Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207191
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213207191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Československá obchodní

banka, a.s., Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČ: 00001350, zastúpený: Mgr. Lenka
Heřmánková, usadená euroadvokátka, Laurinská 18, Bratislava, proti žalovaným: 1. Ľ. W., nar.
XX.XX.XXXX, F. F. XXXX/XX, W., 2. X. S.Č., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, o zaplatenie 43.181,71 Kč s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 22091,52
Kč, kapitalizovaný úrok v sume 395,83 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 2293,76 Kč a úrok
z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 22487,35 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť mu sumu 34.091,52 Kč, kapitalizovaný úrok v sume 5.620,85 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z
omeškania v sume 3.469,34 Kč, úrok 10,9 % ročne zo sumy 32.763,52 Kč od 22.08.2013 do zaplatenia a

úrok z omeškania zo sumy 34.091,52 Kč od 22.08.2013 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne a náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaným poskytol spotrebiteľský úver vo výške 200.000,-
Kč, ktorý sa podľa zmluvy o úvere zaviazali žalovaní splatiť v 60-tich anuitných splátkach vo výške
4.340,- Kč splatných vždy k 28. dňu v mesiaci. Nesplatená istina úveru mala byť úročená 10,9 % ročnou
úrokovou sadzbou a v zmysle predmetnej zmluvy si žalobca účtoval aj poplatok za správu úveru v sume
60,- Kč za mesiac ako aj mesačné poistné 216,- Kč pre prípad nemožnosti úver splatiť. Žalobca ďalej
uvádza, že vzhľadom k riadnemu neplneniu záväzku žalovaných, po ich opakovanom upomínaní listom

z 28.04.2012 úver zosplatnil a vyzval k jeho celkovej úhrade. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaní uhradili
poslednú splátku 14.02.2012 vo výške 7.230,72 Kč. Následne už žiadne ďalšie splátky neuhradili.

2. Žalovanému v 1. rade bola žaloba po márnych pokusoch o doručenie do vlastných rúk doručená
postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku oznámením na úradnej tabuli, v zmysle čoho
sa považuje za doručenú dňom 09.11.2016. Žalovanej v 2. rade bola žaloba doručená do vlastných rúk
07.04.2014. Ani jeden zo žalovaných sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.

3.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivsúdnomspise,a
to zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 11-13, všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 14-17,
prehľadom k úverovému účtu na č.l. 18-27, poslednou výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky a oznámenímo zosplatnení úveru z 29.04.2012 na č.l. 28, ako aj výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 12.01.2012 na
č.l. 29, výpisom z obchodného registra žalobcu č.l. 34-62 a vyjadrením žalobcu s pripojeným historickým
výpisom z účtu na č. l. 64-67, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Strany sporu uzavreli 28.08.2007 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným
spotrebiteľský bezúčelový úver v sume 200.000,- Kč. Z predloženej zmluvy vyplýva, že vyčerpaný a
nesplatený úver mal byť úročený sumou 10,90 %, ročná percentuálna sadzba nákladov činila 15,02 %,
poplatok za poskytnutie úveru sumu 2.000,- Kč, za správu úveru bol žalobca podľa zmluvy oprávnený

účtovať poplatok 60,- Kč mesačne, úver mal byť zaplatený v 60-tich mesačných splátkach vo výške
4.340,- Kč splatných vždy k 28. dňu v mesiaci, úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 15% p.a.

5. Podľa poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky z 01.04.2012, žalobca pred zosplatnením dlžnej
čiastky naposledy vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu, ktorý v tom čase vyčíslil na 13.215,41 Kč.
Z oznámenia o zosplatnení úveru z 29.04.2012 súd zistil, že ku dňu zosplatnenia úveru žalobca voči

žalovaným evidoval pohľadávku v sume 35.223,45 Kč.

