Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616210429
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616210429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej

a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, Vajnorská ul. č. 100/A, Bratislava, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova ul. č. 13,
Bratislava, proti žalovanej: V. X., N.. XX. XX. XXXX, A. V. R. Č.. XXX, o zaplatenie istiny 576, 52 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. decembra
2017, č. k. 27Csp/359/2016 - 27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobcu,ktorousadomáhaluložiťžalovanej
povinnosť zaplatiť mu istinu 576, 52 eur, úroky vyčíslené ku dňu 16. 12. 2016 vo výške 1. 174, 12 eur,
úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. sumy 576, 52 eur vo výške 23 % ročne zo sumy 576, 52 eur
odo dňa nasledujúceho po dni 16. 12. 2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 576, 52 eur odo dňa nasledujúceho po dni 16. 12. 2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 33, 46
eur a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 52 ods. 1, 3,
4, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vecne nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko
v konaní nepreukázal, že pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku na spoločnosť PRO
CIVITAS s. r. o., ktorá mala následnými prevodmi postúpiť pohľadávku práve na žalobcu, keď v konaní
nebolo zrejmé ani to, či predmetom ďalších prevodov bola práve pohľadávka, ktorá je predmetom sporu.

Uviedol, že žalobca nepredložil Prílohy k obom Zmluvám o prevode pohľadávok, v ktorých mali byť
pohľadávky špecifikované a nepreukázal ani to, že pôvodní postupcovia žalovanej oznámili, že došlo k
postúpeniu práve jej dlhu, teda pohľadávky, t. j. žalobca nepreukázal, že je nositeľom pohľadávky, ktorú
v spore uplatňuje. Poukázal na skutočnosť, že aj keby žalobca v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázal, bolo by žalobu potrebné zamietnuť pre premlčanie práva, nakoľko pôvodný veriteľ vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru poskytnutého žalovanej ku dňu 16. 03. 2009 s tým, že nasledujúci deň si
mohol veriteľ uplatniť svoju pohľadávku na súde prvý krát, t. j. deň, od kedy začala plynúť trojročná

premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 17. 03. 2012, a keďže žalobca podal žalobu dňa 27. 12. 2016,
nárok si uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že nakoľko
pohľadávka voči žalovanej bola najskôr uplatňovaná na rozhodcovskom súde v trojročnej premlčacej
dobe, ktorý žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 10. 06. 2011, sp. zn. IIA0310020, právoplatným dňa28. 06. 2011, pričom dňa 11. 01. 2012 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie
poverenia však bola Okresným súdom Malacky zamietnutá a exekučné konanie bolo zastavené, čím
prestala premlčacia doba plynúť (počas vedeného rozhodcovského konania) a následne v období, keď

veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, kedy došlo k zastaveniu exekučného konania,
pričom účinky zastavenia exekučného konania, je podľa žalobcu potrebné prirovnať k stavu zrušenia
rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku,
ako aj pri zastavení exekučného konania sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť jeho nároku v
konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že

nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania
výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení, ktorého
iniciovanie je závislé výlučne na vôli dlžníka, nakoľko pokiaľ ide o otázkou spočívania premlčacej doby
v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka počas obdobia rozhodcovského konania dospel k záveru,
že počas rozhodcovského konania nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, pretože žalobca neuplatnil
právo u príslušného orgánu a v začatom konaní riadne nepokračoval s tým, že príslušným orgánom na

uplatnenie práva žalobcu nebol rozhodca vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku, a preto nebola
splnená podmienka (§ 112 Občianskeho zákonníka), t. j. uplatnenie práva u príslušného orgánu a riadne
pokračovanie v začatom konaní, a premlčacia doba začala plynúť dňa 17. 03. 2009 a uplynula dňa 17.
03. 2012. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovanej v konaní, ktorej vzniklo právo na náhradu

100 % trov konania voči žalobcovi, nakoľko jej však žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli,
ich náhradu jej nepriznal.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok), neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.) tým,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§

365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), a napokon z dôvodu, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) a navrhol
rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jeho žalobe
vyhovieť v celom rozsahu. Namietol, že ak mal súd prvej inštancie za to, že v prejednávanom prípade o
zaplatenie je spornou otázka jeho aktívnej vecnej legitimácie, mal postupovať v zmysle ust. § 129 C s.

