Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220682
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115220682.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Chamulom, o spore žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, ul. Metodova 8, zastúpený: Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: R.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom W., o zaplatenie 467,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 353,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 353,09 Eur od 28.02.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v miere 52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 9.7.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 467,09 Eur s
úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 28.2.2014 do zaplatenia.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení č.
A7202595 a Zmluvu o pripojení č. A7202580, na základe ktorých žalobca umožnil žalovanému využívať
telekomunikačnéslužby,žalovanýsazaviazalplatiťodplatuzadohodnutéslužby.Vzmyslepredmetných
zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet s tel. č.: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Žalobca

sa žalobou domáhal priznania nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG Optimus L3 II vo výške 114,00 Eur. Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení a
ich akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal
mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť

riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej

povinnosti zo strany žalovaného. Výpočet spôsobenej skutočnej škody žalobca špecifikoval nasledovne:
-akciová cena 1,00 Eur, predajná cena 115,00 Eur, poskytnutá zľava 114,00 Eur, uplatnená škoda
114 Eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 353,09
Eur vyfakturovaných v období 2013/10. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.2.2014 oznámilžalovanému sumy neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie,
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si okrem sumy za neuhradené služby vo výške 353,09 Eur

uplatnil i sumu 114,00 Eur ako náhradu škody, ktorá mu preukázateľne vznikla, t.j. spolu sumu 467,09
Eur.

3. Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril.

4. Súd podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len
CSP ) na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala
1 000 Eur.

5. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 15.3.2017 o 10:30 hod. podľa § 219 O.s.p..

6. Z listinných dôkazov mal súd zistené :

7. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.9.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7202595,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v účastníckom

programe: Mobilný internet Klasik a ďalšiu službu: Europa data bez poistenia, pre t.č.: XXXXXXXXXX,
číslo SIM karty: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a žalovaný bol povinný za tieto služby zaplatiť podľa
platného cenníka služieb žalobcu.

8. Dňa 24.9.2013 uzatvorili sporové strany Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7202580,

na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v účastníckom
programe: Panter 40 eur a ďalšie služby: Bonusová služby: TV v mobile, CLIP, Prístup k internetu,
pre t.č.: XXXXXXXXXX, číslo SIM karty: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a žalovaný bol povinný za tieto
služby zaplatiť podľa platného cenníka služieb žalobcu. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných
služiebč.A7202580zodňa24.9.2013sastranydohodli,žežalobcapredážalovanémutelekomunikačné

zariadenie LG Optimus L3 II so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,00 Eur. Dodatok
tiež zahŕňal ustanovenie s podmieneným odkazom na ďalšiu listinu, že žalobca poskytne žalovanému
výhody uvedené v dokumente Bonusy ponuky „Ponuka NMD“ zo dňa 13.9.2013. Zároveň žalovaný sa
zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. využívať jeho služby, pri ktorých
je výška mesačných poplatkov minimálne 43,99 Eur, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote

žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy. V bode 2.5 Dodatku k Zmluve sa účastníci dohodli, že
žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností nasledovne:
a) ak žalovaný počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo
iný svoj peňažný záväzok voči žalobcovi alebo inú platbu, ktorú je povinný platiť žalobcovi alebo
b) ak žalovaný počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom

podľa Zmluvy v znení Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom
SIM karty alebo žalovaný poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím
doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy),
je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 114,00 Eur, pričom pokiaľ k porušeniu

povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby
viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a

okamihom porušenia povinností (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne

znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH. Právo na zmluvnú
pokutu vznikne žalobcovi samotným porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu porušeniapovinnosti žalovaným, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
žalobcu (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade
porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).

9. Žalobca vyfakturoval žalovanému mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 18 - 19 spisu)
vo fakturačnom období 10/2013 v celkovej sume 379,40 Eur.

10. Listom zo dňa 13.2.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúr za zúčtovacie obdobie 10/2013

v sume 353,09 Eur a na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady škody v sume 513,80 Eur najneskôr do
27.2.2014.

11. Žalobca si žalobou uplatnil z titulu neuhradených faktúr za zúčtovacie obdobie 01/2013 sumu 353,09
Eur.

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do
31.12.2013 (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z. ): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom

verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.: Podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z.: Účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na

základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
OZ): Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

16. Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

17. Podľa § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový
vzťah z titulu uzatvorených zmlúv o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému
verejné telekomunikačné služby. Žalovaný bol v zmysle týchto zmlúv okrem iného povinný platiť cenu

za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní. Žalovaný si povinnosť zaplatiť mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky
(č.l. 18 - 19 spisu) za obdobie 10/2013 v uplatnenej výške 353,09 Eur nesplnil. Poskytnutie služieb
telefónneho operátora žalovaný nespochybňoval, preto súd považoval žalobu v časti uplatnenej sumyza neuhradené služby vo výške 353,09 Eur za skutkovo i právne dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu v uplatnenej výške 353,09 Eur.

21. Predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany
dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky
špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred
podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne

nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach
zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ).
Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky
nezriedka prakticky spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom

preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o
právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto
právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je
aj zmluvná pokuta. Priebeh sporu je podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti poznačený

vývojom rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru obdobných zmlúv. V tomto
prípade si žalobca neuplatnil právo zo sankčného zmluvného ustanovenia, ale titulom náhrady škody.

