Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216691
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312216691.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811
09 Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorého vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 22. apríla 2015 č.k.
14C/103/2013-111, a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 22. júna 2015 č.k.
14C/103/2013-132, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 22. apríla 2015 č.k. 14C/103/2013-111 p
o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 22. júna 2015 č.k. 14C/103/2013-132 p
o t v r d z u j e .

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 22. apríla 2015 č.k. 14C/103/2013-111 zastavil dovolacie konanie a
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne oprel
o ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca Zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Konštatoval, že žalobca
súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil, preto bolo potrebné postupovať podľa § 10
ods. 1 Zákona o súdnych poplatkov. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie

výzvou podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko poplatková povinnosť vznikla žalobcovi
podaním dovolania a jeho výška je stanovená podľa § 6 ods. 2 posledná veta Zákona o súdnych
poplatkoch ako dvojnásobok poplatku staveného v sadzobníku t.j. pol. 7a - 2 x 20 eur. Poznamenal, že
dovolacie konanie je samostatným konaním, preto nie je možné naň aplikovať § 4 ods. 1 písm. k) Zákona
o súdnych poplatkoch v znení do 30.09.2012, nakoľko začalo 26.02.2015. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej, pretože podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti

poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menil a doplnil zákon č. 145/1995
Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorý obsahuje i legislatívnu zmenusmerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby, v zmysle ktorého sa žaloby budú
spoplatňovať podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Za situácie, že podal dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu, súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov

podliehajúcich súdnemu poplatku a nemohol byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané
dovolanie. Tieto svoje závery označil za súladné s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 29.03.2007 sp.zn. 4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú vedené v prílohe
zákona č. 71/1992 Zb., sa súdne poplatky nevyberajú a v takomto prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Mal za to, že pokiaľ v

Sadzobníku súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, bola mu preto v
rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Takéto konanie zo strany súdu označil za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručenú
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 12
ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti argumentoval, že v
§ 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z článku 59 ods. 2
ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, pričom použitie
analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Uviedol tiež, že úprava poplatkovej

povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 ústavy, a preto ak zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, tieto musí
akceptovať každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu a rovnako i štát prostredníctvom orgánov
súdnej moci, pretože súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci môže konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac opierajúc sa o ustanovenia § 18ca

Zákona o súdnych poplatkoch tvrdil, že konanie vo veci začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny vzťah platný do 30.09.2012,
kedy konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne oslobodené. Uzavrel preto, že na jeho
strane neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie a teda ani dôvod na

zastavenie dovolacieho konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie z 22. apríla 2015 č.k. 14C/103/2013-111 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.8. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "Zákon o súdnych poplatkoch"), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

10. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom odvolateľ,
v konaní o žalobe na obnovu konania je poplatníkom ten, kto podal žalobu na obnovu konania, v
dovolacom konaní je poplatníkom dovolateľ, v konaní o kasačnej sťažnosti je poplatníkom ten, kto podal
kasačnú sťažnosť.

11. Poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania,
dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto
podal kasačnú sťažnosť, (§ 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch).

12. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku
percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Ak tento zákon
neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.

13. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok

podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú
sťažnosť sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o
súdnych poplatkoch).

14. Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

15. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I.,
poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese, položka 7a zo žaloby na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom je súdny poplatok 20 eur.

16. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil

v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol
zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo
výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie
konania pred tým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania,
vydania platobného rozkazu, rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola

dlhšia ako 2 mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

17. V preskúmavanej veci obsah spisu preukazuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra
pod sp.zn. 14C/103/2013 sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody a nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde

Levicepodsp.zn.14Er/425/2010.RozsudkomOkresnéhosúduNitraz17.02.2014č.k.14C/103/2013-43
bol návrh žalobcu zamietnutý a na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom z 03.12.2014
č.k. 2Co/66/2014-72 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2015. Proti
označenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie doručené súdu prvej inštancie dňa

19.02.2015. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 25.02.2015 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za podané dovolanie vo výške 40 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy, zároveň s poučením,
že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, konanie zastaví. Výzva bola doručená
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.03.2015. Žalobca súdny poplatok za dovolanie nezaplatil.Následne súd prvej inštancie uznesením z 22. apríla 2015 č.k. 14C/103/2013-111, ktoré je predmetom
tohto odvolacieho konania, rozhodol o zastavení dovolacieho konania.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a popísaných skutkových zistení odvolací
súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré spĺňa i limity
riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyžadované platnou právnou úpravou. Pretože odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia využijúc postup podľa § 387
ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré duplicitne opakovať

nebude.

19. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že do účinnosti
novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák. č. 621/2005 Z.z. boli podľa § 4 ods. 1
písm. c) súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela však od 01.01.2006 toto

vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou na neúmerný nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Zároveň v Sadzobníku súdnych
poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške
3.000,- Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zák. č. 273/2007 Z.z. účinného

od 01.07.2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k), ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie
súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku zároveň s vypustením položky 7a zo
Sadzobníkasúdnychpoplatkov.Poslednázmenavtomtosmerebolauskutočnenázákonomč.286/2012
Z.z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z ust. § 4

ods. 1 vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a v
znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval
podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. na súdoch. Znamená to potom, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti, a preto navrhovateľovi, ktorý je v zmysle § 2
ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, v súvislosti s podaním takéhoto návrhu
vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa
poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal

odvolanie alebo ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm.
a) vzniká podaním odvolania a dovolania. V tomto smere žalobcom predkladané úvahy, že spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej, akým je i odvolanie
a dovolanie, odvolací súd nezdieľa. V tejto súvislosti poznamenáva, že tieto sú rozporné s právnou

úpravou vzťahujúcou sa na danú vec, keď zákonodarca v Zákone o súdnych poplatkoch za poplatníka
v odvolacom konaní označuje odvolateľa a v dovolacom konaní toho, kto podal dovolanie, pričom ani
poznámka k položke 7a v Sadzobníku súdnych poplatkov ich poplatkovú povinnosť nevylučuje, resp.
neurčuje iný režim (ako napr. poznámka k položke 13 spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14
až 16, poznámka k položke 9). Ak by totiž súd akceptoval argumenty navrhovateľa, znamenalo by to,

že ustanovenie Zákona o súdnych poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie i
dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by bolo obsolentné, pretože Sadzobník súdnych poplatkov neobsahuje
žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie dovolania. I keď tvrdenie
žalobcu o vylúčení analógie v poplatkových veciach je súladné s ustálenou judikatúrou a odvolací súd
ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za dovolanie voči rozhodnutiu vo veci samej

v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu úkonov podliehajúcich
poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku. V tomto smere
neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/39/2007 riešiaci
právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá. Preto je dôvodný záver, že pri podaní dovolania je

poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníku stanovený
poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania, pričom poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške
dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.20. Reagujúc na námietky odvolateľa odvolací súd tiež poznamenáva, že v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 28.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012

Z.z., a že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca po jeho účinnosti dňa 19.02.2015.
Vznik jeho poplatkovej povinnosti ako dovolateľa bolo potom potrebné posúdiť i z hľadiska prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2012 a to § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Pri výklade
tohto ustanovenia nemôže byť sporu o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy je vyňať niektoré úkony
alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zákonom č. 286/2012 Z.z. Pre danú vec je preto

určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť, pod niektorú z častí tejto zákonnej
definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava súdnych poplatkov
pracuje s legislatívnou skratkou ,,poplatkový úkon", pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony alebo konania
súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Pretože dovolanie
je úkonom účastníka konania, je vylúčené, aby mohol byť úkonom orgánu štátnej správy, súdov alebo
prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom. Z charakteru

dovolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania, a to konania dovolacieho. V súvislosti
s poplatkovou povinnosťou žalobcu za dovolanie je takto potom rozhodujúce, či dovolacie konanie bolo
začaté do 30.09.2012. O takýto prípad v súdenej veci nejde, pretože preukázateľne dovolacie konanie
na návrh žalobcu začalo až dňa 19.02.2015 a preto žalobcovi v súvislosti s podaním dovolania vznikla
poplatková povinnosť. Súd prvej inštancie takto správne výzvou vyrubil žalobcovi za podané dovolanie

súdny poplatok vo výške 40 eur v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, aplikujúc
tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti žalobcu, keď bolo preukázané,
že na žalobcu nedopadá prípad vecného (§ 4 ods. 2) ani osobného (§ 4 ods. 1) oslobodenia od
súdneho poplatku. V prípade, že žalobca na výzvu súdu nereagoval a súdny poplatok za dovolanie
nezaplatil (svoju poplatkovú povinnosť si žalobca nesplnil ani do rozhodovania odvolacieho súdu), súd

prvej inštancie spravujúc sa ustanovením § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch za splnenia tam
uvedených podmienok správne dovolacie konanie zastavil.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 22. apríla
2015 č.k. 14C/103/2013-111 podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. §
396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný.