p. a za účelom rýchleho a hospodárneho konania ho vyzvať, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu
posúdeniu veci o nezaložení jeho aktívnej vecnej legitimácie, ktoré jediné viedlo k zamietnutiu žaloby
ako celku. Vytkol súdu prvej inštancie, že v súlade s ust. § 168 C. s. p. nevytýčil termín predbežného
prejednania sporu, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté
rozhodnutie nesporne je a zároveň, že nevytýčil pojednávanie ani podľa § 177 ods. 1 C. s. p., čím

mu absolútne odňal možnosť konať pred súdom a vôbec poznať právne posúdenie veci, s ktorým
sa oboznámil až na základe doručeného prekvapivého rozsudku vo veci samej. K posúdeniu otázky
uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávky z jeho právneho predchodcu voči žalovanej uviedol, že
Poštová banka, a.s. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou
BOSSNUT INVESTMETNS LIMITED ako postupníkom dňa 15. 12. 2010, ktorá následne ako postupca

uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o. ako postupníkom dňa
24. 02. 2011, pričom táto spoločnosť ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 15.
12. 2014 so spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako postupníkom, ktorá ako postupca
uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 14. 12. 2015 so spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a. s. ako postupníkom, pričom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 a zo dňa 14. 12.

2015, boli prílohou žaloby, z ktorej je zrejmé, že v konaní 23Er/605/2012 bolo na tunajšom súde vedené
vo veci pohľadávky voči žalovanej exekučné konanie, v ktorom bolo najprv zamietnuté poverenie a
neskôr zastavené exekučné konanie, a nakoľko toto konanie o zaplatenie je pokračovaním exekučného
konania vedeného pod č. 23Er/605/2012, súdu z vlastnej činnosti z exekučného konania 23Er/605/2012malo a mohlo byť zrejmé, že exekučné konanie bolo zastavené voči spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o,
pričom súčasťou spisu bol aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný na veriteľa PRO CIVITAS
s. r. o., čím bol v konaní preukázané zvyšok postúpenia od spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o. až na

aktuálneho veriteľa, ktorým je on ako žalobca. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri posúdení právnej
otázky spočívania premlčania rozhodol rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Žiline, uvedeným
v uznesení zo dňa 16. 03. 2016, č. k. 11Co/92/2016 - 88, v ktorom uzavrel, že podaním žaloby na
rozhodcovský súd, bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky, prestala plynúť
premlčaciadoba.Uviedol,žesamotnáplatnosťčineplatnosťrozhodcovskejdoložkyniejepreposúdenie

spočívania premlčacej doby relevantná s tým, že už v žalobe poukázal na to, že legislatívne zmeny,
ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ
domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spôsobili, že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení
a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom,
sa dostal do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné

vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Uviedol, že jeho nárok na zaplatenie nie
je premlčaný, nakoľko dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 16. 03. 2009, žaloba
na rozhodcovský súd bola podaná dňa 08. 03. 2010, teda do času podania žaloby na rozhodcovský
súd neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania s tým, že podaním
žaloby na rozhodcovský súd dňa 08. 03. 2010 (dátum podania žaloby vyplýva z rozhodcovského

rozsudku) prestala premlčacia doba plynúť (spočívala), a to počas vedeného rozhodcovského konania
a následne v období, keď veriteľ - oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď
z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, došlo k
zastaveniu exekučného konania, pričom do času podania žaloby na rozhodcovský súd uplynulo 11
mesiacov a 22 dní z celkovej trojročnej premlčacej doby a začala plynúť momentom právoplatnosti

uznesenia o zastavení exekučného konania zo dňa 07. 05. 2015, č. k. 23Er/605/2012 (správne spisová
značka, pozn. odvolacieho súdu), doručeného dňa 15. 06. 2015 pôvodnému veriteľovi - spoločnosti
PRO CIV1TAS s. r. o. začal plynúť zvyšok premlčacej doby, a preto žaloba podaná dňa 28. 12. 2016,
bola podaná včas. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky II. ÚS 499/2012, ktorý riešil obdobnú situáciu, na čl. 10.2 Všeobecných obchodných

