Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2Cb/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205072
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5814205072.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v spore žalobcu: Agentúra sociálnych

služieb - ASS n.o., Dubnica nad Váhom, Gagarinova č. 1261, IČO: 45 732 078, zastúpený: JUDr. Ján
Legerský, advokát, Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanému: FURMET GROUP, s.r.o., Považská
Bystrica, Stred 47/7, IČO: 36 294 144, zastúpený: Advokátska kancelária ŠTRBÁŇ, s.r.o., Dvory 1932,
Púchov, IČO: 36 867 454, o zaplatenie sumy 21 063,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 14.164,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 %
ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 6.899,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 %
ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 23. 7. 2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 21.063,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne od 24. 7. 2014
(predpokladaný deň, v ktorý najneskôr bude táto žaloba, zaslaná prostredníctvom pošty, doručená

súdu) do zaplatenia a trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako nezisková organizácia
poskytujúca všeobecne prospešné služby (rozhodnutie OÚ Trenčín o registrácii zo dňa 28. 1. 2010
a zapísaný v registri neziskových organizácii pod registračným číslom OVVS/NO/163-2/2010) a ako
prijímateľ uzavrel zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom výstavby a
regionálneho rozvoja SR ako poskytovateľom č. zmluvy Z 2212012009501 zo dňa 1. 7. 2010 v znení jej
dodatku č. 1 zo dňa 4. 3. 2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku
narealizáciuprojektusnázvom"Zvýšenierozsahuposkytovanýchsociálnychslužieb-ASSn.o.Dubnica

nad Váhom" a s miestom realizácie projektu Dubnica nad Váhom, Gagarinova č. 1261. Podľa čl. 3.1.
písm.a)tejtozmluvyoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuvzneníjejdodatkuč.1maximálna
výška celkových investičných výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavovala 1.991.364,33 Eur
a podľa písm. b) celkové oprávnené výdavky na realizácie aktivít projektu predstavovali tú istú sumu,
pričom podľa písm. c) sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť prijímateľovi nenávratný finančný príspevok
do výšky 1.891.796,11 Eur, čo predstavovalo 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu
aktivít tohto projektu a teda prijímateľ (žalobca) bol povinný zabezpečiť vlastné zdroje financovania

tohto projektu vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na jeho realizáciu. Uzavretiu zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku žalobcovi predchádzal proces verejného obstarávania
na výber zhotoviteľa zákazky "Rekonštrukcia a nadstavba MŠ Gagarinova ul. na DSS Dubnica nad
Váhom", predmetom ktorej bola celková prestavba, rekonštrukcia a nadstavba nevyužívanej budovy nazariadenie sociálnych služieb. V rámci tohto procesu žalobca vydal výzvu na predkladanie ponúk zo dňa
9. 4. 2010, podľa ktorej predpokladaná hodnota zákazky bola spolu maximálne 1.596.594,92 Eur bez
DPH.Pozverejnenítejtovýzvysaakozáujemcaprihlásilajžalovaný,ktorémužalobcaposkytol-súťažné

podklady zo dňa 9. 4. 2010, pričom z ich obsahu okrem iného, a to z časti B - Kritéria na hodnotenie
ponúk vyplývalo, že konečnou celkovou zmluvnou cenou za celý zmluvný rozsah predmetu zákazky
vrátane DPH sa rozumie konečná fakturačná zmluvná cena za poskytnutie predmetu zákazky vrátane
DPH a ostatných odvodov v krajine uchádzača vo výške platnej ku dňu uverejnenia výzvy na predloženie
ponúk na internetovej stránke verejného obstarávateľa a z časti E - Obchodné podmienky dodania

predmetu zákazky vyplývalo, že uchádzač sa zmluvne zaviaže, že cena je konečná a dielo zrealizuje
v požadovanej kvalite a v ponúkanej cene a že verejný obstarávateľ si vyhradzuje právo dodatky k
zmluve viažuce sa na cenu predmetu zmluvy neakceptovať. Súčasťou týchto súťažných podkladov, a
to v časti G bol aj návrh zmluvy o dielo. Z predložených ponúk na realizáciu predmetnej zákazky bola
napokon ako víťazná vyhodnotená ponuka žalovaného, ktorý ponúkol realizáciu predmetnej zákazky za
celkovú cenu 1.899.364,34 Eur vrátane DPH. Na základe výsledkov verejného obstarávania bola potom

medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom v súlade s uvedenými súťažnými
podmienkami uzavretá zmluva o dielo č. 01/113/2010 zo dňa 1. 10. 2010 (ďalej len "ZoD"), predmetom
ktorej bola realizácie uvedenej stavby. V čl. 4. bod 4.2. ZoD bolo dohodnuté, že zhotoviteľ sa zaväzuje,
že cena je konečná a že stavebné dielo zrealizuje v požadovanej kvalite a v ponúknutej cene. V čl.
4. bod 4.4. písm. c) ZoD bolo dohodnuté, že k zmene ceny môže dôjsť pri zmene zákonnej sadzby

