na pojednávaní 19.04.2012opakovane odvolávala na to, že sa na vec nepamätá, pretože má zdravotné problémy, má vyšší vek
a dosť zabúda a že existuje veľký odstup času (č. l. 271 prvý odstavec). Taktiež menovaná v priebehu
výsluchu v súvislosti s rozpormi v jej výpovedi zdôraznila, že "som veľmi dopletená, nepamätám sa".

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že výpoveď tejto svedkyne nie je možné ako hodnovernú
aplikovať.

26.Nazákladevyššieuvedenéhosúdjednoznačneustálil,ževkonanínebolprodukovanýžiadendôkaz,
ktorý by preukázal, že existoval rozdielny spôsob písomného hlasovania, resp. oznámenia výsledku

písomného hlasovania medzi vlastníkmi bytov bývajúcich a nebývajúcich v bytovom dome. Aj keď
ide o sporové konanie, ani žalobca v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz a ani žiaden dôkaz
nenavrhol, iba v návrhu na začatie konania uviedol, že mu nebolo doručené žiadne oznámenie o konaní
písomného hlasovania a o výsledku hlasovania sa dozvedel tiež iba od ostatných vlastníkov bytového
domu. V priebehu konania, kedy súd obdržal 37 čestných prehlásení vlastníkov bytov o zaužívanom
spôsobe hlasovania zverejnením oznamov vo vchodových dverách žalobca na výzvu súdu, aby navrhol

svedkov na preukázanie svojich tvrdení (str. 204 z opaku) zostal nečinní, žiaden dôkaz nepredložil ani na
uvedenom pojednávaní, ani v priebehu celého rozsiahleho dokazovania. Preto súd aj uvedené čestné
prehlásenia akceptoval ako dôveryhodné, o to viac, že ich obsah nebol v rozpore s ostatnými dôkazmi.
Žalobca tiež argumentoval tým, že nikdy neexistoval obvyklý spôsob hlasovania vyvesením oznámenia,
ale sa vždy doručovali predvolania doporučenou zásielkou vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

Uvedená skutočnosť je však v rozpore s vyjadrením všetkých svedkov, kedy súd poukazuje aj na
podrobnú výpoveď svedkyne Q. A. P. Q. V., ktorí popisovali písomné hlasovanie v súvislosti s rozdelením
pôvodného spoločenstva na tri nástupnícke organizácie a to v čase, keď podpredsedom spoločenstva
bol práve žalobca, takže podrobnosti o informovaní veľkého počtu vlastníkov bytov v pôvodnom
spoločenstve mu musel byť známy. Ako podpredseda spoločenstva musel mať teda vedomosť o tom,

že konanie hlasovania a jeho výsledok sa písomne nikomu nedoručoval a oznamoval sa vyvesením na
viditeľnom mieste vo vchodoch do bytového domu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď D. A.
zo dňa 19.04.2012, ktorá je v súčasnej dobe už nebohá, teda znovu vypočutá nemohla byť. Menovaná
podrobne popísala, že videla na vlastné oči, ako predsedkyňa spoločenstva V. K. vyvesila na nástenku
oznámenie o písomnom hlasovaní, pričom išla so smeťami von. Následne vošiel do vchodu žalobca,

ktorý vzápätí vyšiel von pred dom, v rukách niesol oznámenie pôvodne vyvesené na nástenke, pričom
hovoril, že toto oznámenie je neplatné a že uvedenú vec bude riešiť s V. K.. Svedkyňa po vstupe do
vchodu bytu videla, že oznámenie sa na nástenke nenachádza. Aj keď svedkyňa nevedela uviesť, či sa
tento prípad stal v súvislosti s písomným hlasovaním, ktorý je predmetom tohto konania, preukazuje, že
žalobca o vyvesovaní oznámenia o hlasovaní vyššie popísanou formou mal jednoznačne vedomosť.

27. Na základe vyššie uvedených dôkazov, ktoré v konaní boli produkované, súd dospel k záveru o
jedinom obvyklom spôsobe zverejnenia výsledkov písomného hlasovania formou vyvesenia oznámenia
vo vchodoch bytového domu s tým, že sa takáto forma zverejnenia jednotne používala pre bývajúcich aj
nebývajúcich vlastníkov bytov. Na základe tohto záveru bolo nutné vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods.

4, veta prvá Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov konštatovať, že žalobca
návrh na určenie neplatnosti písomného hlasovania mohol uplatniť iba v 15-dňovej prekluzívnej lehote.
Vzhľadom k tomu, že výsledok napadnutého hlasovania bol oznámený 17.05.2010 a návrh žalobcu bol
doručený súdu 12.08.2010, zaniklo právo žalobcu uplatniť svoj nárok na súde. Na tejto okolnosti nemení
ani fakt, že žalobca žiadal vyhlásiť za neplatné vyslovenie súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby jeho

bytu, pretože obmedzenie jeho vlastníckeho práva nemohlo byť zásahom súdu znegované, keďže súd
v danom prípade nemohol prelomiť uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku.

28. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že žalobcovi zanikla lehota na uplatnenie práva na súdnu
ochranu vyslovením neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom súd opakovane zdôrazňuje, že žalobca v

konaní nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia v tomto rýdzo sporovom konaní, súd nemal
inú možnosť, iba žalobu zamietnuť.

29.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.30. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. V prejednanej veci mal žalovaný úspech vo výške 100%, preto súd rozhodol tak, že žalovaný má
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia
vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.