Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200111
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200111.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a

členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: AL Agroservis,
s.r.o., so sídlom 1093 Vydrany 930 16, IČO : 36 280 208, právne zastúpený: JUDr. Tibor Szakál, advokát,
so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100304845/2017 zo dňa 15. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 100304845/2017 zo dňa 15. februára 2017 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z." alebo
„daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane" alebo
„orgán verejnej správy nižšieho stupňa) č. 1670600/2016 zo dňa 3.11. 2016 (ďalej aj ako „prvostupňové

rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel na dani z
pridanej hodnoty v sume 37 162,06 eur za zdaňovacie obdobie október 2011.

2. Z odôvodnenia následne vydaného prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, ktoré však nepreukázalo, že daňový subjekt BELIEF, s.r.o. - deklarovaný
dodávateľ daňového subjektu (žalobcu) vlastnil tovar - repku olejnú uvedený na faktúrach č. FP1110006,

FP1110007, FP1110008, FP1110009, FP1110010, FP1110011 a následne ho daňovému subjektu aj
dodal a preto žalobcovi nebolo uznané právo odpočítať si daň na základe týchto predložených dokladov.
Poukázal na to, že v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane
uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna
existencia dokladov nie je dôkazom, že tovar bol skutočne nadobudnutý od deklarovaného dodávateľa
doplniac, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený,
a to práve od osoby a pre osobu uvedenú na faktúre. Správca dane v rozhodnutí poukázal na to, že

na základe preverenia maďarských, českých a slovenských prepravcov bolo zistené, že prepravy neboli
vykonané pre dodávateľa BELIEF, s.r.o., ani pre odberateľa AL Agroservis, s.r.o., rovnako bolo zistené,
žetovarneboldodanýspoločnostiBELIEF,s.r.o.,anispoločnostiALAgroservis,s.r.o.,alespoločnostiam
Start Team s.r.o. a A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o. Podľa tabuľky prepravy deklarovaného tovaruz rozhodnutia je zrejmé, že správca dane na základe ŠPZ áut zistil konkrétneho prepravcu tovaru,
ktorý bol následne dožiadaný o poskytnutie odpovede na otázky - kto si objednal prepravu - uviesť
názov podnikateľa, fyzickej osoby alebo spoločnosti; komu boli predmetné prepravy vyfakturované; kde

bol tovar naložený, vyložený - uveďte presnú adresu; kto uhradil prepravu; kto bol majiteľom tovaru v
čase vykládky - uviesť názov podnikateľa, fyzickej osoby alebo spoločnosti; kto bol majiteľom tovaru v
čase nakládky - uviesť názov podnikateľa, fyzickej osoby alebo spoločnosti; zaslať vyjadrenia vodičov
vykonávajúcich prepravu v uvedených dňoch ohľadne toho, či majú vedomosť o tom, že tovar v čase
vykládkyvlastnilBELIEF,s.r.o.,pričomztabuľkyvyplýva,žepríjemcomdodanéhotovarubolispoločnosti

A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o., Start Team s.r.o., a v jednom prípade sa údaje nepodarilo zistiť.
Odosielateľom tovaru boli spoločnosti Györi Agroker Zrt. a TETIANA-AGRO Kft. a v jednom prípade
odosielateľ zistený nebol. V súvislosti s preverenými prepravami správca dane poukázal na to, že nie
všetky prepravy tovaru boli uskutočnené tak, ako to je uvedené na vážnych lístkoch, ktoré predložila
spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. (žalobca) k faktúram za preverované zdaňovacie obdobie október
2011, pričom v niektorých prípadoch nebol tovar prepravený do Veľkého Blahova. Správca dane v tejto

súvislosti poukázal na to, že daňový subjekt BELIEF, s.r.o. v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie
obdobie október 2011 nevykázal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.

3. Správca dane ďalej preveril spoločnosť Start Team s.r.o., a zistil, že táto bola zrušená dňa 08.09.2015
a vymazaná z obchodného registra dňa 21.10.2015, pričom bolo zistené, že za rozhodné obdobie

október 2011 podala nulové daňové priznanie, konateľom spoločnosti v preverovanom období bol
obyvateľ Maďarska C. L. a konateľom do zrušenia spoločnosti bol S. W.. Na základe dožiadania
správca dane získal od C. L. písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nikdy nenakupoval repkový olej,
spoločnosť M&KAGRO Kft. nepoznal, nepredal žiadny repkový olej, vyjadril sa, že zrejme niekto zneužil
názov firmy, o spoločnosti BELIEF, s.r.o. počul v minulosti, keď ho daňová správa požiadala o informácie.

Správca dane citoval aj písomné vyjadrenie S. W., ktorý uviedol, že nebol majiteľom spoločnosti v
preverovanom období a preto nevie nič povedať o jej obchodoch, nemal k dispozícii žiadne doklady
spoločnosti, spoločnosť dostal v Komárne. Vychádzajúc z uvedeného správca dane poukázal na to, že
z týchto zistení vyplýva, že daňový subjekt Start Team, s.r.o. nepriznal žiadne nadobudnutie tovaru ani
dodanietovaru,konateľC.L.aniS.W.nemalivedomosťotom,žekúpilitovarodspoločnosti M&KAGRO

Kft. a predali tovar spoločnosti BELIEF, s.r.o. alebo AL Agroservis, s.r.o., nikdy neobchodovali s repkou
olejnou. Na základe týchto skutočností preto správca dane uzavrel, že daňový subjekt Start Team, s.r.o.
nevlastnil tovar, ani nedodal tovar daňovému sujektu BELIEF, s.r.o., čo znamená, že sa nepotvrdilo
dodanie tovaru daňovým subjektom BELIEF, s.r.o. daňovému subjektu AL Agroservis, s.r.o.

4. Správca dane preveroval aj spoločnosť A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o., pričom zistil, že
Daňový subjekt A&N Cosmetic Slovakia Group, s. r. o., skrátený názov ANCS Group, s. r. o.
Bratislava, podal za zdaňovacie obdobia rokov 2010 a 2011 a I. štvrťrok 2012 nulové daňové
priznania k DPH. Daňovému subjektu bola zrušená registrácia na DPH k 31.03.2012 a bolo určené
posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012. Konateľom spoločnosti boli/sú občania Maďarska a

to V. U. H. od 03.12.2008 do 12.03.2012 a E. M. od 10.07.2008 do súčasnosti. Správca dane
zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska č. 9210401/5/1315517/2015, č.
9210401/1/1725939/2015 a č. 9210401/252561/2016 ohľadom vypočutia bývalej konateľky spoločnosti
A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o., Bratislava pani V. U. H., S. XX, Y. H - XXXX a súčasného konateľa
uvedenej spoločnosti pána E. M., L. utca X/c, XXXX Y. XXXX. V odpovediach k uvedeným žiadostiam

sa uvádza, že pani V. U. H. síce bola majiteľkou spoločnosti A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o., ale
neriadila aktivity spoločnosti. Druhý majiteľ spoločnosti pán E. M. jej neposkytol informácie a aktivitách
spoločnosti. Pani H. nedostávala žiadny plat od tejto spoločnosti a nikdy nepodpísala zmluvu alebo iný
dokument v mene tejto spoločnosti. Ako si spomína, ona zrušila kontakt so spoločnosťou v 2012 alebo
2013 ako majiteľka A&N Cosmetic Slovakia Group s.r.o. Pani H. nevedela nič povedať o transakcii so

spoločnosťou Gyôri Agroker Zrt. Nepozná spoločnosť BELIEF, s.r.o. ani pani T. Z., ani pána N. L. a ani
pána R. F.. K osobe pána E. M. sa maďarská strana vyjadrila, že nemôže identifikovať požadovanú
osobu na základe dostupných informácií.

5. Správca dane ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výpovede svedkov, konkrétne T.
Z. (táto bola konateľkou spoločnosti od 12.04.2011 do 24.06.2012 spolu s R. F., pričom každý konateľ
konal samostatne) a N. L.. T. Z. bola v konaní vypočutá dvakrát a to 11.12.2012 a 13.07.2016, pričom
správca dane poukázal na obsah vyjadrení, prostredníctvom ktorých T. Z. potvrdila, že vystavila faktúrypre spoločnosť AL Agroservis, s.r.o., ale nepamätala si od koho nakupovali tovar, pamätala si iba na
skutočnosť, že tovar bol nakupovaný spolu s prepravou tovaru, bol vyložený vo Veľkom Blahove, pričom
tieto skutočnosti nevedela potvrdiť žiadnymi dokladmi, pretože boli odovzdané novému majiteľovi N.