22. Uvedený nárok na náhradu škody súd nemohol žalobcovi priznať, keďže nemal preukázané všetky
predpokladyobčianskoprávnejzodpovednosti,konkrétnevznikškody,resp.jejvýškuapríčinnúsúvislosť

medzi protiprávnym úkonom, v danom prípade porušením zmluvnej povinnosti, a spôsobením škody. Je
nepochybné,žežalovanýporušilsvojuprávnupovinnosť,ktorájevtomtoprípadezmluvnoupovinnosťou
- platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Lenže toto porušenie právnej povinnosti neviedlo k
vzniku škody, lebo keď išlo o porušenie zmluvnej povinnosti, bolo vecou obidvoch zmluvných strán, ako
si plnenie zo zmluvy predovšetkým ocenia a prípadne aj v súlade so zákonom zabezpečia.

23. Súd neuznal za rozhodujúci činiteľ právneho hodnotenia vzniku škody to, že dodávateľ služieb,
zároveň ako predávajúci technologického zariadenia, tento predal podľa Dodatku zmluvy A7202580 zo
dňa 24.9.2013 „so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny“ za cenu 1,- Eur, teda podľa odôvodnenia žaloby
za zníženú cenu. Dlžník nemohol spôsobiť predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú

z hodnoty technologického zariadenia svojím ďalším správaním, lebo žalobca mal právo na zaplatenie
konečnejkúpnejcenyzatechnologickézariadeniepodľazákladnéhozmluvnéhodojednaniaojehocene.
V každom prípade je zabezpečovanou povinnosťou racionálne nanajvýš násobok povinných mesačných
platieb. Je vecou podnikateľa, akú cenu technologického zariadenia a služieb predloží. V skutkovej
koncepcii danej zmluvy o pripojení je záväzok, ktorým sa Účastník zaviazal na peňažné úhrady po dobu

tzv. viazanosti, príznačne iba okrajovo definovaný pri odkaze na druh služieb. Takto uzatvorená zmluva
príznačne vedie k jej uzatvoreniu spotrebiteľom, ktorý nie je riadne upozornený na celkovú výšku plnenia
v hlavnom zmluvnom ustanovení o cene plnenia. Napokon „hodnota zmluvy“ spočívajúca v mesačných
platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou veriteľa pri porušení povinnosti
dlžníka odstúpiť od zmluvy, toto správanie je príznačne jednostranné zo strany podnikateľa. Podľa

názoru súdu už pre rozhodnutie nebolo podstatné ani to, že spotrebiteľ tiež predtlačeným vyhlásením
vzal na vedomie, že maloobchodná cena MT pre prípad, že sa Účastník nedohodne na Dodatku, je 115,-
Eur. Súd preto neuznal význam argumentu žalobcu, že poskytol zľavu spotrebiteľovi vo výške 114,-- Eur,
po poskytnutí ktorej, keď žalovaný si svoje povinnosti nesplnil, si žalobca uplatňuje škodu vo výške 114,--
Eur. Preto súd nárok žalobcu vo zvyšnej časti (tvrdenej škody v celkovej výške 114,00 Eur) zamietol.

24. S vedomím širšej rozhodovacej praxe týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv, osobitne technologických
operátorov ako dodávateľov, vo vzťahu k právu dodávateľa zabezpečiť svoje dojednané plnenie od
spotrebiteľa, súd konštatuje, že zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval
za prijateľnú, iba ak by bola primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej personálnej

pozornosti pri porušení zmluvy. Súd si je vedomý časti rozhodovacej praxe súdov, ktorá poukazuje na
to, že má význam odstupňovanie zmluvnej pokuty vzhľadom na zostatok tzv. doby viazanosti, v ktorej
došlo k porušeniu povinností dlžníka (takúto rozhodovaciu prax tunajší súd pokladá za neustálenú -
pozn. súdu). Lenže podporne podľa názoru tunajšieho súdu, vzhľadom na skutočnosti známe súdu zúradnej činnosti (fakturácia telefónnych operátorov rozlišujúca základ dane a iné práva uplatnené na
súde), telefónni operátori zrejme dlhodobo deformujú príjmovú stránku svojho podnikania, ak v prípade
inkasovania zmluvných pokút alebo náhrady škody odôvodnených ako náhradu za zmarený predmet

zmluvy (zo strany dlžníkov či už dobrovoľne alebo podľa obsahu rozhodnutí niektorých súdov), z týchto
neodvádzajú daň z pridanej hodnoty, zrejme v súlade s daňovými predpismi, keďže trpenie škody nie
je predmetom podnikania. Aj v tomto zmysle podľa názoru súdu zmluvnú pokutu v žiadnom prípade
nemožno argumentačne spájať s hypotetickou časťou ceny poskytnutého plnenia pri poskytnutí zľavy,
ktoré sa preto nestalo zabezpečovanou povinnosťou, ani s časťou ceny plnenia, ktoré nebolo poskytnuté

kvôli odstúpeniu od zmluvy dodávateľom.

25. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbách podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od vzniku omeškania primerane po splatnosti jednotlivých
faktúr, resp. po vyhotovenej výzve veriteľa na plnenie.

26. O základe nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keď žalobcovi
ako úspešnejšej strane sporu priznal náhradu trov konania v miere 52 %. Základ práva na náhradu
trov konania vyplýva z aritmetickej miery úspechu 353,09 : 467,09 vo výške 76 % a rozdielu s mierou
neúspechu 24 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).