Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117215009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117215009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX, XXX XX H. D. zastúpený: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, právne zastúpený: JUDr. Ján Falis, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05
Bratislava, proti žalovanej: A., s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie

sumy 576 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14.
decembra 2017 pod č.k. 25Csp/98/2017-54 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho
úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal plnú náhradu
trov konania. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa
24.04.2017 na Okresný súd Nitra domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z
titulu bezdôvodného obohatenia sumu 576 eur. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 39, § 43a ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 107
ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 488, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1, § 879 písm. j)

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 497, § 499, § 501 ods. 2, § 502 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 2 písm. g), § 9 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách per spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 137
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), čl. 10 ods. 2, čl. 22 ods. 1, čl. 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS a rozhodnutiami všeobecných súdov Slovenskej republiky a Českej
republiky spolu s nálezom Ústavného súdu Českej republiky.
1.2 Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpočtom ročnej
percentuálnej mier nákladov (RPMN), tabuľkou o úrokoch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, splátkami,
výzvou, platobným rozkazom, odporom proti nemu a informáciou o úvere, zistil, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 576 eur. Podľa tvrdení

žalobcu zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, keď dohodnutá
odmena bola 100 násobne vyššia, ako obvyklá odmena. Zmluva bola preto bezúročná a bezpoplatková,
pričom žalobca uhradil o 576 eur viac ako mu žalovaná na základe zmluvy poskytla. Zmluvný vzťahstrán sa skončil dňa 15.12.2014 splatením úveru žalobcom. Žalovaná namietala premlčanie návrhu
od poslednej splátky úveru, keď už po splatení istiny v septembri 2014 žalobca vedel, že spláca nad
rámec istiny. Žalobca nesúhlasil s premlčaním návrhu, keď objektívna premlčacia doba bola desaťročná,

pretože žalovaný mal úmysel obohatiť sa.

1.3 Súd prvej inštancie posudzoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Občianskeho zákonníka. Mal
za to, že žalobou uplatnený nárok bol v súvislosti so zaplatením sumy 576 eur ako rozdielu medzi

poskytnutou a uhradenou sumou z predmetného úveru vzhľadom na námietku žalovanej premlčaný.
Podľa jej názoru došlo k uplynutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od úhrady dlhu v decembri
2014 do podania žaloby dňa 24.04.2017. Žalobca tvrdil, že mal k dispozícii desaťročnú premlčaciu
objektívnu dobu. K subjektívnej premlčacej dobe sa nevyjadril. V deň úhrady úveru žalobca presne
vedel koľko uhradil a z akého dôvodu. Uviedol, že celospoločensky (mediálne, vznikom občianskych
združení, súdnou kontrolou) sa spotrebiteľská ochrana prezentuje minimálne tri roky. Nie je významné,

či žalobca mal také právne znalosti, aby bol schopný subjektívne posúdiť skutkové okolnosti, či je zmluva
platná alebo nie. Ak sa teda teoreticky neskôr dozvedel, že možno jeho právny nárok kvalifikovať ako
bezdôvodné obohatenie, nebolo to pre plynutie subjektívnej premlčacej doby relevantné. Bezdôvodné
obohatenie a jeho premlčanie je upravené v Občianskom zákonníku. Ak by sa umožnil spotrebiteľovi
iný náhľad na výklad týchto zákonných ustanovení, bolo by to značne za hranicou zvýhodnených

spotrebiteľských právnych vzťahov. Objektívna premlčacia doba bola 3 ročná, nie 10 ročná. Zo strany
žalovanej nebol preukázaný úmysel sa obohatiť. V jej prípade dôvodom bezdôvodného obohatenia
mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle právnej úpravy, resp. malo ísť o neplatný
právny úkon. Nebolo možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že žalovaná mala úmysel sa obohatiť

voči žalobcovi. Úmysel musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Zodpovednosť za preukázanie bezdôvodného obohatenia je objektívna.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by preukázal úmysel žalovanej sa bezdôvodne obohatiť
a svoju tieseň. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak
tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,

že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.4 O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnej žalovanej priznal
ich náhradu v plnom rozsahu.