L., ktorý v priebehu daňovej kontroly dňa XX.XX.XXXX zomrel. N. L., účtovníčka spoločnosti BELIEF,
s.r.o. vypovedala dňa 12.11.2013 a potvrdila, že spoločnosť obchodovala s viacerými spoločnosťami,
medziktorýchpatrilaspoločnosťALAgroservis,s.r.o.aRUSSEIs.r.o.,nevedelavymenovaťdodávateľov
spoločnosti BELIEF, s.r.o., malo ich byť viac, nemala k dispozícii žiadne doklady spoločnosti uviedla, že
pripravovala doklady tejto spoločnosti k daňovej kontrole, ktorú mal vykonávať Daňový úrad Dunajská

Streda, pričom o výsledku daňovej kontroly nebola informovaná. V súvislosti s výpoveďou N. L. správca
danenáslednezaslalžiadosťozaslaniedokumentovnaDaňovýúradNitra,ktoroužiadalozaslaniekópií
všetkých zápisníc o miestnych zisťovaniach spolu s prílohami (dokladmi) založenými v spise daňového
subjektu BELIEF, s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2011 a máj 2012 súvisiace s daňovým subjektom
AL Agroservis, s.r.o. Na základe tejto žiadosti oznámil dožiadaný správca dane (Daňový úrad Nitra,
pobočka Komárno) v odpovedi zo dňa 26.03.2014, že požadované dokumenty sa v spise daňového

subjektu nenachádzajú.

6. Správca dane, reagujúc na návrh žalobcu vypočuť všetkých konateľov spoločnosti BELIEF, s.r.o.
vrátane R. F., ktorému dňa 25. mája 2016 zaslal predvolanie na výsluch svedka č. 103181574/2016,

avšak zásielka sa dňa 07.06.2016 s označením „adresát neznámy" vrátila, využil odpoveď
z medzinárodnej výmeny informácií č. VAT_SK 83121/16/Hud_HU_11401_YYYYMMDD_AF_RI-R
týkajúcej sa subjektu R. F. č. 9210401/759739/2016, pričom zistil, že bol (čiastočne) vlastníkom
spoločnosti BELIEF, s.r.o. v období 04.05.2011 do 06.07.2012, nepoznal ani bývalého vlastníka, ani
právnika, poznal T. Z., spoločnosť kúpili cez sprostredkovateľskú kanceláriu a dokumenty boli podpísané

v Bratislave, spoločnosť v preverovanom období obchodovala s obilím a vykonala sprostredkovateľskú
činnosť. Taktiež sa vyjadril, že nemá dokumenty, vedel, že spoločnosť predkladala daňové priznania,
faktúru nevystavil, tieto vystavovala T. Z., pamätal si na účtovníčku spoločnosti N. L., nevedel, kde
môže byť počítač účtovníčky. Vo vzťahu k prevodu obchodného podielu uviedol, že bol vypracovaný
odovzdávací protokol a takisto zmluva, tieto dokumenty už nemá, tieto odovzdal novému vlastníkovi cez

právnika v Komárne, s novým vlastníkom sa nestretol, nepamätal si meno spoločnosti AL Agroservis,
s.r.o. ani skutočnosť, že predali repku pre túto spoločnosť. Rovnako uviedol, že on neskladoval obilie,
ale sprostredkovali obchod medzi nákupcom a dodávateľom, pričom preprava bola vždy vedená a
platená ich dodávateľmi a preprava bola vždy realizovaná medzi dodávateľom a odberateľom. Správca
dane v súvislosti s touto výpoveďou uviedol, že túto využil ako pomôcku, nakoľko sa uvedená žiadosť

týkala zdaňovacieho obdobia február 2012, avšak preverované boli rovnaké skutočnosti a položené boli
rovnaké otázky, ktoré požadoval daňový subjekt AL Agroservis, s.r.o. Tieto skutočnosti správca dane
uzavrel tak, že pán R. F. nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, ktoré by deklarovali dodanie
tovaru medzi dodávateľom BELIEF, s.r.o. a odberateľom AL Agroservis, s.r.o. a súčasne mal za to, že
tieto skutočnosti nie sú dôkazom o dodaní tovaru.

7. Správca dane rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že na základe výpisov
z účtu č. 4013937159/7500 daňového subjektu (žalobcu), ktoré predložila konateľka spoločnosti bolo
preukázané, že v preverovanom období boli uskutočnené platby na účet daňového subjektu BELIEF,
s.r.o. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, avšak súčasne dodal, že na základe týchto výpisov nie je možné

jednoznačne priradiť jednotlivé platby k preverovaným faktúram. Ďalej poukázal na zistenia, ktoré boli
oznámené na základe výzvy č. XXXXXXXXX/XXXX S. I. F., a.s., že daňový subjekt BELIEF, s.r.o. na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX prijal platby od daňového subjektu AL Agroservis, s.r.o., ktoré boli hneď
po prijatí na účet vybraté konateľkou spoločnosti BELIEF, s.r.o. T. Z..

8. Z vyššie uvedených dôvodov preto správca dane uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania
sa nemení výsledok daňovej kontroly, nakoľko sa nepreukázalo, že daňovému subjektu BELIEF, s.r.o.
vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, nepreukázalo sa, že daňový subjekt BELIEF,
s.r.o. vlastnil tovar a dodal tovar spoločnosti AL Agroservis, s.r.o. uvedený na predložených faktúrach a
preto daňový subjekt AL Agroservis, s.r.o. nemá právo odpočítať daň na základe týchto faktúr.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie nesúhlasiac s tým, že je ako
daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, uviedol, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.3Sžf/1/2010, že povinnosť daňovníka preukazovať skutočnosti má ohraničené medze. V tejto súvislosti
dodal, že nositeľom oprávnení, ako sledovanie a kontrolovanie výrobných a obstarávacích procesov
u iných subjektov, ako u samotného kontrolovaného subjektu je správca dane, ktorý si pri vedení

dokazovania musí uvedomiť rozsah reálnych zákonných práv a oprávnení daňového subjektu voči iným
daňovým subjektom pri vstupovaní a realizácií uzatvorených obchodných kontraktov i po ich ukončení.

10. Namietal, že správca dane v období od 27.11.2013 do 10.04.2014 vo veci bezdôvodne nekonal,
nedôrazne konal voči osobám, ktoré mali v konaní svedčiť (ťahanice okolo výsluchu účtovníčky N.

L.), dôkazy nedôrazne zaobstarával, ktoré skutočnosti sa negatívne odrazili vo výsledku vykonaného
dokazovania. Nesúhlasil s hodnotením výpovedí svedkyne T. Z. zo dňa 14.12.2012 a 13.7.2016, ktorá
potvrdila existenciu tovaru, na ktorý vystavila faktúry, ktoré jej predložil správca dane k nahliadnutiu,
potvrdila, že ich vystavila, popísala spôsob prepravy tovaru, miesto prepravy, sklad, potvrdila prítomnosť
pri odovzdávaní tovaru skladníkovi, existenciu dokladov o tovare, ktoré však mala odovzdať novému
spoločníkovi a konateľovi spoločnosti BELIEF, s.r.o. N. L..

11. Poukázal na to, že výpoveď T. Z. a R. F. sa v závažných otázkach , ktoré majú vplyv na samotné
rozhodnutie vo veci diametrálne líšia a preto navrhol vykonať konfrontáciu konateľov ohľadom ustálenia,
či sprostredkovávali obchody, alebo ich priamo realizovali a s kým, a tiež kto otvoril bankový účet
spoločnosti BELIEF, s.r.o. resp. kto vykonával s ním finančné operácie. Rovnako navrhol vyžiadať si

od príslušného peňažného ústavu výpisy z účtu daňového subjektu BELIEF, s.r.o. za účelom zistenia,
ktorým dodávateľom išli platby z účtu tohto daňového subjektu za odber tovaru pred uskutočnením
obchodu s AL Agroservis, s.r.o. Následne navrhol vyhodnotiť kto a aké úkony vykonal s platbami od
odberateľov. V tejto súvislosti poukázal na to, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý má svoje
zákonné oprávnenia plne využívať, neuspokojovať sa s neúplnými informáciami, respektíve riešiť

vzniknutú situáciu zvalením všetkej viny a vyvodzovania nedôvodných záverov voči daňovníkovi.

