Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206859
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206859.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: O..

X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX P. A.Á., proti žalovaným: 1/ THERMASTAV,
s.r.o., so sídlom Aleja Slobody 1893/56, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 518 561, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok,
IČO: 36 862 304 a 2/ Juraj Kohút, bytom Štiavnička 236, 034 01 Ružomberok, IČO: 37 040 979,
zastúpený JUDr. Miriam Jančiovou, advokátkou so sídlom Dončova 21, 034 01 Ružomberok, IČO: 42
063 710, v spore o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému v rade 1/ zastavuje.

II. Žaloba sa voči žalovanému v rade 2/ zamieta.

III. Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 16. 10. 2017, v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa
24. 11. 2017, sa žalobca domáhal voči žalovanému v rade 1/ zaplatenia náhrady škody vo výške 315,77
eur s úrokmi z omeškania a voči žalovanému v rade 2/ zaplatenia náhrady škody vo výške 131,61 eur
s úrokmi z omeškania a náhrady vo výške 50,- eur, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 08.

10. 2015 o 11.00 hod. došlo ku škodovej udalosti, kedy motorové vozidlo Fiat Ducato, EČV: DK309AV,
poškodilokonárestromumarhuleprigaráživovlastníctvežalobcu,vdôsledkučohotentostromodumrel.
K škodovej udalosti sa konateľ spoločnosti Thermastav, s.r.o. A. A., dozvedel osobnou prítomnosťou dňa
15.10.2015.Priebehudalostiskutkovejpodstatybolprezentovanýžalobcomtak,žeRómnižšejzavalitej
postavy priznal svoju vinu podaním ruky a ospravedlnením. Totožnosť uvedenej osoby sa nepodarilo
zistiť, pričom spomínaný pán A. mal žalobcovi oznámiť, že vodič motorového vozidla je zamestnancom
O. D.. Žalobca odkázal na mailovú komunikáciu realizovanú so žalovaným v rade 2/, v ktorej mal tento

vysloviť ochotu vyplatiť finančnú náhradu za zlomené konáre poškodeného stromu. Do dnešného dňa
meno vodiča motorového vozidla nebolo žalobcovi oznámené. Žalobca tiež poukázal na nedostatky v
postupe polície, ktoré bolo vedené v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Súčasťou podania
doručeného súdu dňa 16. 10. 2017 bolo vyčíslenie škodovej udalosti po absolútnom odumretí stromu
marhule, a to Marhuľa Bergeron, podpník 29 C 11,49 eur, doprava, zásielková služba Geis 6,43 eur,
odstránenie a výkop jamy 20,- eur, zasadenie stromu 10,- eur, spolu 47,92 eur. Žalobca ďalej poukázal
na plnú rodivosť marhule, pričom hodnota úrody za roky 2016-2017 by mala predstavovať 120,- eur a

za roky 2017-2021 sumu 240,- eur. Voči žalovanému v rade 1/ požadoval žalobca zaplatenie náhrady
za spôsobenú škodu súvisiacu s poškodením stromu marhule a straty úrody. Finančnú náhradu za
odstránenie poškodeného stromu, zabezpečenie nákupu ovocného stromu, vykopanie jamy, výsadbu
stromu a kompenzáciu za stratu úrody žiadal vo výške 315,77 eur aj s úrokmi z omeškania od 01. 01.2016 do 30. 11. 2017 (bod 1/ žalobného petitu formulovaného v podaní doručenom súdu dňa 24. 11.
2017). Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, žalobca konštatoval, že tento písomným klamstvom o prevzatí
zodpovednosti za spôsobenú škodu uvedenú v e-maile (strana 2 podania doručeného súdu dňa 24. 11.

2017) spôsobil rozpor v predmetnej veci a tým negatívne ovplyvnil časovú vymožiteľnosť práva. Nárok
voči uvedenej osobe bol vymedzený sumou 131,61 eur s úrokmi z omeškania od 01. 01. 2016 do 30. 11.
2017, čo malo predstavovať náhradu za stratu úrody (bod 2/ žalobného petitu formulovaného v podaní
doručenom súdu dňa 24. 11. 2017) a sumou 50,- eur, čo malo predstavovať finančnú náhradu v zmysle
bodu 6/ žalobného petitu formulovaného v podaní doručenom súdu dňa 16. 10. 2017. Ostatné petity