2.Žalobca podal proti rozsudku odvolanie v zákonnej lehote. Dôvodil odvolacími dôvodmi podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. K nesprávnemu procesnému postupu súdu uviedol,
že nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné
predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej s právnymi závermi na strane druhej. Poukázal
na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku spolu s porušením práva žalobcu na
spravodlivý proces. Súd prvej inštancie neskúmal začatie plynutia objektívnej trojročnej premlčacej
doby, kedy malo dôjsť k získaniu jedného zo štyroch druhov bezdôvodného obohatenia. Nedostatočne
vymedzil začiatok a koniec plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Uspokojil sa len s konštatovaním, že došlo k ubehnutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby od úhrady dlhu v decembri 2014 do podania žaloby dňa 24.04.2017. K nesprávnym skutkovým
zisteniamsúduuviedol,žesúdneskúmal,kedysamoholobezdôvodnomobohatenískutočnedozvedieť.
V spise sa nachádzala plná moc, ktorú žalobca udelil Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS v
apríli 2017, keď sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného skutočne dozvedel po konzultácii s týmto

združením. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom poukázal na správnu aplikáciu
§ 102 ods. 1 a § 107 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o premlčaní nároku žalobcu, avšak
súd ho nesprávne vyložil, resp. ho na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžadovala
skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť žalobcu o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné

obohatenie a vedomosť o tom, kto ho získal. Nebolo rozhodujúce to, kedy sa žalobca mohol pri náležitej
starostlivosti takéto okolnosti dozvedieť, ale kedy sa tieto dôležité okolnosti v skutočnosti dozvedel.
Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/483/2016-273. Navrhol, aby odvolací súdnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Pre prípad
úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia.

3.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa plne stotožňuje s výrokmi
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym
skutkovým i právnym zisteniam. Na základe toho posúdil z hľadiska právneho vec v tomto rozsahu
správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd prvej
inštancie rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §

219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 576 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,00 % ročne zo sumy 576 eur od 14.04.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súčasťou súdneho spisu bola zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
11.02.2014 uzavretá medzi stranami sporu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi
ako fyzickej osobe úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanej zvýšený o bližšie
nešpecifikovaný poplatok vo výške 576 eur a to v rámci 12 mesačných splátok v sume 98 eur počnúc

dňom 17.03.2014, splátky splatné vždy k 17. dňu v mesiaci. Posledná splátka mala byť uhradená dňa
17.02.2015. Žalobca na základe tejto zmluvy uhradil celkovo 1176 eur. Poslednú splátku, ktorá bola
vo výške 392 eur, uhradil dňa 15.12.2015. Predmetný nárok si na súde uplatnil dňa 24.04.2017. Súd
prvej inštancie žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 25.04.2017 č.k. 25Csp/98/2017-14.
Žalovaná podala v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu. Na pojednávaní, ktoré sa v danej

veci konalo dňa 14.12.2017, vzniesla žalovaná námietku premlčania žalobcom uplatňovaného nároku.
Súd prvej inštancie rozhodujúc v danej veci, zaoberal sa predovšetkým žalovanou vznesenou námietkou
premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Vychádzal zo skutočnosti, že dlh bol
žalobcom splatený v decembri 2014 a žaloba bola ním podaná až dňa 24.04.2017, čím došlo k uplynutiu
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že skutočne sa o tom,

že sa žalovaná na jeho úkor obohatila, dozvedel až v mesiaci apríl 2017, kedy mu to spotrebiteľské
združenie HOOS malo vysvetliť.

9.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na
ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým
sa odvolací súd ako s vecne správnym stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v danej veci
žalobca odvolaním primárne napadá určenie začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby stanovenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre premlčanie práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia s tým, že tento začiatok súd určil nesprávne, nakoľko sa žalobca dozvedel o
tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške, až v mesiaci apríl 2017.

12.Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

13.V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená, ako správne
konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie, kombinovaná premlčacia doba,t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie
doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná,
objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z

nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
14.V posudzovanom prípade je riešená kľúčová právna otázka, kedy začína plynúť subjektívna
dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia, podľa názoru žalobcu, treba
považovaťdeň,kedysaoprávnenývkonkrétnomprípadeskutočnedozvieotom,že najehoúkordošlok
bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Táto (subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho

úkorsaniektobezdôvodneobohatilaotom,vprospechkohoktomutoobohateniudošlo,pritommusíbyť
skutočná. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený
dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to,
kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia oprávnený (t. j. žalobca) dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu
umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudol vedomosť

o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie
je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si
mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške.