6. Z predloženého historického výpisu k úverovému účtu z 24.10.2013 vyplývajú úhrady žalovaných
od uzavretia úverovej zmluvy až do podania žaloby, ako aj prehľad splatných pohľadávok, na ktoré
boli tieto platby započítané. Okrem iného súd z uvedeného dôkazu zistil, že žalobca započítal došlé

platby žalovaných aj na poplatky za upomienky účtované podľa sadzobníka poplatkov za omeškávanie
dlžníkov so splácaním poskytnutého úveru (dňa 11.04.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.03.2008 sumu
200,- Kč, dňa 30.08.2008 sumu 200,- Kč, dňa 11.09.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.09.2008 sumu 500,-
Kč, dňa 30.10.2008 sumu 200,- Kč, dňa 12.11.2008 sumu 500,- Kč, dňa 01.12.2008 sumu 500,- Kč,
dňa 31.12.2008 sumu 200,- Kč, dňa 12.01.2009 sumu 500,- Kč, dňa 20.01.2009 sumu 200,- Kč,

dňa 12.02.2009 sumu 500,- Kč, dňa 01.05.2009 sumu 300,- Kč, dňa 31.05.2009 sumu 300,- Kč,
dňa 12.06.2009 sumu 500,- Kč, dňa 01.07.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.07.2009 sumu 500,- Kč,
dňa 31.08.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.09.2009 sumu 500,- Kč, dňa 28.02.2010 sumu 300,- Kč,
dňa 31.03.2010 sumu 300,- Kč, dňa 12.04.2010 sumu 500,- Kč, dňa 31.08.2010 sumu 300,- Kč,
dňa 01.10.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.12.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.01.2011 sumu 300,- Kč,

dňa 01.07.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.08.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.10.2011 sumu 300,- Kč, dňa
01.12.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.12.2011 sumu 300,- Kč, dňa 30.01.2012 sumu 500,- Kč a dňa
02.04.2012 sumu 500,- Kč). V súvislosti s účtovaním týchto poplatkov predložil žalobca kópiu str. 8 a 9
sadzobníka ČSOB, o ktoré opiera možnosť účtovania týchto poplatkov za upomienku v sume 300,- Kč
a za výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky v sume 500,- Kč.

7. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I.) spotrebiteľské zmluvy sa v zmysle a za podmienok ustanovených v nasledovnom
odseku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

8. Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy) vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa ods. 1 sa použijú, ak to nevyplýva z
tohto zákona alebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iného, ustanovenia tejto časti na obe
strany; ustanovenia občianskeho zákonníku alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských

zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iných ustanoveniach smerujúcich k
ochrane spotrebiteľa je však potrebné použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je
podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností
z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na ich spoločné záväzky sa použijú ustanovenia
občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy,
pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.11. Podľa § 55 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje,
alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

13. Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

14. Podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd

právomoc podľa článku 22.

15. Súd vyhodnotil svoju právomoc za danú v zmysle čl. 2 bod 1, čl. 16 bod 2, čl. 24 Nariadenia Rady ES
č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a podľa
čl. 3, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky

(Rím I.), vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaní majú evidovaný trvalý pobyt na území SR (žalovaná
v mieste trvalého pobytu aj preberala súdne zásielky), nebol preukázaný ich úmysel sa trvale zdržiavať
na inej adrese a právomoc súdu ani nebola žiadnym zo strán sporu namietaná.

16. Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a preto na

jej právne posúdenie dopadajú nielen ustanovenia Obchodného zákonníka platného ku dňu uzavretia
zmluvy ale aj všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa upravené v § 52 až 57 Občianskeho
zákonníka platného v tom čase na území Českej republiky, vzhľadom na to, že žalobca - dodávateľ konal
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní pri
uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.Bankazmluvuuzatváralavoviacerýchprípadochaklient-spotrebiteľobsahzmluvypodstatným
spôsobom neovplyvnil.