DPH. V čl. 4. bod 4.6. tretia odrážka ZoD bolo dohodnuté, že postup úpravy ceny pri zúžení či rozšírení
predmetu zmluvy bude taký, že zhotoviteľ predloží dodatok k zmluve objednávateľovi na odsúhlasenie
a dodatok k zmluve podpísaný oboma zmluvnými stranami bude podkladom pre zmenu ceny diela. V
čl. 4. bod 4.7. ZoD bolo dohodnuté, že zmluvná cena je uvedená v zložení celková cena bez DPH
1.596.104,49 Eur, DPH 19% - 303.259,85 Eur a celková cena s DPH 1.899.364,34 Eur. V čl. 10. bod

10.2. ZoD bolo dohodnuté, že zmeny a zrušenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy je možné uplatniť
len po vzájomnej dohode zmluvných strán vo forme písomného dodatku, ktorý sa stáva nedeliteľnou
súčasťou zmluvy a nadobúda platnosť podpisom obidvoch zmluvných strán. V čl. 10. bod 10.3 ZoD
bolo dohodnuté, že zápisy a dohody podpísané štatutárnymi zástupcami sa stávajú súčasťou zmluvy
len ak to bude v nich uvedené. V čl. 10. bod 10.5. ZoD bolo dohodnuté, že ak nie je v zmluve stanovené

inak, platia príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a podporne Občianskeho zákonníka a s nimi
súvisiacich predpisov. ZoD bola následne zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 a dodatkom č. 2
zo dňa 6. 3. 2012, ktoré sa citovaných zmluvných dojednaní nedotkli.

2. Žalovaný na základe ZoD zhotovil predmetné dielo a toto žalobcovi odovzdal. Žalobca na základe

faktúr žalovaného vystavovaných priebežne počas realizácie diela, a to č. 53/113/11 zo dňa 12.
9. 2011 na sumu 495.532,73 Eur, č. 03/113/12 zo dňa 13. 1. 2012 na sumu 497.555,20 Eur, č. 19/113/12
zo dňa 30. 4. 2012 na sumu 449.819,11 Eur, č. 35/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 369.826,72 Eur a
č. 36/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 100.795,24 Eur, zaplatil žalovanému celkom 1.913.529,- Eur
tak, ako to vyplýva z bankových výpisov žalobcu, teda oproti konečnej cene uvedenej v ZoD žalobca

zaplatil žalovanému naviac o 14.164,66 Eur. Žalobca v rámci zisťovania príčin tohto rozdielu zistil, že
žalovaný nepostupoval pri vyúčtovaní ceny diela v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, keď
účtoval DPH v sadzbe 20% a nie 19% ako bolo dohodnuté v ZoD, pričom dohoda o cene diela v ZoD
vrátane sadzby DPH musela korešpondovať so súťažnými podmienkami, ktoré v rámci verejného
obstarávania žalovaný akceptoval a ktoré boli určené v súlade s podmienkami realizácie

daného projektu v zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Ministerstvom
výstavby a regionálneho rozvoja SR pre žalobcu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
ako riadiaci orgán pre regionálny operačný program vydalo usmernenie č. 1/2011 zo dňa 24. 1. 2011,
v zmysle ktorého bol v súvislosti so zmenou sadzby DPH z 19% na 20% zo základu
dane s účinnosťou od 1. 1. 2011 stanovený taký postup, že pri verejnom obstarávaní

ukončenom do konca roku 2010, ak boli zmluva s dodávateľom a dodatok k zmluve o poskytnutí NFP
uzavreté do 31. 12. 2010 ešte s 19%-nou sadzbou DPH, preplácajú sa žiadosti o platbu vždy
maximálne do výšky pôvodnej vysúťaženej sumy na aktivitu s pôvodnou 19% DPH, a to bez ohľadu
na to, s akou sadzbou DPH sú žiadosti o platbu vrátane priložených účtovných dokladov vystavené.
Ďalej z tohto usmernenia vyplynulo, že pri zmluve s dodávateľom uzavretej do 31. 12. 2010 ešte s

19% sadzbou DPH ju bolo možné upraviť na základe žiadosti o zmenu projektu a súvisiaceho dodatku
k zmluve s dodávateľom , ktorým sa sadzba DPH zvýši na 20% a následne po takejto úprave sadzby
DPH na 20% v dodatku k zmluve o poskytnutí NFP by bolo možné preplácať žiadosti o platbu aj s 20%
sadzbou DPH, vždy však maximálne do výšky pôvodne schválenej sumy na príslušnú aktivitu (stavebnépráce alebo vybavenie) a skupinu výdavkov. Žalovaný ako zhotoviteľ, ktorý uzavrel
zmluvu, so žalobcom do 31. 12. 2010 na vysúťaženú sumu s pôvodnou 19% sadzbou DPH
mal o tomto usmernení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vedomosť a rovnako mal