12. Daňový subjekt (žalobca) tiež namietal, že správca dane neozrejmil skutočnosť, prečo mu neboli
zaslané požadované zápisnice o miestnych zisťovaniach zo zložky daňového subjektu BELIEF, s.r.o.

13. V súvislosti s úmrtím konateľa N. L. uviedol, že správca dane sa mal pred vydaním svojho
rozhodnutia obrátiť na príslušný okresný súd s dožiadaním, aby mu bolo oznámené, ktorému súdnemu
komisárovi - notárovi bola vec pridelená, pričom z osvedčenia o dedičstve malo byť zistené, či predmetný
obchodný podiel bol predmetom dedičstva a ak nie, tak prečo a ak áno, kto predmetný obchodný podiel
zdedil. Následne malo byť zistené, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti BELIEF, s.r.o. a

nosiče záznamov o účtovníctve tejto spoločnosti.

14. Záverom odvolania poukázal na to, že navrhnuté doplnenie dokazovania nie je zvlášť obšírne a
nad rámec zákonnej povinnosti správcu dane (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), avšak ide o úkony,
na ktorých vykonanie nemá zákonné oprávnenie dodajúc, že správca dane je ten subjekt, ktorý má

dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (§ 3 ods. 1 daňového
poriadku). V súvislosti s doterajším dokazovaním zastal názor, že toto preukázalo, že zdaniteľný obchod
bol daňovníkom reálne uskutočnený, avšak problém je založený na momentoch, ktoré nemôže sám
ovplyvniť, ako napríklad konateľka spoločnosti BELIEF, s.r.o., ktorá si záhadne nepamätá významné
skutočnosti a rovnako tiež v nedostatočnom využívaní oprávnení správcu dane napríklad vo vzťahu k

L. L. a v nekompletnosti správy peňažného ústavu o pohyboch na účte spoločnosti BELIEF, s.r.o.

15. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že predloženými faktúrami
fakturovala spoločnosť BELIEF, s.r.o. odvolávajúcemu (žalobcovi) dodanie repky olejnej. Odvolávajúci
k predmetným faktúram predložil neočíslované dodanie listy, na ktorých je uvedený dátum vystavenia,

miesto určenia a evidenčné číslo vozidla, ktoré prepravu tovaru odvolávajúcemu zabezpečilo, pričom
dodacie listy sú podpísané oboma stranami. V súvislosti s prepravou žalovaný poukázal na to, že
správca dane z údajov z elektronického mýtneho systému poskytnutých NDS, a.s. Bratislava zistil,
že vozidlá, ktoré zabezpečovali dopravu predmetného tovaru v príslušných dňoch mali v uvedenom
systéme zaevidovaný prejazd na územie Slovenska z Maďarska alebo Česka, z čoho vyplýva, že tovar

bol dovážaný zo zahraničia, pričom spoločnosť BELIEF, s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie
obdobie október 2011 nevykázala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Ďalej poukázal na to,
že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého zistil, že predmetné vozidlá nevykonali
prepravy pre dodávateľa BELIEF, s.r.o. ani pre odberateľa AL Agroservis, s.r.o. (odvolávajúceho sa),nebolo preukázané, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. nakúpila tovar od spoločností Start Team s.r.o. a
A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o, ktoré spoločnosti boli podľa zistení príjemcami tovaru. Tiež
argumentoval, že nikto z bývalých konateľov spoločnosti BELIEF, s.r.o. a ani ich účtovníčka pani N.

L. nedisponujú žiadnymi dokladmi spoločnosti a ani účtovníctvom tejto spoločnosti, pričom posledný
konateľ spoločnosti N. L. zomrel a doklady správca dane nezískal ani v rámci dedičského konania,
pretože podľa uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 5D/30/2015 z 29. apríla 2015 konanie vo
veci dedičstva po nebohom N. L. bolo zastavené z dôvodu jeho nemajetnosti. Žalovaný spochybnil
vierohodnosť obchodnej transakcie medzi spoločnosťou BELIEF, s.r.o. a odvolávajúcim aj tým, že

tovar, ktorý mal odvolávajúci obstarať od spoločnosti BELIEF, s.r.o. mal ďalej predať českej spoločnosti
B.E.X.I.M. Moravia s.r.o., Nový Jičín, tá ho mala ďalej predať maďarskej spoločnosti MMX-AGRO Kft.,
F. F..

16. Žalovaný k odvolacej námietke týkajúcej sa dôkazného bremena uviedol, že dôkazné bremeno

leží na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených
podmienoknároknaodpočetDPHadokazovaniezostranysprávcudaneslúžiažnanáslednúverifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Preto, ak daňový subjekt svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. V tejto súvislosti
poukázal na to, že správca dane preveroval predmetné zdaniteľné plnenia u odvolávajúceho, ktorý ako

dôkaz predložil faktúry, dodacie listy, vážne lístky a doklady o úhradách, pričom samotná existencia
uvedených dokladov ešte nie je dôkazom toho, že odvolávajúci bol oprávnený uplatniť si odpočítanie
DPH z týchto faktúr, pretože pri uplatnení práva na odpočítanie musí nastať aj vecné naplnenie
podstaty veci, t.j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, v danom prípade k dodaniu
tovaru (repky olejnej) dodávateľom BELIEF, s.r.o., pričom dokazovanie nepreukázalo, že dodávateľom

zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach bola spoločnosť BELIEF, s.r.o.

17. K námietke ohľadom N. L. uviedol, že zamestnanec správcu dane sa dňa 22.08.2013 telefonicky
skontaktoval s Obecným úradom Y. na telefónnom čísle XXX/XXXXXXX, ktoré získal na internetovej
stránke obce O. pričom zamestnankyňa obecného úradu uviedla, že pán N. L. sa v obci už niekoľko

rokov nezdržiava, ani do obce nechodí, na adrese trvalého pobytu Y. XXX je štvorizbový dom, ktorý
predal pred niekoľkými rokmi a z obce odišiel, ale z trvalého pobytu sa neodhlásil, pričom nový majiteľ
nevyužil svoje právo a z adresy ho neodhlásil. Súčasne uviedol, že o jeho pobyte nemala informácie
ani jeho matka a v minulosti pracoval v obci na verejnoprospešných prácach. O týchto skutočnostiach
bol spísaný úradný záznam č. 9210401/5/3898326/2013 zo dňa 22.08.2013 a tieto boli potvrdené aj

následne na základe výzvy správcu dane zo dňa 27.11.2013.

18. K návrhu na opätovné vypočutie pani Z. a pána F. a ich vzájomnú konfrontáciu žalovaný poukázal
na to, že pani Z. už bola vypočutá dvakrát ako svedok, pričom odvolávajúci sa zúčastnil jej výsluchu,
pri ktorom jej kládol otázky súvisiace s danou vecou. Vo vzťahu k pánovi F. uviedol, že správca

dane ho dvakrát predvolal na výsluch, avšak bezúspešne a nakoľko sa jedná o občana Maďarska,
nemohol správca dane využiť jeho predvedenie. Súčasne poukázal na to, že pán F. bol ako svedok
vypočutý v rámci iného konania a to na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č.
9210401/759739/2016, a taktiež, že nie je možné vykonať konfrontáciu uvedených svedkov, nakoľko
daňový poriadok ju nepripúšťa.

19. Vo vzťahu k námietke ohľadom absencie argumentácie týkajúcej sa nezaslania požadovaných
zápisníc o miestnom zisťovaní zo zložky daňového subjektu BELIEF, s.r.o. žalovaný uviedol, že
správca dane zaslal na Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno žiadosť o zaslanie dokumentov č.
9210401/5/5305387/2013/Sche zo dňa 27.11.2013, žiadosť o zaslanie dokumentov - urgencia č.

9210401/5/117463/2014/Sche zo dňa 13.01.2014 a žiadosť o zaslanie dokumentov - urgencia II.
9210401/5/780262/2014/VÉG zo dňa 28.02.2014, v ktorej žiadal o zaslanie kópií všetkých zápisníc
o miestnych zisťovaniach spolu s prílohami založenými v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o., za
zdaňovacie obdobie október 2011 a máj 2012 súvisiace s daňovým subjektom AL Agroservis, s.r.o.,
pričom dňa 10.01.2014 (z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá príčina, kde sa nachádzali

tieto dokumenty do 3. marca 2012, táto skutočnosť však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia - poznámka správneho súdu) bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej boli zaslané
kópie dokladov nachádzajúce sa v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o., medzi ktorými sa všaknenachádzala žiadna zápisnica o miestnom zisťovaní za zdaňovacie obdobie október 2011 ani máj 2012
v súvislosti s daňovým subjektom AL Agroservis, s.r.o.