podmienok, rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C42/15, z ktorých vyplýva, že
zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. K meritu veci žalobca uviedol,
že žalovaná si požičala od Poštovej banky, a.s. sumu 995, 82 eur a do dnešného dňa (ku dňu 02. 02.
2018) z tejto sumy vrátila 946,15 eur s tým, že by bol ochotný sa s dlžníkom dohodnúť výlučne na
plnení istiny úveru a úroku z omeškania (a odpustiť zmluvné úroky), pričom postup súdu, ktorý chráni

dlžníka, ktorý čerpal úver 995, 82 eur dňa 18. 07. 2006 a do 02. 02. 2018 z neho vrátil len 946, 15
eur, teda ani nie istinu úveru, považuje za poskytnutie právnej ochrany subjektu, ktorý koná v rozpore s
dobrými mravmi. Uviedol, že v zmysle § 21 ods. 1 ZRK je to v prvom rade samotný rozhodcovský súd,
ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj svoju vlastnú právomoc v tom
danom prípade a ak rozhodcovský súd po preskúmaní okolností konkrétneho prípadu svoju právomoc

uzná, je možné hovoriť o tom, že tak uznal aj platnosť samotnej rozhodcovskej doložky, ktorá túto
právomoc v spotrebiteľskej zmluve zakladá s tým, že § 21 ods. 2 ZRK poskytuje spotrebiteľovi, ako
riadnemu účastníkovi rozhodcovského konania možnosť namietať neplatnosť rozhodcovskej doložky už
v konaní pred samotným rozhodcovským súdom a ak žalovaný v rozhodcovskom konaní nenamietal
právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd uznal svoju právomoc na prejednanie daného

sporu, rozhodcovské konanie riadne pokračovalo s vedomím žalovaného, a rozhodcovské konanie
sa napokon aj riadne skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku, je možné tvrdiť, že platnosť
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve trvala až do právoplatného rozhodnutia súdu o
neplatnosti takejto doložky, kedy však hovoríme o právoplatnom zamietnutí poverenia pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie a následnom zastavení exekučného konania, z čoho vyplýva, že až do

zastavenia exekučného konania exekučným súdom, bol rozhodcovský rozsudok materiálne vykonateľný
exekučný titul, pričom po zastavení exekučného konania sa rozhodcovský rozsudok stáva materiálne
nevykonateľným exekučným titulom. Poukázal na skutočnosť, že výklad a aplikácia ustanovenia § 112
Občianskehozákonníkaspôsobom,ktorýnepripúšťaspočívaniepremlčacejdobyvsituácií,keďúčastník
právneho vzťahu uplatní svoje právo na rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky, ktorá je

však neskôr v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhlásená za neplatnú, je v rozpore
s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže by tým došlo k faktickému sťaženiu, resp.
úplnému zmareniu možnosti oprávnenej osoby domáhať sa svojho práva na súde, a pretoodo dňa podania žaloby na rozhodcovský súd, premlčacia doba prestala plynúť a začala spočívať
v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka a spočívala až do právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekučného konania a po jeho právoplatnosti premlčacia doba začala opätovne plynúť až do momentu

podania žaloby o zaplatenie.

3.

Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené na vyjadrenie dňa 28. 02. 2018, sa k nemu nevyjadrila.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval

to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. mája 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom.

5.

Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu zamietol.

7.

K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia,

odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom
prvej inštancie za správne.

8.

K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací
súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia
pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, kuktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného
v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a

aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia
presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým
dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané
žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou

prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby
sarozhodlovsúladesjejpožiadavkamiaaniprávostranysporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

9.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku jeho vecnej aktívnej legitimácie v spore, nakoľko

nepreukázal, že bola naňho postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenia sa od žalovanej domáha, ako i z
dôvodu, že jeho nárok uplatnený v konaní je premlčaný.

10.

Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie istiny 576, 52 eur,
úrokov vyčíslených ku dňu 16. 12. 2016 vo výške 1. 174, 12 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny
(576, 52 eur) vo výške 23 % p. a. zo sumy 576, 52 eur odo dňa nasledujúceho po dni 16. 12. 2016 do
zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 576, 52 eur odo dňa nasledujúceho po dni
16. 12. 2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 33, 46 eur na tom skutkovom základe, že žalovaná ako

dlžník uzavrela dňa 14. 07. 2006 s právnym predchodcom žalobcu, Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 30. 000,- Sk (995,
81 eur), ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 1. 018, - Sk (33, 79 eur) od 14.
08. 2006, s počtom pravidelných mesačných splátok 50, ako aj celkovú výšku nákladov na poskytnutý
úver v sume 17. 430, 60,- Sk (578, 58 eur), ktorý však splatila iba čiastočne s tým, že pohľadávka voči

žalovanej bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzavretou medzi PRO
CIVITAS, s. r. o. ako postupcom a BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako postupníkom a Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2015, ktorú ako postupca uzavrela táto obchodná spoločnosť so
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom (žalobca tohto konania).

11.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

12.

Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v
osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa
nový veriteľ bez toho, že by sa inak tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje

v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt
- postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti
dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu.
Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené.13.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

14.

K platnému postúpeniu pohľadávky teda v zásade nie je súhlas dlžníka potrebný (§ 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka), avšak pohľadávku postúpiť nemožno, ak by postúpenie odporovalo dohode
veriteľa s dlžníkom. Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby
dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie
pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčil. Je teda
možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako zákaz postúpenia

pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka môže postúpiť pohľadávku
len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k
času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu s dlžníkom
nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o
tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením §
525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

15.

Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi
doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju
pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník
sa stane novým veriteľom; nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými.
Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Ponechávajú sa mu všetky námietky, ktoré

mal proti pohľadávke v čase jej postúpenia (napr. námietka premlčania, kompenzačná námietka a pod.).
Postúpená môže byť existujúca pohľadávka, je však dovolené postúpiť aj pohľadávku premlčanú, a tiež
pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.
16.

Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, okrem iných, je spôsobilý predmet postúpenia,
t.j. aby išlo o postupiteľnú pohľadávku. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a
nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka.
Ustanovenie § 525 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka preto zakazuje postúpenie pohľadávky,
ktorej obsah by sa postúpením zmenil. Obsahom pohľadávky je povinnosť dlžníka niečo plniť, niečo

konať, zdržať sa nejakého konania, opomenúť niečo alebo niečo trpieť a oprávnenie veriteľa splnenie
povinnostipožadovať.Zdôvoduzmenyobsahupohľadávkysúzpostúpeniavylúčenélentiepohľadávky,
ktoré sú tak späté s osobou pôvodného veriteľa, že ich plnenie (výkon) je buď vôbec nemožné, alebo
je ich plnenie nemožné bez zmeny ich obsahu. Predovšetkým tu ide o pohľadávky, pri ktorých je
právny vzťah založený na vzájomnej dôvere pôvodného veriteľa a dlžníka alebo pri ktorých ide o

právny vzťah vyplývajúci z povahy plnenia. Dlžníkovi, ktorý inak nemá žiadny vplyv na postúpenie
pohľadávky, sa tak poskytuje zákonná ochrana pred zhoršením jeho situácie v záväzkovom právnom
vzťahu. Peňažná pohľadávka voči dlžníkovi nie je spojená s osobou pôvodného veriteľa. Obsahom
pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať
peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje a zmena veriteľa

peňažnej pohľadávky, teda nemá vplyv na obsah pohľadávky.

17.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie

je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení.

18.Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú
voči nemu má postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému
veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme

za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo
urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná,
resp., či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník.

19.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súdztakéhotooznámeniavychádzabeztoho,abyakoprejudiciálnuotázkuskúmalexistenciuaplatnosť

zmluvy o postúpení. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od
dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu
zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v
zmysle § 439 Občianskeho zákonníka, dohodu zmluvných strán.

20.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom, pričom obsahom nového záväzku je
prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa

postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho
postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na
jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení
postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 Občianskeho zákonníka mení len v tom, že
miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť

pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka,
kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno
vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa totiž
súhlas dlžníka nevyžaduje.

21.

Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho
veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Pohľadávkami, ktorých obsah by
sa postúpením zmenil, treba rozumieť len také pohľadávky, ktoré sú svojím obsahom viazané na osobu

veriteľa,apostúpeniebymohloznamenaťsťaženiepostaveniadlžníka,t.j.zhoršeniepostaveniadlžníka.
V prípade, že postúpením pohľadávky nedôjde zmenou veriteľa aj k zmene obsahu pohľadávky, možno
postúpiť akúkoľvek peňažnú pohľadávku, pokiaľ je určitá a existuje.