17. Žalovaní nerozporovali tvrdenia žalobcu o nesplácaní spotrebiteľského úveru, či jeho zosplatnení
a preto po preskúmaní žalobcom predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR z 28.08.2007 ako

aj podrobného výpisu z úverového účtu doplneného podaním doručeným 30.03.2013 súd považoval
istinu dlhu pozostávajúcu z nezaplatenej istiny úveru za preukázanú. Túto časť žalovaného nároku
vyčísleného v žalobe sumou 34.091,52 Kč však krátil v rozsahu sumy 12.000,- Kč, keďže z podrobného
výpisu úverového účtu vyplýva, že do celkovej pohľadávky žalobca započítal poplatky za upomienky
účtované podľa sadzobníka poplatkov za omeškávanie dlžníkov so splácaním poskytnutého úveru

(dňa 11.04.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.03.2008 sumu 200,- Kč, dňa 30.08.2008 sumu 200,- Kč,
dňa 11.09.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.09.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.10.2008 sumu 200,- Kč,
dňa 12.11.2008 sumu 500,- Kč, dňa 01.12.2008 sumu 500,- Kč, dňa 31.12.2008 sumu 200,-
Kč, dňa 12.01.2009 sumu 500,- Kč, dňa 20.01.2009 sumu 200,- Kč, dňa 12.02.2009 sumu 500,-
Kč, dňa 01.05.2009 sumu 300,- Kč, dňa 31.05.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.06.2009 sumu 500,-

Kč, dňa 01.07.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.07.2009 sumu 500,- Kč, dňa 31.08.2009 sumu 300,-
Kč, dňa 12.09.2009 sumu 500,- Kč, dňa 28.02.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.03.2010 sumu 300,-
Kč, dňa 12.04.2010 sumu 500,- Kč, dňa 31.08.2010 sumu 300,- Kč, dňa 01.10.2010 sumu 300,-
Kč, dňa 31.12.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.01.2011 sumu 300,- Kč, dňa 01.07.2011 sumu 300,- Kč,
dňa 31.08.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.10.2011 sumu 300,- Kč, dňa 01.12.2011 sumu 300,- Kč, dňa

31.12.2011 sumu 300,- Kč, dňa 30.01.2012 sumu 500,- Kč a dňa 02.04.2012 sumu 500,- Kč), ktoré
následnepovažovalzauhradenépostupnýmzapočítanímvočižalovanýmiuhradenýmsplátkamúveru,v
dôsledku čoho následne vykazoval väčší rozsah nesplatenej istiny dlhu. Účtovanie týchto poplatkov totiž
súd považuje za neprijateľné pre spotrebiteľa, keďže nemajú povahu konkrétnej služby, ktorú by žalobcažalovaným v súvislosti s predmetným úverom poskytol a pri ich účtovaní je sledovaný len ekonomický
profit žalobcu bez poskytnutia protiplnenia žalovaným. V súvislosti s omeškaním spotrebiteľa bol totiž
žalobca oprávnený domáhať sa sankcie v podobe úroku z omeškania (tak ako to aj žalobca v žalobe

uplatnil) a preto zaplatenia týchto zmluvne nedohodnutých poplatkov od spotrebiteľa aj s ohľadom na
ich jednostrannú úpravu žalobcom vyplývajúcu z ním vydaného sadzobníka poplatkov považuje súd
za neprijateľné a v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa. Preto v tomto rozsahu právnu ochranu
žalobcom uplatneného nároku nepriznal.

18. Pokiaľ ide o úroky z úveru je potrebné súhlasiť s tým, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu
plnenia, tak ako sa to konštatuje v súdnej praxi, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas
celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom
zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky
z omeškania. V opačnom prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa
- teda k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania,

čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania (rozhodnutia súdov v
podobných prípadoch: Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co 29/2014 z 19.03.2014, sp. zn. 6Co 190/2014
z 30.06.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 40/2015 zo dňa 28.07.2015, Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo143/1998 , Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012). Takýto
postup je v súlade aj s § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky, podľa ktorého

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby,
v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Za obdobie po zosplatnení úveru,
prichádzajúdoúvahyúrokyzomeškania.Ideoodlišnýinštitútoprotiodplatnýmúrokomatenmásankčnú

povahu. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa
ktorých sa aj po termíne splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z
omeškania.Úrokpretopredstavujecenupeňazí,vzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré

by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k

zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú

spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
robí absolútne neplatnou.