20. Záverom žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v konaní v súlade s § 3 ods.
3 daňového poriadku, vyhodnotil získané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo a uzavrel, že odvolávajúci subjekt (žalobca) nepreukázal
oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr a porušil ustanovenie § 49 ods. 1 vo väzbe na §19
ods. 1 zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti.

II. Rozsah žaloby a žalobné body

21. Včas podanou správou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č.

100304845/2017 z 15. februára 2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 1670600/2016 z 3. novembra 2016, ktorým bol podľa §
68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určený žalobcovi rozdiel v sume 37 162,06 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011.

22. S poukazom na ustanovenia § 24 ods. 3 a 4 daňového poriadku pripomenul, že aj keď správca
dane vykonal podrobné dokazovanie ohľadne dodávok tovaru obchodnej spoločnosti BELIEF, s.r.o.,
výsledkom ktorého bolo zistenie, že sa prepravy tovaru vykonávali pre iné obchodné spoločnosti, najmä
Start Team s.r.o. a A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o., predmetný tovar mu dodávala obchodná
spoločnosť BELIEF, s.r.o., pričom preukázanie prípadných nákupov repky olejnej spoločnosťou BELIEF,

s.r.o. od obchodných spoločností Start Team s.r.o., či A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o. znáša
žalovaný. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a Súdneho dvora
EÚ (ďalej aj ako „SDEÚ") č. 586f/22/2009 namietal postup správcu dane a žalovaného, ktorí ho
vyzývali na identifikáciu vlastníkov tovaru pred dodávateľom dodajúc, že táto požiadavka nemá oporu
v zákone. V tejto súvislosti zdôraznil, že správca dane si musí pri vedení dokazovania, pri hodnotení

dôkazov a vyvodzovaní záverov voči kontrolovanému daňovému subjektu uvedomiť rozsah reálnych
zákonných práv a oprávnení daňového subjektu voči inému daňovému subjektu pri vstupovaní a
realizácii uzatvorených obchodných kontraktov i pri ich ukončení.

23. Namietal hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane, ktorý pri konštatovaní „zo zistených údajov

zároveň vyplynulo, že nie všetky prepravy tovaru boli uskutočnené tak, ako to je uvedené na vážnych
lístkoch, ktoré predložila spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. k faktúram za preverované obdobie október
2011, v niektorých prípadoch tovar nebol prepravený do Veľkého Blahova" z nepochopiteľných dôvodov
en block neprihliadol na žiadne prepravy, pričom nie je zrejmé z akého dôvodu neprihliadol na prepravy,
ktoré boli podľa správcu dane preukázané a rovnako nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný tvrdí, že

sa nepreukázala ani samotná existencia tovaru.

24. Namietal ďalej, že správca dane v období od 27.11.2013 do 10.04.2014 v predmetnej veci
bezdôvodne nekonal, nedôrazne konal voči osobám, ktoré sa chceli vyhnúť povinnosti svedčiť (výsluch
L. L.), nedôrazne zabezpečoval dôkazy, ktorých zabezpečenie je vo výlučnej právomoci správcu dane

(svedok L. L.), pričom tieto skutočnosti sa negatívne odrazili aj vo výsledku dokazovania a preto
nebola splnená zákonná požiadavka zistiť najúplnejšie skutočnosti významné pre rozhodnutie. Vytýkal
správcovi dane, že sa mal s požiadavkou o informáciu ohľadne osoby L. L. a jeho pobytu v roku 2012
dožiadaním obrátiť na políciu, zabezpečiť výsluch L. L. ešte počas jeho života, ako aj si vyžiadať od
neho príslušnú spisovú dokumentáciu obchodnej spoločnosti BELIEF, s.r.o. a tým si overiť pravdivosť

tvrdení P. Z. a J. F.. Ďalej poukázal na to, že na výsluch J. F. ani nemožno prihliadnuť, ako na zákonným
spôsobom zabezpečený dôkaz (§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.), pretože podľa vyjadrenia
žalovaného J. F. ani nebol v tomto konaní a to ani na dožiadanie vypočutý, pričom išlo o výsluch v úplne
inom konaní.

25. V súvislosti s úmrtím konateľa spoločnosti BELIEF, s.r.o. p. N. L. vytýkal správcovi dane, že zostal
nečinný, nezisťoval dediča obchodných podielov spoločností po zomrelom, od ktorého by výsluchom
zistil, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločností, elektronické nosiče záznamov o účtovníctve,
ktorých existenciu potvrdila svedkyňa L. L. a ostatnej administratívnej agendy spoločnosti BELIEF, s.r.o.najmä z dotknutého obdobia, nakoľko podľa zhodných tvrdení svedkov P. Z. a J. F., administratívne spisy
spolu s elektronickými nosičmi dát mali byť N. L. pri prevode obchodného podielu odovzdané. Tvrdil,
že uvedené namietal aj v odvolaní zo dňa 20.10.2016, avšak odvolací orgán sa s touto námietkou

nezaoberal.

26.Poukázal na výpovede T. Z. zo dňa 14.12.2012 a 13.7.2016, ktoré podľa jeho názoru správca
dane fakticky odmietol, pretože uzavrel, že jej výpoveď nemala takú vypovedajúcu schopnosť, aby na
jej základe bolo možné tvrdené skutočnosti preveriť, pričom svedkyňa svojimi výpoveďami potvrdila

existenciu tovaru, na ktorý vystavila faktúry (túto skutočnosť potvrdil aj J. F.), ktoré jej správca dane
predložil k nahliadnutiu, potvrdila, že faktúry vystavila ona ako v inkriminovanom čase konateľka
spoločnosti BELIEF, s.r.o., ktoré opatrila svojím vlastnoručným podpisom (taktiež J. F.), potvrdila dodanie
tovaru žalobcovi, popísala spôsob prepravy tovaru, miesto prepravy (sklad v nájme AL Agroservisu,
s.r.o. vo Veľkom Blahove), potvrdila prítomnosť pri odovzdávaní tovaru skladníkovi, potvrdila existenciu
dokladov o tovare. Teda podľa názoru žalobcu potvrdila rozhodujúcu skutočnosť, že zdaniteľný obchod

bol uskutočnený osobou uvedenou na faktúre, teda, že žalobcovi bol obchodnou spoločnosťou BELIEF,
s.r.o. dodaný tovar (repka olejná) uvedený na predmetných faktúrach.

27. Namietal, že hodnotenie dôkazov správcom dane podľa svojej úvahy nemôže byť podľa § 3 ods.
3 daňového poriadku prejavom svojvôle či ľubovôle zo strany správcu dane a preto nemal negovať,

ale mal vyhodnotiť svedecké výpovede T. Z. a prihliadnuť k závažným skutočnostiam, významným pre
rozhodnutie v predmetnej veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ správca dane považoval jej
výpoveď za nepravdivú a neprijateľnú, je na mieste otázka, prečo nepodal ex offo na ňu oznámenie o
spáchaní priestupku proti poriadku vo verejnej správe podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch.

28. Z uvedených dôvodov považoval za nedôvodný skutkový záver napadnutého rozhodnutia, že sa
nepreukázalo, že daňový subjekt BELIEF s.r.o. bol vlastníkom tovaru, ktorý mal následne predať a
vyfakturovať žalobcovi, ktorá skutočnosť bola dôvodom neuznania práva na uplatnenie odpočítania
DPH.

29. Žalobca podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako len
„SSP") navrhol zrušiť aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 1670600/2016 z 3. novembra 2016.