vymedzené v doplnení žaloby sa týkali náhrady trov konania (bod 3/ až 6/), resp. zhrnutia jednotlivých
žalobných nárokov (bod 7/ a 8/). K doplneniu žaloby bola pripojená Predsporová výzva zo dňa 05.
11. 2015, podacie lístky, Odpoveď na predsporovú výzvu zo dňa 13. 11. 2015, Predsporová výzva -
stanovisko zo dňa 07. 12. 2015, fotodokumentácia, fotokópia pokladničného dokladu zo dňa 02. 12.
2015,kópiamailovýchsprávadresovanýchA.A.,PotvrdenieORPZvLiptovskomMikulášizodňa11.10.
2016, Upovedomenie o konaní vo veci podozrenia z priestupku zo dňa 06. 01. 2017, Predsporová výzva

- náhrada škody za poškodené konáre stromov zo dňa 03. 05. 2016, fotokópia mailov adresovaných
O. D., Odpoveď na predsporovú výzvu zo dňa 03. 05. 2016 a kópia pokladničného dokladu zo dňa 29.
06. 2017.

2. Okresný súd uznesením zo dňa 11. 12. 2017, sp. zn. 22C/7/2017 odmietol podanie žalobcu zo dňa

17. 10. 2017 v časti žalobného petitu pod bodom 1/, 3/ a 5/, v ktorých boli uplatnené nároky voči A. A.
a v časti žalobného petitu pod bodom 7/. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, avšak
toto bolo odmietnuté uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/10/2018 zo dňa 31. 01. 2018.

3. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobný nárok v celom rozsahu neuznáva

a uplatnené nároky považuje za neopodstatnené, ničím nepreukázané, navyše žaloba je zmätočná,
neurčitá a v celom rozsahu neodôvodnená. Nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal v konaní, vôbec nie
je zrejmé, prečo uplatňuje nárok na základe jednej škodovej udalosti voči viacerým osobám v celkovej
výške 1.627,63 eur (pred políciou tvrdil, že mu vznikla škoda vo výške 137,59 eur, ako to vyplýva z
Potvrdenia OO PZ Liptovský Mikuláš z 11. 10. 2016). Návrh považoval za nezrozumiteľný, a to nielen z

toho pohľadu, že žalobca nevysvetlil, ako dospel k jednotlivým sumám, ktoré od žalovaných požaduje
uhradiť. Žalobca nepreukázal vznik škody na jeho majetku v konkrétnej výške, nepreukázal existenciu
príčinnej súvislosti a ani zodpovednosť žalovaných za ním tvrdenú škodu. Z dôvodu rýchlosti konania
bolo potrebné poukázať na to, že v danej veci mala nastať škodová udalosť dňa 08. 10. 2015, pričom
2-ročná premlčacia doba nároku na náhradu škody uplynula už 08. 10. 2017, pričom žaloba v danej

veci bola podaná až 24. 11. 2017, teda zjavne po márnom uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu
žalovaný v rade 1/ vzniesol námietku premlčania. Rovnako poukázal na to, že dňa 08. 10. 2015 došlo
len k zlomeniu jedného konára na ovocnom strome, ako to vyplýva z fotodokumentácie žalobcu, resp. k
drobnému otretiu konárov druhého stromu, ktoré rozhodne za žiadnych okolností nemohlo viesť k vzniku
škody v požadovanej výške a už vôbec nie k úhynu stromu marhule. Žalobca nepreukázal súvislosť

medzi zlomením jedného konára a údajným úhynom stromu, ku ktorému malo dôjsť až v nasledujúcom
kalendárnom roku. Ďalej žalovaný v rade 1/ poukázal na to, že žalobca v konaní pred OO PZ Liptovský
Mikuláš uvádzal výšku škody v sume 16,- eur, resp. 17,- eur. Mal za to, že z obsahu žaloby nie je zrejmý
opis skutkových tvrdení, ktoré mali viesť k záveru o existencii škody a jej výške. V týchto nárokoch bola
žaloba nezrozumiteľná.

4. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k podanej žalobe formuloval totožnú argumentáciu ako sa uvádza
vo vyjadrení žalovaného v rade 1/.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných v rade 1/ a 2/ uviedol, že nemienil podať žalobu

voči spoločnosti Thermastav, s.r.o. Zopakoval niektoré argumenty formulované už v skorších podaniach
a požiadal, aby súd zistil od konateľa spoločnosti Thermastav, s.r.o., A. A., meno vodiča motorového
vozidla, EČV: DK309AV. Žalobca tiež poukázal na komunikáciu s protistranou, z ktorej vyplýva ochota
uhradiť vzniknutú škodu. Doplnil, že od žalovaného v rade 2/ žiada finančnú náhradu vo výške 150,- eur,
a to z dôvodu nepravdivej manipulácie vo vzťahu k poškodeniu stromov (nezistenia vodiča motorového

vozidla) a ako nemajetkovú ujmu. Konštatoval, Ž. A. A. a O. D. svojou aroganciou, klamstvom, smiešnym
odôvodňovaním a nezákonným spôsobom odmietali právnu skutkovú podstatu škodovej udalosti,
neoprávnene zasiahli do osobnosti žalobcu, čím spôsobili osobnú traumu a obmedzenie voľného času.
Žiadal preto písomné ospravedlnenie a finančnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150,- eur odkaždého z označených osôb, celkom 300,- eur. Žalobca poukázal aj na to, že v súvislosti so vzniknutou
škodovou udalosťou boli v konaní predložené fotografie, ktoré dokumentujú, že ku skutku naozaj došlo
a ich manipulácia je vylúčená. Vyjadril nesúhlas so vznesenou námietkou premlčania, nebolo zrejmé,

akú premlčaciu dobu žalovaní aplikovali, prečo uplatnili 2-ročnú premlčaciu dobu a aká je základná
premlčacia doba. Žalobca tiež nesúhlasil s argumentáciou žalovaných, ktorí poukázali na to, že pri
škodovej udalosti došlo len k zlomeniu konára a k uhynutiu stromu až v nasledujúcom roku.

6. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nemá dôvod meniť stanovisko k

podanej žalobe a naďalej zotrval na názore, že žalobný návrh v celom rozsahu neuznáva a uplatnené
nároky považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Jedinou právne významnou skutočnosťou, ktorá
vyplýva z podania žalobcu z 11. 04. 2018, je tá, že žalobca výslovne a opakovane konštatuje, že nemienil
podať žalobu voči spoločnosti Thermastav, s.r.o. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd na pojednávaní
pripustil zmenu žaloby s tým, že ďalej bude účastníkom konania na strane žalovaných len A. A., resp.
aj O. D. a súčasne bude zastavené konanie voči spoločnosti Thermastav, s.r.o. Pokiaľ ide o tvrdenie,

že držiteľom a vlastníkom motorového vozidla, EČV: DK309AV, bol v čase údajnej škodovej udalosti
žalovanývrade1/,tototvrdeniežalovanývrade1/nerozporoval.Pokiaľideootázku,ktoviedolmotorové
vozidlo v čase škodovej udalosti, táto je zjavne bez akéhokoľvek právneho významu pre rozhodnutie
o danej veci. Podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení o vzniku
škody.

7. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoje tvrdenia o neopodstatnenosti
podanej žaloby. Vzhľadom na obsah podania žalobcu navrhol, aby súd na pojednávaní rozhodol o
pripustení zmeny žaloby, ako aj o procesnom úkone žalobcu znamenajúcom späťvzatie žaloby voči
spoločnosti Thermastav, s.r.o. Držiteľom a vlastníkom motorového vozidla, EČV: DK309AV bol v čase

škodovej udalosti žalovaný v rade 2/. Pre hodnotenie danej právnej veci je irelevantné, kto viedol
motorové vozidlo v čase škodovej udalosti, preto nie je zrejmé, prečo žalobca o tejto skutočnosti
polemizuje. Zotrval na vznesenej námietke premlčania a zdôraznil, že táto v danej veci márne uplynula.
Výška škody, následok ani príčinná súvislosť nebola v posudzovanom prípade preukázaná.

8. Podaním doručeným súdu dňa 28. 05. 2018 žalobca formuloval ďalšie skutkové tvrdenia, pričom
zároveň aj modifikoval žalobný petit.

9. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho
právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie

konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade
s § 127 a § 132 CSP. Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie
vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom
konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby
musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany

jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo
žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania.

10. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou
náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu

právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať
jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto
požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho
základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára
prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej).

Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich
definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.