22.

Odvolací súd sa s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že v konaní svoju aktívnu vecnú
legitimáciu preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 15. 12. 2014 medzi
obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o. ako postupníkom a zároveň Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú ako

postupník uzavrel dňa 14. 12. 2015 s obchodnou spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako
postupcom nestotožnil, nakoľko ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku, žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ žalovanej Poštová banka, a.s. postúpila svoju
pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., keď zmluvu o postúpení pohľadávky z pôvodného
veriteľa žalovanej na ďalšiu obchodnú spoločnosť spolu so žalobou nepredložil, napriek tomu, že

povinnosť pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť,
mu vyplýva priamo z ust. § 132 ods. 1, 3 C. s. p.

23.Na platnosť postúpenia pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka, ale musí byť o postúpení
vyrozumený. Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi. Povinnosť

oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi), a to bez
zbytočného odkladu. Oznámením, alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia
aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi. Ak pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky
dlžníkovi už oznámil, ten už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby preukazoval zmluvu o postúpení
a je povinný mu plniť. Prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá vplyv na právne

postavenie dlžníka.

24.

Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca napriek jeho tvrdeniu
v žalobe, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené, toto tvrdenie nepreukázal žiadnym

listinným dôkazom.

25.

K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný v súlade s ust. § 129 C. s. p. ho vyzvať, aby sa

vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o nezaložení jeho aktívnej vecnej legitimácie, ktoré
jediné viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku odvolací súd uvádza, že ust. § 129 C. s. p. upravuje postup
súduvprípade,akpodanie(žaloba)neobsahujevšeobecnénáležitosti(§127C.s.p.),prípadneosobitné
náležitosti uvedené v ustanovení § 132 a nasl. C. s. p., t. j., ak je podanie neúplné, resp. absentujú
v ňom zákonom vyžadované náležitosti, avšak v posudzovanej veci žalobca predložil riadnu žalobu,

neobsahujúcužiadnevady,zdôvoduktoréhonázoržalobcu,žemubolapostupomsúduodňatámožnosť
konať pred súdom prvej inštancie je absolútne mylný, keďže súd môže stranu sporu poučiť iba o jej
procesných právach a povinnostiach a to tiež iba vtedy, ak nie je zastúpená advokátom (§ 160 ods. 2
písm. b/ C. s. p.).

26.

V posudzovanej veci je však žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou od začiatku konania, a preto
nemal súd prvej inštancie voči nemu žiadnu poučovaciu povinnosť, keďže bolo práve povinnosťou
právneho zástupcu žalobcu s podanou žalobou predložiť všetky dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvolával

a nakoľko ich predložil až v odvolacom konaní (Zmluvu o postúpení pohľadávok č. X/XXXX, Zmluvu o
postúpení pohľadávok č. X/XXXX), odvolací súd v súlade s ust. § 366 C. s. p. na ne neprihliadal, keďže
je zrejmé, že nešlo o dôkazy, ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť už spolu so žalobou.
27.

Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že mu bola súdom prvej inštancie odňatá možnosť
pred súdom konať, nakoľko v súlade s ust. § 168 C. s. p. nevytýčil termín predbežného prejednania
sporu a ani pojednávanie podľa § 177 ods. 1 C. s. p., nakoľko nielenže ide o fakultatívny inštitút, t. j. súd
nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ktoré slúži najmä
na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie procesných možností vrátane možnosti ukončiť sporu

zmierlivým spôsobom, avšak v posudzovanej veci bol predmet sporu zrozumiteľne určený žalobou,
z ktorej jednoznačne vyplývalo, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že súd prvej inštancie vôbec nepochybil, keď spor rozhodol napadnutým
rozsudkom bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 1 C. s. p.), keďže hodnota sporu neprevýšila sumu
2. 000 eur, ale najmä išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia (nedostatok vecnej aktívnej

legitimácie žalobcu), keď skutočnosť, že žalobca si pri podaní žaloby neplnil svoju povinnosť preukázať,
že je nositeľom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, nie je možné
pripísať na ťarchu súdu.

28.

Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým rozsudkom vecne správne, keď riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil,tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a preto tento
rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

29.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).