Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XCdo/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223153
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5113223153.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A., bývajúceho v R. zastúpeného TOMANÍČEK &
PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Žiline, Sládkovičova 6, IČO: 47 239 000, proti
žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17 C 284/2013, o zaplatenie 4 340,06 € s príslušenstvom, o dovolaní
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2017 sp. zn. 7 Co 120/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. septembra 2014 č. k. 17 C
284/2013-103uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu4340,06€spolusúrokomzomeškania

vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4 340,06 € od 23. augusta 2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalovanej
zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 810,61 € a tieto zaplatiť na účet jeho
právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie vyšiel zo záveru, že
žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, pričom túto skutočnosť opiera o závery exekučného
konania,ktorébolozastavenéprenedostatokspôsobilostiexekučnéhotituluazozáveru,ževsúvislostis

konaním žalovanej vznikla žalobcovi majetková ujma tým, že exekútorovi zaplatil na základe neplatného
exekučného titulu trovy tohto konania a jeho majetok sa tým zmenšil.
2. Krajský súd v Žiline (po tom ako bol jeho skorší rozsudok z 11. februára 2015 sp. zn. 7 Co 16/2015
zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2017 sp. zn. 1 Cdo 127/2015
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie) novým rozsudkom z 31. mája 2017 sp. zn. 7 Co 120/2017
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o náhrade trov

konania potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uviedol: „Vychádzajúc zo sledu javov
od uzavretia zmluvy o úvere až po zastavenie exekučného konania je zrejmé, že prvotnou príčinou
nenaplnenia materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo správanie sa
oprávneného - spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. pri uzatváraní zmluvy o úvere. Následné vydanie
notárskej zápisnice notárom ako následok, bolo vyvolané príčinou - konaním veriteľa (žalovaného)

pri uzatváraní Zmluvy o úvere. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nie je daná
zodpovednosť štátu na spôsobení škody podľa zák. 514/2003 Z.z.“.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaná podala dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovala z § 420 písm. f/ Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“) tvrdiac, že súdy sa
nevysporiadali s argumentmi žalovanej a priznali žalobcovi plnenie bez právneho dôvodu. Zastávala

názor, že zaplatením súdmi priznanej sumy žalovanou by došlo k bezdôvodnému obohateniu na stranežalobcu. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s
rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca žiadal dovolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť ako nedôvodné. Vo vyjadrení k dovolaniu
uviedol, že dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. dovolacie dôvody nie
sú vymedzené spôsobom uvedeným v ustanovení § 433 a § 435 CSP.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že

dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti
dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§§
431 až 435 C. s. p.) a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania, resp. predpoklady prípustnosti
dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prieskumu jeho vecnej

správnosti v dovolacom konaní podrobiť.

7. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana
nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca
alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

10. V danom prípade žalovaná napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej a uplatnila
dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Podľa jej názoru odvolací súd sa riadne nevysporiadal s jej argumentmi a
priznal žalobcovi plnenie bez právneho dôvodu. Podľa dovolacieho súdu ale tak robí neopodstatnene.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ CSP,
sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
11.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,

I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
11.2. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Na tom
zotrváva najvyšší súd aj za účinnosti CSP (1 Cdo 43/2017, 2 Cdo 93/2017, 3 Cdo 17/2017, 4 Cdo
128/2017, 5 Cdo 94/2017, 8 Cdo 211/2016).

12. K tvrdeniu žalovanej, že odvolací súd sa riadne nevyrovnal s jej argumentmi dovolací súd poukazuje

na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu - R 2/2016, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016, v zmysle ktorých
nedostatok odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosť) bol považovaný len za vlastnosť rozhodnutia
súdu, ktorý zmätočnosť rozhodnutia nezakladá.

13. V predmetnej veci v dovolaním napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno posudzovať

izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok - pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené
ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Dovolaním napadnuté rozhodnutie
obsahuje i vysvetlenie úvah, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a zodpovedajúcim spôsobom reaguje

aj na argumentáciu žalovanej k exekučnému titulu, otázke spísania notárskej zápisnice a platnosti
plnomocenstva, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené
spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP. Za procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

14. Pokiaľ žalovaná v dovolaní tvrdí, že „procesným postupom“ došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces tým, že súdy priznali žalobcovi plnenie bez právneho dôvodu, z hľadiska obsahového (viď §
124 ods. 1 CSP) tu však žalovaná nenamieta procesné chyby a nesprávnosti v procese prejednania
sporu (v procedúre jeho vedenia) zo strany prvoinštančného a odvolacieho súdu; celkom zreteľne tvrdí
a namieta, že sú nesprávne právne závery týchto súdov a že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení sporu.

15. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení
sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3
Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

16. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie
uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej
právnej otázky súdom) na možnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať jej
patriace procesné oprávnenia.

17. Na tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/
CSP, zotrval aj aktuálny judikát R 24/2017.

18. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

19. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.