Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Csp/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210473
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617210473.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Mýtna 48, P.O. BOX 205, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej N. A., G. XX.XX.XXXX, E.
K. M. K. XXX/XX, XXX XX C., štátna občianka SR, o zaplatenie 4.149,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 977,8 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 97,78 Eur od 21.09.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 97,78 Eur
od 21.10.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 97,78 Eur od 21.11.2017 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 97,78 Eur od 21.12.2017 do zaplatenia, s úrokom

z omeškania 5 % ročne zo sumy 97,78 Eur od 21.01.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 97,78 Eur od 21.02.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 97,78
Eur od 21.03.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 97,78 Eur od 21.04.2018
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 97,78 Eur od 21.05.2018 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 97,78 Eur od 21.06.2018 do zaplatenia, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 52,88 %, o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa18.08.2017doručilprávnypredchodcažalobcuConsumerFinanceHolding,a.s.,Hlavnénámestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 súdu žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou
sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.149,60 Eur s prísl. z dôvodu, že so žalovanou uzatvorili
zmluvu o pôžičke dňa 06.03.2014 č. 7135216 (ďalej len „zmluva“) a poskytol žalovanej pôžičku v sume

4.000,00 Eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku platiť v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume
97,78 Eur, žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 222,78 Eur.

2. Žalobca v spore poukázal na prehľad splátok a úhrad tvrdiac, že žalovaná splátky neplatila riadne
a včas, preto žalobca dňa 27.08.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo a upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Žalovaná na výzvu nereagovala. Žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovanej

ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 4.149,60 Eur. Žalobca neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá
je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad (položky evidovanej ako „omeškanie“ a „pokuta
sankcia“).3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 8Csp/227/2017-21 dňa 04.10.2018, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 4.149,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do
zaplatenia, k náhrade trov konania vo výške 248,50 Eur a odmeny zástupcu žalobcu za úkony právnej

služby vo výške 383,69 Eur.
4. Súd uznesením č.k. 8Csp/227/2017-32 zo dňa 31.10.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa
14.11.2017 zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej
lehote odpor s vecným odôvodnením. V odpore namietala, že zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky bola
len návrhom a s týmto vedomím ho aj podpisovala. Možnosť čerpať spotrebiteľský úver konzultovala

so sprostredkovateľom, zmluvu o poskytnutí úveru nepodpísala a úver nečerpala. Namietala, že
zmluva obsahuje neprijateľné podmienky: chýba označenie zmluvy konkrétnym číslom, ktoré slúži
ako identifikácia, chýba termín konečnej splatnosti (presne stanovený deň, mesiac a rok), čo je v
rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
mesačná splátka je vyjadrená jednou sumou, ktorá nie je rozdelená na istinu, úrok a poplatky. Poukázala

na § 43a Občianskeho zákonníka podľa ktorého je dodávateľ viazaný podpísaným návrhom, inak je
zmluva neplatná. Všeobecné podmienky a obchodné podmienky sú neúčinné, lebo ich nepodpísala,
ako spotrebiteľka nie je nimi viazaná. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru jej nebolo doručené do
vlastných rúk. Žalobu žiadala zamietnuť z dôvodu, že obsahuje niekoľko neplatných právnych úkonov,
z ktorých neplynú platné právne účinky. Žiadala priznať náhradu trov konania.

5. V priebehu sporu dňa 08.12.2017 doručil právny predchodca žalobcu súdu návrh na zmenu strany
sporu na strane žalobcu z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok ktorá bola uzatvorená
medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a
spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava

akopostupníkombolapohľadávkažalobcupostúpená.Oznámenieopostúpenípohľadávkybolozaslané
žalovanej dňa 23.11.2017, čo žalobca v spore preukázal listom z 23.11.2017 a podacím hárkom č. EPH
112063178. Súd uznesením č.k. 8Csp/227/2017-51 dňa 27.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
09.01.2018, pripustil zmenu na strane žalobcu.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2

písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa
09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa §9
ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora

EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené
písomnealebonainomtrvalomnosiči.Niejenevyhnutné,abyzmluvaoúvereuvádzalasplatnosťsplátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť,

že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve pričom v spojení so zmluvnými
podmienkami s ktorými sa žalovaná oboznámila sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň uviedol, že splátky
bolisplatnévzmyslečl.6bod6.2Zmluvnýchpodmienokdo20.dňavpríslušnomkalendárnommesiacia
v zmysle čl. 6 bod 6.3 Zmluvných podmienok bola prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení
zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak

preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60 mesiacov pripadal na dátum
20.02.2019.
Žalobca sa nestotožnil so skutočnosťami týkajúcimi sa údajnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko aj z
predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná vykonala čiastkové úhrady k poskytnutému
úveru v zmluvne dohodnutej výške a teda bola s podmienkami zmluvy oboznámená. Na žalobe trval.