30. Žalobca navrhol v súlade s § 185 písm. a) SSP, priznať správnej žalobe odkladný účinok.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že základným predpokladom

vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru je skutočnosť, že pri tomto tovare vznikla daňová
povinnosť dodávateľovi tovaru a ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani
nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Uviedol, že predmetnými faktúrami vyfakturovala
spoločnosť BELIEF, s.r.o. žalobcovi dodanie repky olejnej, avšak na základe vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že predmetný tovar bol dovážaný zo zahraničia, pričom spoločnosť BELIEF, s.r.o.

v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 nevykázala žiadne intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru. Ďalej poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého
zistil, že vozidlá, ktoré zabezpečovali prepravu tovaru, nevykonali prepravy pre dodávateľa BELIEF,
s.r.o., ani pre odberateľa AL Agroservis, s.r.o. (žalobcu). Ďalej poukázal na výpoveď bývalej konateľky
spoločnosti BELIEF, s.r.o. pani Z., ktorá nevedela konkretizovať dodávateľov repky olejnej, tiež uviedla,

že spoločnosť BELIEF, s.r.o. si dopravcov neobjednávala a skladovými priestormi nedisponovala
doplniac, že podľa vyjadrenia druhého bývalého konateľa spoločnosti BELIEF, s.r.o. pán F. spoločnosť
nakupovala repku olejnú iba od slovenských dodávateľov a na spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. si
nespomína. V súvislosti so zisteniami vyplývajúcimi zo šetrenia jednotlivých prepráv poukázal na to,
že neboli preukázané prípadné nákupy repky olejnej spoločnosťou BELIEF, s.r.o. v období október

2011 od spoločnosti Start Team s.r.o., Dunajská Streda a A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o. Ďalej
v súvislosti so spoločnosťou BELIEF, s.r.o. poukázal na to, že nikto z bývalých konateľov spoločnosti
a ani ich účtovníčka pani N. L. nedisponujú žiadnymi dokladmi tejto spoločnosti a ani účtovníctvom
spoločnosti doplniac, že doklady sa nepodarilo správcovi dane získať ani od posledného konateľa pánaN. L., nakoľko táto osoba zomrela a dedičské konanie bolo na základe uznesenia Okresného súdu
Galanta sp. zn. 5D/30/2015 z 29. apríla 2015 zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.

32. Poukázal tiež na to, že vierohodnosť obchodnej transakcie medzi spoločnosťou BELIEF, s.r.o. a
žalobcom je spochybnená aj tým, že tovar, ktorý mal žalobca obstarať od spoločnosti BELIEF, s.r.o. mal
ďalej predať českej spoločnosti B.E.X.I.M. Moravia s.r.o., Nový Jičín, tá ho mala ďalej predať maďarskej
spoločnosti MMX-AGRO Kft., F. F..

33. Žalovaný poukázal na to, že podmienka uvedená v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z." alebo „zákon
o DPH") je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet,
pričom jej nesplnenie nie je možné odpustiť. Preto pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne
uskutočnený a to osobou uvedenou na faktúre. Rovnako vychádzajúc z ustanovení § 24 ods. 1 a

2 daňového poriadku zdôraznil, že dokazovanie vedie správca dane, ale daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov, pričom v prípade, ak niektoré

skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky. V danom prípade mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, nakoľko nepreukázal, že bol spoločnosťou BELIEF, s.r.o. dodaný tovar (repka olejná) uvedený
na predmetných faktúrach a preto správca dane oprávnene neuznal žalobcovi v zdaňovacom období
október 2011 nárok na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.

34. K námietke žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena uviedol, že žalobca predložil správcovi
dane ako dôkaz uskutočnenia zdaniteľných plnení faktúry, dodacie listy, vážne lístky a doklady o
úhradách, avšak samotná existencia uvedených dokladov ešte nie je dôkazom toho, že žalobca bol
oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH z týchto faktúr, nakoľko pri uplatnení práva na odpočítanie musí
nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t.j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, v

danom prípade k dodaniu tovaru (repky olejnej) dodávateľom BELIEF, s.r.o. Správca dane preto správne
preveroval zdaniteľné plnenia u dodávateľa uvedeného na faktúrach, teda u spoločnosti BELIEF, s.r.o.
V tejto súvislosti tiež nesúhlasiac s námietkou žalobcu, že boli spochybnené iba niektoré prepravy a
napriek tomu nebolo prihliadnuté na žiadnu prepravu zopakoval, že dôvodom neuznania nároku na
odpočítanie DPH z predmetných faktúr za zdaňovacie obdobie október 2011 bola skutočnosť, že sa

nepreukázalo, že dodávateľom zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach bola práve
spoločnosť BELIEF, s.r.o.

35. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa osoby pána N. L., po podrobnom opísaní priebehu predvolávania
tejto osoby a telefonického a písomného kontaktu s obcou Y. (ktoré boli už bližšie uvedené v bode

19 tohto rozsudku) skonštatoval, že správca dane za účelom jeho vypočutia a získania dokladov od
spoločnosti BELIEF, s.r.o. vykonal všetky úkony, ktoré mu dovoľoval daňový poriadok doplniac, že v
rámci úkonov požiadal aj o predvedenie tejto osoby a to Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, čo znamená,
že vo veci vypočutia pána N. L. spolupracoval aj PZ SR. V súvislosti s úmrtím tejto osoby poukázal na
to, že správca dane sa o tejto skutočnosti dozvedel v rámci šetrenia spoločnosti KAFA, s.r.o.

36.KnávrhužalobcuopätovnevypočuťpaniZ.apánaF.avzájomneichkonfrontovaťžalovanýpoukázal
na to, že pani Z. bola už dvakrát vypočutá ako svedok, pričom žalobca sa zúčastnil jej výsluchu pri
ktorom jej kládol otázky súvisiace s danou vecou a v prípade svedka pána F., správca dane ho dvakrát
predvolal na výsluch, avšak bezúspešne. Súčasne poukázal na to, že sa jedná o občana Maďarska,

ktorého správca dane nemohol predviesť a tento bol vypočutý ako svedok v rámci iného konania a to na
základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9210401/759739/2016. Vo vzťahu k navrhovanej
konfrontácii svedkov uviedol, že daňový poriadok konfrontáciu nepripúšťa.

37. Rovnako sa vyjadril k námietke ohľadom postupu správcu dane pri vyžiadaní si dokladov zo zložky

daňového subjektu BELIEF, s.r.o., v podstate totožne, ako v odôvodnení svojho rozhodnutia a dodal, že
podľa informácií uvedených v informačnom systéme Finančnej správy SR neboli v spoločnosti BELIEF,
s.r.o. vykonané žiadne daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty.38. Z vyššie uvedených dôvodov preto uzavrel, že správca dane vo svojom konaní postupoval v súlade s
§ 3 ods. 3 daňového poriadku, hodnotil získané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadol na všetko čo vyšlo najavo a preto totožne ako správca dane zastal názor, že žalobca

nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr, porušil ustanovenia § 49 ods. 1 vo
väzbe na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u
dodávateľskej spoločnosti, teda z rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane je zrejmý dôvod
neuznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr. Preto navrhol žalobu
zamietnuť.

39. Žalobca v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k úkonom týkajúcich sa N. L., pričom
poukázal na § 211 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku dodajúc, že postup žalovaného by bol
vtedy v súlade so zákonom, ak by podal podnet na začatie konania o dodatočnom konaní o dedičstve,
nakoľko v samotnom konaní o dedičstve neboli zahrnuté obchodné podiely spoločností BELEIF, s.r.o. a
A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o. Rovnako poukázal na to, že mu nie je jasné, že prečo správca dane

neprihliadol na tie prepravy tovaru, ktoré boli preukázané. Ďalej tvrdil, že skutočnosť, že S. I. F. potvrdila,
že v kontrolovanom období spoločnosť BELIEF, s.r.o. prijala platby, ktoré boli po prijatí na účet vybraté
konateľnou spoločnosti BELIEF, s.r.o. pani Z., je potrebné vyhodnotiť ako dôkaz v prospech žalobcu
spolu s pomerne podrobnou výpoveďou P. Z. o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a
to osobou uvedenou na faktúre, t.j. že dodávateľom zdaniteľných plnení uvedených na predmetných

faktúrach bola práve spoločnosť BELIEF, s.r.o. Záverom poukázal na to, že nemá žiadne iné zákonné
právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov u iných daňových subjektov, než
tie ktorými preukazuje svoje tvrdenia a podľa jeho názoru dožadovanie sa informácií o nadobúdateľovi
tovaru po kupcovi zo strany správcu dane nemá oporu v zákone.

40. Žalovaný dupliku neposlal.

IV. Relevantná právna úprava a konanie na správnom súde

41. Podľa§6ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „SSP") správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42.Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu

žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom
postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň
28. júna 2018 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

43.Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a samotný žalobca, ktorí zotrvali na dôvodoch
správnej žaloby v plnom rozsahu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť
ospravedlnil elektronicky listom z 25.6. 2018. Správny súd preto podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti
žalovaného.

44. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.6.2018 uviedol, že sa so všetkými
skutočnosťami ktoré sú dôležité pre preukázanie ich nároku vysporiadali v návrhu zo dňa 23.8.2017,
ako aj v podanej replike zo dňa 23.5.2017. Podstata celého problému je v dodávke tovaru od spoločnosti
BELIEF s.r.o. pre žalobcu a v tejto súvislosti neuznanie výpovede bývalej konateľky spoločnosti tejto
spoločnosti T. Z., od ktorej správca dane žiadal doklady, ktoré však už táto nemala z dôvodu, že boli

odovzdané novému konateľovi L., ktorý medzičasom zomrel.
Ak správca dane má v rámci svojej kompetencie možnosť podať podnet na dedičské konanie, v ktorom
by sa vyriešilo vlastnícke právo ako aj konateľstvo spoločnosti po zomrelom konateľovi Surányim a tak
následne možnosť žiadať od prípadných dedičov aj predkladanie dokladov ktoré správca dane požaduje
od žalobcu. V tejto súvislosti poukázal, že svedkyňa T. Z. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila

existenciu tovaru, potvrdila že faktúry vystavovala ona, potvrdila dodanie tovaru na miesto ktoré sme
označili, popísala miesto dopravy ako aj osoby ktoré túto dopravu vykonali, potvrdila osobnú prítomnosť
pri preberaní tovaru a uviedla, že všetky doklady týkajúce sa spoločnosti odovzdala novému konateľovi
L., takže nie je možné, aby správca dane od nej žiadal predloženie nejakých dokladov, ktoré ona užnemá. Vo svojom návrhu sme poukázali na viaceré rozhodnutia NS, Európskeho súdu a Ústavného
súdu a nestotožňujeme sa s argumentáciou žalovaného, že tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné pre
daný prípad. Uviedol, že sa k jednotlivým rozhodnutiam vyjadrili a aj zdôvodnili prečo sú aplikovateľné

pre tento prípad.

45.Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo
posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového

poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Ďalším
zásadným žalobným bodom bolo, že skutkový stav zistený správcom dane bol nedostatočný na riadne
posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol doplniť dokazovanie vykonaním konkrétnych
dôkazov.

46.Správny súd považuje za potrebné na úvod poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je

zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane
znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok

pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o
hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry hoci má všetky
formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú
činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

47.Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,

tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že
zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným
na faktúre.

48.Vsúvislostisbodom62správnysúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Sžf/4/2009

z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára
2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§
29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z

pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený."

49.Správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť
plne pod kontrolou daňového subjektu. Vychádzajúc z uvedeného má daňový subjekt, ako platiteľ
dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce

pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu
zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu
dôkaznej núdze priznaný uplatnený nadmerný odpočet, naviac, tak ako v danom prípade, keď si žalobca
uplatňoval nadmerný odpočet vo výške 37 162,06 eur, by miera opatrnosti mala byť vyššia.

50. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na právnu vetu rozsudku NS SR sp.zn.3Sžf 30/2017
z 31.1.2018, podľa ktorej správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v
rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky
rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosiahnutieúčelujehohospodárskejčinnosti,abyzabrániltomu,žesaocitnevkolotočifiktívnychzdaniteľnýchplnení
zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

51.Správny súd sa v prvom rade zameral na posúdenie dôvodnosti námietky žalobcu ohľadom miery
zistenia skutkového stavu veci, konkrétne či táto je dostatočná na riadne posúdenie veci. S uvedenou
námietkou priamo súvisí aj posúdenie, či správca dane neprimerane nezaťažil žalobcu dôkazným
bremenom, resp. či boli dodržané základné zásady dôkazného bremena uplatňujúce sa v rámci
daňového konania, ktoré vyplývajú jednak z daňového poriadku (§ 24 ods. 1 a 2) a jednak z judikatúry

Najvyššieho súdu SR.

52. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z
dodávateľských faktúr od dodávateľa spoločnosti BELIEF s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2011, o
výsledku ktorej vyhotovil protokol č.9210401/5/4014581/2013 Sche zo dňa 3.9.2011.

53. Protokol z daňovej kontroly vypracovaný dňa 3. septembra 2011 a doručený žalobcovi dňa 6.
septembra 2011. Uvedeným dňom bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a/ daňového
poriadku). Z obsahu administratívneho spisu je ďalej preukázané, že podľa § 61 ods. 1 daňového

poriadku bola daňová kontrola viackrát prerušená z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových
informácií.

54.Pokiaľ ide o dokazovanie správcu dane zamerané na zistenie splnenia zákonných podmienok
potrebných na to, aby žalobcovi vzniklo právo odpočítať si daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v

spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, správny súd má obsahom administratívneho spisu
preukázané, že správca dane vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi - spoločnosti BELIEF, s.r.o.
požiadal dňa 06.09.2012 Daňový úrad Nitra o preverenie deklarovaných obchodov vo vzťahu k žalobcovi
v zdaňovacom období október 2011 u tejto spoločnosti. Daňový úrad Nitra podaním zo dňa 14.11.2012
oznámilsprávcovidane,žepožadovanéskutočnostinevieoveriť,nakoľkopobytkonateľaspoločnostinie

je známy, tento zisťoval aj prostredníctvom Registra obyvateľov SR (výzva č. 9410401/5/2911880/2012/
Kov), pričom bol zistený rovnaký pobyt, ako ten, ktorý je uvedený v obchodnom registri a rovnako dňa
22.10.2012 zaslal Žiadosť o predvedenie č. 9410401/5/2900429/2012/Kov OR PZ v Galante, ktoré e-
mailom zaslalo správu, že previerkou na adrese Y. č. XXX bolo od susedov zistené, že na tejto adrese
nebola požadovaná osoba videná už cca 2 roky.

55.V priebehu kontroly bola dňa 14.11.2012 vypočutá bývalá konateľka spoločnosti BELIEF, s.r.o.
T. Z., pričom zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9210401/5/3340184/2012/Sche vyplýva, že po
vzhliadnutífaktúr preodberateľaALAgroservis,s.r.o.(žalobca),ktoréjejbolisprávcomdanepredložené
potvrdila, že tieto faktúry vystavila a je na nich jej podpis. Nepamätala si však dodávateľov, od ktorých

spoločnosť nadobudla tovar uvedený na faktúrach, rovnako nevedela uviesť, kde bol tovar skladovaný
pred nákupom, uviedla, že tovar bol kupovaný s prepravou a dovozom do skladu vo Veľkom Blahove. Na
otázku,ktoprepraviltovarodpovedala,žeprepravutovaruzabezpečilichdodávateľdoskladuvoVeľkom
Blahove, ktorý si prenajímala spoločnosť AL Agroservis, s.r.o., ďalej uviedla, že spoločnosť BELIEF,
s.r.o. nemala skladové priestory a predaj tovaru spoločnosti AL Agroservis, s.r.o. prebiehal dovezením

tovaru do skladu a jeho vyložením, pričom pri predaji bola v niektorých prípadoch prítomná osobne a
tovar bol odovzdaný skladníkovi. Svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dokladmi, nakoľko, ako potvrdila,
tieto odovzdala novému majiteľovi spoločnosti. Zo zápisnice je preukázané, že žalobca svedkyne otázky
nepoložil, otázky boli položené zo strany správcu dane.