vedomosť o tom, že nedošlo k uzavretiu dodatku k ZoD, ktorým by sa vo vysúťaženej cene
upravila sadzba DPH z 19% na 20%. Zároveň žalovaný vedel, že nedošlo k uzavretiu dodatku k ZoD
spôsobom vyplývajúcim z čl. 4. bod 4.4. písm. c) a bod 4.6. odrážka tretia ako aj čl. 10 bod 10.2. a bod
10.3. ZoD a teda vedel, že nedošlo právne účinným spôsobom k zmene pôvodne dohodnutej zmluvnej
ceny za dielo. Tým bez ohľadu na zmenu zákonnej sadzby DPH v priebehu trvania ZoD

nevznikol žalovanému nárok na zaplatenie ceny za dielo v inej sume vrátane DPH, než ako bola v ZoD
dohodnutá, a to bez ohľadu na daňovú povinnosť žalovaného voči štátu v súvislosti so zmenou zákonnej
sadzby DPH súčinnosťou od 1. 1. 2011, ku ktorej došlo v priebehu trvania zmluvného vzťahu
účastníkov za ZoD. Pokiaľ žalobca napriek tomu zaplatil žalovanému sumu vyššiu oproti zmluvnej cene
diela o 14.164,66 €, stalo sa tak bez právneho dôvodu a na strane žalovaného vzniklo
vo výške tejto sumy bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.

Žalobca taktiež zistil, že žalovaný oproti zmluvne dohodnutému rozsahu stavebných prác na
predmetnom diele vykonal na jednej strane naviac práce v hodnote 4.995,02 Eur a na druhej
strane nevykonal práce, ktoré boli predmetom zmluvy v hodnote 11.894,05 Eur. Tieto skutočnosti boli
prerokované na kontrolnom dni 11. 4. 2012 za účasti zástupcov objednávateľa, zhotoviteľa, stavebného

dozoru a projektanta. Rozdiel v týchto hodnotách vo výške 6.899,03 Eur potom predstavuje sumu, ktorá
bola tak isto žalovanému zaplatená bez právneho dôvodu a predstavuje tiež bezdôvodné obohatenie,
ktoré vzniklo žalovanému na úkor žalobcu.
Na základe uvedeného žalobca zaplatil žalovanému nad rámec nároku žalovaného vyplývajúceho
zo ZoD a teda bez právneho dôvodu celkom 21.063,69 Eur a žalovanému tak vzniklo v tejto výške

bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.

3. Žalobca podanú žalobu právne odôvodnil nasledovne:
Podľa § 1 ods. 1, 2 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

4. Podľa § 261 ods. 2 ObZ touto časťou zákona sa spravujú tak isto záväzkové vzťahy medzi subjektom

verejnéhopráva,aksatýkajúzabezpečovaniaverejnýchpotriebalebovlastnejprevádzkyapodnikateľmi
pri ich podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ na účely odseku 2 subjektom verejného práva je právnická osoba,
ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4.

6. Podľa § 261 ods. 4 písm. a) ObZ právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo
zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter
a je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d).

7. Podľa § 262 ods. 1 ObZ strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy
uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

8. Podľa § 262 ods. 2 ObZ dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

9. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.12. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoj zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

13. Podľa § 369 ods. 2 ObZ. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa § 1 ods. 1 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej

úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

15. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 7Rob/71/2014-57 zo dňa 30. 7. 2014, ktorým návrhu žalobcu v
celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, v ktorom

uviedol, že žalobcom uplatnený v celom rozsahu neuznáva a namieta ho čo
do základu ako aj do výšky. Právnym základom žalovaného nároku má byť bezdôvodné obohatenie
žalovaného na úkor žalobcu. Žalovaný potvrdil, že so žalobcom uzatvorili zmluvu o dielo č. 01/113/2010
zo dňa 1. 10. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 a dodatku č. 2 zo dňa 6.
3. 2012. Žalovaný trvá na tom, že vyfakturoval a žalobca mu uhradil výlučne sumu, ktorá bola totožná

a zhodná so zmluvne dohodnutou cenou diela a to 1.596.104,49 Eur bez DPH (článok 4., bod 4.7.
zmluvy). K určitému rozdielu oproti v zmluve uvedenej celkovej cene s DPH (1.899.364,34 Eur) došlo v
súvislosti s otázkou DPH. Predmetná, zmluva stanovila, že cena za dielo je uvedená
v zložení celkovej ceny za dielo bez DPH a dane z pridanej hodnoty v zákonnej sadzbe. Podľa zmluvy
zmenycenyniesúprípustné,okremprípadovuvedenýchvčl.4bod4.4.zmluvy,atovprípaderozšírenia