11. V zmysle vyššie uvedených kritérií mal súd za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba žalobcu
všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu (315,77 eur uplatnená

voči žalovanému 1/ a sumy131,61 eur a 50,- eur voči žalovanému v rade 2/), ako aj skutkové okolnosti
prípadu (náhrada škody v spojitosti so škodovou udalosťou zo dňa 08. 10. 2015). Okresný súd upriamuje
pozornosť na fakt, že predmet sporu bol vymedzený v podaniach žalobcu doručených súdu dňa 16.
10. 2017 a 24. 11.2017 tak, že tu bola vyslovená požiadavka na náhradu škody voči žalovaným vbodoch 1/ a 2/ žalobného petitu podania doručeného súdu dňa 24. 11.2017 a v bode 6/ žalobného petitu
podania doručeného súdu dňa 16. 10. 2017. Nároky vymedzené v bodoch 1/ a 2/ žalobného petitu
v podaní doručenom 16. 10. 2017 hodnotil súd v kontexte spomínaného ďalšieho podania, v ktorom

boli náhrady škody vymedzené vyššou sumou, z ktorej súd nakoniec vychádzal (to zn. náhrady škody
v oboch podaniach neboli sčítané). Ostatné časti petitu znamenali uplatnenie nároku na náhradu trov
konania, resp. zhrnutie už skôr formulovaných častí petitu. Pokiaľ formuloval žalobca nároky voči A.
A., v tejto časti bolo podanie žalobcu odmietnuté (odsek 2 tohto rozsudku). V podaní zo dňa 10. 04.
2018 žalobca uplatnil voči žalovanému 2/ náhradu nemajetkovej ujmy v sume 150,- eur, ktorý úkon

bol posúdený ako zmena žaloby a túto súd uznesením na pojednávaní dňa 29. 05. 2018 nepripustil.
Rovnako súd nepripustil zmenu žaloby týkajúcu sa finančnej náhrady vo výške 100,- eur, ktorú žalobca
pôvodne v podaní doručenom súdu dňa 16. 10. 2017 požadoval voči žalovanému v rade 2/ v sume
50,- eur a túto následne v podaní zo dňa 10. 04. 2018 zvýšil na sumu 150,- eur. Ďalšie zmeny petitov
obsiahnuté v podaní žalobcu zo dňa 25. 05. 2018 súd rovnako zamietol. Pri danom procesnom postupe
vychádzal súd z ustanovenia § 140 ods. 1

a § 143 ods. 1 CSP, keďže doposiaľ zistené skutočnosti by nemohli byť podkladom pre rozhodovanie
o zmenenej žalobe. Osobitne súd dáva do pozornosti fakt, že žalobu posúdil ako zjavne nedôvodnú,
na čo bol aj žalobca upozornený a tiež vyzvaný na jej späťvzatie, z ktorého dôvodu pripustenie
ďalšej modifikácie žalobného petitu odporovalo princípu hospodárnosti konania a bolo by akceptovaním
zneužitia procesných práv žalobcu. Okresný súd tiež nepripustil vstup ďalšieho žalovaného (A. A.) do

konania, keď zohľadnil skutočnosť, že žalobné nároky boli voči tejto osobe formulované až potom, čo
súd žalobu v časti smerujúcej voči A. A. odmietol a rovnako prihliadal na fakt, že žaloba vykazovala
znaky zjavnej nedôvodnosti.

12. Vzhľadom na to, že žalobca výslovne uviedol, že nemá žiadne žalobné požiadavky voči žalovanému

vrade1/,súdaplikovalpostupvymedzenývustanovení§145ods.1CSPakonanievočitomutosubjektu
zastavil. Súd následne z vecného hľadiska posudzoval už len nárok žalobcu voči žalovanému v rade 2/.

13. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na

strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

14. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto

sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).

15. Škodou sa v súčasnej teórii rozumie majetková ujma vyjadriteľná peniazmi, a to vrátane ujmy na
živote a na zdraví (§ 444 a nasl. Občianskeho zákonníka).

16. Zo všeobecných princípov regulácií zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka a nasl.)
vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať, že je medzi týmito
okolnosťami vzťah príčinnej súvislosti. Preukazovanie jednotlivých podmienok vzniku zodpovednosti za
škodu má pre úspech v spore mimoriadny význam, osobitne v prípadoch osobitnej zodpovednosti za

škodu, kde sa uvádza len jeden (niekoľko) alebo vôbec neuvádza liberačný dôvod. Existencia príčinnej
súvislosti je nevyhnutná bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia
alebo na základe tzv. objektívnej zodpovednosti.17. Súd pri hodnotení uplatneného nároku tento podriadil pod znenie ustanovenia § 427 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