56.T. Z. bola vypočutá aj v rámci doplneného vyrubovacieho konania dňa 13.07.2016 na základe
návrhu žalobcu zo dňa 13.05.2016 predloženého na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. mája
2016, predmetom ktorého bolo prerokovanie výsledkov dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho
konania po odvolacom konaní. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1034955468/2016 vyplýva,
že výsluchu svedkyne sa zúčastnila konateľka žalobcu spolu s právnym zástupcom spoločnosti. T. Z.

odpovedala na otázky správcu dane aj daňového subjektu. Z obsahu zápisnice vyplýva, že neexistovala
deľba práce medzi konateľmi spoločnosti v kontrolovanom období, daňové priznania spoločnosti robila
účtovníčka, kontrolovali ich obaja konatelia, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie október 2011 bolo
na 100 % podané, nemala vedomosť o tom, či v zdaňovacom období október 2011 bola správcom danevykonaná daňová kontrola, nepamätala si s akými právnymi subjektmi uzatvárala obchodné kontrakty v
kontrolovanom období, na otázku, či spoločnosť nakupovala v období október 2011 obchodnú komoditu
- repku a od koho mala spoločnosť tento tovar nakupovať uviedla, že nevie, ale ak sú vystavené faktúry,

tak určite, nepamätala si ale, od koho tovar nakupovali, uviedla ďalej, že prepravu neobjednávali, tovar
kupovali s prepravou, pri nakládke tovaru nebola prítomná, nevedela, kde prebiehala nakládka tovaru,
uviedla, že tovar bol vyložený v sklade spoločnosti AL Agroservis, s.r.o. vo Veľkom Blahove, vážne lístky
boli podpisované zo strany odberateľa, faktúry a dodacie listy vystavovala sama, (obidvaja konatelia),
uviedla, že spoločnosť nemala skladové priestory, poznala pána L. Y., uviedla, že nebol zamestnaný v

spoločnosti, nevedela uviesť, kde sa nachádza notebook, v ktorom bolo vedené účtovníctvo spoločnosti,
uviedla, že kompletnú účtovnú a spisovú agendu odovzdala novému konateľovi, ktorého predtým
nepoznala, správcovi dane predložila zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 26.06.2012.
Na otázky daňového subjektu prítomná svedkyňa odpovedala, že elektronické nosiče účtovnej a
ostatnej spisovej agendy spoločnosti boli odovzdané novému konateľovi, nie je v kontakte s R. F.,
nepoznala N. L. pred prevedením obchodného podielu, stretla sa s ním až pri podpise zmluvy, dôvodom

prevodu obchodného podielu boli nezhody s konateľom, na otázku daňového subjektu, prečo previedla
obchodný podiel bezodplatne uviedla, že zákon nezakazuje, aby spoločník predal svoj obchodný podiel
bezodplatne.

57.Správca dane dňa 12.11.2013 vypočul svedkyňu N. L. (ktorá bola predvedená políciou), pričom

z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9210401/5/5059756/2013/Sche vyplýva, že viedla
účtovníctvo pre spoločnosť BELIEF, s.r.o. v období rokov 2010, 2011 a za 1. štvrťrok 2012, pričom
uviedla, že táto spoločnosť sa zaoberala kúpou poľnohospodárskych komodít, pokiaľ išlo o otázku
s kým obchodovala táto spoločnosť uviedla, že bolo viac firiem, mená si nepamätala, ale bola tam
spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. a RUSSEI, s.r.o., nevedela vymenovať dodávateľov spoločnosti,

nevedela odpovedať na otázku, či evidovala faktúry a iné doklady za prepravu tovaru pre odberateľa AL
Agroservis, s.r.o., uviedla tiež, že pripravovala podklady pre daňovú kontrolu, ale o jej výsledku nebola
informovaná, nemala kontakt s konateľmi dodávateľov tovaru spoločnosti BELIEF, s.r.o., uviedla, že
všetko zabezpečovala pani Z. a podľa jej vyjadrenia, druhý konateľ neriešil účtovné veci.

58.V danom konaní bolo pre právne posúdenie veci rozhodné zistiť, či spoločnosť BELIEF, s.r.o. ako
deklarovaný dodávateľ tovaru - repky olejnej, bola vlastníkom tohto tovaru, pretože iba táto skutočnosť
je spôsobilá preukázať vznik daňovej povinnosti u tohto daňového subjektu, ktorá je následne zákonným
predpokladom pre uplatnenie práva odpočítania dane zo strany žalobcu. Preto žalovaný orgán verejnej
správy správne zaviazal správcu dane vykonať dokazovanie na preukázanie, či spoločnosti BELIEF,

s.r.o. nadobudla k tovaru - repky olejnej vlastnícke právo podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pričom
toto dokazovanie bolo značne sťažené, a to z dôvodu, že správca dane nemal k dispozícii účtovné
doklady spoločnosti BELIEF, s.r.o., ktoré podľa výpovede T. Z. a vyjadrenia R. F. boli odovzdané novému
konateľovi spoločnosti N. L., ktorý však vypočutý nebol, pretože dňa XX.XX.XXXX zomrel.

59. Správca dane na základe zistení, že prijímateľom tovaru v sklade vo Veľkom Blahove boli, na základe
dokazovania súvisiaceho s prepravami, tak ako ich deklaroval žalobca, spoločnosti Start Team, s.r.o. a
A&NCosmeticSlovakiaGroup,s.r.o.vykonaldokazovaniezameranénapreukázanie,čitietospoločnosti
nepredali deklarovaný tovar - repku spoločnosti BELIEF, s.r.o., pričom táto skutočnosť preukázaná

nebola.

60.Z vyššie uvedeného prierezu skutkového stavu zisteného správcom dane, musí správny súd
konštatovať, že správca dane rozsiahlym a podrobným dokazovaním zisťoval skutočnosti rozhodné
pre právne posúdenie veci a podľa názoru správneho súdu je takto zistený skutkový stav dostatočným

základom pre vyvodenie záveru, že deklarovaný tovar - repka olejná nebola dodaná žalobcovi osobou
uvedenou na faktúre, t.j. spoločnosťou BELIEF, s.r.o. Správny súd pri uvedenom závere vychádzal práve
z výsledkov preverovanej prepravy tovaru, ktoré nepreukázali, že tovar bol vo vlastnícke spoločnosti
BELIEF, s.r.o. Tento záver nie je spôsobilá zmeniť ani výpoveď T. Z., ktorá potvrdila, že faktúry pre
žalobcu vystavila a spoločnosť BELIEF, s.r.o. tento tovar žalobcovi dodala a to z dôvodu, že toto tvrdenie

nemá na základe vykonaného dokazovania materiálny podklad a v danom štádiu je vyvrátené vyššie
uvedenými zisteniami. Správca dane práve vykonaným dokazovaním, ktorým nebolo preukázané, že by
spoločnosť BELIEF, s.r.o. vlastnila deklarovaný tovar, spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok
na uplatnenie práva žalobcu na odpočítanie dane a to práve z faktúr, ktoré spoločnosť BELIEF, s.r.o.ako dodávateľa tovaru deklarovali. Následne došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý
mal na základe tohto oprávneného spochybnenia vlastníckeho práva spoločnosti BELIEF, s.r.o. k
deklarovanému tovaru, preukázať, že táto spoločnosť skutočne dodaný tovar vlastnila, ktorá skutočnosť

by mala za následok preukázanie, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť. Z uvedených dôvodov
preto správny súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil vo vzťahu
k preukázaniu skutočností rozhodných na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca za účelom
preukázania zdaniteľných plnení doložil daňové doklady, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola zo
strany správcu dane spochybnená, pričom daňovému subjektu sa nepodarilo preukázať opak. Správny

súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, aj za podpory ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (pozri
napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/13/2016 z 21. marca 2018), že samotným predložením
faktúry a účtovaných dokladov ešte nie je vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže
faktúra a účtovné doklady predstavujú len formálne doklady o vykonaní predmetného obchodu, pričom
nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. Realizáciu zdaniteľného obchodu je tak daňový subjekt v rámci
svojho dôkazného bremena povinný preukázať aj inými bežnými dokladmi používanými v obchodnom

styku, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie predmetného obchodu, svedeckými výpoveďami, prípadne
čímkoľvek, čo by preukazovalo reálnosť samotného obchodu, čím sa má pochopiteľne na mysli aj
realizovanie obchodu osobou uvedenou na faktúre.

61.Práve z dôvodu, že v danom prípade došlo k reálnemu spochybneniu skutočného dodávateľa

deklarovaného tovaru zo strany správcu dane, dôkazné bremeno sa presunulo na žalobcu, ktorý mal
následne preukázať opak. Práve z dôvodu opodstatneného presunu dôkazného bremena zo správcu
dane na žalobcu, nie je možné na daný prípad aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžf/1/2011 (žalobca mal zrejme na mysli rozhodnutie 3Sžf/1/2010).