alebo zúženia predmetu zmluvy zo strany objednávateľa, pri zmene technického riešenia požadovaného
objednávateľom a pri zmene zákonnej sadzby DPH. Žalovaný trvá na tom, že v prípade zmeny zákonnej
sadzby DPH nedošlo k zmene celkovej ceny za dielo bez DPH a teda ani k zmene a úprave cien položiek
výkazu výmer, na základe ktorého bola určená a dohodnutá cena diela. Podľa čl. 4 bod 4.11. predmetnej
zmluvy sú jednotkové ceny jednotlivých položiek pevné a nerevidovateľné, teda žalovaný ako zhotoviteľ

nemohol meniť jednotkové ceny jednotlivých položiek. Keďže nedošlo ani k zúženiu predmetu zmluvy,
žalovaný v súlade s oceneným výkazom výmer fakturoval žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu diela a to
1.596.104,49 Eur bez DPH a k nej uplatnil zákonnú sadzbu DPH.

16. Žalovaný bol ako zhotoviteľ povinný v zmysle ust. § 27 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty pri zmene sadzby dane použiť pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzbu dane platnú v deň
vzniku daňovej povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k zmene ceny
za dielo ako takej, ale došlo k zmene zákonnej sadzby DPH a tým k zvýšeniu uplatnenej DPH, ktorú v
konečnom dôsledku žalovaný odviedol do štátneho rozpočtu.

17. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, že oproti zmluvne dohodnutému rozsahu
stavebných prác na predmetnom diele došlo k vykonaniu naviac prác v hodnote 4,995,02
Eur a k nevykonaniu prác v hodnote 11.894,05 Eur. Žalobcom uvádzané skutočnosti sú zavádzajúce a
nezodpovedajúce skutočnému stavu veci a taktiež ani zo záznamu a samotného priebehu kontrolného
dňa 11. 4. 2014, na ktorý poukazuje žalobca.

18. Žalovaný zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom
odpore namieta proti uplatnenému nároku žalobcu tri skutočnosti, a to: *- že rozdiel konečnej ceny,

ktorú vyúčtoval ako zhotoviteľ za dielo a ktorá mu bola aj žalobcom ako objednávateľom zaplatená,
vznikol v dôsledku zmeny právnej úpravy dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"),
na základe ktorej došlo k zvýšeniu sadzby DPH z 19% na 20%; *- že žalobcom uvádzané tvrdenia o
vykonaní naviac prác v hodnote 4.995,02 Eur a nevykonaní prác v hodnote 11.894,05 Eur sú
zavádzajúce a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci a nevyplývajú ani zo záznamu a samotného

priebehu kontrolného dňa 11 .4. 2014, od ktorého žalobca tieto tvrdenia odvodzuje; *- že uplatnený
nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca všetky námietky žalovaného proti uplatnenému nároku považuje v
celom rozsahu za neopodstatnené a k jednotlivým námietkam uvádza nasledovné: Prvá námietka nemá
v obsahu zmluvy o dielo č. 01/113/2010 zo dňa 1. 10. 2010 v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 ač. 2 zo dňa 6. 3. 2012 (ďalej len "ZoD") žiadnu oporu a naopak je v úplnom rozpore s obsahom dojednaní
vyplývajúcich z tejto zmluvy. Žalobca uplatnenú časť nároku vo výške 14.164,66 Eur predstavujúceho
rozdiel oproti zmluvne dohodnutej cene diela vzniknutý vyúčtovaním DPH vo zvýšenej sadzbe podrobne

odôvodnilužvpodanejžalobeanatotoodôvodneniepretovcelomrozsahuodkazuje.Kdruhejnámietke
žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu ako strany
sporu a tiež výsluchom svedkov G.. Q. U. (stavebný dozor) a G.. U. N. (projektant), aj to bude vyžadovať
súd. Tretia námietka - premlčanie uplatneného nároku žalobca považuje za neopodstatnenú a nemá
žiaden právny základ. Uplatnený nárok predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovanému vzniklo

prijatím plnenia nad rámec jeho nároku zo ZoD, teda nad rámec pevne dohodnutej zmluvnej ceny diela
a ktoré tak predstavovalo plnenie prijaté bez právneho dôvodu. Zo skutočností uvedených v podanej
žalobe vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému na základe faktúr označených v žalobe celkovú sumu
1.913.529,- Eur. Žalobca tvrdí, že zaplatením tejto sumy žalovaný prijal aj plnenie nad rámec jeho nároku
zo zmluvy predstavujúce tak bezdôvodné obohatenie vo výške 21.063,69 Eur. To znamená, že plnenie
prijaté žalovaným do sumy 1.892.465,40 Eur by tak predstavovalo plnenie, na ktoré mal žalovaný nárok