15.Z uvedeného vyplýva správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti žalobcu

o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobca poukázal žalovanému
ako veriteľovi poslednú splátku úveru. Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrel
so žalovanou dňa 11.02.2014, podpísal, mu táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny (600 eur)
zvýšenú o odplatu (576 eur), ďalej že odplata za poskytnutý úver niekoľkonásobne prevyšuje

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, ako aj
výška ročného úroku 96 %, bola známa už v čase podpisu, t.j. uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
Aj právnemu laikovi muselo byť zrejmé neúmerné navýšenie žalovanou poskytnutého úveru. Už v čase
uzavretia tejto úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch a aj Občiansky zákonník upravovali
taxatívne podmienky, ktoré úverová zmluva musí obsahovať. Aj keď žalobca nemá právnické vzdelanie,

pri riadnej starostlivosti o svoje práva a pri minimálnej právnej vedomosti o spotrebiteľských právach, by
si už pri podpisovaní zmluvy musel byť vedomý a uzrozumený s tým, že zaplatí žalovanej sumu 1 176
eur, t.j. sumu istiny, zvýšenú o odplatu, t.j. o sumu 576 eur. Žalobca, vedomý si tejto zmluvnej povinnosti,
aj skutočne celú dlžnú sumu (1 176 eur) žalovanej zaplatil poslednou splátkou dňa 15.12.2014, teda
dva mesiace v predstihu oproti splátkovému kalendáru (posledný deň splátky mal byť dňa 17.02.2015).

Až následne, podľa jeho tvrdenia, sa v mesiaci apríl 2017 po konzultácii so spotrebiteľským združením
HOOS, dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovanej v sume 576 eur. Žalobca bezpochyby ku dňu
15.12.2014 mal k dispozícii všetky listinné podklady a všetky údaje, ktoré mu umožňovali podať žalobu
na súd o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanej už v tento deň. Ak teda v daný deň splatil
žalovanej celú dlžnú sumu, nič mu nebránilo, aby sa žalobou na súde domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia od žalovanej. V tom čase totiž vedel, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila v sume 576
eur. Subjektívna premlčacia doba 2 roky na uplatnenie jeho nároku uplynula dňom 15.12.2016. Na
tejto skutočnosti nič nemenilo ani tvrdenie žalobcu, že o bezdôvodnom obohatení žalovanej sa údajne
dozvedel až po konzultácii jeho prípadu so spotrebiteľským združením. Je síce pravdou, že súd prvej
inštancie neurčil posledný deň uplynutia subjektívnej premlčacej doby, avšak nakoľko určil začiatok jej

plynutia ako deň zaplatenia poslednej splátky žalobcom (15.12.2014), bolo nepochybné, že podanie
žaloby 5 mesiacov po jej uplynutí (24.04.2017) malo za následok jej zamientutie po vznesený námietky
premlčania žalovanou. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
ktorý žalobu žalobcu zamietol pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie jeho nároku a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že oprávnený (žalobca) z bezdôvodného obohatenia
musí súdu preukázať včasnosť uplatnenia svojho nároku. Žalovaná nemôže objektívne vedieť, kedy si
žalobca uvedomil, resp. nadobudol vedomosť o tom, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila.
Opačný záver by viedol k narušeniu právnej istoty, nakoľko oprávnený z vydania bezdôvodného

obohatenia by aj po niekoľkých rokoch mohol tvrdiť, že sa o tom dozvedel iba teraz.

17. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/483/2016-273, na ktorý poukázal žalobca
vo svojom odvolaní, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožnil. V danom konaníkonštatoval Krajský súd v Nitre nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti
výrokutýkajúcehosazaplateniasumy1.331,37euraspríslušenstvom.Dôvodompretakýtoprávnyzáver
bola skutočnosť, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal plynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby a

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Právne závery danej právnej veci preto neboli aplikovateľné na
predmetné odvolacie konanie, nakoľko v tomto prípade sa súd prvej inštancie s rozhodujúcim uplynutím
subjektívnej premlčacej doby vysporiadal a správne určil jej uplynutie na podanie žaloby žalobcom vo
vzťahu k ním vymáhanému nároku.

18. Odvolací súd na záver uvádza, že trojročná objektívna premlčacia doba začala v danom prípade
z dôvodu žalobcom tvrdenej bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru plynúť dňom splatenia istiny.
Žalobca v konaní nepreukázal úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť, preto nebolo možné uvažovať
o desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Zo súdneho spisu bolo zrejmé, že splátkou uhradenou
dňa 19.09.2014 splatil žalobca žalovanej celú istinu. Od tohto okamihu splácal ďalšími splátkami
príslušenstvo istiny, ktoré splatil dňa 15.12.2014 (začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby). K

uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby prišlo dňa 19.09.2017, teda až po uplynutí subjektívnej
premlčacej doby (15.12.2016).

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešnej žalovanej vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).