18. V predmetnej veci požadoval žalobca náhradu škody od žalovaného v rade 2/ v súvislosti so
škodovou udalosťou, ku ktorej malo dôjsť 08. 10. 2015 tým, že neznámy vodič motorového vozidla
EČV DK309AV poškodil strom marhule vo vlastníctve žalobcu, pričom došlo následne k jeho úplnému
odumretiu. Celá procesná taktika žalobcu bola založená na rozsiahlych tvrdeniach, ktoré však vo

svojom súhrne neboli podporené žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný v rade 2/ neakceptoval
žiadne skutočnosti uvádzané žalovaným, pokiaľ ide o priebeh škodového deja, či vzniknutý následok. Z
uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalobcu, aby prezentoval súdu konzistentné skutkové tvrdenia a
dôkazy znamenajúce vznik zodpovednosti žalovaného v rade 2/ za tvrdenú škodu.

19. Vznik škodovej udalosti spochybňuje predovšetkým výsledok priestupkového konania, ktoré bolo

ukončené odložením veci, ako to vyplýva z Upovedomenia zo dňa 06. 01. 2017 vystaveného Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši. V spore nebolo objasnené, či náraz motorového
vozidla znamenajúci zlomenie konára mohol viesť k úplnému zničeniu stromu marhule. Žalobca náležite
nevysvetlil zodpovednosť žalovaného v rade 2/, keď on sám na pojednávaní nevedel uviesť, či škodu
spôsobil neznámy Róm, žalovaný v rade 2/ či p. A.. Pokiaľ by mal žalovaný v rade 2/ zodpovedať

za škodu z titulu objektívnej zodpovednosti, treba poznamenať, že v zmysle Upovedomenia OO PZ
Liptovský Mikuláš zo dňa 06. 01. 2017 bola držiteľom vozidla spoločnosť Thermastav, s.r.o., čo potvrdil
aj jej zástupca v podaní doručenom súdu dňa 23. 04. 2018. Ak aj žalovaný v rade 2/ uvádzal, že
bol držiteľom vozidla (podanie doručené súdu dňa 24. 04. 2018), tento rozpor hodnotil súd v kontexte
spomínaného listu OO PZ Liptovský Mikuláš. Ak žalobca poukázal na komunikáciu so žalovanými 1/ a 2/

pred začatím súdneho konania, či pripojenú fotodokumentáciu, tieto dôkazy nepotvrdili vznik škodovej
udalosti, protiprávne konanie žalovaného 2/, ani príčinnú súvislosti medzi nimi. Pre rozhodnutie vo
veci nebolo podstatné zistenie mena vodiča motorového vozidla, keďže, ako už bolo uvedené, žalobca
nepreukázal esenciálne podmienky pre konštatovanie zodpovednosti žalovaného v rade 2/ za tvrdenú
škodu, resp. jeho vzťah k neznámemu vodičovi. Napokon ani výpočet výšky škody nebol dostatočne

preukázaný, pretože sa opieral len o pokladničný doklad na č. l. 34 znejúci na sumu 6,15 eur. Pokiaľ ide
o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany formulované v podaní žalobcu zo dňa 25. 05. 2018,
súd na ne v zmysle princípu koncentrácie konania neprihliadal (§ 153 ods. 1 CSP).

20. Zhrnúc uvedené, žalobca vymedzil svoju žalobnú požiadavku tvrdením o vzniknutej škode, o

zodpovednosti žalovaného v rade 2/ a o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutým
následkom. V spore sa nepodarilo preukázať žiaden z elementárnych prvkov zodpovednosti za škodu
v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Na záver súd len stručne poukazuje na fakt, že vznesená
námietka premlčania vykazovala znaky opodstatnenosti, avšak jej posúdenie nebolo pre rozhodnutie v
danej veci podstatné. Súdu chýbali relevantné skutkové tvrdenia pre vyhodnotenie toho, prečo práve

žalovaný v rade 2/ má niesť zodpovednosť za majetkovú ujmu žalobcu. Z uvedeného dôvodu zamietol
žalobu pre neunesenie dôkazného bremena na potvrdenie argumentácie formulovanej v žalobe.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 § 262 ods.
1 CSP. Žalobca späťvzatím žaloby voči žalovanému 1/ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný

znášať trovy konania vzniknuté tomuto subjektu. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, vo vzťahu k nemu
súd žalobu zamietol, a preto sa rozhodovanie o trovách konania riadilo princípom úspechu v spore. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.