a len plnenie nad rozsah tejto sumy by mohlo predstavovať bezdôvodné obohatenie. Posledná faktúra,
na základe ktorej žalobca plnil žalovanému bola faktúra č. 36/113/12 zo dňa 14. 7. 2012
na sumu 100.795,24 Eur, ktorá bola splatná dňom 12. 10. 2012 a ktorú žalobca v celej
výške zaplatil ku dňu 26. 10. 2012. Je zrejmé, že až zaplatením tejto sumy došlo zo strany žalobcu k
poskytnutiu plnenia nad rámec zmluvného nároku žalovaného a teda až zaplatením tejto sumy mohlo

dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu, pretože v rozsahu
plnenia podľa tejto faktúry do výšky 79.731,55 Eur išlo o plnenie v rámci zmluvy a v súlade so zmluvou a
až v rozsahu plnenia podľa tejto faktúry 21.063,69 Eur išlo o plnenie nad rámec zmluvy, a teda
o plnenie bez právneho dôvodu predstavujúce tak bezdôvodné obohatenie. Z toho je potom celkom
zrejmé, že ku vzniku bezdôvodného obohatenia došlo dňom 26. 10. 2012, kedy žalobca v rámci úhrady

označenej faktúry poskytol aj plnenie už nad rámec nároku žalovaného a preto akákoľvek premlčacia
doba pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia
mohla začať plynúť najskôr dňom 27. 10. 2012. Predmetná žaloba bola podaná na
súde dňa 23. 7. 2014, z čoho je potom celkom zrejmé, že za žiadnych okolností nemôže byť uplatnený
nárok premlčaný. Žalobca považuje všetky námietky žalovaného proti uplatnenému nároku uvedené v

odpore proti platobnému rozkazu za nedôvodné a na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.

20. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu 11. 12. 2017 (čl. 134) zobral späť návrh v
časti o zaplatenie sumy 6.899,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 24. 7. 2014
do zaplatenia a žiadal v tejto časti konanie zastaviť a netrval ani na vykonaní dokazovania navrhnutého

ohľadom tejto časti v písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovaného.

21. Žalovaný vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím na pojednávaní konanom dňa 27. 6. 2018.

22. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

23. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ktoré
sa v čase rozhodovania súdu nachádzali v spise a to: faktúry žalovaného vystavované počas realizácie

diela - fa č. 53/113/11 zo dňa 12. 9. 2011 na sumu 495.532,73 Eur, splatná 11. 12. 2011, fa č. 03/113/12
zo dňa 13. 1. 2012 na sumu 497.555,20 Eur, splatná 12. 4. 2012, fa č. 19/113/12 zo dňa 30. 4. 2012 na
sumu 449.819,11 Eur, splatná 29. 7. 2012, fa č. 35/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 369.826,72 Eur,
splatná 12. 10. 2012, fa č. 36/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 100.795,24 Eur, splatná 12. 10. 2012,
s obsahom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z 2212012009501 uzavretou

medzi MVRR SR žalobcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 4. 3. 2011 o poskytnutí nenávratného príspevku
95 %, čo predstavuje 1.891.796,11 Eur, pričom 5 % zabezpečí žalobca z vlastných zdrojov, s obsahom
zmluvy o dielo č. 01/113/2010 zo dňa 1. 10. 2010, kde v čl. 4 bod 4.2 bola dohodnutá cena diela
ako konečná cena, ktorá je uvedená v bode 4.7 ako celková cena bez DPH v sume 1.596.104,49 Eur,
DPH je vyčíslené sumou 303.259,85 Eur a celková cena s DPH v sume 1.899.364,34 Eur. V bode 4.4

uvedeného článku zmluvy o dielo je medzi účastníkmi dohodnuté, že k zmene ceny môže dôjsť a) v
prípade rozšírenia alebo zúženia predmetu zmluvy zo strany objednávateľa, b) pri zmene technického
riešenia požadovaného objednávateľom, c) pri zmene zákonnej sadzby DPH. Súd sa oboznámil aj
s obsahom dodatku č. 1 zo dňa 28. 11. 2011 a dodatku č. 2 zo dňa 6. 3. 2012, ktoré sa však dohodnutejceny nedotýkajú, s obsahom usmernenia č. 1/2011 z čl. 45-53 spisu - v bode 3 tohto usmernenia je
uvedený postup v súvislosti so zmenou zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, kde sú zvýraznené postupy v
súvislosti s účtovaním DPH s prechodom z 19 % na 20 % a s prílohou - listinami ohľadom ceny diela,

fakturácia ktorého je predmetom tohto sporu. V uvedenom usmernení je stanovený postup pri zmluve
s dodávateľom uzavretej do 31. 12. 2010 ešte s 19% sadzbou DPH ju bolo možné
upraviť na základe žiadosti o zmenu projektu a súvisiaceho dodatku k zmluve s dodávateľom , ktorým
sa sadzba DPH zvýši na 20 % a následne po takejto úprave sadzby DPH na 20 % v dodatku k
zmluve o poskytnutí NFP by bolo možné preplácať žiadosti o platbu aj s 20 % sadzbou DPH, vždy však

maximálne do výšky pôvodne schválenej sumy na príslušnú aktivitu (stavebné práce alebo vybavenie)
a skupinu výdavkov (čl. 48). Súd sa ďalej oboznámil s čiastočným späťvzatím návrhu a to v časti o
zaplatenie sumy 6.899,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do
zaplatenia a žalobca v tejto časti žiada konanie zastaviť.