19. Vzhľadom na to súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia úrokov po zosplatnení úveru dňom 28.04.2012 a ďalej vo výške 10,90 % ročne zo žalovanej
sumy od 22.08.2013 do zaplatenia. Žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie kapitalizovaných úrokov
za obdobie od 28.02.2012 do 28.04.2012, t.j. za 60 dní, vo výške 10,9 % zo sumy 22.091,52 Eur
(nezapletená istina dlhu po odpočítaní súdom nepriznaných poplatkov), čo predstavuje sumu 395,83 Kč.

20. Napokon pokiaľ ide o žalovaný úrok z omeškania, súd pri jeho priznaní vychádzal z § 1 nariadenia
vlády č. 142/1994 Sb. platného v Českej republike, v znení účinnom do 30.06.2013, v zmysle ktorého
výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovené Česku národnou bankou
pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k
omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov. Preto ho súd zo žalobcom uplatnenej sumy priznal za

obdobie od 28.03.2012 do 27.04.2012 (30 dní) zo sumy 275,63 Kč, ktorú v tomto období vyhodnotil v
zmysle žalobcom predložených relevantných častí výpisu z úverového účtu za dlžnú sumu (v období
od 28.03.2012 do 01.04.2012 suma vyplýva zo súčtu sumy 11.223,36 Kč ako nezaplatenej istiny po
splatnostiasumy552,-Kčzavyúčtovanépoplatkypoodrátanísumy11.500,-Kč,ktorézhistórieúčtusúd
považuje za neoprávnene účtované poplatky; v období od 02.04.2012 do 27.04.2012 suma vyplýva zo

súčtu sumy 11.223,36 Kč ako nezaplatenej istiny po splatnosti a sumy 1.052,- Kč za vyúčtované poplatky
po odrátaní sumy 12.000,- Kč, ktoré z histórie účtu súd považoval v tomto období za neoprávnene
účtované poplatky) úrok z omeškania vo výške 7,75 % p.a., t.j. sumu 1,76 Kč. Dňa 28.04.2012 žalovaní
dlhovali už sumu 551,63 Kč (po vyúčtovaní zmluvne dohodnutého poplatku 60,- Kč a poistného 216,-
Kč), preto úrok z omeškania vo výške 7,75 % p.a. za tento deň činil 0,12 Kč. A následne za nadväzujúce

obdobie od 29.04.2012 do 21.08.2013 patrí žalobcovi na úrokoch z omeškania vo výške 7,75 % p.a.
zo sumy 22.487,35 Kč (22.091,52 + 395,83) suma 2.291,88 Kč. Tak súhrnne patrí na kapitalizovaných
úrokoch z omeškania žalobcovi suma 2.293,76 Kč a od 22.08.2013 úroky z omeškania vo výške 7,75
% ročne zo sumy 2.2487,35 Kč do zaplatenia. Vo zvyšku (t. j. nad rámec priznaného) tak bolo potrebné
žalobu zamietnuť.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol úspešný v 57
% z ním uplatneného práva, po zarátaní úspechu žalovaných v rozsahu 43 % žalobcom uplatneného
práva súd zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 14 %. Keďže

žalovaní neboli vo väčšine proti nim uplatneného práva úspešní, priznanie náhrady trov konania v ich
prospechneprichádzalodoúvahy.Ovýškenáhradytrovkonaniažalobcubuderozhodnutésamostatným
uznesením postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci (§
365 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.