7. Pojednávania dňa 04.07.2018 sa žalobca nezúčastnil, predvolanie prevzal dňa 08.06.2018 (č.l.
70 spisu), neúčasť ospravedlnil. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, predvolanie doručované
poštovou zásielkou neprevzala, bola jej doručovaná dňa 12.06.2018 a opakovane dňa 13.06.2018,
uložená dňa 13.06.2018. Súdu sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v

odbernej lehote“. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.
8. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanou vykonal
dokazovanie prečítaním žaloby, zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky (návrhu na uzatvorenie zmluvy),
predžalobnej upomienky z 27.08.2014 s doručenkou, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveruz 29.10.2014, prehľadu splátok a úhrad, odporu žalovanej, z výpisu z registra úpadcov týkajúceho sa
žalovanej, ako aj listinných dôkazov tvoriacich súdny spis a zistil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 06.03.2014 zmluvu o poskytnutí najľahšej

pôžičky (návrh na uzavretie zmluvy) podľa zákona o spotrebiteľských úveroch označenú ako zmluva,
ktorej súčasťou boli aj Zmluvné podmienky (ďalej len „ZP“). Právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanejpôžičkuvovýške4.000,00Eur,žalovanámalapôžičkuplatiťvsplátkachpo97,78Eurspočtom
splátok 60. Žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila sumu 222,78 Eur, termín konečnej splatnosti bol
2/2019, fixná ročná úroková sadzba 16,00 %, priemerná hodnota RPMN 21,09 %, RPMN 16,00 %.

10. Právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (ustanovenie § 52 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník - ďalej „Občiansky zákonník“) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická
osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu o pôžičke v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva bola pripravená

vopred na formulári (vrátane znenia ZP), ktorý právny predchodca žalobcu vopred pripravil bez možnosti
žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami
ako spotrebiteľský, aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy
(ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pristúpil ku
skúmaniu jednotlivých náležitostí zmluvy (a k nej pripojených ZP) s cieľom určiť, či obsahuje náležitosti

predpokladané v citovanom zákone.

11. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že strany ju uzavreli písomne na dobu určitú, pôžička bola splácaná
mesačnými anuitnými splátkami v sume 97,78 Eur, počtom splátok 60, termíny mesačných splátok
boli určené v splátkovom kalendári, čo právny predchodca žalobcu preukazoval v spore prehľadom

splátok a úhrad. Podľa zmluvy žalovaná vyhlásila, že sa pred jej uzavretím oboznámila so ZP, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd tak nepochybne zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej pôžičku vo výške 4.000,00 Eur. Žalovaná porušila platobnú disciplínu, pôžičku nesplácala.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.08.2014, ktorú právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej
poštou (viď č.l. 6 spisu) vyzval žalovanú, že „ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej

v mesiaci 06/2014 bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť.“ Zásielka bola
uložená na pošte dňa 10.09.2014, žalovaná ju v odbernej lehote nevyzdvihla, zásielka bola vrátená
právnemu predchodcovi žalobcu dňa 04.09.2014.
Podľa bodu 15.2 zmluvných podmienok (ktoré boli súčasťou zmluvy) „Oznámenia zasielané Klientovi
do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak

okamihom kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané
Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti nedoručené, a to aj v prípade, že sa
Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“ V súlade s citovaným súd považoval predžalobnú
upomienku za doručenú žalovanej dňa 24.09.2014.

12. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014 (č.l. 7 spisu) síce právny
predchodca žalobcu vyhotovil, ale v spore nepreukázal, že bolo doručené žalovanej.

13. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej v odpore, že zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky neuzavrela,
lebo išlo len o návrh na uzatvorenie zmluvy súd poukazuje na bod 9 tohto rozsudku. Dokazovaním

bolo preukázané a vyplýva to aj z obsahu „Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky (návrh na uzatvorenie
zmluvy)“ nepochybne vyplýva, že išlo o vopred pripravený formulár. Zmluvné strany nepochybne
zmluvu uzatvorili na základe zmluvných podmienok, ktoré si v nej dohodli o čom svedčí to, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky a žalovaná, vedomá si svojej povinnosti
vrátiť ich, začala platiť bežné splátky v sumách dohodnutých v zmluve. Námietka žalovanej týkajúca sa

identifikačného čísla zmluvy je bez právneho významu. Identifikačné číslo zmluvy sa síce nezhodovalo
s ďalšími listinnými dôkazmi doručenými právnym predchodcom žalobcu (Prehľad splátok a úhrad,
Predžalobná upomienka, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ale v nich sa už uvádza
číslo 7135216 pod ktorým v skutočnosti bola pôžička poskytnutá, čo žalovaná aj vedela a tieto listinné
dôkazy nepochybne preukazujú tvrdenie právneho predchodcu žalobcu v žalobe o tom, že pod týmto

číslom v jeho evidencii bola zmluva o pôžičke poskytnutá žalovanej evidovaná.