62.Podľa názoru správneho súdu preukázanie skutočnosti, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. vlastnila tovar,
ktorý mala na základe predložených faktúr predať žalobcovi nie je možné dosiahnuť opätovnou, v poradí
treťou výpoveďou bývalej konateľky spoločnosti T. Z., ani vzájomnou konfrontáciou T. Z. s R. F.. Z
výpovede T. Z. vyplýva, že nevedela uviesť dodávateľov spoločnosti, pričom správny súd na tomto
mieste upozorňuje, že T. Z. prvýkrát vypovedala dňa 14.11.2012, teda iba po uplynutí pol roka od

obdobia, kedy sa mali zdaniteľné obchody uskutočniť, a už v tomto období si nepamätala dodávateľov
spoločnosti. Pri tejto výpovedi bola prítomná aj konateľka žalobcu, avšak z jej strany neboli svedkyni
položené žiadne otázky. Dodávateľov spoločnosti nevedela uviesť ani účtovníčka spoločnosti N. L., čo
je taktiež nezvyčajné, keďže pripravovala podklady k daňovému priznaniu spoločnosti. Pokiaľ ide o
vyjadreniebývaléhokonateľaR.F.správcadaneažalovanývsúvislostisjehovýpoveďourealizovanouv

inom konaní uviedli, že túto využili iba ako pomôcku, nakoľko žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
č. 9210401/759739/2016 sa týkala zdaňovacieho obdobia február 2012, avšak preverované boli rovnaké
skutočnosti a boli položené rovnaké otázky, ktoré požadoval žalobca. Vyjadrenie R. F. bolo vyhodnotené
v tom smere, že R. F. nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, ktoré by deklarovali dodanie tovaru
medzi dodávateľom BELIEF, s.r.o. a odberateľom AL Agroservis, s.r.o.

63.V súvislosti s vyjadrením R. F.alobca namieta, že na tento dôkaz nie je možné prihliadnuť, nakoľko
nebol vykonaný v danom konaní. Správny súd v tomto smere uvádza, že daňový poriadok v § 24 ods.
4 demonštratívnym spôsobom vymenúva, čo sa považuje za dôkaz, pričom základnou podmienkou
prípustnosti dôkazu je, že bol získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Správca dane využil odpoveď, ktorá bola zaslaná na základe medzinárodnej výmeny informácií č.
9210401/759739/2016vinomkonaní(zdaňovacieobdobiefebruár2012),avšaktátosatýkalarovnakých
spoločností a súvislostí, ktoré môžu byť relevantné aj pre dané konanie. Rovnako je v tomto prípade
zásadné, že obsah výpovede R. F. netvoria také zásadné skutočnosti, na ktorých by bolo založené
napadnuté rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu je použitie jeho vyjadrenia v danom konaní prípustné.

Vo vzťahu k obsahu vyjadrenia R. F., správny súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že by sa výpovede
bývalých konateľov v otázkach zásadných pre dané konanie rozchádzali, konkrétne, R. F. rovnako ako
T. Z. uviedol, že faktúry vystavovala T. Z. (túto skutočnosť potvrdila aj účtovníčka spoločnosti), neotvoril
bankový účet (z predložených výpisov z účtu nie je preukázané, že by vyberal v hotovosti peniaze z
účtu alebo inak s účtom disponoval, pričom táto skutočnosť nie je pre danú vec ani relevantná), uviedol

síce, že nakupovali repku iba od slovenských dodávateľov, ale rovnako ako T. Z. nekonkretizoval ani
jedného dodávateľa, rovnako ako T. Z. uviedol, že preprava bola vždy vedená a platená ich dodávateľmi
a bola vždy realizovaná medzi dodávateľom a odberateľom. S poukazom na uvedené, preto správny súd
zastáva názor, že nie je potrebné doplniť dokazovanie o výpoveď R. F. prostredníctvom medzinárodnejvýmenydaňovýchinformáciíaovzájomnúkonfrontáciubývalýchkonateľov. Vsúvislostiskonfrontáciou,
ktorej sa žalobca dožadoval správny súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom konajúcich daňových
orgánov, že túto nie je možné vykonať, nakoľko ju neupravuje daňový poriadok. Konfrontáciu je potrebné

vykonať vždy, pokiaľ sa výpovede daňového subjektu a svedkov rozchádzajú v zásadných otázkach, čo
však neplatí pre daný prípad.

64.V súvislosti s dokazovaním správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že nie je povinnosťou správcu
dane vyhľadávať a vykonávať za daňový subjekt dôkazy, ktorými sa preukáže pravdivosť ním tvrdených

skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej
kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a
jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu

a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii.

65.Práve s poukazom na predchádzajúci odsek tohto rozsudku správny súd uvádza, že správca

dane nie je povinný zistiť objektívnu pravdu a za tým účelom vyhľadávať a vykonávať dôkazy, ktoré
majú preukázať tvrdenia žalobcu. Ako už správny súd uviedol, je to práve daňový subjekt, ktorý
má pri realizácii svojich obchodov s dodávateľmi a odberateľmi postupovať tak, aby sa nedostal
do dôkaznej núdze. V danom konaní správca dane na základe rozsiahleho dokazovania spochybnil
zásadnú skutočnosť, ktorá má za následok nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva

na odpočítanie dane u žalobcu. V tomto smere bolo dokazovanie z pohľadu správneho súdu dostatočné.
Na tomto závere nezmení nič ani skutočnosť, že na základe výpisov z účtu žalobcu a spoločnosti
BELIEF, s.r.o. bolo preukázané, že žalobca za dodaný tovar spoločnosti BELIEF, s.r.o. zaplatil, nakoľko
úhrada za dodaný tovar súčasne nepotvrdzuje, že dodávateľ bol jeho vlastníkom, naviac, keď bolo
súčasne preukázané, že konateľka spoločnosti T. Z. peniaze vyberala v hotovosti. Žalobca sa od

správcu dane domáha, aby boli vyžiadané ďalšie výpisy z účtu spoločnosti BELIEF, s.r.o., ktorými by
sa „mohli" zistiť jeho dodávatelia, ktorí by boli následne zo strany správcu dane preverovaní. Táto
povinnosť však už správcu dane nezaťažuje. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k aplikácii § 211 ods.
2 Civilného mimosporového poriadku, ktorej sa žalobca dožaduje od správcu dane za účelom získania
dokladov spoločnosti BELIEF, s.r.o. V súvislosti s konateľom N. L. správny súd uvádza, že z obsahu

administratívneho spisu má preukázané, že pobyt tejto osoby bol zisťovaný už v roku 2012 a rovnako
bolo žiadané jeho predvedenie cestou OR PZ v Galante dňa 22.10.2012, pričom už v tomto období sa
N. L. nemal v obci zdržiavať cca 2 roky.

66.Žalobca v správnej žalobe poukazoval na to, že správca dane v období od 27.11.2013 do 10.04.2014

bezdôvodne nekonal. Z administratívneho spisu má správny súd preukázané, že správca dane zaslal
na Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno žiadosť o zaslanie dokumentov č. 9210401/5/5305387/2013/
Sche zo dňa 27.11.2013, žiadosť o zaslanie dokumentov - urgencia č. 9210401/5/117463/2014/Sche
zo dňa 13.01.2014 a žiadosť o zaslanie dokumentov - urgencia II. 9210401/5/780262/2014/VÉG zo
dňa 28.02.2014, v ktorej žiadal o zaslanie kópií všetkých zápisníc o miestnych zisťovaniach spolu s

prílohami založenými v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o., za zdaňovacie obdobie október 2011 a
máj 2012 súvisiace s daňovým subjektom AL Agroservis, s.r.o. Táto požiadavka vyplynula z výpovede
N. L.. Dňa 10.01.2014 bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej boli zaslané kópie dokladov
nachádzajúce sa v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o., medzi ktorými sa však nenachádzala žiadna
zápisnicaomiestnomzisťovanízazdaňovacieobdobieoktóber2011animáj2012vsúvislostisdaňovým

subjektom AL Agroservis, s.r.o., pretože daňová kontrola vo vzťahu k spoločnosti BELIEF, s.r.o. nebola
vykonaná. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá príčina, kde sa nachádzali tieto dokumenty
do 3. marca 2013, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože
daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. V tejto
súvislosti správny súd súčasne dodáva, že žalobca mal možnosť namietať nečinnosť orgánu verejnej

správy.

67.Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto zastáva názor, že len predložením účtovných
dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu tovaru - repky došlo právedodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach - spoločnosťou BELIEF, s.r.o., ktorá skutočnosť
má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (§ 19 ods. 1 zákona
o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty z predložených faktúr

(§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu správca dane a následne
žalovaný tým, že žalobcovi určili rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2011 vo výške 37 162,06 eur rozhodli vecne správne. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa podrobne vysporiadal s
odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý

skutkovýstavzodpovedáajobsahuadministratívnehospisuavdaňovomkonanínedošlokpodstatnému
porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

68.O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na ich spravodlivé požadovanie a z obsahu spisu ani

nevyplýva, že by trovy žalovanému vznikli.

69.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od

doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.