24. Zo spisového materiálu je zrejmé, že podstata predmetu sporu spočíva v rozdielnom účtovaní DPH

v súvislosti s výkonom prác po novele zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH (od 1.1.2011 zmena
DPH z 19% na 20%) pričom žalovaný účtoval DPH vo výške 20 % a podľa názoru žalobcu mal
nárok na 19 % a tým vznikol rozdiel 14.164,66 Eur, ktorý žalobca právne kvalifikoval ako bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného. Predmetom taktiež bol aj rozdiel vo vykonaných prácach v celkovej
sume 6.899,03 Eur, čo žalobca v tejto časti zobral späť.

25. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa v plnej miere pridržiava podanej žaloby zo dňa 22.
7. 2014 a v zmysle čiastočného späťvzatia zo dňa 7. 12. 2017, na základe ktorého je predmetom
tejto žaloby ďalej už iba suma 14.164,66 Eur s úrokom z omeškania 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do
zaplatenia. Taktiež sa pridržiava vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 6. 12. 2017. Žalobca

má za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo dňom 26. 10. 2012 teda v deň, kedy bola uhradená
posledná, tzv. zúčtovacia faktúra žalovaného vystavená 14. 7. 2012 a splatná 12. 10. 2012. Až v
tomto okamihu žalobca plnil viac ako podľa zmluvy o dielo plniť mal a to práve v sume 14.164,66
Eur. Tento rozdiel je na strane žalovaného bezdôvodným obohatením, na ktoré nemal zmluvný nárok,
nakoľko v zmluve o dielo bolo síce dohodnuté, že ku zmene ceny môže dôjsť aj pri zmene zákonnej

sadzby DPH, avšak na takúto zmenu ceny sa vyžadovalo odsúhlasenie oboma zmluvnými stranami a
podpis dodatku ku zmluve podpísaný oboma účastníkmi. K uvedenej zmluve o dielo boli síce podpísané
dva dodatky, avšak ani jeden z nich otázku navýšenia ceny neriešil. Z uvedeného dôvodu konečná
cena za dielo, ktorú mal žalovaný právo fakturovať bola iba 1.899.364,34 Eur. K námietke údajného
premlčania sa žalobca detailne vyjadril v písomnom podaní 6. 12. 2017, kde problematiku údajného

premlčania podrobne zdôvodnil v zmysle platnej legislatívy a poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov
SR. K bezdôvodnému obohateniu nepochybne došlo až 26. 10. 2012, teda v deň, kedy žalobca uhradil
poslednú faktúru znejúcu na sumu 100.795,24 Eur. Až dňom nasledujúcim teda 27. 10. 2012 mohla
začať plynúť premlčacia lehota, ktorá, ak by sa aj uvažovalo iba so subjektívnou dvojročnou lehotou, by
uplynula až 26. 10. 2014, pričom žalobu žalobca podal o viac ako tri mesiace skôr dňa 23. 7. 2014.

26. Zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že žalobcom, po čiastočnom späťvzatí žaloby, uplatnený
nárok je čiastočne premlčaný. Žalovaný vychádzajúc z právneho základu podanej žaloby, keď žalobca
nárok na bezdôvodné obohatenie vzhliada v tom, že žalovaný nesprávne účtoval sadzbu DPH zvýšenú o
1 % uvádza, že každá faktúra vystavená žalovaným sa aj z tohto dôvodu musí posudzovať samostatne,

nakoľko z každej faktúry bola žalovaným účtovaná DPH. Žalovaný pripúšťa, že premlčaniu nemusia
podliehať faktúry vystavené dňa 14. 7. 2012 a to fa č. 35/113/12 a fa č. 36/113/12. Žalovaný má za to,
že na premlčanie sa musí aplikovať právna úprava obsiahnutá v § 107 ods. 1 OZ a to najmä z toho
dôvodu, že Obchodný zákonník komplexnú úpravu bezdôvodného obohatenia neupravuje, rovnako tak
neupravuje subjektívne a objektívne premlčacie lehoty bezdôvodného obohatenia, ktoré sú a to najmä

subjektívna pri posudzovaní nárokov bezdôvodného obohatenia principiálne dôležité. Poukazujúc na
subsidiaritu Občianskeho zákonníka na obchodnoprávne vzťahy v Obchodnom zákonníku neupravené
má žalovaný za to, že subjektívnu lehotu jednoznačne súd aplikovať má a musí. Žalovaný má za to, že
sa v žiadnom prípade nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie, nakoľko cena diela bola v intenciách
bodu 4.7 zmluvy o dielo stanovená ako celková cena bez DPH, ku ktorej sa samozrejme musela