14. Pokiaľ sa týka námietok žalovanej o tom, že zmluva uzavretá s právnym predchodcom žalobcu
nemala zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľaktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak
sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a
kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere; súd poukazuje a stotožňuje sa
s argumentáciou žalobcu vo vyjadrení k odporu žalovanej v bode 6 tohto rozsudku. Poukazuje na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit Slovakia, a.s.

c/a Klára Bíróová, v ktorom Súdny dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné,
aby zmluvy o úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v
tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok,
a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny, odpovedal, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť
každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a
i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s
čl.22ods.1tejtosmernicebrániatomu,abyčlenskýštátstanoviltakútopovinnosťvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí
súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov únie je daná zásadou zodpovednosti členského
štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie, napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie,

ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora (Köbler - C-224/01, 30.09.2003) a (právny
názor Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/790/2015 zo dňa 25.01.2017). Žalovaná v konaní
nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že v zmluve neboli v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch
uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení účinnom ku dňu 06.03.2014, zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 06.03.2014, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 06.03.2014, ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.20. Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z).
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01. februára 2013 je výška úroku z omeškania o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcov nárok je dôvodný, preukázal, že
na neho prešla pohľadávka vzniknutá jeho právnemu predchodcovi zo zmluvy o úvere uzavretej so
žalovanou dňa 06.03.2014. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanej doručil Oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014, lebo doručenku podpísanú žalovanou nedoručil súdu.
K vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z ktorého
vyplýva, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 (teda žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie
so zaplatením splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Teda

povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku predtým, ako k zosplatneniu
dôjde. Výkladom citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že aplikácia druhej vety §
565 nie je vylúčená ani v prípade postupu podľa § 53 ods. 9, teda právo zosplatniť záväzok možno
využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a s uplatnením práva veriteľa žiadať zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne

prejavy vôle (jednostranne adresované právne úkony) veriteľa a to: upozornenie na uplatnenie práva
veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre
omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu potom je riadne doručenie
oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi (ich dôjdenie do dispozičnej sféry). S ohľadom na krátku lehotu
medzi uplynutím lehoty na upozornenia na uplatnenie práva veriteľom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, ktoré musí byť dlžníkovi doručené v lehote nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie
nasledujúcej splátky, a žiadosťou o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktorá musí byť dlžníkovi doručená pred splatnosťou najbližšie
splatnej splátky, možno pripustiť, že by veriteľ obidva tieto prejavy vôle spojil do jednej listiny doručenej
dlžníkovinajneskôr15dnípredsplatnosťounajbližšienasledujúcejsplátkypouplynutílehoty3mesiacov

omeškaniasozaplatenímsplátky.Vprípade,žeobatietoprejavyvôleveriteľasúobsahomsamostatných
listín, musí byť upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
doručené dlžníkovi najneskôr 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty
3 mesiacov omeškania so zaplatením splátky, a žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so
zaplatenímsplátkypotommusíbyťdlžníkovidoručenánásledne,podoručeníupozornenianauplatnenie

práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dlžníkovi, ale ešte pred splatnosťou najbližšie
nasledujúcej splátky tak, aby bolo dodržané aj ustanovenie § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka.
Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky však už nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka,
pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.

23. Právny predchodca žalobcu síce Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.08.2014 upozornil žalovanú
na možnosť postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nepreukázal však, že Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo doručené žalovanej (v súdnom spore taký dôkaz nepredložil),preto nemohol nastať následok z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014
v podobe okamžitej splatnosti úveru ani spôsobom, ktorý právny predchodca žalobcu upravil v bode
12.12.4 Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky podľa ktorého „Spoločnosť má právo na vyhlásenie

okamžitej splatnosti Pôžičky v prípade, ak je Klient v omeškaní so zaplatením jednej Splátky po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace a Spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva Klienta 15 dní vopred“. Záväzok
žalovanej teda nebol zosplatnený riadne a naďalej trvá podľa Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky
a preto žalobca nemá ani podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch právo vyžadovať od
žalovanej jednorazové splatenie úveru.

24. Pre rozsudok je podľa § 217 ods. 1 C.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Žalobca v konaní
preukázal, že žalovaná z poskytnutého úveru zaplatila len sumu 222,78 Eur, súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 977,8 Eur, ktorú tvoria nezaplatené splátky splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu
t.j. splátky splatné od 21.09.2017 do 21.06.2018. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, keďže
splatnosť splátok úveru ešte nenastala.

25. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným
ustanovením súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhrade trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.“
V tomto prípade mal žalobca v konaní úspech v rozsahu 52,88 %, v ktorom mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania od žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.