23. Súd prvej inštancie uznesením z 22. júna 2015 č.k. 14C/103/2013-132 uložil žalobcovi povinnosť v
lehote3dníodprávoplatnostizaplatiťsúdnypoplatokzaodvolanievovýške20eure-kolkami,vhotovosti
do pokladne súdu alebo príkazom na účet súdu s tým, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

24. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil bez náhrady. Dôvodil, že je nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov jeho
vydania, keď neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu
škody. Dôvodil tiež dôvodovou správou k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch a odôvodnením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu
poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu
návrhu zákona. Podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať

okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho
poplatku za podané odvolanie. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) nie je
jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Poplatková povinnosť mu bola uložená v prípade, keď ju nemal, čo predstavuje zásah do jeho práva

na súdnu ochranu zaručeného v č.l. 46 Ústavy, a porušenie čl. 12 ods. 1 a č.l. 13 Ústavy. Podľa
ustanovenia § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou
zákona č. 286/2012 Z.z.

25. Sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že aj toto odvolanie bolo podané stranou
vzákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že ani toto odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie z 22. júna 2015 č.k. 14C/103/2013-132 ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

27. Odvolací aj v tejto časti svojho rozhodnutia poukazuje na právnu úpravu citovanú v bodoch 4. až

15., skutkový stav popísaný v bode 17. a vývoj právnej úpravy popísaný v bode 19. tohto rozhodnutia.
Predmetom odvolacieho konania je totiž aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalobcovi
povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur.

28. Keďže z vyššie uvedeného už vyplýva, že v prejednávanej veci ide o konanie na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
začaté na základe žaloby pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z. a že odvolanie proti zamietajúcemu
rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik
poplatkovej povinnosti odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od
01.10.2012 a to § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť sporu

o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy je vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania
založeného zák. č. 286/2012 Z.z. Pre danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý
sa má spoplatniť pod niektorú z častí tejto zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky
si treba uvedomiť, že právna úprava súdnych poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou "poplatkový
úkon", pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony alebo konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony

orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Pretože odvolanie je úkonom strany sporu, je vylúčené, aby
mohlo byť úkonom orgánu štátnej správy súdov alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na
vykonanie určitého úkonu súdom. Z charakteru odvolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného
konania a to konania odvolacieho. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou žalobcu za odvolanie je takto
potom rozhodujúce, či odvolacie konanie bolo začaté do 30.09.2012. Preukázateľne odvolacie konanie

začalo podaním odvolania po tomto dni a teda odvolateľovi v súvislosti s podaním odvolania vznikla
poplatková povinnosť. Preto súd prvej inštancie napadnutým uznesením správne vyrubil žalobcovi za
podané odvolanie súdny poplatok aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej
povinnosti a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur v súlade s položkou
7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

29. I keď súčasťou základného práva na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý
proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd je i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu
(porovnaj IV. ÚS 115/03). Podstatou súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej právnej
ochrany dotknutých práv a nie prepiaty formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac
preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie vo svetle týchto záverov, odvolací súd považuje tvrdenie

žalobcu o jeho nepreskúmateľnosti za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje zákonom
požadované náležitosti podľa § 236 CSP a to označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich
zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a
miestovydaniauznesenia.Zjehoodôvodneniatiežnadakúkoľvekpochybnosťplynie,žesúdnypoplatok
v sume 20 eur bol žalobcovi vyrubený za odvolanie, v akej výške a podľa akého ustanovenia Zákona

o súdnych poplatkoch (položka 7a sadzobníka).

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd aj uznesenie súdu prvej inštancie z 22. júna
2015 č.k. 14C/103/2013-132 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).