priúčtovať príslušná sadzba DPH, keď žalovaný platiteľom DPH v čase vzniku daňovej povinnosti bol.
Taktiež treba poukázať na tú skutočnosť, že cena diela bola záväzným spôsobom stanovená na základe
oceneného výkazu výmer, ktorý bol v zmysle bodu 2.5 zmluvy o dielo nemenný, pričom v tomto smere
žalovaný súdu akcentuje tú skutočnosť, že výkaz - výmer bol ocenený v cenách bez DPH. Taktiežzmluva o dielo v bode 4.4 výslovne prezumuje zmenu ceny diela pri zmene zákonnej sadzby DPH,
pričom žalovaný výslovne rozporuje žalobcom tvrdenú skutočnosť a právny názor, že by pri zmene
zákonnej sadzby DPH muselo dôjsť medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu dodatku. Žalovaný v tomto

smere poukazuje na skutočnosť, že dodatok k zmluve boli zmluvné strany povinné uzatvoriť v zmysle
bodu 4.6 zmluvy o dielo výlučne pri zúžení, resp. rozšírení predmetu zmluvy, nie pri zmene zákonnej
sadzby DPH. Žalovaný zdôrazňuje, že pri vzniku daňovej povinnosti musel v zmysle zákona č. 222/2004
Z.z. o DPH účtovať zákonnú sadzbu DPH v tom čase platnú, v žiadnom prípade nemohol účtovať
sadzbu 19 % DPH v rozpore s verejným predpisom a verejný predpis zákona o DPH nemožno meniť

dohodou zmluvných strán tzn. aj v prípade, že bola v zmluve o dielo uvedená sadzba 19 % žalovaný
musel rešpektujúc verejné predpisy účtovať aktuálnu sadzbu v čase vzniku daňovej povinnosti. Napokon
povinnosť rešpektovať ustanovenia zákona o DPH je inkorporovaná aj v bode 5.2 zmluvy o dielo, kedy
zmluvné strany výslovne odkazujú na ustanovenia zákona o DPH. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť,
že žalobca žalovaným vystavené faktúry prijal a uznal a to aj so zvýšenou sadzbou DPH. Žalobca
žalovaným vystavené faktúry riadne zaevidoval do svojho účtovníctva, pričom v prípade, že by mal

právne výhrady voči faktúram a sadzbe DPH v nich uvedených mal povinnosť tieto faktúry žalovanému
vrátiť v zmysle príslušných normatív zákona o účtovníctve. Žalobcom vykonaný postup, kedy vystavené
faktúry riadne prijal a bezdôvodného obohatenia sa domáha tri roky po prijatí faktúr bez toho, aby ich
v čase prijatia faktúr namietal, žalovaný považuje za konanie rozporné s dobrými mravmi a poctivými
zásadami obchodného styku. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujeme, že prijatím faktúr tieto žalobca v

celomrozsahuuznal,pričomajichzaplatenímboldlhazáväzokzfaktúrvzmysleobchodnéhozákonníka
uznaný. Pokiaľ ide o usmernenie riadiaceho orgánu pre regionálny operačný program č. 1/2011, na ktorý
sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva žalovaný uvádza, že žalobca mal možnosť požiadať o zmenu
projektu a zvýšenie sadzby DPH na 20 %, pričom o takejto žiadosti by poskytovateľ NFP uzatvoril so
žalobcom dodatok k zmluve o poskytnutí finančného príspevku, pričom žalobca takúto svoju možnosť

požiadať o dodatok k zmluve o poskytnutí finančného príspevku nevyužil a to výlučne z dôvodov na
jeho strane. Nakoľko žalobca bez legitímneho dôvodu nevyužil toto právo zvýšiť preplatenie zvýšenej
sadzby DPH zo strany poskytovateľa NFP nemožno túto okolnosť pripisovať na ťarchu žalovaného.

27. Podľa § 536 ods. 1-3 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej
musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez

tohto určenia.

28. Podľa § 537 ods. 1-3 ObZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným

časom. (2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. (3) Pri vykonávaní diela postupuje
zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže
sa výslovne zaviazal plniť ich.

29. Podľa § 538 ObZ zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z

povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby
dielo vykonával sám.

30. Podľa § 263 ods. 2 ObZ strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre
jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho

úkonu.

31. Podľa § 266 ods. 1-3 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav
vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla

prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku
sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa
odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovaniao uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

32. Podľa § 8 ods. 1, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je a)
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá

referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej
časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej
zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení
poslednej splátky.

33. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

34. Podľa § 27 ods. 1, 2 zák č. 222/2004 Z.z. o DPH (účinného do 31. 12. 2010) základná sadzba dane
na tovary a služby je 19% zo základu dane. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje

znížená sadzba dane 10% zo základu dane. Na tovar vyrobený a uvedený na trh podľa
osobitných predpisov podľa prílohy č. 7 a sa uplatňuje znížená sadzba dane 6 % zo základu dane. (2) Na
účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 č. 222/2004 Z.z. o DPH v platnom znení základná sadzba dane na tovary
a služby je 20 % zo základu dane na obdobie podľa § 85j ods. 1. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa
uplatňuje znížená sadzba dane 10 % zo základu dane. (2) Na účely správneho zatriedenia tovaru do
číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru
vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu. (3) Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom

vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

36. Podľa § 85j ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH (prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 1. januára 2011) v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho
roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej

správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo
základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási
Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (2) Ak platiteľ
investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) nadobudol alebo vytvoril do 31. decembra 2010,
uplatní § 9 ods. 2 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

37. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39. Medzi účastníkmi konania nebol rozpor ohľadom uzatvorenia zmluvy o dielo Č. 01/113/2010

zodňa1.10.2010vznenídodatkuč.1zodňa28.11.2011adodatkuč.2zodňa6.3.2012.Taktiežnebol
rozpor ohľadom dohodnutej ceny diela bez DPH, ktorá bola v čl. 4.7 stanovená na sumu 1.596.104,49
Eur.40. Právnym základom žalovaného nároku žalobcu však bolo bezdôvodné obohatenie žalovaného na
úkor žalobcu a v konečnej sume 14.164,66 Eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 6.899,03 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia), ktoré

si žalobca uplatnil spolu s úrokom z omeškania 9,15 % ročne od 24. 7. 2014 do zaplatenia. Žalobcom
požadované bezdôvodné obohatenie predstavovalo rozdiel v DPH, keď žalovaný si vyfakturoval DPH
vo výške 20% a žalobca je v tom, že žalovaný mal nárok len na 19% DPH.

41. Pri rozhodovaní o podanej žalobe súd najskôr skúmal žalovaným uplatnenú námietku premlčania k

uplatnenému nároku žalobcu. Nakoľko v danom prípade predmetom zmluvy o dielo bola stavba, tak súd
postupoval v súlade s ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je
dňom dodania deň odovzdania stavby. V dodatku č. 2 zo dňa 6. 3. 2012 k zmluve o dielo bola účastníkmi
dohodnutá lehota plnenia 30. 6. 2012. Posledná faktúra, na základe ktorej žalobca plnil žalovanému
bola fa č. 36/113/12 zo dňa 14. 7. 2012 na sumu 100.795,24 Eur, ktorá bola splatná

dňom 12. 10. 2012 a ktorú žalobca v celej výške zaplatil 26. 10. 2012. Je zrejmé, že
až zaplatením tejto sumy došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu plnenia nad rámec zmluvného nároku
žalovaného a teda až zaplatením tejto sumy mohlo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného na úkor žalobcu. Ku vzniku bezdôvodného obohatenia mohlo dôjsť dňom 26. 10 .2012 a
premlčacia doba pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia

mohla začať plynúť najskôr dňom 27. 10. 2012. Predmetná žaloba bola podaná na súde dňa 23. 7. 2014,
teda v lehote a tak nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nemohol byť premlčaný.

42. V súdenom prípade je súd tohto názoru, že žalovaný vôbec nezískal bezdôvodné obohatenie na
úkor žalobcu. Žalovaný v čase fakturácie realizovaného diela postupoval v súlade s ust. § 27 ods. 3zák.

č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej
povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Žalovaný pri fakturácii teda nemal
inú možnosť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj žalobcom spomínané usmernenie ohľadom
fakturovania DPH v súvislosti s prechodom z 19% sadzby na 20% sadzbu je len usmernením, ktoré
má nižšiu právnu silu ako samotný zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH. Súd je teda toho názor, že žalovaný

postupoval správne.

43. V súdenom prípade je zaujímavá aj tá skutočnosť, že žalobca sa domáha bezdôvodného obohatenia
od žalovaného, ktorý však vyfakturovanú 20 % DPH po jej úhrade zo strany žalovaného odviedol
štátu v rámci svojej daňovej povinnosti (samozrejme po odpočte tých položiek, u ktorých on nakupoval

tzv. zabudovaný tovar do stavby s DPH). Je teda otázne, či na strane žalovaného vniklo bezdôvodné
obohatenie - rozmnoženie jeho majetku o prijaté plnenie. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1
konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa
niekto obohatil.

44. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

46. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

47. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

48. Z hore uvedených dôvodov a vychádzajúc z listinných dokladov nachádzajúcich sa spise súd dospel
k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsah neopodstatnený a preto ho zamietol a pritom aj rozhodol
o čiastočnom zastavení konania po jeho vzatí späť zo strany žalobcu.

49. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.51. Podľa § 256, ods. 1 CSP, k strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

52. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. V tomto konaní žalovaný mal plný úspech a to aj v časti čiastočného späťvzatia (zavinenie žalobcu)
a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP má teda nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom
o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.